Vzduchová pištoľ patrí do skupiny ručných zbraní, pri ktorých je projektil poháňaný pomocou mechanicky stlačeného vzduchu alebo iného plynu. Na rozdiel od ostrých strelných zbraní, ktoré používajú projektil uložený v nábojnici naplnenej výmetnou látkou, streľba zo vzduchovky nezahŕňa žiadnu chemickú reakciu. Projektil pre vzduchové zbrane je buď guľový brok alebo sférická diabolka.
História Vzduchových Zbraní
Vzduchovky patria medzi najstaršie pneumatické technológie. Najstaršia vzduchová pištoľ je uložená v múzeu Livrustkammaren v Štokholme a datuje sa asi k roku 1580. V 17. storočí sa vzduchové zbrane v kalibroch .31 až .51 používali na lov srnčej a diviačej zvery. Tieto vzduchové pušky mali vzduchový zásobník, pomocou ktorého dokázal projektil získať 200 až 300 m/s rýchlosť.
V tom čase malo používanie vzduchových zbraní aj veľké výhody. Napr. mohli byť použité aj v daždivom počasí na rozdiel od muškiet, a tiež aj prebíjanie bolo rýchlejšie. Okrem toho boli tichšie, ich výstrely nemali záblesky pri ústí hlavní a nedymili. To znamená, že vzduchová zbraň neprezradila polohu strelca a ani záblesky či dym im nebránili vo výhľade na rozdiel od zbraní z 18. a 19. storočia, ktoré používali strelný prach ako napr.
Napr. rakúska vzduchovka model Windbuchse 1770, ktorá bola vyvinutá v roku 1768 alebo 1769. Táto zbraň bola asi 1,2m dlhá a 4,5kg ťažká s takmer rovnakými parametrami ako muškety. Táto puška používala zásobník na 22 olovených striel s priemerom 13mm a vyberateľný zásobník so stlačeným vzduchom, ktorý umožňoval vystreliť až 60 krát, a z ktorej mohol skúsený strelec vypáliť v priebehu asi 30 sekúnd vypáliť celý zásobník.
Jednu z prvých komerčne úspešných a hromadne vyrábaných vzduchových zbraní vyrábala spoločnosť W.F.Markham CO. Bol to model Challenger, ktorý uviedli na trh v roku 1888. Ďalšími úspešnými modelmi sa stali Chicago a King a ich predajná cena bola okolo 73 centov. V roku 1928 sa spoločnosť premenovala na King Mfg. Co.
Prečítajte si tiež: Servis airsoft zbraní
Počas rokov 1890 sa vzduchové pušky začali používať (hlavne v Birminghame, v Anglicku) na súťažnú streľbu na cieľ. Tieto súťaže sa konali pred verejnosťou, ktorá sponzorovala jednotlivé strelecké tímy. Tento šport sa stal tak populárny, že v roku 1899 bola vytvorená národná strelecká asociácia, ktorá zastrešovala viac ako 4000 streleckých klubov v celej Veľkej Británii. V súčasnosti sa vzduchové zbrane používajú na lov, proti škodcom, na rekreačnú streľbu a športové súťaže, ako napr. olympijská disciplína vzduchovej pušky a pištole na 10m.
Druhy Vzduchových Mechanizmov
Existujú 3 rôzne druhy vzduchových mechanizmov: pružinovo-piestový, pneumatický a natlačeným plynom CO2.
Pružinovo-piestové Vzduchové Zbrane
Pružinovo-piestové (skrátene pružinové) vzduchové zbrane využívajú k svojej činnosti kompresnom valec, kde je umiestená pružina a piest, a tento valec leží v osi s hlavňou. Tento mechanizmus funguje tak, že zalomením a ťahaním hlavne smerom dozadu sa stláča pružina s piestom až do istiacej polohy, v ktorej je západka s poistkou pred uvoľnením. Stlačením spúšte sa uvoľní pružina, čo spôsobí, že piest získa jej potenciálnu energiu a pohybom smerom dopredu tlačí pred sebou vzduch vo valci kompresnej komory až k jeho otvoru, kde je umiestnený projektil, ktorý s tlakom vzduchu uvedie do pohybu.
Ako náhle je tlak vzduchu dostatočný na to, aby dokázal posunúť brok do vnútra hlavne na miesto, kde je hlaveň už mierne širšia, je brok hnaný smerom dopredu tlakom stlačeného vzduchu. Akumulovaná potenciálna energia pružiny sa tak premení na pohybovou energii vzduchu a náboja.
Pružinové vzduchové zbrane sú schopné dosiahnuť rýchlosť na ústí hlavne skoro totožnú, niekedy aj vyššiu, ako je rýchlosť zvuku. Na stlačenie pružiny je potrebné vynaložiť dostatok energie a úsilia, a táto činnosť má vplyv aj na dosiahnutú rýchlosť na ústí zbrane. Najvyššie rýchlosti, ktoré dosahuje tento druh vzduchových zbraní s 4,5mm brokom je maximálne 380 m/s.
Prečítajte si tiež: Košice: Oprava a servis airsoft zbraní
Vyššie rýchlosti by už mohli spôsobiť nestabilný let broku a tým aj stratu presnosti, pretože krátko po vyletení broku z ústia hlavne rýchlosť broku prekročí hranicu rýchlosti zvuku. Počas letu stráca rýchlosť - spomaľuje a túto hranicu prechádza opäť a pomocou tlakovej vlny vzduchu letí ďalej.
Klasické pružinové vzduchové zbrane sú jednoranové, ale v súčasnosti sú bežnejšie viacranové. Pružinové sa naťahujú zalomením a potiahnutím hlavne smerom dozadu, pričom hlaveň slúži ako napínacia páka. Iné systémy využívajú napr. Pri klasických pružinových vzduchovkách je potrebné počítať aj so spätným nárazom, ktorý je spôsobený dekompresiou pružiny a následným pohybom piestu vo vnútri kompresného valca. Z tohto dôvodu môže byť ovplyvnená aj presnosť zásahu.
Taktiež tento druh vzduchovky má aj ostrý pohyb dopredu, ktorý je zapríčinený dopadom piestu na koniec kompresnej komory, a to pri plnej dekompresii pružiny. Tieto dve akcie znižujú presnosť týchto zbraní, a preto sa výrobcovia snažia potlačiť tieto vibrácie rôznymi modifikáciami ako napr. Tie najkvalitnejšie pružinové vzduchovky môžu mať veľmi dlhú životnosť a sú jednoduché na údržbu a opravy.
Vzhľadom k tomu, že poskytujú rovnaké množstvo energie každému výstrelu je ich trajektória konzistentná. V rokoch 1970 až 1980 sa na väčšina olympijských vzduchových súťažiach používali pružinové pištole.
Začiatkom rokov 1980 sa začali používať vzduchovky poháňané stlačeným (skvapalneným) plynom CO2. Niektoré vzduchovky používajú namiesto mechanickej pružiny vzduchovú. Stlačený vzduch alebo dusík je valci, ktorý je zabudovaný do piestu v kompresnej komore a tento vzduch sa ďalej stláča naťahovaním zbrane. V skutočnosti je to pneumatický akumulátor.
Prečítajte si tiež: Praktický návod: Oprava nábojov Škoda
Pneumatické Vzduchové Zbrane
Pneumatické vzduchové zbrane používajú na vystrelenie projektilu ako zdroj energie tiež stlačený vzduch. Jedno a viac pohybové pumpovacie mechanizmy natláčajú vzduch do vnútorného zásobníka. Na plnenie tohto zásobníka sa využívajú aj ručné vysokotlakové pumpy alebo prečerpávacie zásobníky.
Pri jedno pohybových pumpách - vzduchovkách je pre stlačenie vzduchu dostatočný len jeden pohyb mechanickou pákou. Tento systém sa zvyčajne nachádza v puškách a pištoliach určených na streľbu na terč, kde nepotrebujú dosiahnuť vysokú rýchlosť na ústí zbrane. Viac krát pumpovacie vzduchovky natláčajú vzduch do kompresnej komory pomocou páky, ktorou sa pumpuje viackrát.
Týmto procesom je možné dosiahnuť aj variabilný výkon, pretože užívateľ si môže prispôsobiť úroveň natlačeného - napumpovaného vzduchu v zásobníku podľa vzdialenosti k terčom. Pre jeden výstrel je možné potiahnuť touto pákou až 5 krát. Na 5 striel je potrebných 10 až 20 takýchto pohybov.
PCP vzduchové pneumatické zbrane sa zvyčajne plnia externým zdrojom vzduchu ako je napr. zásobník so vzduchom alebo vzduchové čerpadlo. Vzhľadom k tomu, že ako zdroj energie sa používajú externé zdroje má tento druh zbraní vyššie počiatočné náklady, ale na druhej strane prevádzkové náklady sú v porovnaní s CO2 bombičkami oveľa nižšie. PCP zbrane majú oveľa nižší spätný náraz a na jeden zásobník natlačeného vzduchu dokážu vystreliť až 100 projektilov.
Externý prívod vzduchu priamo do vzduchového zásobníka umožnil vyvinúť polo i plne automatické vzduchové zbrane. PCP zbrane sú veľmi populárne, pretože streľba z nich je jednoduchá a presná.
Prvé modely pneumatickej vzduchovej zbrane mali určité nedostatky, ako únava (ľudská i mechanická), teplotná deformácia materiálov a kondenzácia, ktoré nie sú prospešné pre presnú streľbu alebo životnosť zbrane. Súčasné modely pneumatickej vzduchovej zbrane už majú zabudovanú filtráciu vzduchu, a tým sa podarilo prekonať väčšinu týchto problémov.
Počas streľby je pre PCP zbrane typický cyklus: stlačením spúšte sa uvoľní úderník, ktorý udrie do ventilu. Pohyb úderníka môže byť buď dopredu alebo dozadu, na rozdiel od ostrých zbraní, kde sa úderník pohybuje len smerom dopredu. Ventil drží v uzatvorenej polohe pružina a tlak vzduchu v zásobníku. Tlak pružiny je konštantný, ale tlak vzduchu v zásobníku naopak klesá s každým ďalším výstrelom.
V dôsledku toho, keď je zásobník úplne naplnený vzduchom, tak tento ventil sa otvára a zatvára rýchlejšie a naopak, keď je tlak v zásobníku nižší sa otvára a zatvára pomalšie, aby vždy prepustil rovnaký objem vzduchu. Čiže touto samoreguláciou je zaručená určitá konzistencia rýchlosti každého výstrelu. Iné PCP pušky a pištole sú regulované, čo znamená, že odpaľovací ventil pracuje v sekundárnej komore oddelenej od hlavnej kompresnej komory.
CO2 Vzduchové Zbrane
Ako zdroj energie pri tomto type CG vzduchových zbraní sa využívajú zásobníky - bombičky s natlačeným plynom CO2. Tento zásobník nazývaný aj „Powerlet“ je jednorazový, väčšinou hmotnosť stlačeného plynu v ňom je 12g, hoci drahšie modely ako napr. CO2 vzduchové zbrane ako aj ostatné pneumatické vzduchové zbrane, dokážu strieľať opakovane bez toho, aby potrebovali stlačiť vzduch do kompresného zásobníka zložitým naťahovaním alebo pumpovaním. Schopnosť uchovávať energiu pre opakovanú streľbu tiež znamená, že je možná viacranová streľba.
Na trhu existuje mnoho replík revolverov a poloautomatických pištolí, ktoré využívajú energiu z CO2 bombičiek. Tieto zbrane sú obľúbené pri tréningoch, lebo či už zbrane alebo strelivo sú lacné, relatívne bezpečné, a nevyžadujú si žiadne bezpečnostné opatrenia. Okrem toho sú dostupné a vlastnené aj v oblastiach, kde je držanie strelných zbraní prísne kontrolované alebo úplne zakázané.
Základný princíp fungovania CO2 zbraní spočíva vo využití stlačeného CO2, ktorý je uskladnený v malých, vymeniteľných bombičkách. Tieto bombičky sú bežne umiestnené v rukoväti alebo inom časti zbrane. Vzhľadom na ich nízky odpor a schopnosť generovať stabilný tlak, CO2 pištole poskytujú pomerne vysokú presnosť, čo je kľúčové pre cieľovú streľbu a športovú streľbu. CO2 pištole sú obľúbené pre ich jednoduchosť použitia a schopnosť poskytnúť konzistentný výkon.
Strelivo pre Vzduchové Zbrane
Najpopulárnejším strelivom používaným pri vzduchových zbraniach sú diabolky. Tento projektil má zadnú časť dutú a tvar hlavičky je k dispozícii v celej rade štýlov. Diabolka je navrhnutá tak, aby bol jej odpor stabilný. Väčšina vzduchových zbraní používa strelivo s priemerom 4,5mm alebo 5,6mm, ktoré je určené pre streľbu do terča, lovenie malej zveri a na poli. Ešte existujú aj kalibre 5,0mm a 6,4mm.
Strelivo BB bolo niekedy najrozšírenejším strelivom v USA. Je to vlastne malá guľôčka, vyrobená z ocele, ktorej povrch je buď medený alebo pozinkovaný s priemerom 4,5mm. Ale vyrábajú sa aj v mnohých iných kalibroch. Vzhľadom k tvrdosti ocele sa tento projektil s rozmer 4,5mm nemôže používať v drážkovaných hlavniach. Pre tento typ hlavní je určený poddimenzovaný priemer broku 4,4mm, čo ale samozrejme prináša aj problémy s horším tesnením a únikom vzduchu už v hlavni.
Hoci toto strelivo je dnes menej populárne vyrába sa niekoľko druhov šípok, ktoré sú určené pre streľbu zo vzduchových zbraní.
- 0,177 (4,5mm): najbežnejší kaliber používaný aj v športovej streľbe. Zo všetkých kalibrov má najplochejšiu trajektóriu letu pre danú úroveň energie, takže tento projektil je najpresnejší.
- 0,22 (5,5mm a 5,6mm): kaliber určený na lov a bežné použitie.
- 0,25 (6,35mm): najväčší bežne dostupný kaliber
Väčšie kalibre vzduchových pušiek sú určené pre lov veľkých zvierat a sú to väčšinou PCP vzduchové zbrane. Vzduchové zbrane, ktoré sú vyrobené na zákazku môžu mať ešte väčšie kalibre, ako sú napr.
Legislatíva na Slovensku
Zatiaľ čo v niektorých krajinách nie sú vzduchové zbrane predmetom žiadneho osobitného predpisu, vo väčšine existujú zákony, ktoré sa značne líšia. Každá jurisdikcia má svoju vlastnú definíciu vzduchovej zbrane; a predpisy sa môžu líšiť v závislosti od kalibru, dosiahnutej rýchlosti alebo energie na ústí hlavne, materiálu a munície. Na Slovensku sú vzduchové zbrane zaradené do kategórie D a sú voľne predajné osobám starším ako 18 rokov. Najvyššia dovolená dosiahnutá energia na ústí zbrane nesmie presiahnuť 15J.
Kategorizácia zbraní na Slovensku
Podľa slovenského zákona o strelných zbraniach a strelive (č. 190/2003 Z. z.) sa zbrane delia do niekoľkých kategórií. Upozorňujeme, že uvedený článok bol spracovaný podľa právnej úpravy účinnej spred dátumu 1.2.2022. Od uvedeného dátumu je účinná novela Zákona o strelných zbraniach a strelive (č. 190/2003 Z. z.), ktorá so sebou priniesla viacero zásadných zmien. Zmeny sa týkajú najmä rekategorizácie niektorých strelných zbraní a úpravy práv a povinností držiteľov zbraní (napr. zmeny v spôsobe nadobúdania niektorých zbraní atď.).
Kategórie zbraní:
- Kategória A: Zakázané zbrane, zakázané strelivo a zakázané doplnky na zbrane.
- Kategória B: Typickým a najrozšírenejším príkladom takýchto zbraní z praxe sú samonabíjacie pištole a pušky (guľovnice), opakovacie revolvery, niektoré typy brokových zbraní a signálne zbrane s kalibrom väčším ako 19 mm.
- Kategória C: Medzi najznámejšie príklady zbraní kat. "C" z praxe patria opakovacie pušky (guľovnice), vzduchovky s energiou strely cez 15 Joulov, flobertky s energiou strely cez 7.5 Joula, opakovacie perkusné zbrane a niektoré typy brokových zbraní.
Čistenie a Údržba Vzduchových Zbraní
Čistenie a údržba vzduchových zbraní je nevyhnutná a odporúča sa vykonávať ju pravidelne, najlepšie ihneď po streľbe pred uskladnením. Pravidelným čistením a správnou údržbou predlžujete vašej zbrani životnosť a zachovávate čo najlepšie balistické vlastnosti. Zanedbávanie čistenia a údržby naopak skracuje životnosť Vašej vzduchovej zbrane a môže viesť k poruchám a poškodeniam.
V štandardných vzduchových puškách, ktoré strieľajú klasické olovené diabolky, dochádza k zanášaniu hlavne olovom podobne ako v riadnych strelných zbraniach. Diabolka totiž v drážkach hlavne rotuje, čím dochádza k zachytávaniu častíc olova v drážkach. Preto v prípade takýchto vzduchových zbraní je pravidelné čistenie nevyhnutné. Zanedbanie čistenia hlavne môže viesť k zhoršeniu presnosti pri streľbe.
Na vyčistenie hlavne sa používajú čistiace sady príslušného kalibru (napr. 4.5 mm alebo 5.5 mm) v kombinácii s vhodným olejom alebo sprejom. Postup je jednoduchý, do hlavne aplikujte olej alebo sprej a čistite čistiacim kartáčikom ideálne v smere streľby (ak to konštrukcia zbrane umožňuje) a nakoniec zvyšky oleja alebo spreja v hlavni odstráňte príslušným vyterákom.
Istým špecifikom sú vzduchové zbrane, ktoré strieľajú oceľové broky a nemajú drážkovanie hlavne. V takejto hlavni teda nedochádza k rýchlemu a značnému zanášaniu. Štandardne treba takéto hlavne čistiť podľa potreby, a to v kombinácii vyteráka príslušného kalibru a napr. silikónového oleja.
O vzduchové zbrane je však potrebné starať sa aj zvonku o ich povrchovú úpravu, aby Vám napr. železný povrch nekorodoval alebo aby drevená pažba vyzerala podľa možností čo najdlhšie ako nová. Vnútorné mechanizmy vzduchovej zbrane, ku ktorým sa zvonka nedostanete, tiež vyžadujú občasnú starostlivosť napr. vo forme premazania pohyblivých dielov. Tento proces však spravidla už vyžaduje rozborku Vašej vzduchovej zbrane, čo nie každý musí ovládať.
Brunírovanie a Čiernenie
Keby sme sa na pojmy "Čiernenie" a "Brunírovanie" pozreli z prísne chemického hľadiska, tak ide o morenie danej veci v roztavených soliach, v kyselinách alebo v výluhu (napríklad NaOH). Brunírovanie ani černenie nie je však ani náhodou postup, ktorý by snáď daný oceľový predmet nafarbil nejakou farbou, namiesto toho ide o tzv. "chemické pasivovanie jeho povrchu". Navyše, táto ochranná vrstvička na kovu je nesmierne tenká (cca len 1 mikrometer), takže viditeľným okom sa rozmery daného predmetu naozaj prakticky nijako nezmení. Štandardne je v našich končinách používaný prípravok v sypkej forme známy ako "Brunigal".
Prvý nevyhnutný krok procesu černenia je však jeho odmastenie v horúcej kúpeli s tenzidmi (povrchovo aktívne látky), ktorý sa vykoná za ponorenia do vriaceho roztoku Brunigalu. Hneď nato nasleduje pri výrobe proces oplachovania vo vode, načo sa ešte ošetrí naftou alebo Petrolejom.
Ešte než začneme, tak si musíme uvedomiť jednu vec, ktorá je však stále nespochybniteľným faktom - je to práve proces brunírovania / černenia, ktorý nám zaistí pri oceľových výrobkov ten najlepší produkt a to vďaka najkvalitnejšiemu čiernemu povrchu. Iné alternatívne postupy nemajú zase až taký ochranný alebo estetický efekt, o mechanickej odolnosti ani nehovoriac.
Brynierovanie čiže černenie zbrane je chemický proces, počas ktorého sa lesklý kovový povrch pokryje matným černením. To má hneď dvojakú funkciu, chráni kov pred koróziou, a navyše zabraňuje nežiaducim odleskom. Pokiaľ sa vám vrstvička čierneho magnetitu poškodí, jednoducho ju opravíte pomocou černidla na zbrane. To stačí rozmiešať a je pripravené na nanášanie.
Montáž Puškohľadu
- Pre zachovanie presného nástrelu je kľúčové zvoliť dostatočne pevnú a tuhú montáž. Najlacnejšie hliníkové montáže sú totiž príliš mäkké a dochádza pri nich k postupnému uvoľňovaniu behom streľby. Pre slabšie kalibre a PCP vzduchovky sú však úplne dostačujúce.
- Puškohľad by mal byť namontovaný čo najnižšie, bez toho aby sa dotýkal hlavne, cieľniku alebo tela zbrane. Je potrebné odhadnúť správnu výšku montáže tak, aby sme dosiahli čo najnižšej vzdialenosti medzi puškohľadom a osou hlavne. Upevnite montáž na zbraň ale neuťahujte ju úplne. Potom odmontujte vrchnú časť montáže a položte puškohľad do krúžkov. Pred utiahnutím skrutiek sa pozrite do puškohľadu vo svojej normálnej streleckej pozícii a nastavte ho tak, aby ste videli celé zorné pole. Najlepšie sa prevádza v nastreľovacej stolici, manipulácia je potom omnoho pohodlnejšia. Dbajte na to, aby sa montážne krúžky nedotýkali okuláru, objektívu a stredovej kocky.
Nastrelenie Puškohľadu
- Nastreľovanie prevádzame zásadne v rovnom teréne, samozrejme s bezpečným dopadovým priestorom. Pripravíme si vhodný terč. V prípade guľovnice nemusíme hneď strieľať na optimálnu nástrelnú vzdialenosť (ONV) pre dané strelivo, ale môžeme kľudne začať na 50 metroch. V ideálnom prípade použijeme nastrelovaciu stolicu. Dobrú prácu odvedú taktiež strelecké vaky. Základom je dosiahnuť pokiaľ možno rovnakého úchopu ako v bežnej streleckej situácii.
- Pred prvým výstrelom zamierime zbraň na terč a prvú korekciu puškohľadu prevedieme, pokiaľ je to možné, podľa vývrtu hlavne v zákryte s terčom. Vystrelíme do terča 1 až 3 rany a prevedieme korekciu. Nastavenie puškohľadu sa prevádza klikaním. Tým posúvame bod zásahu tak, aby sa v určitej vzdialenosti zhodoval so stredom kríža. Pri korekcii klikaním posúvame zásah, nie osnovu. Akonáhle sa nám podarí zbraň nastreliť, je dobré skontrolovať rozptyl. Vypálime 3 - 5 rán, z ktorých následne vyhodnotíme strední zásah a jeho polohu voči zámernému bodu. Podľa neho prevedieme konečné nastavenie puškohľadu. Nezabudnite, že pri streľbe na dlhšiu vzdialenosť bude potrebné previesť patřičnú výškovú korekciu kvôli poklesu strely. Nakoniec doporučuji vynulovať komíniky, inak povedané nastaviť na komínikoch nulovú hodnotu (pokiaľ to puškohľad umožňuje).
Korekcie
- Najčastejšie sa stretnete s korekciou v uhlových minútach MOA (Minute of Angle). Jedná se o uhlovú jednotku, vďaka ktorej môžeme posunúť bod zásahu o nám známu vzdialenosť. Existuje pevný vzťah medzi ňou a vzdialenosťou. Bežne sa stretneme s krokom ¼ MOA, pre streľbu na dlhé vzdialenosti je dostupný aj jemný rektifikačný krok ⅛ MOA.
- Opäť uhlová jednotka, tentokrát sa jedná o miliradiany. Veľkosť krokov je väčšia než pri MOA, ale v tom je práve veľká výhoda. Nemusíte rátať so stotinkami milimetra, ale dostanete vždy sympatické číslo. Pre kontinentálneho Európana je výpočet omnoho jednoduchší, v palcoch nech si počítajú za veľkou mlákou. Zvlášť pokiaľ sa chcete venovať taktickej streľbe a nie ste zrovna najlepším matematikom, MRAD je jasná voľba.
tags: #oprava #vzduchoviek #hlaven