Na pobreží polostrova Atika sa pred 2 510 rokmi odohrala jedna z najvýznamnejších bitiek grécko-perzských vojen. Skončila zdrvujúcou porážkou Peržanov a ukončila tak prvú fázu grécko-perzských vojen. O priebehu a výsledku tejto bitky máme najviac informácií od Herodota.
Už niekoľko dní táboria na planine pri Maratóne a s napätím čakajú, čo sa bude diať. Viac než 10-tisíc gréckych bojovníkov s Aténami za chrbtom je odhodlaných zastaviť nepriateľskú inváziu. Proti nim stojí možno až štvornásobná presila Peržanov, ktorá zatiaľ táborí na pobreží.
Je ráno 12. septembra roku 490 pred naším letopočtom. Grécki bojovníci sa napokon predsa len zoraďujú do šíkov. Miltiades, jeden z aténskych stratégov, sa totiž rozhodol, že zaútočia. Čas nahráva protivníkovi, ktorý môže svoju armádu rozdeliť a poslať časť z nej k nechráneným Aténam, prípadne jeho vojsko obísť a zovrieť do klieští.
Perzská ríša, ktorej vládol Dareios I., bola v tom čase mocnosťou číslo jeden. Roku 500 pred naším letopočtom povstali proti Dareiovi maloázijskí Gréci v meste Milétos, čím sa začalo obdobie grécko-perzských vojen. Vzbúrencom sa síce s podporou Atén a Eretrie darilo perzskej presile odolávať, roku 494 pred naším letopočtom však boli definitívne porazení.
Dva roky nato sa Dareios rozhodol zaútočiť na grécke mestské štáty. Na čele veľkej armády stál jeho zať Mardonios, ktorého úlohou nebolo iba rozšíriť územie ríše ďalej na západ, ale aj potrestať Atény za pomoc, ktorú poskytli povstalcom. Výprava sa však skončila nezdarom.
Prečítajte si tiež: MTB maratón - ako trénovať
Niektoré mestá sa mu síce podriadili dobrovoľne a na znak poddanstva mu poslali zem a vodu, nie všade však jeho emisári uspeli. V Aténach ich zabili a v Sparte hodili do studne s tým, že si môžu vodu a zem nabrať sami. Na jej čele stáli dvaja muži. Dátis bol skúsený vojvodca na mori, Dáreiov synovec Artafernes sa zase ako rozhodný veliteľ prejavil pri potlačení vzbury maloázijských Grékov.
Kým sa Peržania vylodili na pobreží Atiky, vyplienili ostrov Naxos a za pomoc povstalcom chceli potrestať aj Eretriu. Väčšinu z nich Peržania zmasakrovali, zvyšných zajali a mesto skončilo v ruinách. Šesťsto perzských vojnových trojveslíc, najväčšia armáda tých čias, napokon priplávalo ku gréckemu pobrežiu. Miestom invázie sa stala oblasť pri dedine Maratón.
Volal sa Hippias a k Peržanom ušiel, keď ho v roku 510 pred naším letopočtom Aténčania zvrhli a vyhnali ako tyrana. Dátis a Artafernes sa s vojskom utáborili v údolí pri Maratóne. Na rozdiel od Grékov, ktorí disponovali iba pechotou, mali aj jazdecké oddiely, čo ich šance na úspech znásobovalo.
Grécke jednotky, zvané falangy, tvorili hopliti (pešiaci, ktorí sa regrutovali zo slobodných občanov podliehajúcich brannej povinnosti), vyzbrojení dlhými kopijami a štítmi. Na čele aténskej obrany stáli desiati stratégovia, ktorí sa podľa zvyklostí striedali každý deň vo velení.
Keď sa nemohli dohodnúť a prevažoval horší názor, prehovoril k nemu Miltiades: ‚Na tebe teraz, Kallimachos, záleží, či dopustíš, aby boli Atény zotročené, alebo či ich oslobodíš, a tak na seba zanecháš pamiatku pre všetky ľudské pokolenia.
Prečítajte si tiež: Oslava storočnice Košického maratónu
Niektorí stratégovia totiž chceli, aby sa bránili tak, že sa opevnia v meste. Lenže v Aténach žilo stále dosť prívržencov niekdajšieho tyrana Hippiasa, ktorí by nepriateľovi mohli otvoriť brány. Problémom však bolo, že Atény nemohli postaviť viac než 10-tisíc bojovníkov. Vyslal preto rýchleho posla do Sparty s prosbou o pomoc. Feidippides, ako sa posol volal, zvládol misiu za neuveriteľne krátky čas. Sparťania práve oslavovali svoj sviatok, a preto odmietli pred splnom Mesiaca vyslať vojsko.
Koľko Peržanov priplávalo na lodiach ku gréckym brehom, nie je presne známe. Neuvádza to ani Hérodotos, ktorý inak bitku pomerne podrobne opísal. Niekoľko dní sa pri Maratóne nič nedialo. Peržania boli vo svojom tábore na pobreží, Gréci čakali rozostavení na pahorku. Miltiades však vedel, že protivník je vo výhode. Vďaka početnej presile mohol svoje vojsko rozdeliť, jednu časť nechať tu a druhú poslať na Atény.
Ráno 12. septembra sa tak aténski hopliti rozbehli proti nepriateľovi, od ktorého ich podľa Hérodota delila vzdialenosť asi osem štadiónov, čiže približne jeden a pol kilometra. Peržanov útok zaskočil. Ich lukostrelcom sa síce podarilo stred protivníkovej formácie nakrátko zastaviť, na krajoch však Aténčania prerazili a hnali nepriateľa na útek. V strede, kde prebiehal nemilosrdný boj muža proti mužovi, malo perzské vojsko prevahu. Keď to videli grécki bojovníci prenasledujúci na krídlach vojakov protivníka, nechali ich tak a zaútočili z druhej strany.
Peržania sa tak ocitli v obkľúčení a mnohí sa z neho snažili uniknúť. „Bili utekajúcich Peržanov, až za nimi dobehli k moru, kde sa snažili zmocniť lodí a zapáliť ich,“ píše Hérodotos, podľa ktorého „v bitke padlo 6 400 barbarov a 192 Aténčanov“. A medzi nimi aj „veľa mužov slávnych mien. Aj Kallimachos, ktorý sa vyznamenal ako statočný muž.
Aténčania sa napokon zmocnili siedmich nepriateľských lodí, s ostatnými Peržania odplávali. Miltiades však neveril, že úplne. Predpokladal, že budú chcieť od mora zaútočiť priamo na mesto. Jeho tušenie sa potvrdilo. Podvečer sa neďaleko prístavu skutočne objavili perzské triéry. Keď však Dareiovi vojaci uvideli na brehu tisíce hoplitov pripravených na boj, svoje lode otočili.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia Banská Bystrica
Bitka pri Maratóne sa dodnes spomína nielen v súvislosti s prekvapujúcim víťazstvom početne slabšieho gréckeho vojska, ale najmä v spojitosti s rýchlym poslom, ktorý po boji bežal do Atén, aby tam zvestoval radostnú správu. Hérodotos, ktorý bitku ako prvý podrobne opísal, nič také nespomína. Prišiel síce na svet asi v roku 484 pred naším letopočtom, čiže po nej, pri písaní svojho diela Dejiny však vychádzal z výpovedí pamätníkov a priamych aktérov boja. O Feidippidovi píše, no iba v súvislosti s už spomínanou misiou do Sparty, kde žiadal o pomoc.
Prvý ju vo svojich historických spisoch spomína grécky filozof Plútarchos, ktorý žil na prelome prvého a druhého storočia nášho letopočtu. Odvoláva sa pritom na stratené dielo Hérakleidesa Pontského. Tento filozof a žiak Platóna, ktorý žil v rokoch 387 až 312 pred naším letopočtom, bol vraj v Aténach známy tým, že sa rád predvádzal a mnohí jeho diela označovali viac za zábavné než filozofické.
O poslovi, ktorý Aténčanom zvestoval správu o víťaznej bitke, písal vo svojich historických spisoch aj Lukianos zo Samosaty, ktorý žil krátko po Plútarchovi, v druhom storočí nášho letopočtu. Bežca pomenoval Filippides, problém však nie je ani tak v odlišnosti mena, ako v samotnom diele, kde o ňom píše.
Nie je teda vylúčené, ba naopak, je to dokonca celkom pravdepodobné, že keď prišiel barón Pierre de Coubertin na sklonku 19. Kto Aténčanom radostnú zvesť oznámil, akým spôsobom a za aký dlhý čas sa k mestu premiestnil, nie je napokon podstatné a význam maratónskej bitky to nijakým spôsobom neznižuje.
Aténčania navyše získali sebavedomie, ktoré sa prejavilo aj v neskorších bitkách, a zvýšili svoje renomé v celom helénskom svete.
Pre samotné Atény sa po skončení hlavnej fázy grécko-perzských vojen začalo obdobie politického a kultúrneho rozmachu. V radoch hoplitov bojoval pri Maratóne aj Aischylos (525 - 456 pred naším letopočtom), neskorší veľký grécky dramatik, označovaný za „otca antickej tragédie“.
Víťazný boj na maratónskom poli mal však pre Aischyla trpkú príchuť rodinnej tragédie. V bitke totiž padol jeho brat Kynegeiros, ktorý bol jedným z desiatich aténskych stratégov.
MMM mieria historicky najrýchlejší Afričania
Na jubilejnom 100. ročníku Medzinárodného maratónu mieru (MMM) sa predstaví aj viacero elitných vytrvalcov, ktorých osobné maximá naznačujú možný útok na traťový rekord. Podľa riaditeľa MMM sa v nedeľu 1. októbra postavia na štart viacerí bežci s "osobákmi," aké košický maratón doteraz nemal. Pokorenie traťového rekordu 2:07:01 h z roku 2012 však nie je hlavný zámer organizátorov, ktorí sú hrdí aj na veľký záujem širokej verejnosti a tiež zaujímavých osobností z verejného života.
S najlepším osobným rekordom príde do Košíc Keňan Philemon Rono, ktorý dosiahol pred štyrmi rokmi v Toronte čas 2:05:00. Čerstvejším je však zápis 2:05:19 z maratónu v Seville, ktorý v vo februári 2023 dosiahol Kebede Tulu z Etiópie. "Môžeme povedať, že sme už mali bežcov s osobnými rekordmi okolo 2:06 h, no bežci s takouto výkonnosťou ešte na MMM neboli.
Viacerí neveria, že v Košiciach môžu dosiahnuť čas 2:05, no my veríme, že sa to dá. V elitnej skupine žien očakávame vyrovnaný súboj o prvenstvo. Súčasťou maratónu aj pomaratónu bude aj skupina vodičov, tzv. pacemeakrov, ktorí povedú ostatných bežcov do cieľa v stanovenom čase.
Vodiči pôjdu v maratóne na časy 4:30 h, 4:15, 4:00, 3:45, 3:30, 3:15 a aj na 3:00. "Tak, ako rastie počet ľudí na trati, rastie aj náš tím. Pole vodičov sme pre tento rok rozšírili o 15. Chceme, aby každý z nich bral ako poctu, že je vodič. Mali sme náročný výber, pretože záujemcov bolo veľa a niektorých sme museli odmietnuť. Veríme však, že príležitosť dostanú aj o rok.
K MMM neodmysliteľne patrí aj kultúrny program, o ktorý sa aj tentoraz postará viacero hudobných interpretov. Jedným z nich bude aj spevák Štefan Štec, ktorý bude súčasť sobotňajšieho otváracieho ceremoniálu. "Košický maratón sme navštevovali odmalička. Na tomto ročníku sme sa chceli zúčastniť aj my s kapelou, no spamätali sme sa až v marci, keď už boli miestenky rozobraté.
Maratónsky svetový rekord v Chicagu
Neskutočné! Keňan Kelvin Kiptum prekonal maratónsky svetový rekord krajana Eliuda Kipchogeho! Na nedeľnom 44. ročníku maratónu v Chicagu dosiahol čas 2:00:35 h a bol v cieli o 34 sekúnd skôr ako jeho legendárny krajan 25. 9.
Dvadsaťtriročný Keňan predviedol vo svojom treťom maratóne v kariére neskutočnú druhú polovicu. Po polmaratónskom medzičase 1:00:48 h zabehol druhú polku za 59:47 min… Bol to celkovo šiesty svetový rekord na maratóne v Chicagu, tretí mužský. Kelvin Kiptum zlepšil traťový rekord krajana Denisa Kimetta 2:03:45 h z roku 2013 o neuveriteľných 3:10 min!
Ešte na 30. km zaostával za Kipchogeho svetovým rekordom o 32 sekúnd, avšak obrovským zrýchlením v ďalších 5 km - zvládol ich za 13:51(!) - bol v hre o rekord. Prediktor ukazoval na 35. kilometri výsledný čas 2:00:59 h. “Prišiel som si do Chicaga pre traťový rekord, ale svetový… Som taký šťastný,” nadchýnal sa nový svetový rekordér.
Kiptum nikdy neštartoval na vrcholnom podujatí, v maratóne debutoval vlani v decembri vo Valencii a zaznamenal najlepšiu premiéru (2:01:53) i druhú polovicu (1:00:15) v histórii. V apríli triumfoval na prestížnom maratóne v Londýne za 2:01:25 h, keď druhú polovicu „prešprintoval“ za 59:45 min, čo je stále najrýchlejšia druhá polovica v histórii v rámci špičkového maratónu!
Kelvin Kiptom triumfoval v Chicagu s výrazným náskokom pred obhajcom prvenstva Bensonom Kiprutom tiež z Kene (2:04:02) a Belgičanom Baširom Abdim (2:04:32), ktorý za vlastným európskym rekordom 2:03:36 h z 24. 10. 2021 v Rotterdame zaostal iba o 56 sekúnd. S Kiptumom sa dlho držal vpredu ďalší kenský vytrvalec Daniel Mateiko, ktorý však po víťazovom extrémnom zrýchlení medzi 30. a 35. kilometrom začal strácať (35.
Aj ženy útočili na nedávny svetový rekord (2:11:53) Tigist Assefovej z Berlína. Rekordné tempo vydržalo Holanďanke Sifan Hassanovej a víťazke predošlých dvoch ročníkov a majsterka sveta z Dauhy 2019 Ruth Chepngetichovej z Kene do 25. Hassanová napokon časom 2:13:44 h utvorila európsky rekord (doteraz 2:15:25 Paula Radcliffová/V.
Majstrovstvá Sveta v atletike v Paríži - Finálové Výsledky Sobota
Muži
- Maratón: 1. Jaouad Gharib (Mar.) 2:08:31 (rekordný čas MS), 2. Julio Rey (Šp.) 2:08:38, 3. Stefano Baldini (Tal.) 2:09:14
- 110 m prek.: 1. Allen Johnson (USA) 13,12, 2. Terrence Trammell (USA) 13,20, 3. Liu Xiang (Čína) 13,23
- Oštep: 1. Sergej Makarov (Rus.) 85,44 m, 2. Andrus Varnik (Estón.) 85,17, 3. Boris Henry (Nem.) 84,74
- 5000 m: 1. Eliud Kipchoge (Keňa) 12:52,79, 2. Hicham El Guerrouj (Mar.) 12:52,83, 3. Kenenisa Bekele (Etiópia) 12:53,12
- 4x400 m: 1. USA 2:58,88 (Calvin Harrison, Tyree Washington, Derrick Brew, Jerome Young), 2. Francúzsko 2:58,96 (Leslie Djhone, Naman Keita, Stephane Diagana, Marc Raquil), 3. Jamajka 2:59,60 (Brandon Simpson, Danny McFarlane, Davian Clarke, Michael Blackwood)
Ženy
- Oštep: 1. Miréla Manjaniová-Tzelíliová (Gr.) 66,52, 2. Tatiana Šikolenková (Rus.) 63,28, 3. Steffi Neriusová (Nem.) 62,70
- Diaľka: 1. Eunice Barberová (Fr.) 699, 2. Tatiana Kotovová (Rus.) 674, 3. Anju Bobby Georgeová (India) 670
- 5000 m: 1. Tirunesh Dibabová (Et.) 14:51,72, 2. Marta Dominguezová (Šp.) 14:52,26, 3. Edith Masaiová (Keňa) 14:52,30
- 4x100 m: 1. Francúzsko (Patricia Girardová, Muriel Hurtisová, Sylviane Felixová, Christine Arronová) 41,78, 2. USA (Angela Williamsová, Chryste Gainesová, Inger Millerová, Torri Edwardsová) 41,83, 3. Rusko 42,66 (Oľga Fiodorovová, Julia Tabakovová, Marina Kislovová, Larisa Kruglovová)
- Maratón: 1. Catherine Nderebová (Keňa) 2:23:55, 2. Mizuki Nogučiová (Jap.) 2:24:14, 3. Masako Čibová (Jap.) 2:25:09
- 1500 m: 1. Tatiana Tomašovová (Rus.) 3:58,52, 2. Süreyya Ayhanová (Tur.) 3:59,04, 3. Hayley Tullettová (V. Brit.) 3:59,95
- Výška: 1. Hestrie Cloeteová (JAR) 206, 2. Marina Kupcovová (Rus.) 200, 3. Kajsa Bergqvistová (Švéd.) 200
- 4x400 m : 1. USA 3:22,63 (Me'Lisa Barberová, Demetria Washingtonová, Jearl Miles Clarková, Sanya Richardsová), 2. Rusko 3:22,91 (Olesia Zykinová, Julia Pečonkinová, Anastasia Kapačinská, Natalia Nazarovová), 3. Jamajka 3:22,92 (Sandie Richardsová, Allison Beckfordová, Ronetta Smithová, Lorraine Fentonová)