Svetové kresťanské náboženstvo zrodilo sa z Božieho riadenia v svetovej ríši rímskej. Svojou širokou politickou štruktúrou mala ríša poskytovať svetovému náboženstvu pevný rámec pre výstavbu. Jej vysokú kultúru zas kresťanstvo malo nielen zošľachtiť, ale aj upotrebiť na svoje obohatenie a vývin. Po zdolaní začiatočných ťažkostí a nedorozumení kresťanstvo sa v rímskej ríši utešene vzmáhalo.
Za sťahovania národov však, najmä za vpádu germánskych kmeňov do západnej časti ríše rímskej, pozdávalo sa už, že na tom mieste sveta zahynie nielen mladé kresťanstvo, ale celá antická kultúra. V tej kritickej chvíli poslala Božia Prozreteľnosť sv. Augustína, ktorý vo svojej nadľudskej osobnosti a životnej svätosti spájal dovtedajšiu výšku mladej Cirkvi s antickou grécko-rímskou kultúrou. Nielen, že ich harmonicky spájal a zachránil, ale ich aj zveľadil a šťastlivo presadil do budúcich pokolení. Duchovné bohatstvo sv.
Sv. Augustín bol v stredoveku vodcom myšlienkového sveta, a to pred sv. Tomášom vodcom jediným. Aj po stredoveku, až po naše časy, je autoritou, ku ktorej sa viac-menej ustavične vracia duchovné úsilie, aby sa ňou dalo usmerňovať a oplodňovať. Osobnosť sv. Augustína má niečo neodolateľne a nevysloviteľne príťažlivého, jedinečne sympatického, čo sa cez storočia o nič nezmenšilo. Duchovný borca heroických rozmerov, otvorený zápasník s duševnými prúdmi, hľadajúci ustavične pravdu, no pritom úplne reálny, zemi blízky človek, - taká postava imponovala po všetky časy každému. Pochybnosť, či možno vôbec nájsť pravdu, stupňovala sa uňho neraz až skoro do zúfalstva, no milosť Božia ho posilňovala, že nesmie stratiť dôveru a rovnováhu.
Práve tým úporným hľadaním pravdy, hrdinským zápasom s ľudskou krehkosťou a chybami, citlivou bázňou pred hriechmi a konečným uspokojením v milosti Božej poskytuje sv. Augustín nevyčerpateľné bohatstvo duševných hodnôt. Prekonal a prežil všetko, čo v ľudskom osude možno zažiť. Dosiahol najvyššie vrcholce ľudských možností, ale aj sostúpil tak hlboko, ako len krehký človek môže upadnúť. Prežil všetku biedu a úbohosť človeka, ale aj celú geniálnosť a tvorivosť. Dokonalé poznanie ľudskej osudovosti, ťažké borenie sa za pravdou urobilo sv. Augustína až františkánsky pokorným. Pochopil každého, aj bludára, a nikoho ľahkomyseľne neodsúdil. Aj o donatistoch, svojich zarytých nepriateľoch, vyslovil sa naozaj po augustínovsky: „Nech vás odsudzujú a zatracujú tí, čo nikdy neskúsili, ako ťažko je hľadať pravdu.“
Sv. Augustín je jeden z najkresťanskejších a najzbožnejších ľudí, akých človečenstvo doteraz poznalo. Jeho celý život krútil sa okolo Boha. Hľadal Ho, túžil po Ňom skôr, než by si to bol uvedomil. A keď Ho po svojom obrátení našiel, bol mu Boh bližší a prirodzenejší ako hocičo iné na svete. Sv. Augustín je stelesnením katolíckej myšlienky, katolíckej syntézy. Stáva sa tým nielen všestrannosťou svojho ducha, ktorý sa dotkol všetkých otázok a problémov, nielen preto, že harmonicky spojil špekuláciu s mystikou, ale najmä preto, že súladne spojil najosobnejšiu zbožnosť s absolútnou vernosťou k Cirkvi.
Prečítajte si tiež: Použitie a typy zbraní
(Roma laocuta-causa finita.) V ňom sa viaže správny subjektivizmus s nestranným objektivizmom. Podľa Augustína nič nemá ceny, za čím nestojí človek s celou svojou osobnosťou. No meradlom vecí predsa nie je človek, ale Ježišom splodená ustanovizeň ľudského spasenia - Cirkev. Tým Augustín určil navždy jedine správny smer a postup všetkým ľuďom, ktorí sa chcú vhĺbiť do ťažkej otázky ľudského spasenia. Kto to neuhádol a nedodržal, nevyhnutne skĺzol na bludné cesty.
Nazrieť do hĺbok tohto duchovného obra, oboznámiť sa s jeho ojedinele sympatickou osobnosťou bolo stálou túžbou od dôb sv. Augustína až dodnes. Svoj duševný profil nakreslil Augustín vo „Vyznaniach“, písaných okolo roku 400. Sú velebným chválospevom, najkrajšou symfoniou, ktorá odznela z úst človeka o Stvoriteľovi. Sú súčasne najvernejším obrazom ľudskej krehkosti, úprimnými dejinami nespokojného ľudského srdca. A kto by nezatúžil poznať dejiny ľudského srdca?
Je to radostná udalosť, že Augustínove „Vyznania“, toto azda najkrajšie dielo svetovej literatúry, týmto prekladom dostávajú sa aj do slovenskej spisby. Daj, Bože, aby sa „Vyznania“ hojne čítaly, hojnejšie chápaly! Dr. Spišská Kapitula 25. III. Trinástoro kníh mojich vyznaní chváli spravodlivého a dobrého Boha. Chvália ho zobrazením môjho života, zlého i dobrého. K Bohu dvíhajú ľudský rozum i cit. Tak aspoň na mňa pôsobily, keď som ich písal a čítal. Čo si iní o nich pomyslia, to už nie je v mojej moci. Prvých desať kníh rozpráva o mojom živote.
Veriaci kresťania už od počiatku Cirkvi vzývali Najsvätejšie meno Ježiš. V_liturgických sláveniach sa však začalo uctievať až v_14. storočí. Svätý Bernardín Sienský a jeho žiaci neúnavne šírili úctu k_Ježišovmu menu po celom Taliansku a Európe. V_16. storočí vznikol liturgický sviatok.
Angela sa narodila roku 1248 v_Umbrii. Zriekla sa svetskej nádhery, v_ktorej nejaký čas nachádzala záľubu. Vstúpila do Tretieho rádu kajúcnikov sv. Františka. Získala veľa ďalších žien, aby nasledovali jej príklad. Horela láskou k_Bohu a blížnym, najmä ubiedeným. Rovnako vynikala v_pokore, trpezlivosti a chudobe. Boh ju bohato odmenil nebeskými darmi a ona s_nesmiernou láskou uctievala tajomstvá Kristovho života a zanechala po sebe prekrásne dôkazy duchovného učenia, pre ktoré ju právom nazvali „učiteľkou teológov“.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Didak Jozef Lopez Kámano, pôvodným menom Jozef František, sa narodil v_Španielsku roku 1743. Slávnostné sľuby zložil v_kapucínskom ráde roku 1759. Po kňazskej vysviacke vykonával kazateľskú úlohu s_veľkým uznaním po celom Španielsku, a preto bol nazvaný „nový Pavol“. Obdivuhodne spojil kontempláciu a činnosť, neustále sa vyznačoval láskou ku krížu.
Bernard (Filip Latino) sa narodil v_roku 1605 v_Corleone na Sicílii. Ako člen mestskej polície a františkánsky terciár vykonal všetky skutky milosrdenstva v_prospech chudobných, malomocných a utláčaných. Hneď po prijatí medzi menších bratov kapucínov vynikal horlivosťou a rehoľným nadšením. Veľmi dôsledne zachovával rádový život. Jedinečne sa venoval tomu, aby sa vždy viac zjednocoval s_ukrižovaným Kristom v_žiarivej láske života a prísnym pokáním.
Odorik sa narodil v_severnom Taliansku v_roku 1265. V_Ráde menších bratov viedol život vyznačujúci sa prísnym pokáním a apoštolskou horlivosťou pri šírení viery. Na svojich misijných cestách prešiel takmer celú Áziu. Prišiel až do Pekingu, kde zorganizoval miestnu cirkevnú hierarchiu. Vďaka veľkým misijným úspechom, ktoré dosiahol na tomto území, dostal titul „Apoštol Číny“.
Roku 1219 prišli do Španielska učeníci sv. Františka, aby tamojším moslimom ohlasovali evanjelium. Oni ich zajali a odviedli do Maroka. Bratia však aj tu pokračovali v_hlásaní evanjelia. V_meste Marakeš ich znovu chytili, spútali a kruto mučili.
Ján Krstiteľ Triquerie, kňaz Rádu menších bratov konventuálov, odmietol zložiť proticirkevnú prísahu, ktorú mu nespravodlivo ukladali svetské zákony, a zotrval v_katolíckej viere. Najprv bol uvrhnutý do väzenia a neskôr odsúdený na smrť. Mučenícky veniec prijal počas Francúzskej revolúcie 21. januára 1794.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Ladislav Batthyány-Strattmann sa narodil 28. októbra 1870 v_Dunakiliti (Maďarsko). Jeho otec opustil rodinu a matka sotva dvanásťročného chlapca zomrela po dlhej chorobe. Kvôli nedostatočnému výkonu a správaniu musel Ladislav často meniť školu. Mladý muž s_cholerickými sklonmi, bez orientácie, študoval vo Viedni najprv chémiu, filozofiu a astronómiu. Z_tohto obdobia pochádza jedna dcéra, za ktorú však niesol po celý život zodpovednosť. Vo veku 25 rokov nastala zmena. Čoskoro po získaní diplomu z_medicíny založil nemocnicu v_Kittsee (Burgenland). 4. októbra 1916, na sviatok sv. Františka, vstúpil spolu so svojou manželkou a ich 16-ročným synom vo františkánskom kostole v_Bratislave do Tretieho rádu. Keď sa rodina po prvej svetovej vojne presťahovala do Körmendu (Maďarsko), založil aj tam nemocnicu. Denne ošetril 80 až 100 pacientov a ročne vykonal niekoľko stoviek očných operácií. Chcel byť lekárom chudobných a liečiť nie len telo, ale i_dušu. Pri ošetrovaní chorých sa vedel úplne spojiť s_Kristom. Pacientov ošetroval bezplatne a chudobným dával so sebou ešte peniaze. Po ťažkom utrpení zomrel 22. januára 1931 vo Viedni a bol pochovaný vo františkánskom kostole v_Güssingu.