V mojom podvedomí sa zbrane nenápadne rozdelili do dvoch kategórií: zabíjajú zločinci, mafiáni a tajní agenti, a zbrane medzi vojakmi, ktoré pôsobia trochu vznešenejšie alebo čistejšie. Neviem.
Zbrane vo filme Piaty element
V 23. storočí je Zem ohrozovaná ohnivou guľou. Starý mních Cornelius vie, že ju môže zastaviť len Piaty element - Najvyššia existencia, spájajúce štyri základné elementy. Zlo však robí všetko preto, aby sa to nestalo a osud Zeme tak leží v rukách taxikára a bývalého agenta Korbena Dallasa a krásnej mimozemskej bytosti Leeloo. Spojí ich náhodné stretnutie a hoci Korben Dallas spočiatku nie je veľmi ochotný Leeloo pomôcť, napokon jej nedokáže odolať.
Vo filme hrajú: Bruce Willis, Gary Oldman, Ian Holm, Milla Jovovich, Chris Tucker, Luke Perry, Brion James, Marie Guillard, Tommy 'Tiny' Lister, Lee Evans, Charlie Creed-Miles, Tricky, John Neville, John Bluthal, Mathieu Kassovitz, John Sharian, Maïwenn, Mac McDonald, Martin McDougall, Lenny McLean, Frank Senger, Kim Chan, Michael Culkin, Hon Ping Tang, Kevin Brewerton, Julie T.
Zaujímavosti o filme:
- Mel Gibson bol prvý, komu rolu Korbena Dallasa ponúkli.
- Diva Plavalaguna (Maïwenn Le Besco) spieva známu áriu "Il dolce suono", inak známu ako scéna šialenstva z opery "Lucia di Lammermoor" od Gaetana Donizettiho.
- Bola naspievaná albánskou opernou speváčkou Inva Mula.
- Moderný doplnok k opernej árii "Il dolce suono" zložil Eric Serra.
- Keď Serra ukázal svoju partitúru opernej speváčke Inve Mula, tá vyhlásila, že nie je možné konštantne v takej rýchlosti meniť hlas, a tak sa rozhodli všetky oktávy naspievať zvlášť.
- Celý príbeh, ktorý Luc Besson písal, mal 400 strán.
Inšpirácia a produkcia
Luc Besson v čase premiéry filmu vzpomínal, jak začal zárodky příběhu vymýšlet už coby šestnáctiletý: "Žil jsem tenkrát v malé vesnici asi šedesát kilometrů od Paříže. Pro adolescenta to byl zatraceně nudný život a tak jsem si začal z dlouhé chvíle vymýšlet vlastní svět budoucnosti, ve kterém jsem byl drsným velkomětstvým taxikářem. Rozhodně jsem tehdy nedával dohromady námět filmu, šlo o prostý únik z nudné reality. (...) Svůj svět jsem promýšlel do nejmenších detailů. Například od létajících aut jsem se dostal až k tomu, kolik stojí taxík. Pak jsem dopodrobna promyslel, jakým způsobem se v mém světě taxi a jiné věci platí.. Když můj hrdina Korben Dallas po dobrodružném dni zalehnul večer doma v posteli, dumal jsem nad tím, jestli má byt pronajatý nebo v osobním vlastnictví. Od toho byl už jen krůček k vytvoření imaginárního trhu s realitami. Zkrátka, za nějaký čas jsem měl v hlavě a na papíře skutečný, do nejmenších detailů fungující svět, ve kterém všechno vzájemně souvisí.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Pri obsadzovaní hlavnej mužskej role svojim spôsobom sehrála roli i náhoda, vzpomínal Luc Besson: "Když jsme začali připravovat natáčení, rozhodl jsem se společně s producenty, že raději než předraženou hvězdu obsadíme do hlavní role mladého talentovaného herce a skoro všechno z těch osmdesáti milionů dolarů vrazíme do výpravy, kostýmů a speciálních efektů tak, jako to udělal před dvaceti lety George Lucas. Pak jsem na jednom večírku potkal Bruce Willise a on hned: 'Proč jsi mi nenabídl roli v tom svém velkofilmu?' - 'Pro můj rozpočet jsi příliš velká hvězda, Bruci,' snažil jsem se vycouvat, ale on na to: 'Podívej, Lucu, když se mi to bude líbit, určitě se nějak dohodneme.' Že roli Korbena Dallase bere, mi zavolal dvě hodiny potom, co jsem mu nechal doručit scénář.
Alejandro Jodorowsky a Jean „Moebius“ Giraud žalovali - neúspěšně - Luca Bessona za plagiátorství.
Laserové zbrane: Piaty element modernej doby
Koncept laserových zbraní je pritom veľmi starý, datuje sa až do 60. rokov minulého storočia. Na papieri to vyzerá ideálne, ale najväčším problémom je práve energetická náročnosť. Na výkonný laser musíte mať k dispozícii výkonný energetický zdroj, aby ste mohli zbraň efektívne napájať. Práve to je dôvod, prečo laserové pušky nemôže niesť človek sám na pleci alebo v ruke, ale musia byť pripevnené na vozidlách s vyššou nosnosťou. Ak by sme chceli napríklad laser na zostrelenie veľkého pilotovaného lietadla, to by sme už podľa neho potrebovali výkon so stovkami kilowattov.
Podľa českého experta sa dá v blízkom čase očakávať vzostup týchto laserových zbraní. „No vzhľadom na ich obmedzenia nemôžeme očakávať, že laser nahradí súčasné princípy zbraní. Už len preto, že laser potrebuje priamu viditeľnosť cieľa a nemôžete ním strieľať za horizont. Navyše majú pomerne malý dosah. Stále podľa neho bude potrebné riešenie, ktoré sa snaží vylepšiť aj Izrael.
Aktuálne projekty laserových zbraní
- Iron Beam: izraelský piaty element komplexnej protivzdušnej obrany vyvíjaný firmami Rafael Advanced Defense Systems a Lockheed Martin. Odhaduje sa, že by mohol byť hotový v roku 2025.
- DragonFire: projekt britského námorníctva s americkou firmou Raytheon. Jeho ambíciou je komplexná ochrana dôležitých vojenských a civilných objektov.
- Project Swinton: britská laserová zbraň vyvíjaná spoločnosťou Raytheon proti dronom.
Sú malé a lacné, ťažko sa zameriavajú, hýbu sa nepredvídateľnými trajektóriami, je ich nespočetne veľa a každou novou generáciou sa zlepšujú a sťažujú svoje zachytenie. S touto výzvou si úplne nevie rady ani slávny Železný dóm, ktorý úspešne eliminuje časté raketové útoky z Pásma Gazy aj Libanonu.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Ako píše WSJ, kým iránsky dron Ababil, aký používajú teroristi z Hizballáhu, stojí 5-tisíc dolárov za kus, jeden let F-16, ktorá vystrelí dve rakety, sa ráta na 45-tisíc dolárov.
Rušičky elektrického boja, aké sme videli v akcii počas jedného tréningu neďaleko Kyjiva, sú efektívne iba proti menším dronom a navyše fungujú iba proti zbraniam s určitou frekvenciou. Aj pri ich použití však potrebujete istú dávku šťastia a najmä veľmi pohotovú reakciu. „Nefungovali by vždy a všade a mohlo by ísť len o jeden z viacerých komponentov komplexného viacvrstvového protivzdušného systému,“ povedal Denníku N český vojenský expert Lukáš Visingr.
Svoju vlastnú laserovú zbraň s názvom Iron Beam vyvíjajú napríklad aj Izraelčania. Ako však hovorí Visingr, nie vždy sa to dá aplikovať. „Napríklad pri veľkých dronoch to nemusí fungovať. Okrem toho pri dronoch naložených bombami existuje riziko, že by mohli po svojom páde ohroziť civilistov. Problémom, ako dodáva WSJ, môže byť aj zlé počasie alebo keď na svoj cieľ vyšle nepriateľ celý roj dronov sprevádzaný útokmi balistických rakiet.
Podľa expertov z laboratória Porton Down, ktorých citoval britský denník The Times, však vývoj laserových zbraní napreduje veľmi rýchlo a v teréne ich uvidíme skôr, ako si myslíme. Projekt, ktorý Briti nazvali Project Swinton, však ešte nie je v takej fáze, aby zbraň mohli nasadiť na Ukrajine.
Podobnú laserovú zbraň s názvom Dragonfire by chceli mať Briti hotovú s pomocou americkej firmy Raytheon do roku 2027 a slúžiť by mohla napríklad na vojnových lodiach na Blízkom východe, ktoré čelia čoraz častejšie smrtiacim dronovým útokom zo strany proxy spojencov Iránu.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
„V budúcnosti zohrajú v tejto oblasti významnú úlohu. Väčšina súčasných systémov však je stále experimentálnych, zatiaľ im chýba spoľahlivosť konvenčných zbraňových systémov.
Vývoj akčných filmov v Hollywoode
Éra ozrutných amerických kinorthákov, na aké sme dnes zvyknutí, sa začala v priebehu 70. rokov minulého storočia. Veľké filmové štúdia si vtedy uvedomili, že pri tzv. Americkému filmovému priemyslu vtedy kraľovali osobnosti ako George Lucas so svojou trilógiou Star Wars, či Steven Spielberg s Blízkym stretnutím tretieho druhu (1977). Hollywoodom však hýbalo viacero tendencii zároveň.
Popri slávnych sci-fi a fantasy sériách a kultových hororoch ako Votrelec (1979) a Čeľuste (1975), prenikali do filmu aj zložité sociálne nálady vyvolané vojnou vo Vietname. Americká spoločnosť si počas vojnového desaťročia vytvorila voči tomuto konfliktu silne odmietavý postoj a pachuť posilnená zvyšujúcim sa počtom mŕtvych a ranených podnietila vznik pacifistického hnutia, ktoré nútilo vládu USA vojnu ukončiť.
V roku 1982 vznikla akčná snímka Rambo (First Blood), ktorá reprezentovala generáciu štátom zavrhnutých vojakov. Na navrátilcov z tak nepopulárnej vojny národ nedokázal nahliadať ako na hrdinov, a preto sa vojnoví veteráni bez sociálnej podpory stretávali vo vlastnej krajine iba s opovrhnutím a ekonomickými problémami, kvôli ktorým často skončili bez domova alebo ich okolnosti dokonca prinútili páchať samovraždy.
Johna Ramba - elitného vojaka, stvárnil už v tom čase - vďaka Rockymu (1976)- populárny Sylvester Stallone. Rambo je vo veľkej miere generačnou výpoveďou a tvrdou kritikou od nedocenených voči štátu a jednotlivým jeho zložkám a úradom, ktoré miesto pomoci ponúkali doživotne poznačeným vojakom iba ďalšie problémy a frustráciu. Dokazuje to aj alternatívny koniec filmu, kedy si hlavný hrdina sám privodí smrť namiesto zloženia zbrane a podrobeniu sa nepriateľskému systému.
Filmové štúdia si však takéto nákladné akčné snímky mohli dovoliť financovať iba s predpokladom ďalších ziskov, ktoré mali priniesť pokračovania ambicióznych projektov, a tak sa do kín dostala známa verzia konca. Rambo II (1985) vznikol už hlboko v čase reaganovskej Ameriky, kedy Spojené Štáty usilovne hľadali stratenú hrdosť a sebavedomie vyčerpané vojnou vo Vietname. Nasledujúce akčné snímky odrážali spoločenský a politický úmysel prinavrátiť krajine meno neohroznej veľmoci. Ekonomika a sociálne pomery v krajine zažívali prudkú reformu kvôli konzervatívnej politike prezidenta Reagana a jeho viere v silný trh.
Z Ramba boli vydestilované kľúčové vlastnosti typického hrdinu nasledujúceho obdobia. Sylvester Stallone, Arnold Schwarzenegger, Chuck Norris a ďalší predstavovali podobu extrémnej maskulinity bojujúcej za pravicové ideály a konzervatívne hodnoty, živiac pritom obdiv k militarizmu a až fetišistickému “menovaniu” rôznych typov zbraní praktickým spôsobom.
Vo filme Komando (1985) vystupuje Arnold Schwarzenegger v gýčových scénach ako dokonalý otec, ktorý pre zaručenie bezpečia svojej dcéry urobí čokoľvek a z mŕtvych tiel nepriateľov je schopný postaviť si most k víťazstvu, pričom zväčša ide o totálnu fyzickú aj morálnu porážku nepriateľa.
V roku 1988 už dostávajú akčné bojové snímky realistickejšie kontúry a zo svalnatých a neporaziteľných hrdinov sa po novom stáva civilnejší hrdina, bližší svojmu divákovi. John McClane v Smrtonostnej pasci už zďaleka nie je tým Američanom, ktorý si ctí rozkazy nadriadených, neomylne vedie vydarený rodinný život a guľky sa mu zázračne vyhýbajú. V podstate je presným opakom, nepatrí medzi elitu, ale je obyčajným radovým policajtom z New Yorku. Na misiu nie je vyslaný tajnou službou, ale v nebezpečenstve sa ocitá náhodou, aby zachránil manželku, ktorá ho opustila kvôli jeho nekontrolovanému workoholizmu. John McClane jednoducho neoplýva takou silou a nedotknuteľnosťou ako jeho predchodcovia. Nepriatelia ho dokážu zraniť, aj mu prejsť cez rozum, napokon ich však malý newyorský policajt dokáže napriek presile poraziť.
Ďalšou akčnou líniou amerických filmov boli technologické trilery a horory. Vojnové hry (1983) o neúmyselne spustenom jadrovom konflikte a notoricky známy Votrelec (1979) či Terminátor (1984) vyjadrovali verejné obavy z technologického pokroku a našu závislosť na počítačovej technológii. Tieto obavy boli v 80. rokoch oživené výbuchom jadrovej elektrárne v Černobyle alebo nepodareným štartom rakety Challenger. Zatiaľ čo séria Votrelec bola so svojou ženskou hrdinkou skôr výnimkou, filmy ako Robocop (1987), Total Recall (1990) a Terminátor urobili z hrdinov doslova nezničiteľné stroje na zabíjanie.
V 90. rokoch, sa na post prezidenta USA dostal demokrat Bill Clinton so svojím multikulturalizmom. Určité uvoľnenie reaganovskej tradície sa ukazovalo v spoločnosti aj v akčnom filme. Obsadzovanie hlavnejších úloh Afroameričanmi začalo už v roku 1987 vo filmoch Smrtonosná zbraň a Predátor. V závere tisícročia však tieto tendencie boli ešte výraznejšie. Okrem toho sa šesť najväčších filmových štúdií s príchodom digitálnej éry začalo sústrediť viac na technickú stránku svojich filmov než obsahovú. Konzervativizmus z nich však celkom nevymizol. K technologicky revolučným akčným filmom 90.
Začiatkom nového tisícročia sa technologické možnosti pri nakrúcaní veľkofilmov rozšírili natoľko, že štúdiá mohli oživiť komixové postavy v atraktívnej podobe. Teroristický útok na Svetové obchodné centrum vyvolal v spoločnosti strach o bezpečnosť a superhrdinovia tieto obavy pomáhali zahnať. Príbeh Spider mana (2002) - obyčajného chlapca z davu, ktorý nadobudol nadľudskú moc a využil ju na konanie dobra, bol viac než inšpiratívny. Skutočnú popularitu superhrdinským filmom priniesla až trilógia Temný rytier od Christophera Nolana, po ktorej rýchlo vzplanul úspech superhrdinských vesmírov Marvel a DC. Thor, Superman, Wonder Woman, Black Panther, Iron Man a Batman sú vo svojej podstate individualisti s neobmedzenými možnosťami, ktorých by - v prípade, že sa rozhodnú konať zlo - nedokázala zastaviť žiadna vláda na zemi. Niektorí sú obdarení silou bohov, tí druhí majú neobmedzené materiálne zdroje. Spoločné majú to, že sa môžu slobodne rozhodnúť, za koho a proti komu bojovať. Pri svojich zákrokoch proti nepriateľom demonštrujú fyzickú silu za pomoci špičkovo vybavenej armády a ani po telesnej stránke sa od hrdinov 80. rokov veľmi nelíšia.
Nesmieme zabudnúť ani na ďalší typ populárnych akčných filmov súčasnosti, ktoré stavajú najmä na strihu a choreografii súbojov. Patrí k nim séria John Wick, Bourneova franšíza či tradičný James Bond. Ak ste sa niekedy sami seba pri sledovaní akčného filmu opýtali, prečo nepriatelia vždy útočia iba na Severnú Ameriku, spoločenský kontext vzniku týchto snímok - hoci je omnoho komplexnejší, než je načrtnuté v tomto článku - dáva uspokojivé odpovede.