Vznik a zánik poľovníckej organizácie na Slovensku

Národná rada SR prijala nový zákon o poľovníctve na svojej júnovej schôdzi (16. 6. 2009), ktorý po viac ako 47 rokoch nahradil zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve účinný od 1. 3. 1962 do 31. 8. 2009. Nový zákon o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 274/2009 Z.z. a účinnosť nadobúda 1. 9. 2009, okrem § 51 (Poľovný lístok) a čl. III (novela zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 6. 2010 a okrem § 65 ods. 7 (zákaz používania oloveného streliva pri love vodného vtáctva v mokradiach), ktorý nadobúda účinnosť 1. 1. 2015.

Prijatím nového zákona o poľovníctve boli do slovenského právneho poriadku implementované tieto predpisy Európskej únie:

• Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva
• Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín

Predmet Právnej Úpravy Nového Zákona o Poľovníctve

Predmetom právnej úpravy nového zákona o poľovníctve sú v zmysle ust. § 1 zákona: podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov, poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, ochrana poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže, vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, organizácia, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len "komora"), podmienky na lov a zužitkovanie zveri, náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve, zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Nový zákon o poľovníctve definuje poľovníctvo (§ 2 písm. l/) ako súhrn činností zameraných na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia.

Poľovnícka Organizácia

Nový zákon tiež vymedzuje vznik, zánik, úlohy a ďalšie podmienky existencie poľovníckej organizácie (§ 32 - § 40). Na účely zákona o poľovníctve sa podľa § 32 odsek 1 poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá:

Prečítajte si tiež: Poľovnícky tesák: Zbraň pre poľovníkov

• je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva,
• má sídlo na území Slovenskej republiky,
• je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo,
• riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Centrálny register poľovníckych organizácií vedie Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

Čl. II nového zákona o poľovníctve obsahuje zmenu zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ktorej účelom je jednoznačne stanoviť, že združovanie v poľovníckych organizáciách nespadá do rámca právnej úpravy podľa zákona o združovaní občanov.

Založenie Poľovníckej Organizácie

Poľovnícka organizácia je druh neziskovej organizácie, ktorá je zriadená za účelom vykonávania činností v oblasti poľovníctva. Na založenie poľovníckej organizácie sú potrební minimálne traja občania Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorí sú držiteľmi platných poľovných lístkov. Osoba ktorá nie je štátny príslušník Slovenskej republiky nemôže byť zakladateľom, môže však byť členom.

Na založenie poľovníckej organizácie a prípravu zakladateľských dokumentov je potrebné zadať názov, adresu sídla, údaje troch osôb (zakladatelia a funkcionári) a polovné lístky týchto osôb. Názov poľovníckej organizácie nesmie byť hanlivý, urážlivý alebo zameniteľný s názvom inej poľovníckej organizácie, ktorá je už registrovaná.

Sídlo poľovníckej organizácie slúži najmä ako korešpondečná adresa. Sídlo môže byť v byte, dome, prípadne akejkoľvek inej nehnuteľnosti. Väčšina klientov uvádza ako sídlo poľovníckej organizácie adresu bydliska jedného z členov.

Prečítajte si tiež: Ako vybrať držiak na pušku

Podľa § 33 ods. 2 zákona o poľovníctve: „Návrh na registráciu poľovníckej organizácie (ďalej len „návrh na registráciu“) môžu podať najmenej traja občania Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorí sú držiteľmi platných poľovných lístkov (ďalej len „prípravný výbor“). Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú v ňom svoje meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko a číslo poľovného lístka a kto z nich je oprávnený konať v ich mene (ďalej len „splnomocnenec“). Stanovy poľovníckej organizácie musia v zmysle § 33 ods. V zmysle § 34 ods.

V zmysle § 36 zákona o poľovníctve: „Ak okresný úrad nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, vykoná do 15 dní od začatia konania registráciu a v tejto lehote zašle splnomocnencovi prípravného výboru alebo prípravnému výboru jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie.

Pri zmene štatutárneho orgánu je najskôr potrebné vyhotoviť zápisnicu zo schôdze, na ktorej sa zmena odsúhlasila, tá sa doručí na príslušný okresný úrad podľa sídla poľovníckej organizácie spolu so žiadosťou o zmenu štatutárneho orgánu. V prípade, ak si štatutárny zástupca poľovníckeho združenia zmenil adresu trvalého pobytu, postačuje ohlásiť danú skutočnosť príslušnému okresnému úradu podľa sídla organizácie. K oznámeniu pripojí kópiu občianskeho preukazu. O výpis z centrálneho registra poľovníckych organizácií možno požiadať priamo ministerstvo, jeho vystavenie je spoplatnené sumou 3 eurá.

Podmienky registrácie

• nejde o poľovnícku organizáciu podľa § 32 ods.
• stanovy nespĺňajú podmienky podľa § 33 ods.

Ak poľovnícka organizácia, ktorá má byť zaregistrovaná, nespĺňa podmienky podľa § 32 ods. 1 alebo návrh na registráciu nemá náležitosti podľa § 33, alebo ak sú údaje v návrhu neúplné alebo nepresné, alebo stanovy poľovníckej organizácie neobsahujú náležitosti podľa § 33 ods. (4) Konanie o návrhu na registráciu sa začne dňom, keď je okresnému úradu doručený návrh na registráciu, ktorý nemá nedostatky uvedené v odseku 3.

Ak nebolo do 40 dní od začatia konania doručené rozhodnutie okresného úradu o odmietnutí registrácie, poľovnícka organizácia vznikne dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty; tento deň je dňom registrácie.

Prečítajte si tiež: Nálepky pre milovníkov prírody

Ak okresný úrad nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, vykoná do 15 dní od začatia konania registráciu a v tejto lehote zašle splnomocnencovi prípravného výboru alebo prípravnému výboru jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie.

Ak zmena stanov nie je v súlade s § 32 a 33 alebo ak sú uvedené údaje neúplné alebo nepresné, alebo ak by obsah zmeny stanov zakladal dôvody na odmietnutie registrácie podľa § 35 ods. 1, okresný úrad bezodkladne vyzve poľovnícku organizáciu na odstránenie nedostatkov. Poľovnícka organizácia je povinná tieto nedostatky odstrániť do 60 dní odo dňa doručenia upozornenia a v lehote ďalších 10 dní o tom upovedomí okresný úrad.

Zánik Poľovníckej Organizácie

Ak stanovy poľovníckej organizácie neurčujú spôsob dobrovoľného rozpustenia alebo zlúčenia s inou poľovníckou organizáciou, rozhoduje o ňom jej najvyšší orgán.

Ak okresný úrad zistí, že poľovnícka organizácia nevyvíja činnosť podľa svojich stanov alebo koná v rozpore so svojimi stanovami, bez meškania ju na to upozorní a vyzve ju, aby od takej činnosti upustila.

Likvidácia podľa odseku 1 sa uplatní tiež pri zániku poľovníckej organizácie podľa § 38 ods. 1 písm. a) a b).

Slovenská Poľovnícka Komora

Nový zákon o poľovníctve zriaďuje na výkon verejnej správy poľovníctva - Slovenskú poľovnícku komoru (§ 41), ktorá je právnickou osobou a jej sídlo určí snem. Komora sa člení na obvodné komory, ktoré pôsobia spravidla v územnom obvode obvodného lesného úradu a ktoré združujú poľovnícke organizácie, základné organizačné jednotky komory a držiteľov platných poľovných lístkov s miestom trvalého bydliska v tomto územnom obvode, ktorí nie sú členmi základných organizačných jednotiek.

Základnou organizačnou jednotkou komory sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré v súlade so zákonom vykonávajú právo poľovníctva v poľovných revíroch, ako aj právnické osoby, ktoré majú v predmete činnosti výkon práva poľovníctva, chovu zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie. Postavenie a úlohy obvodnej komory upravia stanovy komory.

Komora plní úlohy na úseku poľovníctva (§ 42), ktoré jej vyplývajú zo zákona a zo stanov komory; dbá pritom na to, aby boli zachované historické hodnoty a tradície poľovníctva, najmä:

• vykonáva skúšky uchádzačov o poľovný lístok [§ 50 ods. 1 písm. a)],
• menuje prednášateľov a skúšobných komisárov pre skúšky z poľovníctva (§ 50 ods. 1),
• organizuje odbornú prípravu na poľovnícke skúšky (§ 50 ods. 1),
• vydáva poľovné lístky, predlžuje platnosť poľovných lístkov a odníma ich,
• organizuje streleckú prípravu uchádzačov o poľovný lístok, praktické skúšky zo strelectva a organizuje kontrolné streľby členov komory,
• organizuje poľovnícku kynológiu a sokoliarstvo a kontroluje dodržiavanie predpisov na tomto úseku,
• organizuje a vykonáva chovateľské prehliadky, organizuje odbornú prípravu členov hodnotiteľských komisií,
• spolupracuje so štátnymi orgánmi pri príprave návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku poľovníctva,
• spolupracuje s ministerstvom pri plnení úloh na úseku poľovníctva, najmä pri návrhoch koncepcií rozvoja poľovníctva, návrhoch zloženia poradných orgánov ministerstva,
• napomáha pri spracovaní prvotných štatistických údajov a evidencií na úseku poľovníctva,
• v spolupráci s ministerstvom zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných poľovníckych, kynologických, sokoliarskych a iných organizáciách, ktoré vyvíjajú činnosť súvisiacu s poľovníctvom,
• zabezpečuje plnenie ďalších úloh, ktorými ju môže poveriť ministerstvo alebo ktoré vyplývajú z jej stanov,
• rieši disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov prostredníctvom disciplinárnej komisie.

Komora môže nadobúdať majetok. Svoju činnosť zabezpečuje predovšetkým z vlastných príjmov; na plnenie svojich úloh môže dostať dotáciu zo štátneho rozpočtu podľa osobitných predpisov, ak zabezpečuje úlohy, ktoré vyplývajú zo zákona.

Spôsob vytvorenia Slovenskej poľovníckej komory rieši § 81 zákona. Do vzniku orgánov a organizačných zložiek komory vykonáva jej činnosť Slovenský poľovnícky zväz.

Členstvo v SPK

Členom SPK sú fyzické a právnické osoby, ktoré sa podieľajú na chove zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie vrátane jej lovu. Členom SPK môžu byť i iné fyzické a právnické osoby, ktoré prejavia záujem o činnosť v SPK v súlade s jej úlohami a cieľmi.

Podmienky vzniku členstva fyzickej osoby v SPK

• podanie žiadosti o prijatie do SPK,
• záujem podieľať sa na chove zveri a starostlivosti o zver,
• záujem starať sa o životné prostredie zveri a ochranu prírody,
• záujem podieľať sa na činnosti SPK,
• zaplatenie zápisného a členského príspevku.

Uchádzač o členstvo v SPK nesmie konať proti záujmom, ktoré SPK chráni a presadzuje.

Členstvo v SPK fyzickej osobe zaniká:

• vystúpením na základe písomného oznámenia zaslaného OPK, v ktorej je evidovaný; členstvo zaniká dňom doručenia písomného oznámenia,
• rozhodnutím disciplinárneho orgánu SPK o zákaze činnosti v SPK; členstvo zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia,
• nezaplatením členského alebo účelového príspevku v stanovenej lehote, alebo nezaplatením peňažitej pokuty uloženej právoplatným rozhodnutím disciplinárneho orgánu SPK, alebo neodovzdaním trofeje odňatej právoplatným rozhodnutím disciplinárneho orgánu SPK alebo trov konania, na úhradu ktorých ho zaviazal disciplinárny orgán SPK.
• zánikom právnickej osoby, prostredníctvom ktorej je členom; to neplatí, ak do 30 dní požiada o individuálne členstvo alebo je alebo sa v tejto lehote sa stane členom SPK prostredníctvom inej právnickej osoby, ktorá je členom SPK,
• zánikom členstva alebo pracovného alebo obdobného pomeru v právnickej osobe, ktorá je členom SPK. To neplatí, ak je alebo sa stane členom SPK prostredníctvom inej právnickej osoby, ktorá je členom SPK a do 30 dní to oznámi príslušnej OPK alebo v tejto lehote požiada o individuálne členstvo v SPK. Zánik členstva alebo pracovného alebo obdobného pomeru oznamuje právnická osoba bezodkladne príslušnej OPK,
• smrťou člena,

Podmienky vzniku členstva právnickej osoby v SPK

• podanie žiadosti o prijatie do SPK,
• zaradenie medzi organizácie vedené v § 5 ods. 3,
• sídlo na území SR,
• nekonanie v rozpore s úlohami a záujmami, ktoré SPK chráni a presadzuje,
• zaplatenie zápisného a členského príspevku.

Členstvo v SPK právnickej osobe zaniká:

• vystúpením na základe písomného oznámenia zaslaného OPK, v ktorej je evidovaná; členstvo zaniká dňom doručenia písomného oznámenia,
• zánikom právnickej osoby; to neplatí, ak právny zástupca do 30 dní od prevzatia práv a povinností príslušnej OPK oznámi, že trvá na pokračovaní členstva,
• nezaplatením členských a účelových príspevkov v určenej lehote,
• vylúčením na základe rozhodnutia predstavenstva OPK, ak koná v rozpore s cieľmi a záujmami SPK alebo neplní úlohy vyplývajúce z členstva v SPK. Rozhodnutie o vylúčení sa členovi SPK doručí doporučeným listom. Proti rozhodnutiu sa člen SPK môže odvolať na predstavenstvo SPK, ktoré vo veci rozhodne s konečnou platnosťou. Členstvo zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení. Po zániku členstva nevzniká nárok na vrátenie zápisného a členského.

tags: #polovnicka #organizacia #vznik #a #zanik