Orientačný beh (skratka OB) je športové odvetvie vytrvalostného charakteru, pri ktorom je úlohou prejsť alebo prebehnúť podľa mapy a buzoly trať vyznačenú na mape za čo najkratší čas.
Princípy orientačného behu
V teréne nie je trať vyznačená, sú tam umiestnené iba kontrolné stanovištia (Kontroly). Trať je na mape vyznačená trojuholníkom, ktorý predstavuje štart, krúžkami, ktoré predstavujú Kontroly a končí zdvojeným krúžkom, ktorý predstavuje cieľ. Kontroly sú pospájané čiarou a očíslované poradovými číslami. Postupy medzi kontrolami si volí pretekár podľa vlastného výberu, pričom musí dodržať predpísané poradie určené poradovými číslami na mape.
Na každej kontrole si pretekár označí do preukazu prechod kontrolou. Ako pomôcku pri hľadaní kontrol využíva opis kontrol, ktorý dostane ešte pred štartom. Behá sa kdekoľvek, kde je zmapovaný priestor a je vytvorená mapa. Najčastejšie v prírode v lese, v parkoch ale aj na sídliskách. Ojedinele aj v budovách.
Kontrolné stanovištia
V teréne sú osadené všetky kontrolné stanovištia pre všetky trate v aktuálnych pretekoch. Kontroly sú označené lampiónom - je to trojboký hranol o veľkosti 30x30 cm, každá strana je uhlopriečne farebne rozdelená na oranžový a biely alebo červený a biely trojuholník.
Kontrol je v teréne spravidla viac ako je počet kontrol na jednej trati, preto má každá kontrola jedinečný kód očíslovaný od 31 do 999 aby pretekár bezpečne rozoznal kontrolu, ktorú hľadá.
Prečítajte si tiež: Vysvetlivky k mapám pre orientačný beh
Trate a kategórie
Jednotlivé trate nie sú vopred známe. Zverejnené sú iba dĺžka, prevýšenie a počet kontrol na trati. Mládežnícke kategórie sú odstupňované po dvoch rokoch od M,W -10 , po M,W-20 a sú otvorené zdola (10 roční a mladší...). Pre pretekárov s nižšou výkonnosťou sa vypisujú kategórie A,B,D... Pre začiatočníkov sa vypisujú jednoduché trate označené ako N (New, Náborová).
Trate pre preteky sa stavajú tak, aby víťaz kategórie dosiahol približne čas stanovený pre danú disciplínu, jej výkonnostnú úroveň a vek. Dĺžka trate sa preto prispôsobuje orientačnej náročnosti, členitosti, prevýšeniu na trati a priebežnosti terénu.
Dĺžka tratí
Najkratšie trate sú pre disciplínu šprint, kde najlepší dosahujú čas 12 - 18 minút pri dĺžke cca 1,2 až 4km. Stredná trať má trvanie 25 -35 minút pri dĺžke cca 2,5 - 7 km. Dlhá trať má trvanie 40 - 90 minút pri dĺžke cca 4- 20 km. Dĺžky tratí sa merajú vzdušne = spojnica medzi štartom, kontrolami a cieľom.
Skutočná dĺžka trate je spravidla dlhšia a závisí od voľby postupov. Počty kontrol sú rôzne, pričom sú od seba rôzne vzdialené, aby pretekárom poskytovali viacero možnosti riešenia postupov. Najdlhšie a orientačne najťažšie trate sú pre kategóriu MW 21 E. Veteránske kategórie sú smerom hore postupne časovo a fyzicky menej náročné. Pri stavbe tratí sa staviteľ riadi pravidlami a vykonávacími predpismi k jednotlivým úrovniam, druhom a disciplínam orientačného behu.
V pravidlách sú dané dĺžky pre všetky disciplíny, vekové aj výkonnostné kategórie. Preteky v šprinte sa organizujú prevažne v intravilánoch miest a obcí, prípadne v parkoch. Sú najdostupnejšie pre verejnosť.
Prečítajte si tiež: Orientačný beh: Sprievodca pre začiatočníkov
Priebeh pretekov
Preteky sa štartujú intervalovým spôsobom podľa štartovej listiny vydanej vopred. Výnimkou je hromadný štart pri pretekoch štafiet. (Tiež individuálna forma pretekov tzv. „štafeta jedného muža“, ktoré sú postavené ako viackolová štafeta pre jednotlivcov). Štartovný interval je v šprinte 1 minúta a v ostatných disciplínach spravidla 2 až 4 minúty.
Na štarte v jednej minúte môže štartovať viac pretekárov, každý však v inej kategórii, pričom majú inú minimálne prvú kontrolu. Na mape je kontrola vyznačená krúžkom o priemere cca 7mm. Pri krúžku na mape je poradové číslo, ktoré určuje v akom poradí pretekár postupuje z kontroly na kontrolu.
V teréne sa kontrola umiestňuje na rôzne situačné prvky a objekty (skala, jama, prameň, strom, ohrada..). Na danom mieste sa nachádza stojan, na ktorom je zavesený oranžovo biely trojboký lampión o rozmere 30x30 cm. Na stojane je pripevnené raziace zariadenie. Raziace zariadenie slúži na označenie si priebehu kontrolou. Je to elektronická SI škatuľka s otvorom, do ktorej pretekár zasunie SI čip.
Pre prípad nefunkčnosti SI je kontrola osadená aj mechanickým razením (tzv. kliešte). SI čip zaznamená priebeh kontrolou, a tým aj správnosť dodržania poradia kontrol určenej podľa mapy. Na pretekoch miestneho významu môže byť použité mechanické razenie a papierový preukaz. Každá kontrola v teréne je označená kódom (číslom), ktoré je umiestnené na SI zariadení alebo na stojane.
Pretekári pre jednoznačné nájdenie správnej kontroly požívajú opisy kontrol, ktoré dostanú pred štartom. V opisoch je uvedená kategória, parametre trate, poradie kontrol, kódy kontrol a opis umiestnenia kontroly . Opisy sú vydávané v medzinárodne platných piktogramoch.
Prečítajte si tiež: Biografia Jozefa Poláka
Mapy a buzola
Orientačný beh používa špeciálne mapy s medzinárodne dohodnutým mapovým kľúčom. Farebnosť máp je prispôsobená tak, aby bola dobre čitateľná a zrozumiteľná aj za behu. Na rozdiel od bežných máp, je priestor pretekov zmapovaný výrazne podrobnejšie, ako je na bežne dostupných mapách.
Pre pretekára musí byť zaznamenaná v mape každá informácia v teréne, ktorá by mohla byť pomôckou pri zorientovaní sa počas behu, aby vedel identifikovať svoju momentálnu polohu. Miesto osadenia kontroly musí byť v mape tak znázornené, aby neprišlo k omylu pretekára, resp. Trate sa na mape zakresľujú fialovou farbou, rovnako aj opisy kontrol ak sú vytlačené na mape. Modrou farbou sa vyznačujú poludníky - čiary, podľa ktorých si zorientujeme mapu na sever.
Pre OB sa používajú mierky máp spravidla 1:15000 pre dlhú trať, 1: 10 000 (1 cm na mape = 100 m v teréne) pre strednú trať a 1: 5000 pre preteky v šprinte. Buzola slúži na správne zorientovanie si mapy na štarte. Zosúladí sa sever na buzole a poludníky na mape. Podľa buzoly sa priebežne kontroluje správnosť zorientovania mapy.
SI čip (Sport Ident)
Čip SI (Sport Ident) je povinnou výbavou pretekára (ide o cca 50x10x3 mm výlisok z PVC so zabudovanou elektronikou). Každý čip má svoj jedinečný registračný kód, pod ktorým je pretekár zaregistrovaný v databáze konkrétnej súťaže. Ním si zaznamenáva prechod jednotlivými kontrolami.
Pokiaľ pretekár čip nevlastní, vždy má možnosť zapožičať si ho za poplatok od daného organizátora. Ak niekto absolvuje ročne aspoň 10 pretekov, tak už je ekonomickejšie si čip kúpiť. Výhodou SI čipu pre pretekára je okamžitá informácia o dosiahnutom výsledku hneď po dobehu do cieľa a vyčítaní údajov z čipu. Výsledok, aktuálne poradie aj medzičasy dostane vytlačené na na lístku, ktoré si môže porovnať so súpermi.
Vybavenie pretekára
Hodinky s GPS nie sú nutnou výbavou pre preteky . Slúžia hlavne ako pomôcka na analýzu absolvovaných pretekov . Teoreticky je možné absolvovať trať v ľubovoľnom oblečení aj obuvi. Vzhľadom na to, že väčšinou trate prebiehajú okrem spevnených ciest a chodníkov aj v rôznorodom teréne, je vhodné prispôsobiť tomu oblečenie a obuv.
Pretekár prebieha krížom cez les, kde sa nevyhne ani húštinám, skalnému podkladu, prekonávaniu potokov, terénnych nerovností , podmáčanému podkladu a podobne. Odporúča sa oblečenie, ktoré pokrýva celé telo, nebráni behu, je pružné, neviaže na seba veľa vody a nezachytávajú sa na ňom bodliaky a pod. Ako ochrana na predkolenia sa používajú spredu zosilnené podkolienky, nazývame ich prerážačky.
Obuv by mala mať dostatočné drsné podošvy, aby sa nešmýkali pri zdolávaní terénu ani vo vlhkom, či mokrom počasí. Ideálna je obuv so štupľami (prípadne so štupľami zakončenými kovovými hrotmi ) s pevným vedením nohy aj pri zdolávaní svahu po vrstevnici, keď hrozí možnosť vyvrtnutia členku.
Tipy pre pretekárov
- do štartového koridoru sa radíte cca 3 minúty pred svojim štartom (koridory sú 2-3 delené po jednej minúte)Rozhodca na štarte vám skontroluje číslo SI a zaznamenané v štartovnej listine.
- keď nie ste si istý kde presne ste, tak nebežne bezhlavo a radšej zvoľnite beh, resp. pribehnutím na kontrolu si preverte, či ide naozaj o váš kód kontroly podľa opisu kontrol (v blízkosti môže byť iná, ale s iným číslom) a zastrčte na cca 1 sekundu čip do dierky SI zariadenia. Zvukový a svetelný signál potvrdí prechod kontrolou.
- z poslednej kontroly do cieľa je vyznačený povinný koridor pre dobeh.
- dostanete lístoček, na ktorom sú údaje o vašom behu.
Orientačný beh vs. iné druhy behu
Orientačný beh je špecifický typ behu v teréne, ktorý nemá značenú trať, bežci sa orientujú len podľa mapy a buzoly. Úlohou je prejsť trasu v čo najkratšom čase určeným počtom kontrolných stanovíšť.
Zdravotné pozitíva behu nájdeme vo všetkých jeho disciplínach. Každý druh terénu má svoje špecifiká, výhody aj nevýhody. Kým trailový beh sa odohráva v krajšom prostredí, je oveľa variabilnejší a zapájame pri ňom viac svalov, beh na hladkom povrchu pomáha lepšie budovať bežeckú dynamiku, techniku a rýchlosť.
Ak chceš behať pravidelne a máš pretekové ambície, je vhodné disciplíny kombinovať. Vďaka pestrosti nebudeš zaťažovať rovnaké časti tela a neskĺzneš do stereotypov. Ideálne je teda vyskúšať si rôzne druhy terénov a postupne sa prikloniť k tej svojej disciplíne, nájsť si tú svoju vzdialenosť.
Tabuľka: Porovnanie dĺžok tratí v orientačnom behu
| Disciplína | Čas víťaza | Dĺžka trate |
|---|---|---|
| Šprint | 12-18 minút | 1,2 - 4 km |
| Stredná trať | 25-35 minút | 2,5 - 7 km |
| Dlhá trať | 40-90 minút | 4 - 20 km |
tags: #orientacny #beh #preklad