Rekonštruovať dejiny protipovstaleckých jednotiek operujúcich na území Slovenska po 29. auguste 1944 nie je napriek značnému časovému odstupu od udalostí zo sklonku druhej svetovej vojny jednoduché.
Koncentrácia záujmu prednovembrovej historiografie na tzv. pozitívne témy zapríčinila, že odborné spracovanie „druhej strany“ stálo dlhé roky na periférii záujmu.
Dlh voči tejto neprávom marginalizovanej kapitole dramatického obdobia rokov 1944/1945 začala až prednedávnom splácať skupina autorov, pochádzajúca predovšetkým z radov mladšej generácie historikov.
Hlavne zásluhou prác Vojtecha Kárpátyho, Tomáša Kluberta, Jána Korčeka, Martina Lacka, Michala Schvarca, Petra Sokoloviča, Michala Šmigeľa či Mariana Uhrina sa mnohé trináste komnaty pertraktovanej problematiky pootvorili, no súčasne penzum ďalších otázok zostáva nezodpovedaných.
K pomerne nedôsledne objasneným aspektom vojenskej situácie na Slovensku po vypuknutí Povstania patrí najmä epizodické pôsobenie domácich ozbrojených zložiek, ktoré sa k povstaleckej akcii nepridali a ľudáckemu režimu zostali verné i v poslednom štádiu jestvovania samostatného štátu.
Prečítajte si tiež: RPK v boji: História a použitie
Situácia v povojnovom Československu rozvoju slobodného bádania a objektívnej interpretácie dejín v tomto smere nepriala.
Aktivity resuscitovanej armády - Domobrany, ako aj pohotovostných oddielov a poľných jednotiek Hlinkovej gardy (HG) historiografia a publicistika nevnímala cez prizmu historickú, ale politicko-ideologickú, čo vytvorilo živnú pôdu pre nekompromisnú kriminalizáciu predovšetkým druhej menovanej organizácie.
Pritom je však paradoxné a súčasne zarážajúce, že o vnútornom vývoji HG po 29. auguste 1944, ba ani o represívnych aktivitách niektorých jej jednotiek nebola za štyri desaťročia publikovaná žiadna ucelenejšia vedecká práca.
Pozitívnym zlomom sa mohla stať zmena spoločenských pomerov v novembri 1989.
Ani tento kľúčový medzník však nenaštartoval proces rozsiahlejšieho detabuizovania dovtedy obchádzaných historických tém.
Prečítajte si tiež: História a použitie MG 42 v ozbrojených konfliktoch
Priam blasfemický stav historiografie sa konzervoval ešte aj dlho po páde komunistickej totality a odstránení marxisticko-leninských princípov v odbornej spisbe.
Presnejšie, o paušálne pranierovaných Pohotovostných oddieloch Hlinkovej gardy (POHG) nevyšla za 15 rokov jedna - jediná odborná štúdia, ktorá by priniesla čosi iné, než donekonečna opakované staré známe klišé, úplne prvá monografia o HG sa dostala na pulty kníhkupectiev len nedávno pred písaním týchto riadkov.
Napriek uvedeným faktom nie je dôvod na rezignáciu či globálnu kritiku výsledkov historickej vedy.
V posledných rokoch bolo k dejinám HG po vypuknutí Povstania publikovaných viacero prínosných štúdií.
O prvé podnety do ďalšieho seriózneho výskumu sa svojimi všeobecne koncipovanými príspevkami postarali V. Kárpáty a P. Sokolovič.
Prečítajte si tiež: Všetko o guľomete lajkov
V regionálnom meradle sa okrem oboch spomínaných autorov problematike venovali Radoslav Repa a Stanislava Tomanová, v materiálovej štúdii i M. Lacko.
Práve výskum problematiky na lokálnej úrovni však zostáva stále ďaleko za svojimi možnosťami.
Symptomatický príklad nevyužitia pomerne širokej heuristickej bázy predstavuje povrchné spracovanie dejín jednej z najznámejších gardistických jednotiek - 5. poľnej roty HG, ktorá sa v povedomí laickej verejnosti akiste najvýraznejšie spája s asistenciou jej príslušníkov na masových vraždách pri Kremničke.
Účasť gardistov tohto oddielu na vojnových zločinoch je samozrejme veľmi závažný, no nie jediný aspekt jeho pôsobenia na strednom Slovensku.
Snaha poodkryť aj iné stránky činnosti roty a vôbec - čitateľovi podať po prvýkrát od roku 1945 sondu do života vojenskej jednotky HG vzniknuvšej po vypuknutí Povstania, bola hlavným motívom pre napísanie predkladanej monografickej štúdie.
Východisko pri spracovaní témy predstavoval najmä dostupný archívny materiál uložený vo fondoch Archívu Ústavu pamäti národa a Slovenského národného archívu v Bratislave, v Štátnom archíve a Archíve Múzea SNP v Banskej Bystrici.
Dokumenty súvisiace s činnosťou 5. poľnej roty HG sa zachovali v relatívne hojnom počte napriek tomu, že značná časť spisovej agendy Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy (HVHG) bola na jar 1945 zničená.
Z hľadiska proveniencie ich možno rozdeliť do dvoch kategórií.
Spomedzi dobových písomností sú k dispozícii predovšetkým rôzne úradné správy a situačné hlásenia popisujúce aktivity jednotky v chronologickom slede, fakticky deň po dni počas celej dĺžky jej existencie.
Druhú skupinu prameňov tvoria záznamy z vyšetrovaní a súdnych pojednávaní, vedených voči príslušníkom roty v druhej polovici 40. a 50. rokov.
I keď ani doba a okolnosti, za akých vznikli, nenegujú ich výpovednú hodnotu, zapracovanie týchto dokumentov do textu vyžadovalo osobitú opatrnosť, ktorému predchádzala patričná dávka vnútornej historickej kritiky.
Dostupná literatúra zohrala pri koncipovaní práce iba sekundárnu rolu.
Autori dosiaľ vydaných štúdií totiž po obsahovej stránke v podstate iba reprodukovali tézy svojich predchodcov, zásluhou čoho zostávalo poznanie roky na rovnakej, statickej úrovni.
Tendencie pohľadov na aktivity 5. poľnej roty HG najzásadnejšie ovplyvnila kniha Márie Sedlákovej Krycie meno Jozef (O zločinoch príslušníkov POHG. Reportáže, proces, dokumenty).
Publikácia reportážneho charakteru, napísaná na politickú objednávku straníckeho vedenia v spojitosti s obnoveným procesom proti príslušníkom jednotky v apríli 1958, sa v priebehu nasledujúcich desaťročí vyprofilovala na najcitovanejšiu prácu dotýkajúcu sa tejto problematiky.
Pre historikov píšucich o vojnových zločinoch bola nespochybňovanou základnou literatúrou, z ktorej nekriticky čerpali a čerpajú prakticky až dodnes.
Tieň Sedlákovej brožúry, metodologicky i interpretačne spadajúcej jednoznačne do kategórie režimovej propagandy, preto v minulosti svojou originalitou a vecným prínosom nedokázala prekročiť žiadna iná štúdia.
Historicky omnoho korektnejší, i keď pomerne striedmy obraz o 5. poľnej rote HG podala v skromnom diele Kremnička autorská dvojica Miroslav Ličko - Ladislav Takáč.
Rovnaké hodnotenie možno aplikovať i na štúdie Jána Stanislava, ktorý sa vo svojej výskumnej činnosti zaoberal represáliami na strednom Slovensku.
Je nepochybne na škodu, že inak tematicky zaujímavé príspevky neskôr neprepracoval a nedoplnil.
Z hľadiska identifikácií obetí nacistického a gardistického teroru je prínosnou útla publikácia Daniely Baranovej Pred bránami pekla.
Sprievodný text zoznamov zavraždených však pretkávajú hrubé nepresnosti, ahistorické a senzitívne hodnotenia, čo ho zbytočne profesionálne devalvuje.
Veľmi cennú výpovednú hodnotu majú spomienky Alexandra Breuera Vojak č. 151.
Pôvodom židovský príslušník 5. poľnej roty HG A. Breuer v nich vylíčil svoj pozoruhodný životný príbeh a osvetlil mnohé zaujímavé detaily, ktoré by inak zostali navždy neodhalené.
Činnosť jednotky okrajovo analyzovali aj kapitoly vlastivedných diel z pera Milana Gajdoša a Miroslava Lukáča.
V podobe parciálnych štúdií publikoval čiastkové výsledky svojho výskumu i autor tejto práce.
Aj keď táto krátka bilancia historiografie poukazuje na viaceré výrazné nedostatky, v porovnaní s historizujúcou publicistikou nevyznieva v konečnom dôsledku až tak tragicky.
Niektoré žurnalistické príspevky, ktoré sa v poslednom období objavili na stránkach rozličných periodík, ani len nedokázali identifikovať presný názov jednotky, 5. poľnú rotu HG mylne stotožňovali s POHG Považská Bystrica, v extrémnejších prípadoch dokonca so slovenským oddielom protipartizánskej jednotky SS „Plesnivec“ (SS-Edelweiss).
Práca si preto kladie prioritne za cieľ prispieť k faktografickému spresneniu, doplneniu a rozšíreniu pálčivej témy, s ktorou sa v záujme racionálneho a ideologicky odbremeneného prístupu k vlastným dejinám treba dôstojne vyrovnať.
Otvorene polemizuje so staršími dielami, niektoré ich nepodložené tvrdenia koriguje alebo úplne vyvracia.
Veď napokon, ako hovorí ikona historiografie Povstania Vilém Prečan „revidovanie, revízia výkladu minulosti, prehodnocovanie doteraz nekriticky prijímaných interpretácií, záverov a hodnotení je v každej slobodnej spoločnosti legitímne (a) to je činnosť vždy prospešná a zvrchovane záslužná“.
Štúdia si však v žiadnom prípade nerobí nárok na definitívne uzávery.
Na mnohých miestach ponúka namiesto kánonických odpovedí skôr hypotézy a nastoľuje nové problematizujúce otázky.
Bude to aj vari lepšie pre rozmanité prístupy k protirečivo vnímaným dejinám Slovenska v rokoch 1939 - 1945, ako i pre nikdy nekončiaci a neuzavretý proces historického poznania.
Slovenská republika a Hlinkova garda po 29. auguste 1944
Vývoj na európskych frontoch v rokoch 1943 - 1944 čoraz jasnejšie naznačoval, že Nemecko vo vojne nezvíťazí.
Mohutná sovietska protiofenzíva na východe, kapitulácia Talianska spojená s vylodením Spojencov na Apeninskom polostrove a o rok neskôr i vo francúzskej Normandii dostali nacistickú ríšu a jej satelitné štáty do tiesnivej situácie.