V našich médiách sú streľby masových vrahov prezentované ako niečo mimoriadne hrozivé. Z vyvolanej diskusie vyvstáva hrozivý obraz USA, kde sa na dennom poriadku vraždí, pretože sú legálne strelné zbrane a ich penetrácia do obyvateľstva je najvyššia na svete. K takémuto obrazu je výhodné si vybrať nejaký štatistický údaj, napríklad, že v USA je až 6x vyšší počet vrážd ako v Nemecku.
Pozrime sa však na tabuľku IH a zoraďme si ju podľa stĺpca Rate, ktorý uvádza počet IH na 100 tis. obyvateľov. USA sa nachádzajú niekde v strede tabuľky na 108. mieste v susedstve štátov Nigéria a Lotyšsko. Skuťočne neviem, či sú v Nigérii legálne povolené strelné zbrane, ale v Lotyšsku je legislatívou oveľa obmedzenejšie ako v USA.
A čo napríklad také Rusko s dvojnásobným ratingom IH ako má USA? A vôbec, ak tabuľku nezoradíme podľa ratingu, dostávame prehľad zoradený podľa zempisných oblastí a tu zistíme, že obyvatelia Južnej a Strednej Ameriky, Karibiku, Strednej a Južnej Afriky sa s násobne väčšou obľubou zabíjajú ako v USA.
Samozrejme zbrane nezabíjajú iba v prípadoch kriminálnych. Máme tu aj nehody a samovraždy. Tam samozrejme budú krajiny s tak vysokou penetráciou strelnej zbrane v ratingoch vyššie, ako tie, kde tomu tak nie je. Napríklad podľa [6] v celkovom počte úmrtí strelnou zbraňou (IH, samovraždy a nehody) sú USA s ratingom 10,64 niekde v poslednej štvrtine zoznamu.
Na druhej strane však napríklad Švajčiarsko s podobnou penetráciou zbraní do obyvateľstva má rating 2,91. Navyše, aj tam, kde ide o najvyššie ratingy, stále je to pod 100 obetí na 100 tis. obyvateľov (< 0,1%), čo nesvedčí o tom, že by IH bolo zvlášť hojný jav, ktorý by významne ohrozoval spoločnosť. Vraždia ľudia, nie zbrane.
Prečítajte si tiež: Detailný pohľad na vz. 58 a bubnový zásobník
Na základe uvedených štatistík sa dá jednoznačne preukázať, že množsvo násilných kriminálnych činov končiacich smrťou nezávisí od typu nástroja, ktorý sa na to použil. Motivácie týchto činov taktiež nesúvisia s typom smrtiaceho nástroja, ale z motivácií, ktoré sme zdedili od svojich predkov. Tieto motivácie slúžili na zvýšenie genetickej zdatnosti nášho druhu, rovnako ako všetky iné psychické motivácie. aj keď sa to môže z povrchného videnia javiť ako nezmysel.
Podľa štúdie [5] sa dá poukázať na určitú koevolúciu génov a kultúry v otázke homicíd. Od raného stredoveku postupne s vývojom štátu sa vyvíjal aj regulátor zabíjania vo zvyšovaní zabíjania kriminálnych živlov, hlavne tých, ktorí sa dopúšťali homicíd. To postupne zvýhodňovalo menej vyvinuté formy kognitívno-behaviorálnych homicídnych modulov. Znižoval sa hlavne pool prirodzene násilných mužov. Kultúrne geografické rozdiely v tabuľke z [2] sa preto dajú vďaka tomu vysvetliť odlišnými kultúrnymi evolúciami . Rôzne kultúry selektujú iné varianty mužov a muži sú podľa [1] hlavný vykonávatelia homicíd, pretože im to prináša najväčší evolučný prospech.
Z pohľadu diskusie o regulácii strelných zbraní je to však problém, pretože oveľa ťažšie sa reguluje genetický pool ako množstvo strelných zbraní.
Počet zbraní na Slovensku
Na Slovensku má zbrojný preukaz viac ako 150-tisíc ľudí a spolu vlastnia vyše 400-tisíc rôznych zbraní. Ministerstvo vnútra eviduje viac ako 154-tisíc držiteľov zbrojného preukazu, spolu vlastnia 442-tisíc zbraní všetkých kategórií. To sú zbrane aj hlavné časti zbraní.
Podľa štatistík z roku 2017 máme na Slovensku evidovaných 7 a pol zbrane alebo hlavnej časti zbrane na sto obyvateľov. Prírastok je v každej krajine systematický a zhruba rovnaký. Napríklad u nás je to asi tri, tri a pol percenta ročne.
Prečítajte si tiež: Olympijský biatlon: Počet pretekárov a formát súťaže
V minulosti prebehli štyri kolá zbraňovej amnestie, keď občania odovzdávali nelegálne držané strelné zbrane a strelivo. Ukázalo sa, že na Slovensku sú tisícky zbraní, o ktorých štát nevie. Odhadom je na Slovensku viac nelegálnych zbraní ako legálnych.
Je to dané historickými súvislosťami. Tie zbrane tu všetky sú, neboli nikdy zaevidované. Bolo Slovenské národné povstanie, prešiel tu front, koniec ľudových milícií a odchod sovietskej armády uvoľnil veľa zbraní. Nelegálnych zbraní je tu dosť a to je ten dôvod, prečo je dôležité, aby ich na Slovensku bolo možné legalizovať.
Ministerstvo vnútra zaevidovalo medziročne približne o viac ako 35-tisíc ručných zbraní. Podľa majiteľa obchodu so zbraňami to môže vysvetľovať zhoršená bezpečnostná situácia po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, nárast však môže byť aj dôsledkom zmeny kategorizácie zbraní.
Podľa posledných údajov ministerstva vnútra medziročne stúpol počet zbraní na Slovensku o približne 35-tisíc. Zjednodušene opísané, pribudlo ich toľko, ako keby mal po jednej zbrani každý z obyvateľov Spišskej Novej Vsi. „Na konci roka 2022 bolo evidovaných cca 407 000 kusov zbraní, z čoho bolo 11 480 kusov zbraní kategórie D. Ku koncu roka 2023 bolo celkom evidovaných cca 442 000 kusov zbraní, z čoho bolo už viac ako 27 000 zbraní kategórie D. počet vydaných zbrojných preukazov (sk. počet vydaných zbrojných preukazov (sk.
K najčastejšie kupovaným zbraniam patrili predvlani expanzné zbrane kategórie D, ktoré sa ľudovo označujú ako „plynovky“. Po nich ľudia najviac vyhľadávali krátke samo nabíjacie zbrane kategórie B, teda pištole.
Prečítajte si tiež: Všetko o skúške na zbrojný preukaz
Počas posledných dvoch desaťročí došlo na Slovensku štyrikrát k takzvaným zbraňovým amnestiám. Ak držali zbraň bez povolenia, mohli ich odovzdať polícii bez sankcie. V prvých dvoch zbraňových amnestiách v rokoch 2005 a 2009 ľudia odovzdali takmer 8000 nelegálne držaných zbraní. V tretej zbraňovej amnestii (2015) ich bolo 3035. Našli sa medzi nimi aj raritné kúsky vrátane historickej pušky Sharps z obdobia vojny Sever proti Juhu. Naposledy ľudia vypratávali povaly a pivnice v rokoch 2020 a 2021 počas štvrtej amnestie. Odovzdané zbrane skúmajú neskôr balistici z expertných ústavov.
V roku 2020 bolo 50 trestných činov spáchaných s použitím strelnej zbrane, v roku 2019 to bolo 69 trestných činov. Zhruba 27 percent tvorili pištole, ďalej to boli guľovnice (24 percent), malokalibrovky (12 percent), brokovnice (11 percent), revolvery (6 percent), guľomety (2,6 percenta), hlavné časti zbraní (8 percent), expanzné zbrane (4 percentá). Zvyšok tvoria ostatné typy zbraní a strelivo.
Na Slovensku sa naposledy novelizovali pravidlá o zbraniach a strelive pred pár rokmi a pribudli s nimi aj povinnosti. K najzásadnejším legislatívnym zmenám došlo naposledy vo februári 2022 v rámci implementácie smernice Európskeho parlamentu a nariadení Európskej Komisie. Novinky začali platiť až po prechodnom období vo februári 2023. Dotkli sa najmä tých ľudí, ktorí si chceli zaobstarať alebo vlastniť ľudovo nazývané plynové pištole alebo revolvery, teda expanzné zbrane, ale aj takzvané flobertky. Na ich nákup treba odvtedy zbrojný preukaz alebo povolenie na nákup od polície a následne ich zaevidovať po čom polícia vydá preukaz zbrane.
Zbrojný preukaz na Slovensku
Zbrojný preukaz (ZP) oprávňuje osoby držať zbrane kategórie B a C a na výnimku MV SR aj zakázané zbrane kategórie A. S istou mierou zjednodušenia sa dá povedať, že každá osoba, ktorá na Slovensku vlastní legálne účinnejšiu palnú zbraň, musí byť držiteľom ZP. Počet držiteľov ZP v dlhodobom horizonte klesal. Rok 2016 po viacerých rokoch priniesol zastavenie poklesu a akúsi stabilizáciu.
V súčasnosti je to 87.165 osôb, ktorí majú oprávnenie zbraň aj nosiť. Ich počet sa dlhodobo drží na úrovni zhruba 58% zo všetkých držiteľov ZP a kopíruje celkový počet ZP. Keďže sa podmienky pre získanie skupiny A dlhodobo nemenia je tento vývoj logický. Koncom roku 2016 bolo evidovaných 312.167 palných zbraní kategórie A, B alebo C a ich hlavných častí.
Ing. Na Slovensku každý rok žiadajú vydať zbrojný preukaz tisícky ľudí. Zvýšený nápor nováčikov policajti evidujú najmä od vypuknutia konfliktu na Ukrajine. Aj napriek tomu majú povolenie vlastniť u nás zbraň iba tri percentá populácie. Podobne je to aj v susednom Česku.
Na Slovensku má zbrojný preukaz približne 160-tisíc ľudí. Najviac ich držiteľov je v Bratislave. Ďalej nasleduje Banská Bystrica a Nitra. "Do konca októbra tohto roku sme vydali viac ako 12 200 zbrojných preukazov," uviedla hovorkyňa Prezídia PZ SR, Denisa Bárdyová.
Podľa majiteľa obchodu so zbraňami v bratislavskej Petržalke Jozefa Vránskeho je držanie zbraní a streliva dostatočne upravené, keďže pri udeľovaní povolenia sa kladie dôraz na bezúhonnosť, spoľahlivosť, spôsobilosť na právne úkony, ale aj vek. Lekárskym posudkom sa zase preukáže zdravotná spôsobilosť.
Možnosť vlastniť zbraň na Slovensku považuje predseda Zväzu vlastníkov strelných zbraní Ľudovít Miklánek za širokú, no nie za benevolentnú. Myslí si, že súčasné znenie zákona je vyvážené a netreba ho sprísňovať. Vidieť to podľa neho aj na štatistikách Eurostatu. „Ako jediní v Európe máme obligatórne stanovené psychotesty, každý držiteľ zbrojného preukazu môže prísť o zbrane alebo zbrojný preukaz veľmi rýchlo už aj pri podozrení na najmenší problém z jeho strany. Polícia má na to všetky zákonné páky,“ priblížil Pravde.
Zbrane by podľa neho určite nemali byť dostupné ľahko, no nedáva zmysel ich ani striktne obmedzovať, pretože to prispieva k rozširovaniu čiernemu trhu.
Počet zbraní v Európe na 100 obyvateľov
- Švajčiarsko 55,7
- Fínsko 45,3
- Srbsko 37,8
- Česko 7,8