Úspešný slovenský cyklista Peter Sagan (35) si po rokoch v sedle bicykla trúfol na úplne iný druh pohybovej aktivity. Prijal výzvu zúčastniť sa šou Let’s Dance, kde tancuje po boku Elišky Lenčešovej (26). Športovec sa do projektu pustil s nadšením, no už dlhší čas čelí nečakaným zdravotným problémom.
Zdravotné problémy v Let's Dance
Optimistický Peter Sagan je síce zvyknutý na obrovskú fyzickú záťaž, ktorú si vyžaduje cyklistika, no tanec mu pripravil poriadne prekvapenie. Jeho problémy sa začali už pri prvých tréningoch, keď športovec priznal jemné bolesti v lýtkach.
Rozbité nohy: „Dôležité je makať na sebe, ale aj oddychovať a regenerovať, aby si aj myseľ oddýchla. Cítim, že zaťažujem hlavu rovnako veľa ako telo. Z pohybov, kde zapájam aj malé svaly, mám doslova rozbité nohy. Ani na bicykli ma tak neboleli lýtka,“ posťažoval sa Sagan v nedávnom rozhovore pre televíziu Markíza.
Postupne začal pociťovať nepríjemné pichanie aj v iných častiach nôh. „Tanec aj nácviky ma veľmi bavia. Aj keď potom prišli problémy s členkami, alebo že ma bolia nohy. A to je taká iná bolesť ako z bicykla. Taká, na akú som nebol zvyknutý,“ opísal Peter svoje skúsenosti v podcaste Mimóza.
Zásah fyzioterapeuta: Následky náročných tanečných tréningov si tak vyžiadali odborný zásah. „Ráno vstanem, idem do kaviarne na kávu a zrazu taká pichľavá bolesť v členkoch, tak som začal chodiť aj k fyzioterapeutovi, aby ma dal nejako dokopy. Hádam sa mi to nezhorší, ale dúfam, že nie,“ dodal Peter.
Prečítajte si tiež: Cyklokráľ Peter Sagan a Jeho Kariéra
Nevzdáva sa: Sagan tak opäť ukazuje, že jeho odhodlanie skúšať nové veci a prekonávať prekážky nemá hraníc. Motiváciou mu je aj jeho mentorka a tanečná partnerka Eliška Lenčešová, ktorá ho ženie vpred.
„Keby som mal cvičiť nejaký tanec a mám na to 3 mesiace alebo mesiac-dva, tak si poviem, že oukej, to je dosť času. Ale to, že teraz sa učím pár krokov alebo nejaký základ a potom neskôr sa budú musieť doladiť dva tance za týždeň, tak to mi nejde do hlavy. Ako sa to dá stihnúť?“ pýta sa Sagan a sám si aj odpovedá.
Michael Kolář: Ukončenie kariéry a nová rola
Michael Kolář sa rozhodol ukončiť profesionálnu cyklistickú kariéru vo veku 25 rokov. "Je to celkom šok, ale pre mňa pozitívny. Rozhodol som sa ukončiť profesionálnu kariéru. Mal som peknú päťročnú kariéru, dával som do toho všetko, ale veľmi veľa mi to aj zobralo. Hlavne tento posledný rok som sa naozaj snažil robiť všetko pre to, ale vidím, že nejaký pokrok neprichádzal.
Kolář pôsobil od roku 2012 v Dukle Trenčín, o dva roky neskôr prišiel ako podpora pre Petra Sagana do Tinkoffu-Saxo a od roku 2017 pôsobil spolu so Saganovcami a Erikom Baškom v Bora-Hansgrohe, s ktorou mal kontrakt aj na nasledujúci ročník.
Veľkou mierou sa však zaslúžil o tri tituly majstra sveta pre Petra Sagana. "Musím to rešpektovať, ako povedal Mišo, každý má svoj život. Môžu sa mu otvoriť veľké cesty v cyklistickom svete aj mimo neho. Chcem sa mu poďakovať, pretože bol pri všetkých tituloch majstra sveta, ktoré som vyhral.
Prečítajte si tiež: Sagan triumfoval na BinckBank Tour
Z cyklistiky úplne neodíde, v Bore by sa mal venovať práci so sponzormi. "Po pár týždňoch sme prišli s ideou, že budem pracovať v oblasti sponzoringu a pracovať s VIP hosťami. Sprevádzať ich po pretekoch, nech vidia do zákulisia. Budem mať viac voľného času pre seba a času na rodinu, ktorú mám v Kanade. Vidím to, ako obrovskú príležitosť začať niečo mimo profesionálnej cyklistiky a začať budovať svoj život.
Horal MTB maratón
Preteky nie sú len o naháňaní súperov na trati, ale ich "kúzlo" spočíva v zážitkoch, ktoré sú s tým spojené. Nie, tu nenájdete haldu singlov alebo extra náročných technických úsekov. Ale Horal má v sebe niečo iné, niečo, čo sa ťažko opisuje a pre mňa a mnohých ďalších je to proste klasika. Navyše v spojení s predĺženým víkendom a v spoločnosti našich kamarátov spod Tatier sa z toho stáva výborná tradícia.
Zrejme prvé, čo zarazilo nadšencov dlhých tratí, bola tento rok absencia legendárnej trate Krejzi. Dôvod bol hlavne v povolení na Kráľovu hoľu, ktoré sa rieši pomerne dlhý čas dopredu. No a keďže nikto ešte pred nejakým časom nevedel, ako to vlastne s jazdením bude, organizátor sa rozhodol pre jednoduchosť. Ale ono zase trať Lejzi nie je žiadny šprint, to skôr v kontraste s extrémnymi parametrami Krejzi pôsobí „pohodovo“.
Na trati Lejzi sa nakoniec zúčastnilo cca 130 jazdcov a kompletné výsledky v rámci všetkých kategórií a tratí nájdete na tomto odkaze.
Čo sa mi opäť raz potvrdilo je fakt, že práve hlava a teda jej správne „nastavenie“ je najväčšia zbraň pri extrémnych akciách. Jednoducho, keď si poviete, že idete tých 130 km (čo má Krejzi), dívate sa na veci úplne inak.
Prečítajte si tiež: Analýza triumfu Petra Sagana
Pocit "runner's high"
U bežcov je jeden pojem a volá sa „runner´s high“, možno ste už o ňom počuli. O čo ide? Je to taký ten stav, kedy prestávate cítiť bolesť, zrazu idete ako stroj a máte pocit, že by ste mohli pokračovať stále ďalej a ďalej. Pre niektorých je doslova ako droga, kvôli ktorej sú ochotní podstupovať rôzne šialené akcie a výzvy. A ani sa nečudujem, pretože takýto pocit je vážne skvelý, no nie vždy sa podarí ho dosiahnuť - resp. je to skôr výnimka.
Každý máme ten svoj príbeh. Tuším, že Peter Sagan vo svojej knihe stále dookola omieľal niečo o 100 jazdcoch a 100 príbehoch. Ono to platí ale aj u nás amatérov a krásnym príkladom bol aj Horal. Človek si kopec vypočuje v cieli, čo to prečíta na FB, IG alebo na Strave.
Technika: Full vs. HT
Keď už sme minulý týždeň trochu načali tému HT vs. FS vďaka Donovalskému drapáku, dáme si menšie pokračovanie. Vlastne len potvrdenie mojich pocitov, pretože na trati Horala sa všetko potvrdilo. Teda ak sa bavíme o niečom krátkom v technickejšom teréne, dobrá geometria na HT, teleskop, plášte, tlaky atď. dokážu udržať krok aj s celopérami.
Tip na rodinný výlet
Takže nechajme už „racing“ na pokoji a prepnime do oddychového režimu. Našou peknou tradíciou v rámci predĺženého víkendu je nejaký nedeľný výlet. Teraz radšej volím iný variant a dokonalým miestom sa ukázali byť 2 tatranské doliny - Kôprová a Tichá. Oboje sú totiž povolené aj na biku, teda sú to oficiálne cyklotrasy a hlavne sú viac mimo tatranského „mainstreamu“, ako je Štrbské pleso, Popradské a pod. V oboch dolinách sú asfaltové cesty výborné pre kočík, alebo aj cyklovozík, ak ho máte.
Pohľad Michaela Kolářa na cyklistiku
Profi cyklisti žijú v jednej veľkej bubline, väčšina je stále na cestách. Ja som bol z celého roka doma asi iba dva mesiace. Je to dennodenný režim a za tie roky si na to človek zvykne ako na úplne bežnú rutinu. Tak ako si idete ráno umyť zuby, tak sme sadli na bicykel a trénovali. A úplne všetko tomu musíte prispôsobiť - čas s kamarátmi, frajerkou, rodinou - všetko ide bokom a bicykel je prvoradý.
Veľká väčšina pro cestných cyklistov by to nedokázala a títo cyklisti sa ani nevedia normálne voziť na bicykloch. Znie to možno absurdne, ale niekedy je to skutočne strach a hrôza, čo niektorí cyklisti v pelotóne vyvádzajú. Ako profík si asi zarábal dosť peňazí. Bola to pre mňa už iba práca a človek by mal rozmýšľať, čo bude robiť po kariére.
Áno. Tým, že som robil už len prevažne domestika, sa postupne človek dostane k tomu, že to robí pre peniaze. Je síce pekné, že som si zarábal tým, že som bicykloval, ale nejaké osobné ambície sa pomaly vytrácali a bolo to monotónne. Dovolím si povedať, že 70 - 80 percent domestikov to robí iba pre peniaze.
Keď som dostal ponuku na inú pozíciu ako pretekár, zvážil som si veľmi dobre všetky pre a proti a napokon som sa rozhodol vziať to. Som teda stále súčasťou tímu Bora-Hansgrohe, kde mám zmluvu na tri roky, pracujem v oblasti sponzoringu a mám na starosti VIP program.
Ide o ukážku zákulisia pretekov, pričom majú zážitok priamo z pretekov, a keďže som sám absolvoval už množstvo pretekov, viem, kde sú najzaujímavejšie miesta a kam treba ísť. Hostia sa spoznajú osobne s jazdcami, majú možnosť nahliadnuť do ich života počas pretekov a vidia aj to, ako pracujú mechanici či maséri. Jednoducho celé zákulisie tímu na pretekoch.
Cyklistike chcem aj niečo vrátiť a momentálne pracujeme s Martinom Knapcom na jednom väčšom projekte, o ktorom ale ešte nebudem viac prezrádzať. Mám lepší život, ale neviem si predstaviť, že by som s tým skončil a nemal predstavu, čo ďalej.
Mal som chvíle, keď som si to užíval, ale nebol som taký motor ako Peter [Sagan], ktorý si necíti bolesť nôh. Vážil som od 70 do 74 kg. Nejedol som sladké a pil som červené víno. Namiesto sladkostí som si dal pohárik červeného vína a to bol kľúč k tomu, aby som si udržal váhu dole.