Rožňava, viac ako 700-ročné banícke mestečko, leží v srdci malebného horného Gemera. Mesto sa vyvinulo z pôvodnej osady baníkov a prvé významné mestské výsady dostalo v roku 1340. Koncom 15. storočia vznikla dnes známa urbanistická štruktúra historického jadra mesta, pozostávajúca z priestranného námestia, obklopeného honosnými meštianskymi domami a zo siete ulíc.
Naše staré banícke mesto má bohatú históriu na mnohé významné udalosti, ktoré ho sprevádzali od vzniku, cez jeho rozkvet i obdobia stagnácie, čo takmer vždy bolo spojené s rozvojom baníctva. Cieľom našej práce bolo lepšie spoznať naše rodné mesto a náš rodný kraj, poukázať na jeho prírodné či historické krásy, ale aj na problémy a súčasný rozvoj mesta Rožňava.
Všeobecná charakteristika Rožňavy a okolia
Rožňava je významným strediskom cestovného ruchu a východiskom pre poznávanie prírodných krás aj kultúrno-historických pamiatok tohto krásneho regiónu našej vlasti.
Tu je sústredená väčšina architektonických pozoruhodností mesta ako sú: renesančná strážna veža, radnica, biskupský palác, kláštor Vincentiek, budova bývalej baníckej komory, evanjelický kostol, jedna z najcennejších klasicistických stavieb na Slovensku.
Najkrajšou a zároveň najvýznamnejšou pamiatkou mesta je gotický katedrálny kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia. Historické jadro môžu návštevníci mesta obdivovať aj z výhliadkovej pavlače renesančnej strážnej veže.
Prečítajte si tiež: Podujatia pre poľovníkov v regióne Rožňava
S bohatou baníckou históriou mesta sa môžu oboznámiť v Baníckom múzeu, pri ktorom je zriadená aj expozícia predstavujúca rozmanitú prírodu Slovenského krasu.
V súčasnosti má Rožňava približne 20 000 obyvateľov. Je centrom okresu Rožňava a sídlom dôležitých úradov a organizácií, strediskom služieb a cestovného ruchu turistického regiónu Slovenský kras.
Každá cesta z mesta vedie k unikátnym turistickým zaujímavostiam v atraktívnom prostredí. V blízkosti sa nachádza hrad Krásna Hôrka, kaštieľ v Betliari, jaskyne Slovenského krasu, ktoré sa v roku 1995 stali súčasťou Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Rožňava je centrom Gotickej cesty v Gemeri. Na Gotickej ceste sa nachádzajú vzácne kultúrno-historické pamiatky turistického regiónu Spiš-Gemer.
Výhodná poloha, ako aj kultúrne a prírodné bohatstvo Rožňavy a okolia sú predpokladom pre ekonomický i kultúrny rozvoj, ako aj rozvoj cestovného ruchu v našej oblasti.
História Rožňavy
Povesť o vzniku mesta
Podľa povesti o vzniku Rožňavy bola na mieste, kde dnes leží Rožňava len jedna veľká lúka, na ktorej pásol pastier svoje kravy. Raz stratila jedna jeho jalovička svoj zvonček, a tak sa pastier rozhodol, že ho nájde. Hľadajúc, našiel však jednu zlatú trojružu, ktorú mu z útrob zeme vyniesla jeho milá - premenená na anjela.
Prečítajte si tiež: Kúpa a predaj malokalibroviek na Slovensku
Snívalo sa mu, že prišla k nemu víla a zašepkala mu tieto slová: "Budeš bohatý, ale šťastie budeš mať až na druhom svete!"
Na tom mieste, kde pastier našiel trojružu , začali kopať a našli tam zlato, ktoré na toto miesto prilákalo veľa zlatokopov. Prisťahovaní baníci si neskôr v týchto miestach založili novú osadu, ktorú nazvali Rosenau.
Erb mesta
V dnešnom erbe mesta nájdeme skrížené banícke nástroje, kladivko a želiezko, umiestnené medzi tri ruže.
História Rožňavy v dátumoch
- 1291: Kráľ Ondrej III. nariaďuje mutáciu hraníc mesta.
- 31.12.1291: Slávnostná darovacia listina kráľa Ondreja 111., ktorou daroval mesto Ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi.
- 1304: Dokončenie výstavby farského kostola v severozápadnom cípe námestia.
- 1320 - 1335: Rožňava zakladá obce Nadabula a Čučma.
- 1382: Rožňava podľa tradície dostáva prvé mestské výsady.
- Máj 1440: Mesto obsadili bratrícke vojská Jána Jiskru.
- 14.3.1573: Druhý vpád Turkov do mesta.
- 1574: Najstaršie zachované štatúty mesta.
- 1591: Najstaršia cechová listina - štatút cechu kováčov a zámočníkov.
- 1594: Koniec priamej podriadenosti mesta Turkom.
- 1644: Účasť mesta v povstaní Juraja Rákocziho.
- 1690: Založenie kráľovského vyššieho katolíckeho gymnázia.
- 1706-jan.1707: František Rákoczi II.v Rožňave počas stavovského povstania.
- Máj - aug.1710: Morová epidémia.
- 1711: Rozsiahly požiar zničil meštianske domy na námestí.
- 1711: Výstavba radnice na západnej strane námestia prestavbou dvoch meštianskych domov.
- 1748: Požiar znovu zničil domy na námestí.
- 1773: Cisárovná Mária Terézia zriadila v Rožňave rím. katolícke biskupstvo a povýšila mesto na biskupské.
- 1782: Založenie manufaktúry na spracovanie kože - Markova továreň.
- 1795: Vznik nižšieho evanjelického gymnázia.
- 1810: Vznik manufaktúry na výrobu anglickej kameniny.
- 1810: Vznik Spolku milovníkov divadla.
- 24.8.1919: Ústup českých vojsk.
- 11.6.1918: Vstup vojsk Maďarskej republiky rád do mesta.
- 16.6.1919: Príchod českej armády do mesta.
- 28.9. 24.2.1948: Generálny štrajk v rámci februárových udalostí.
- 26.2.1948: Občania mesta na verejnom zhromaždení vyjadrili dôveru vláde Klementa Gottwalda.
- 2.3.1948: Demokratická strana zakázaná.
- 1.4.1948: Začína očista štátnej správy a samosprávy, rozpustenie Miestnej správnej komisie.
- 30.5.1948: Víťazstvo Komunistickej strany vo voľbách do národných výborov.
- 1.9.1948: Otvorenie baníckeho učilišťa.
- 1949: Založenie CSEMADOKU.
- 1950: Založenie jednotného roľníckeho družstva Rožňava.
- 1950: Vznik Hydinárskych závodov.
- 1.1.1950: Založenie Gemerských železorudných baní.
- 1952: Vznik podniku Výchgodoslovenské mliekárne.
- 1.7.1953: Založenie Okresného stavebného podniku, Okresného priemyselného podniku, Komunálnych služieb, Reštaurácií a jedální.
- 23.1.1955: Ukončenie výstavby a začiatok premávky na Železničnej trati mieru Rožňava - Turňa n/B.
- 1956/1957: Prvý školský rok v Hudobnej škole.
- 1.4.1958: Riaditeľstvo baní prechádza do Spišskej Novej Vsi.
- 1960: Jednotné roľnícke družstvo sa transformuje na Štátny majetok.
- 1962: Ukončená výstavba ropovodu Družba.
- 1973: Začiatok výstavby sídliska P.J.
- 1.9.1987: Otvorenie Stredného odborného učilišťa služieb - Banská strana.
- 1.10.1987: Položenie základného kameňa krytej plavárne.
- 1988: Otvorenie budovy novej pošty na Čučmianskej dlhej ulici.
- 7.3.1989: Otvorenie šachty Mária II. strieborná.
- 20.11.1989: Prvé zhromaždenie obyvateľov mesta na Námestí baníkov počas nežnej revolúcie.
- 18.3.1990: Inštalácia prvého rímsko-katolíckeho biskupa Rožňavskej diecézyv Rožňave.
- 24.11.1990: Voľby do samosprávy mesta.
- 7.12.1990: Prvé - slávnostné zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Rožňave a inštalácia primátora mesta.
- 20.12.1990: Odchod sovietskych vojsk rožňavských kasární.
- 13.9.2003: Návšteva Svätého Otca Jána Pavla II.
Poloha a prírodné pomery
Poloha a rozloha
- Zemepisná šírka: 48° 40'
- Zemepisná dĺžka: 20° 33'
Rožňava leží v údolí rieky Slanej medzi svahmi Slovenského Rudohoria a planinami Slovenského Krasu, na území Vnútorných Západných Karpát v Rožňavskej kotline.
Okres Rožňava leží v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky na rozhraní stredného a východného Slovenska. Rozprestiera sa na ploche asi 1 173 kilometrov štvorcových. Je 8. najväčší okres štátu.
Prečítajte si tiež: Občianske poľovnícke združenie Rožňava - informácie
Susedí so šiestimi okresmi troch krajov: na severe s okresom Poprad (Prešovský kraj), na severovýchode a východe so Spišskou Novou Vsou, Gelnicou a Košicami - okolím (Košický kraj) a na západe s Revúcou a Breznom (Banskobystrický kraj).
Geologická stavba
Okres sa vyznačuje pestrou geologickou stavbou. Volovské vrchy, Stolické vrchy a Revúcka vrchovina sú prevažne z prvohorných kryštalických hornín a ich reliéf je zväčša hornatinový.
Tieto celky kontrastujú so Spišsko-gemerským krasom (Muránska planina, Slovenský raj), ktoré sú vznikli z druhohorných vápencov a dolomitov a vyznačujú sa reliéfom krasových planín s bohatými povrchovými i podpovrchovými krasovými formami, ako sú jaskyne, priepaste, krasové jamy, kaňony, vyvieračky a iné.
Povrch
Územie v okolí Rožňavy je prevažne hornaté. Z hľadiska geomorfologického členenia patrí do subprovincie Vnútorných Západných Karpát a v rámci nich takmer celý povrch zaberajú geomorfologické celky Slovenského Rudohoria: Volovské vrchy, Stolické vrchy, Revúcka vrchovina, Slovenský raj a Slovenský kras s priľahlou Rožňavskou kotlinou.
Nadmorská výška sa pohybuje od 200 metrov nad morom. Najvyšší bod územia, 1 476 m n.m., je vrchol Stolice, najnižší.185 m.n.m. je niva Turne na mieste, kde opúšťa územie Slovenska a pokračuje do Maďarska.
Klimatické pomery
Vzhľadom na značné výškové rozdiely sú v okrese všetky tri klimatické oblasti od teplej až po chladnú. V Rožňavskej kotline prevláda mierna a vlhká klíma, v podhorských údoliach a vyvýšeninách mierne chladná klíma a na horských chrbtoch chladná až studená horská klíma.
V južnejších častiach okresu býva leto horúce, v severných chladnejšie. Počasie je ustálené, hlavne v auguste a v septembri a je vhodné aj na dlhší pobyt v prírode. Zima býva studená a snehová pokrývka sa na horských chrbtoch udrží dostatočne dlho.
Priemerné mesačné teploty v stupňoch celzia (Rožňava)
| Mesiac | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Teplota | -4,0 | -1,7 | 3,0 | 9,0 | 14,4 | 17,4 | 19,1 | 18,2 | 14,1 |
Priemerné mesačné zrážky v mm (Rožňava)
| Mesiac | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Zrážky | 34 | 35 | 32 | 40 | 81 | 98 | 93 | 78 | 52 |
Vodstvo
Územie má hustú riečnu sieť. Najväčšou riekou je rieka Slaná, ktorá pramení na území okresu pod Stolicou vo výške 1 280 m n.m. Priemerný ročný prietok Slanej v Čoltove je 8,5 m3.s.l. Na území okresu priberá prítoky Štítnik a Čremošnú. Okrajové časti odvodňuje Hnilec a Turňa. Na Hnilci je vybudovaná vodná nádrž Palcmanská Maša. Krásne scenérie ponúkajú vodopády Slovenského raja, ktoré vypĺňajú strmé kaňony.
Pôda
Z pôdnych typov sa v kryštalickej časti Slovenského Rudohoria vyskytujú najmä hnedé lesné pôdy kambizeme, krasové oblasti pokrývajú rendziny. V Rožňavskej kotline sa nachádzajú ilimerizované pôdy luvizeme. Toky sprevádzajú nivné pôdy fluvizeme.
Rastlinstvo a živočíšstvo
Nižšie zalesnené polohy okresu sú pokryté dubovými porastami, vyššie polohy zaberajú prevažne bučiny. Smrekové lesy sa vyskytujú vo vyšších polohách Slovenského Rudohoria. Prírodné podmienky celého regiónu sa odrazili na vývoji fauny a flóry.
Stretneme tu živočíchy prevažne stepného a lesostepného pásma, z rastlinných druhov nájdeme mnoho vzácnych a chránených unikátov. Vzácne rastliny sa vyskytujú najmä v Národnom parku Slovenský raj a v Národnom parku Slovenský kras.
Medzi ne patria: soldanelka uhorská, jazyčník sibírsky, klinček Lumnitzerov, kandík psí zub. Zo živočíchov sa tu vyskytujú najmä zástupcovia spoločenstiev listnatého a ihličnatého lesa, polí a lúk, ale je tu i veľa vzácnych a chránených druhov: medveď hnedý, daniel škvrnitý, orol skalný, orol krikľavý, bocian čierny, sokol myšiar, sokol rároh a viac druhov netopierov; ktoré zimujú v jaskyniach.
Obyvateľstvo a sídla
Obyvateľstvo
- Rozloha: 1 173 km2
- Počet obyvateľov: 61 274
- Hustota zaľudnenia: 52 obyv. /km2
Okres Rožňava sa počtom obyvateľov zaraďuje medzi stredne veľké okresy Slovenska, hustota jeho zaľudnenia je však veľmi malá, nedosahuje ani polovicu celoslovenského priemeru. Obyvateľstvo je sústredené do stredu okresu do Rožňavskej kotliny. Planiny Slovenského krasu na juhu a Slovenské Rudohorie na severe sú osídlené veľmi riedko.
Veková štruktúra obyvateľstva
- Predproduktívny vek: 23,9 %
- Produktívny vek: 56,3 %
- Poproduktívny vek: 19,9 %
Národnostná štruktúra obyvateľstva
- Slovenská národnosť: 60,3 %
- Maďarská národnosť: 35,2 %
- Rómska národnosť: 3,7 %
- Česká národnosť: 0,5 %
- Ostatné: 0,3 %
Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania
- Základné vzdelanie: 33,4%
- Učňovské: 18,9 %
- Stredné odborné: 2,3 %
- Stredné všeobecné s maturitou: 3,0 %
- Stredné odborné s maturitou: 13,3 %
- Vysokoškolské: 3,6 %
Okres Rožňava môžeme považovať za dvojnárodnostné územie, pretože obyvateľov maďarskej národnosti je viac ako tretina celkového počtu obyvateľov. Popri Slovákoch a Maďaroch žije v okrese aj početná populácia Rómov.
Sídla
V okrese je 62 obcí, z toho 2 mestá:
- Rožňava leží v centre okresu v Rožňavskej kotline na rieke Slaná. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1291.
- Dobšiná leží na rozhraní Revúckej vrchoviny a Volovských vrchov. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 1326.
Vo vidieckych sídlach žije 60 % obyvateľov okresu, čo je približne o 17 % viac, ako je celoslovenský priemer.
Veľkostná štruktúra vidieckych obcí
- 0-199 obyvateľov: 8 obcí
- 200-499 obyvateľov: 20 obcí
- 500-999 obyvateľov: 24 obcí
- 1000 a viac obyvateľov: 8 obcí
Viac ako 2 000 obyvateľov má jediná vidiecka obec - Plešivec.
Pozoruhodné údaje o vidieckych obciach
- Najstaršia: Brzotín (r.1242)
- Najmladšia: Stratená (r.1723)
- S najväčším katastrom: Plešivec 6 213 ha
- S najmenším katastrom: Petrovo 399 ha
- Najvyššie položená: Stratená 850 m n.m.
- Najnižšie položená: Gemerská Panica 194 m n.m.
- S najväčším počtom obyv.: Plešivec: 2 361 obyv.
- S najmenším počtom obyv.: Brdárka : 63 obyv.
Hospodárstvo
Rožňava bola vždy úzko spätá s baníctvom.
Doprava
Dopravu v meste zabezpečuje SAD Rožňava autobusmi mestskej hromadnej dopravy a súkromná taxi služba. V súčasnosti v preprave osôb je najvýznamnejšia cestná - automobilová doprava a v preprave nákladov železničná doprava. Doprava nákladov na cestách sa uskutočňuje kamiónmi.
Podujatia a pamiatky
Výstavy
- Baníctvo a hutníctvo: Stále expozície Baníckeho múzea na Šafárikovej ulici 43 - Expozícia baníctva a hutníctva na Gemeri, Banské pracoviská, Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
- Farby a tvary života: Mestská galéria v budove radnice na Námestí baníkov - výstava akademického maliara Štefana Pelikána venovaná 70. výročiu SNP.
- Vybájené sedliacke dvory: Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave - výstava insitnej maliarky z Padiny v Srbsku Anny Kotvašovej.
- Medzi prvou a druhou prírodou: Galéria Baníckeho múzea.
- Krása kachlíc: Galéria Baníckeho múzea - výstava neskorogotických a renesančných kachlíc.
Podujatia
- Poľovníctvo a Andrássyovci: SNM - Múzeum Betliar - prednáška.
- Koncert Daniela Hůlku: Divadlo Actores.
- Ochrana vodného zdroja: Krásnohorská Dlhá Lúka - stretnutie s obyvateľmi v obecnom kultúrnom dome.
Pamiatky
- Strážna veža: Neskororenesančná dominanta historického jadra Rožňavy.
- Hrad Krásna Hôrka: (Zatvorený pre rekonštrukciu).
- Mauzóleum a obrazáreň: Krásnohorské Podhradie - SNM - Múzeum Betliar - Mauzóleum Andrássyovcov.
- Kaštieľ v Betliari: SNM - Múzeum Betliar - Expozícia kaštieľa a areál parku.
- Kaštieľ vo Vlachove: Jedáleň v historickom štýle a obecné múzeum.
- Kostol v Štítniku: Gotický evanjelický kostol s bohatými stredovekými nástennými maľbami.
- Vidiecka izba: Stratená - pohľad na históriu obce aj tradičný ľudový nábytok.
- Tunel v Slavošovciach: Jedinečná technická pamiatka, ktorá nebola nikdy sprevádzkovaná.
- Pamätné izby a domy: Pamätný dom Pavla Jozefa Šafárika v Kobeliarove, Pamätnú izbu Pavla Emanuela Dobšinského v Slavošovciach, Pamätnú izbu Fraňa Kráľa vo Vyšnej Slanej, Pamätnú izbu Júliusa Bottu v Rozložnej, Pamätný dom Juraja Hronca v Gočove a Pamätnú izbu Slovenského národného povstania v Čiernej Lehote.
tags: #okc #roznava #polovnictvo