Iba včera ohlásil ruský prezident Vladimir Putin čiastočnú mobilizáciu obyvateľstva a zároveň (a nie prvý raz) sa začal vyhrážať jadrovými zbraňami, ktorými Rusko disponuje.
Počet jadrových zbraní Ruska
Ak sa pozrieme na oficiálne štatistiky, tak Rusko je krajinou s najväčším počtom jadrových zbraní. Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN) uvádza, že najväčšia krajina sveta má až 5 977 jadrových zbraní. Problémom ale je, že v skutočnosti netušíme, ako aktuálne a skutočné je číslo 5 977. Mnohé z jadrových zbraní vyrábal ešte Sovietsky zväz počas studenej vojny a nemusia byť v bojaschopnom stave.
Pri opačnom pohľade je zase naivné očakávať, že Rusko sa vzdalo výroby nových jadrových zbraní a bude sa chváliť, a to najmä aj s ohľadom na aktuálnu situáciu, o koľko navýšili svoj počet jadrových zbraní. Portál Sky, uvádza jedno číslo, a to 1 588. Údajne toľko jadrových zbraní by malo byť na ruskej strane nainštalovaných na balistických strelách, alebo pripravených na to, aby mohli byť použité pri bombardovaní.
Typy jadrových zbraní
Rusko vlastní viaceré typy jadrových zbraní, ktoré sa vo všeobecnosti delia na strategické a taktické. Výraz strategické jadrové zbrane sa vo všeobecnosti vzťahuje na také jadrové zbrane, ktoré majú veľký a medzikontinentálny dosah. Taktické jadrové zbrane sú v podstate opakom tých strategických. Vo všeobecnosti sú taktické jadrové zbrane menšie ako strategické a sú určené na zasiahnutie konkrétnych cieľov, či ako zbraň pri bojoch.
Pri pohľade na jadrový arzenál Ruska (ale aj USA) tvoria približne 30 až 40 % jadrovej výzbroje (pri ostatných jadrových mocnostiach je to v podstate 100 %). Vzhľadom na ich krátky dosah nie sú určené na to, aby spôsobovali rozsiahly jadrový spád a ani veľké ničenie, aby neohrozili stranu, ktorá zbraň vypálila.
Prečítajte si tiež: Detailný pohľad na vz. 58 a bubnový zásobník
Nie je ani tak dôležité mať jadrovú zbraň, ale tiež je dôležité ju rýchlo a efektívne dostať na miesto, kde by mala explodovať. Aj tu Rusi majú čo povedať. Najväčším strašiakom je jednoznačne medzikontinentálna balistická raketa RS-28 Sarmat, známa tiež ako Satan II. Táto raketa má dolet 11-tisíc kilometrov a dokáže tak prakticky zasiahnuť každý dôležitý cieľ vypálený z niektorého z území v Rusku. Rusko tak disponuje (aspoň papierovo) silou, ktorá dokáže vykonať „nukleárny holokaust“ na rozsiahlom území.
Pravdepodobným cieľom potenciálneho jadrového útoku Ruska by bola Ukrajina. Odpoveď na túto otázku si kladú viacerí analytici a jednoznačná odpoveď neexistuje. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si nemyslí, že by Putin tieto zbrane použil. Rovnaký názor má aj americký prezident Joe Biden.
Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT)
Zmluva o nešírení jadrových zbraní (Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons, NPT) je medzinárodná dohoda, ktorá vstúpila do platnosti vstúpila v roku 1970 a v roku 1995 bola jej platnosť predĺžená na neurčito. Jej primárnym cieľom je obmedziť výrobu jadrových zbraní. Rovnako deklaruje ambíciu podporovať spoluprácu v oblasti mierového využívania jadrovej energie a presadzovať ciele jadrového odzbrojovania.
Doposiaľ NPT podpísalo 189 štátov sveta, pričom 5 svetových mocností - USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rusko a Čína - jadrovými zbraňami disponuje. Tieto štáty má zmluva motivovať k postupnému jadrovému odzbrojeniu. Na druhej strane, štáty, ktoré nevlastnia jadrové zbrane, sa majú vzdať práva ich vyrábať alebo získavať. Zmluvu však nepodpísali India, Izrael a Pakistan, ktoré jadrové zbrane vlastnia.
Na podporu cieľa nešírenia jadrových zbraní a ako opatrenie na budovanie dôvery medzi zmluvnými štátmi sa zmluvou zriaďuje systém záruk, za ktorý zodpovedá Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (International Atomic Energy Agency, IAEE). Záruky sa používajú na overovanie dodržiavania zmluvy prostredníctvom inšpekcií.
Prečítajte si tiež: Olympijský biatlon: Počet pretekárov a formát súťaže
Napriek tomu, že si signatári zmluvy uvedomujú ničivý potenciál jadrovej technológie, tieto zbrane naďalej predstavujú účinný nástroj odstrašenia. Deklaruje to aj samotná Severoatlantická aliancia. V tomto zmysle je nutné si uvedomiť, že tento typ zbraní je jedinečný a okolnosti, za ktorých by NATO mohlo uvažovať o ich použití, sú špecifické a v podstate veľmi vzdialené.
Samotná Aliancia počet držaných jadrových zbraní v Európe postupne znižuje. V roku 2020 vo svojej publikácii uviedla, že má záujem na jadrovom odzbrojení, čoho dôkazom je rapídne zníženie jadrových zbraní, ktoré boli umiestnené v európskych štátoch - a to až o približne 90 % oproti stavu, ktorý existoval na konci studenej vojny. Aj celková držba jadrových zbraní troch jadrových mocností NATO - USA, Francúzska a Veľkej Británie - od roku 1949 rapídne klesla.
USA pritom mali jadrové zbrane na území niektorých európskych štátov NATO ako súčasť odstrašujúcich a obranných kapacít rozmiestnené už celé desaťročia. Okrem toho, že sú zdieľané jadrové zbrane naďalej v kompetencii členských štátov NATO, jadrovú politiku Aliancie vrátane bezpečnosti, ochrany a schopnosti prežitia jadrových zbraní a komunikačných a informačných systémov posudzuje osobitná inštitúcia - Skupina pre jadrové plánovanie (NPG). Aj keď rozhodovacím orgánom Aliancie je Severoatlantická rada, v prípade jadrových otázok pôsobí NPG ako nadriadený orgán.
Dohody NATO o spoločnom využívaní jadrových zbraní zabezpečujú, že výhody, zodpovednosť a riziká jadrového odstrašovania sú rozdelené v rámci celej Aliancie. Zdieľanie pritom nezahŕňa len jadrové kapacity, ale aj lietadlá a infraštruktúru potrebné pre kolektívnu obranu.
Rusko a jadrové kapacity
Napriek ruskej rétorike o jadrovom ohrození zo strany NATO, je to práve Moskva, ktorá používa jadrové zbrane ako nástroj zastrašovania. Ruskí politickí predstavitelia častokrát prezentujú nezodpovednú jadrovú rétoriku. Okrem toho štát zintenzívňuje svoje jadrové cvičenia a rozširuje jadrové kapacity investovaním do nových destabilizujúcich zbraní. Kremeľ „hrá jadrovou kartou“ dlhodobo a pri rôznych príležitostiach.
Prečítajte si tiež: Všetko o skúške na zbrojný preukaz
Len pár dní od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu nariadil ruský prezident Vladimir Putin uviesť jadrové zbrane do stavu vysokej pohotovosti. Zatiaľ čo odborníci tvrdia, že tento krok bol len zastrašovacou taktikou, mnohí sa obávajú o bezpečnosť sveta.
Štáty vlastniace jadrové zbrane
Nie je prekvapením, že väčšinu jadrových zbraní sveta vlastnia Spojené štáty a Rusko. Na planéte je okolo 12 700 jadrových hlavíc, odhadom 90 percent patrí jednej z týchto dvoch krajín. USA ich má zhruba 5 500, zatiaľ čo Rusko vyše 6 000. Ide o dedičstvo zo studenej vojny - obdobia narastajúceho napätia medzi USA a vtedajším ZSSR, ktoré trvalo od konca 40. do konca 80. rokov minulého storočia.
Jadrové zbrane má aj NATO, konkrétne v počte 6 000, pričom keby do tohto čísla neboli započítané americké zbrane, Severoatlantická aliancia by ich mala iba 500. V NATO je tridsať krajín, z toho 28 v Európe a dve - Kanada a USA - v Severnej Amerike.
V porovnaní s USA majú Francúzsko a Veľká Británia dosť malý arzenál, ktorý tvorí len asi 290, resp. 225 jadrových zbraní. Zvyšných 27 krajín NATO nemá žiadne jadrové zbrane, to však neznamená, že sú úplne bezbranné; hŕstka štátov v rámci aliancie má odhadovaných sto amerických jadrových zbraní v rámci programu NATO na zdieľanie jadrových zbraní. Tieto sú fyzicky držané napríklad v Nemecku alebo Taliansku a sú strážené personálom amerického letectva.
Čína má v súčasnosti 350 jadrových hlavíc. Prvý test jadrových zbraní v krajine sa uskutočnil v roku 1964, po takmer desaťročnej spolupráci s vedcami ZSSR. Mnohí dnes veria, že Čína má tretí najväčší arzenál z piatich jadrových štátov na svete a niektorí špičkoví americkí experti na obranu si myslia, že v nasledujúcom desaťročí ešte porastie.
India a Pakistan viedli medzi sebou vojnu najmenej štyrikrát, odkedy Briti opustili subkontinent v roku 1947. India má celkovo 160 jadrových zbraní, Pakistan ešte o päť viac. Rozdelenie Indie sa vyznačovalo hlbokou a neočakávanou krutosťou a krviprelievaním z oboch strán a vzťah týchto dvoch krajín je tým poznačený dodnes. Niet preto divu, že niektorí vidia indický subkontinent ako potenciálne javisko pre budúcu jadrovú vojnu.
Jadrové zbrane má aj Severná Kórea, je však ťažké odhadnúť presné číslo, pretože tam vládne tvrdá cenzúra. Podľa odhadov ich tam môže byť 20 až 45. Pred piatimi rokmi krajina vykonala svoj doteraz najväčší jadrový test na testovacom mieste Punggye-ri. Severokórejskí predstavitelia tvrdili, že testujú termonukleárnu zbraň s odhadovanou výbušnou silou medzi 100 až 370 kilotonami.
Izrael nikdy oficiálne nepriznal, že vlastní jadrové zbrane. Od roku 1986 je to ale verejným tajomstvom, keď to potvrdil bývalý jadrový technik a mierový aktivista Mordechai Vanunu v britskej tlači. Po mnoho rokov bol izraelský jadrový program odkázaný na obchodovanie na čiernom trhu a priame krádeže, čo spolu s oficiálnou politikou "jadrovej nejednoznačnosti" sťažuje odhadovanie jadrového arzenálu Izraela.
Vo všeobecnosti sa dá tvrdiť, že okrem vyššie spomenutých deviatich krajín by nemal mať žiadny iný štát jadrové zbrane. Krajiny Južnej Ameriky či Afriky nemajú jadrové zbrane rovnako ako Austrália, Indonézia, Papua Nová Guinea, Malajzia, Filipíny, Vietnam či Thajsko.
Jadrové veľmoci chcú mať viac jadrových zbraní a zároveň modernizujú svoj arzenál. V pozadí toho je nárast geopolitického napätia. Možné použitie atómových zbraní sa čoraz častejšie skloňuje od invázie Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala vlani vo februári.
SIPRI pripomenul, že na svete je momentálne deväť krajín, ktoré vlastnia jadrové zbrane. Rusko, USA, Čína, Francúzsko, Británia, Pakistan, India, Izrael a Severná Kórea. Tieto krajiny v roku 2022 pokračovali v modernizácii svojich jadrových arzenálov a niektoré z nich rozmiestnilo nové systémy schopné niesť atómové zbrane. Z globálneho hľadiska mali k januáru 2023 štáty k dispozícii odhadom 12 512 hlavíc. Z toho 9 576 bolo pripravených na potenciálne použitie.
USA sa pri stratégii atómového odstrašenia opierajú o takzvanú jadrovú triádu. Tvoria ju strategické bombardéry, jadrové ponorky a medzikontinentálne balistické rakety. Za posledný rok najvýraznejšie rozšírila svoje jadrové zásoby Čína. Počet jej jadrových hlavíc sa zvýšil z 350 v januári 2022 na 410 v januári 2023 a očakáva sa, že bude naďalej rásť.
Modernizácia jadrového arzenálu všetkých krajín, ktoré sú vyzbrojené atómovými zbraňami, je výsledkom ich konkrétnych a rastúcich bezpečnostných obáv. Chýbajú nám medzinárodné dohovory, ktoré by obmedzili tento rast. Medzi USA a Ruskom v priebehu rokov skončilo viacero dohôd o kontrole zbrojenia. Boli to najmä Zmluva ABM o obmedzení systémov antibalistických rakiet a Zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. Obe strany stále dodržiavajú ustanovenie New START dohody (týka sa znižovania počtu jadrových zbraní, pozn.
Na modernizáciu majú vplyv dva hlavné faktory. Prvý súvisí s tým, že krajiny sa jednoducho usilujú nahradiť staršie zbraňové systémy, ktoré nemožno prevádzkovať donekonečna, novými technológiami. To platí najmä pre Spojené štáty a Rusko, ktorých arzenál z technického hľadiska patrí do obdobia konca studenej vojny. Druhým faktorom je snaha mať nové, lepšie a väčšie atómové vojenské spôsobilosti. Celosvetový počet jadrových zbraní v najbližších rokoch podľa očakávaní porastie po prvý raz od konca studenej vojny. Nebezpečenstvo ich použitia je pritom najvyššie za celé desaťročia, uviedol v pondelok Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI).
Ruská invázia na Ukrajinu a západná podpora Kyjeva zvýšili napätie medzi deviatimi krajinami sveta, ktoré majú jadrové zbrane, píše sa tiež v správe SIPRI. Hoci počet nukleárnych zbraní v období od januára 2021 do januára 2022 mierne klesol, podľa inštitútu môže prvýkrát za niekoľko desaťročí začať znovu rásť, ak jadrové veľmoci nepodniknú okamžité opatrenia.
Všetky štáty s jadrovými zbraňami zvyšujú alebo modernizujú svoje arzenály a väčšina z nich zostruje nukleárnu rétoriku a úlohu, ktorú jadrové zbrane zohrávajú v ich vojenských stratégiách. Je to veľmi znepokojujúci trend, zdôraznil vo výročnej správe.
Rusko disponuje najväčším jadrovým arzenálom s celkovo 5 977 hlavicami, čo je o približne 550 viac, než majú Spojené štáty (5 428). Obe krajiny vlastnia vyše 90 percent z nukleárnych hlavíc na svete. Inštitút medzi štáty s jadrovými zbraňami zaraďuje aj Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čínu, Indiu, Pakistan, Izrael a Severnú Kóreu. Všetky jadrové mocnosti podľa správy vyvinuli alebo nasadili nové zbraňové systémy - alebo to aspoň avizovali. Žiadna z týchto krajín pritom nemá v úmysle sa jadrových zbraní vzdávať. Čína napríklad v súčasnosti značne rozširuje nukleárny arzenál a Británia v roku 2021 oznámila, že zvyšuje hornú hranicu celkového počtu hlavíc.
SIPRI v správe informuje, že celkový počet nukleárnych hlavíc sa od januára 2021 do januára 2022 znížil z 13 080 na 12 705. Odhadom 3 732 z nich je umiestnených na raketách a lietadlách a približne 2 000, takmer výhradne patriacich Rusku alebo USA, je udržiavaných v stave vysokej pohotovosti.
Vzťahy medzi svetovými veľmocami sa ešte viac zhoršili v čase, keď sú ľudstvo a naša planéta vystavené radu závažných a naliehavých spoločných výziev, ktoré možno riešiť len medzinárodnou spoluprácou, uviedol predseda správnej rady SIPRI, bývalý švédsky premiér Stefan Löfven.
Päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (USA, Rusko, Británia, Francúzsko a Čína) začiatkom tohto roka potvrdilo, že chcú prijať opatrenia proti ďalšiemu šíreniu jadrových zbraní. Zdôrazňujeme, že jadrovú vojnu nemožno vyhrať a že nesmie byť nikdy vedená, uvádzalo sa v ich spoločnom vyhlásení. SIPRI však konštatuje, že všetky tieto krajiny svoje jadrové arzenály odvtedy rozšírili alebo modernizovali. Inštitút pre výskum mieru varuje pred jadrovým zbrojením.
V úvode ročenky SIPRI 2025 riaditeľ SIPRI Dan Smith varuje pred výzvami, ktorým čelí svet v súvislosti s kontrolou jadrových zbraní, a pred vyhliadkami na nové preteky v jadrovom zbrojení. Časy, keď sa odzbrojovalo a existovala kontrola nad zbrojením, sa podľa SIPRI končia. Najnovšie sa od zmluvy o nešírení jadrových zbraní chystá odstúpiť Irán, ktorý sa nachádza v ozbrojenom konflikte s Izraelom. Izrael je jednou z krajín, ktorá pravdepodobne vlastní jadrové zbrane. Hoci Izrael nikdy oficiálne nepriznal, že ich vlastní, existujú predpoklady, že modernizuje svoj jadrový arzenál.
Situácia je pritom komplikovanejšia ako v časoch studenej vojny, keď proti sebe stáli dve mocnosti - USA a ZSSR. Kým kedysi to boli dve superveľmoci USA a Rusko, ktoré stáli proti sebe, teraz sú to tri mocnosti a vzťahy medzi nimi, ktoré sú rozhodujúce pre geopolitickú situáciu vo svete. Treťou veľmocou, ktorá začala pred niekoľkými rokmi dobiehať USA a Rusko, je Čína. Jej arzenál rastie rýchlejšie ako arzenál všetkých ostatných atómových veľmocí. V súčasnosti by mala mať krajina najmenej 600 jadrových hlavíc. Podľa aktuálnej správy SIPRI stále vlastnia približne 90 percent svetových jadrových zbraní USA a Rusko. Toto by sa však v nasledujúcich desaťročiach mohlo zmeniť, tvrdí Smith.
Podľa správy SIPRI má arzenál jadrových zbraní deväť štátov - Spojené štáty, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael. K januáru 2025 ide podľa odhadov celkovo o 12 240 jadrových hlavíc. Z toho je približne 9 614 k dispozícii na potenciálne použitie.
Výskumníci pritom nevidia žiadne snahy o jej predĺženie alebo nahradenie. Už niekoľko rokov pozorujeme, že počet funkčných hlavíc a bômb sa začína zvyšovať, hovorí Smith. Staré zbrane sa stále likvidujú, ale nové pribúdajú vo väčšom množstve. Dôvodom je aj využívanie umelej inteligencie a ďalších moderných technológií.
Jadrové zbrojenie je živené strachom. V Európe rastú obavy z toho, či sa dá na americký protiraketový štít spoľahnúť aj za vlády Donalda Trumpa. Táto neistota tu bola vždy a teraz ešte narastá, hovorí Smith. V budúcnosti by sa preto bezpečnostná politika mohla viac opierať o Francúzsko alebo o Francúzsko a Veľkú Britániu.
V minulom roku bolo vo svete 49 ozbrojených konfliktov. Vojenské výdavky vzrástli už desiatykrát za sebou.
Svet doteraz zaznamenal 2127 známych jadrových skúšok. Tie v najväčšom meradle prebiehali počas studenej vojny. Viac ako tisíc z nich (1054) uskutočnili USA, najčastejšie v štáte Nevada a v Tichom oceáne. Niekdajší Sovietsky zväz zaznamenal 715 jadrových skúšok, Veľká Británia 45 (21 v okolí Austrálie), rovnako tak Čína (23 v atmosfére a 22 v podzemí). Významným hráčom na poli jadrového testovania bolo Francúzsko, ktoré má za sebou 210 pokusov. Jedinou krajinou, ktorá doteraz testuje jadrové zbrane, je Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR). Jej posledná jadrová skúška sa datuje k 3. septembru 2017, keď režim Kim Čong-una testom vodíkovej termonukleárnej zbrane na severe krajiny vyvolal zemetrasenie s magnitúdou 6,3 stupňa Richterovej stupnice.
Od zhodenia atómovej bomby na Hirošimu sa jadrové zbrane stali jedným z najdôležitejších nástrojov moci v medzinárodnej politike. Naša analýza ukazuje, ako rozdielne štáty narábajú so svojím jadrovým arzenálom. Rusko má viac nasaditeľných hlavíc než USA.
Dejiny jadrových zbraní sa začali v 30. rokoch 20. storočia objavom jadrového štiepenia. Počas druhej svetovej vojny vyústil vedecký pokrok a vojenský vývoj do amerického projektu Manhattan - vývoja prvej atómovej bomby. Počas studenej vojny nasledovali jadrové zbrojárske preteky medzi USA a Sovietskym zväzom, ktoré dosiahli vrchol s viac ako 60 000 bojovými hlavicami po celom svete. Zmluva o nešírení jadrových zbraní z roku 1968 mala zabrániť ich ďalšiemu rozširovaniu - nedokázala ho však zastaviť. V súčasnosti nukleárne zbrane vlastní deväť štátov. Podľa Federácie amerických vedcov (FAS) dokopy disponujú 12 241 jadrovými zbraňami. V porovnaní s rokom 2023 to predstavuje pokles. Podľa „ročenky SIPRI 2023“ bolo v januári 2023 na svete odhadom 12 500 jadrových bômb, pričom v roku 2013 ich bolo podľa „Ročenky SIPRI 2013“ viac než 17 000.
Päť krajín - USA, Rusko, Čína, Francúzsko a Spojené kráľovstvo - je uznaných za jadrové mocnosti v Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT).
- USA: Ako prvá krajina, ktorá vyvinula a použila atómovú bombu, je dodnes považovaná za globálneho lídra v otázkach jadrovej stratégie. Hoci po studenej vojne Spojené štáty arzenál značne zredukovali, technicky ho modernizujú.
- Rusko: Najväčší jadrový arzenál má dnes Rusko - odhaduje sa na 5 459 hlavíc, z toho približne 1 718 nasaditeľných. Moskva intenzívne investuje do nových systémov, ako sú hypersonické zbrane a jadrové podmorské drony.
- Čína: Disponuje relatívne malým, ale rýchlo rastúcim arzenálom - asi 600 hlavíc, z toho 24 nasaditeľných. Peking presadzuje koncept „minimálneho odstrašovania“. Ide o stratégiu, pri ktorej krajina udržiava relatívne malý, avšak dostatočný arzenál jadrových zbraní, aby odradila potenciálnych útočníkov od útoku. Peking sa však čoraz viac sústreďuje na schopnosť druhého úderu.
- Francúzsko a Spojené kráľovstvo: Obe krajiny majú menej než 300 hlavíc. Francúzsko zdôrazňuje jadrovú suverenitu bez spoliehania sa na iné krajiny v rámci tzv. force de frappe, zatiaľ čo Británia úzko spolupracuje s USA.
- India a Pakistan: Prvé jadrové testy uskutočnili v rokoch 1974 (India) a 1998 (Pakistan). Dnes má India asi 180 hlavíc, Pakistan približne 170.
- Izrael: Izrael o svojom jadrovom programe oficiálne mlčí, ale podľa MAAE a mnohých odborníkov má krajina približne 90 bojových hlavíc.
- Severná Kórea: Od prvého testu v roku 2006 Pchjongjang pracuje na vývoji jadrových hlavíc pre medzikontinentálne rakety. Odhady hovoria o zhruba 50 hlaviciach. Skúšky, vyhrážky a propaganda sú súčasťou domácej politiky na udržanie moci v krajine.
Reálne počty však zostávajú nejasné, keďže niektoré štáty údaje nezverejňujú. Niektoré štáty navyše nerozlišujú medzi uloženými, transportovanými a deaktivovanými hlavicami.
Po desaťročiach opatrného odzbrojovania vstupuje medzinárodná kontrola jadrových zbraní do kritickej fázy. Terajšia zmluva bola podpísaná 8. apríla 2010 a nadobudla platnosť 5. februára 2011. Jej cieľom je obmedziť počet strategických, operačných jadrových hlavíc na maximálne 1 550 na krajinu. Zmluva tiež ustanovuje vzájomné kontroly vrátane 18 inšpekcií ročne a pravidelnú výmenu údajov o príslušných jadrových arzenáloch. Ďalšia významná dohoda, Zmluva o jadrových zbraniach stredného doletu (INF) z roku 1987, ktorá zakazovala pozemné rakety stredného a kratšieho doletu, bola v roku 2019 vypovedaná Spojenými štátmi.
Svet pozná aj opačné príklady: Južná Afrika v 80. rokoch vyvinula šesť jadrových bômb, ale po skončení apartheidu sa ich úplne vzdala - dodnes ide o jediný takýto prípad. Svojich jadrových zbraní sa po rozpade Sovietskeho zväzu vzdali aj Kazachstan, Bielorusko a Ukrajina.
Orgány zodpovedné za kontrolu zbrojenia sú znepokojené skutočnosťou, že čoraz viac štátov sa spolieha na civilné jadrové technológie, ktoré sa za určitých podmienok môžu použiť aj na vojenské účely. Príkladom je Irán, ktorý obohacuje urán až na 60 % - čo je technicky krok smerujúci k výrobe atómovej zbrane.
Jadrové zbrane sa opäť dostávajú do centra globálneho diania - nie ako súčasť teoretického odstrašovania, ale ako reálna hrozba v čoraz nestabilnejšom svete. Cesta k svetu bez jadrových zbraní je dlhá, náročná a politicky neistá. No práve v čase nových hrozieb rastie tlak na udržanie diplomatických kanálov, zavedenie nových kontrolných mechanizmov a obnovenie dôvery.
Počet jadrových zbraní vlastnených jednotlivými krajinami
Nasledujúca tabuľka sumarizuje odhady počtu jadrových zbraní vlastnených jednotlivými krajinami:
tags: #pocet #nuklearnych #zbrani #na #svete