Lov zveri sprevádza ľudskú spoločnosť od jej začiatkov. V priebehu historického vývoja sa lov zveri pretvára na poľovníctvo s rôznymi stupňami poznania a poslania. Naša krajina pre svoje mierne podnebie a rozmanitosť prírody má ideálne podmienky pre chov zveri. Preto zaujímame popredné miesto v Európe.
Prispieva k tomu aj zákonodarstvo a organizácia poľovníkov, ktorí sú vychovávaní pre riadne poľovnícke hospodárenie. História nášho poľovníctva závisela predovšetkým od spoločenských podmienok, ktoré v krajine vládli.
Začiatky organizovaného poľovníctva
Poľovníci sa združovali už oddávna. Prvé poľovnícke spolky vznikali na našom území ešte za Rakúsko - Uhorska, ale po jeho rozpade, v roku 1918, väčšina z nich zastavila svoju činnosť.
Celoslovenská organizácia poľovníkov pod názvom Lovecký ochranný spolok pre Slovensko bol založený v roku 1920. Jeho iniciátorom bol generál zdravotníctva MUDr. Ján Červíček.
Organizované poľovníctvo v našej oblasti je známe už 160 rokov a to na základe cisárskeho patentu z roku 1849, podľa ktorého vlastníkom poľovného revíru sa stáva každý, kto vlastní najmenej 115 ha súvisiacich pozemkov. Týkalo sa to aj občanov združených v jednom katastrálnom celku. V tom čase vznikol Poľovnícky spolok v Modre a Pezinku.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky tesák: Zbraň pre poľovníkov
Keďže naše chotáre Kučišdorf a Trlínok boli spojivom medzi Pezinkom a Modrou, história vývoja bola u nás podobná. Po skončení 2. svetovej vojny v rámci návrhov šiestich roľníckych zákonov, tzv. Ďurišových zákonov, parlament schválil návrh nového poľovníckeho zákona č. 225/1947 Zb. Tento zákon bol veľmi progresívny a umožnil založiť Zväz loveckých ochranných spolkov na Slovensku, čo znamenalo zľudovenie poľovníctva.
Už v roku 1948 vznikol poľovnícky spolok, ktorý vykonával právo poľovníctva v chotároch našich obcí, vrátane Urbárskych lesov pod názvom Pezinok II.
Členmi tohto spolku boli členovia: Bučurič Štefan Guštafík Peter Golda Ján Tretina Jozef Kostka Alexander Herda Jozef Polkoráb Štefan Ščepán Jozef Ochaba František st. učiteľ Prechodský hájnici urbárskych lesov vojnový invalid Čajkovič Pavel pán Petofi
Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. odlúčil výkon práva poľovníctva od vlastníctva pozemkov a viaže ho na užívateľov pôdy a štátne organizácie (Štátne lesy, Štátne majetky a družstevné organizácie JRD a pod.). Neskôr, v roku 1966 pri reorganizovaní poľovníctva, boli zrušené tzv. jednotky a vznikli základné organizácie, ktoré tvorili poľovnícke združenia.
Prebehla aj reorganizácia hraníc poľovných revírov a revír Vinosady zostal bez lesných pozemkov.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať držiak na pušku
V tom čase boli členovia Poľovníckeho združenia Vinosady títo členovia: Barca Ján - predseda JRD prof. Čatár Gustáv - dekan lekárskej fakulty UK Bratislava Doc. Čepčiansky Ladislav - známy olympionik vodák, účastník OH v Sydney Černák Ján - pracovník vojenských lesov - horár Fraňo Ambróz, rodák z Vinosadov - vedúci katedry geobotaniky UK Bratislava Ing. Fraňo Miroslav Ing. Hirner Anton - pracovník ministerstva lesov, odbojár a spisovateľ Kanka Ľudovít Maťús Ján - učiteľ Oškera Jozef MUDr. Herda Jozef - zubný lekár Ing. Záruba František - profesor Vinárskej školy v Modre Rúža Jozef Strezenický František Ing, Kováčik Rudolf - pracovník LZ Pezinok Tóth Martin - horár Pažitný Vincent - pracovník JRD Tlačík Martin
Viacerí členovia nášho združenia zastávali významné hospodárske, vedecké a odborné funkcie, čo sa prejavilo aj v práci poľovníckej organizácie.
Neskôr sa po vzore spájania JRD združovali aj poľovnícke organizácie. Vinosady sa zlúčili s Modrou, Kráľovou pri Modre a Dubovou. Poľovný revír Modra siahal od cesty na Šenkvický háj, štátna cesta Šenkvice - Vištuk až po Budmerice. Revír bol veľmi rozsiahly, mal veľký počet členov, bol neovládateľný a nekontrolovateľný.
K ďalšej zámene hraníc poľovných revírov došlo v roku 1995, keď rozhodnutím Lesného úradu Bratislava č. 485/1995 bol uznaný poľovný revír Vinosady o celkovej výmere 768 ha. Výkon práva poľovníctva bol postúpený zmluvne majiteľmi - užívateľmi pozemkov poľovníckemu združeniu Solcar Vinosady. Odplata za prenájom bola 3820,00 Sk. Boli zároveň určené aj normované kmeňové stavy zveri, srnčia zver 18 ks, zajac 100 ks, bažant 80 ks.
V tomto čase členmi poľovného združenia boli: Bílik František Bartoš Zdenko Guštafík Jaroslav Kanka Ľudovít Ochaba František Mgr. Supek Milan Tlačík Martin Ing, Tlačík Maroš
Prečítajte si tiež: Nálepky pre milovníkov prírody
Posledná legislatívna zmena sa uskutočnila na základe notárskej zápisnice z roku 2020. Vtedy sa uzatvorila nová zmluva o užívaní poľovného revíru Vinosady. Táto je uzatvorená podľa zákona č. 274/2009 Zb. Prenajímatelia spoločného poľovného revíru postupujú užívanie poľovného revíru PZ Solcar Vinosady, ktorá je poľovníckou organizáciou podľa zákona.
O poľovníctvo je veľký záujem. Naša poľovnícka organizácia prehodnotila zoznam uchádzačov a po poslednom prehodnotení má 16 členov.
Úlohy a poslanie poľovníkov
Úlohou poľovníkov je ochrana životného prostredia, zlepšovanie starostlivosti o zver, jej zdravotného stavu, dodržiavanie plánovaného chovu a lovu zveri. Získavanie vhodných krmív na zimné prikrmovanie, budovanie a údržbu poľovníckych zariadení, zriaďovanie políčok a lúk, kynologickú a streleckú výchovu. V neposlednom rade je to aj poľovnícka osveta a práca s mládežou, ktorá združuje v krúžkoch mladých priateľov poľovníctva.
V ostatných rokoch sa poľovnícka organizácia Solcar v rámci osvetovej činnosti podieľa na viacerých spoločenských podujatiach - stavanie Mája spojené s varením guláša pre občanov obce ako aj pre širokú verejnosť. Zároveň sa podieľame na výchove mládeže spoločne s obcou Vinosady, ktorá organizuje letné tábory a krúžky. Na týchto táboroch a krúžkoch prednášame o poľovníctve a snažíme sa vštepovať mladej generácií kladný prístup k prírode a zvieratám, žijúcim v nej.
I keď žijeme v náročnej dobe, všetci si uvedomujeme, že každý člen musí byť dôsledným ochrancom prírody, teda zver treba cieľavedome chovať a chrániť, skvalitňovať v stanovených parametroch, v dobrom zdravotnom a početnom stave a odovzdať ju ďalším generáciám.
Vývoj poľovníctva
Poľovníctvo je fenomén pretrvávajúci tisícročia a prešlo dlhým a zložitým vývojom. Poľovníctvo, tak ako aj všetko ostatné, sa neustále mení. Dôvodom sú nielen stále sa meniace poznatky výskumu a praxe, ale i neustále sa meniace prostredie, v ktorom zver žije. Bežný človek čoraz viac, občas i devastačne, zasahuje do prírody a jej ekosystémov, preto je nutné v poľovníctve svoju pozornosť obrátiť predovšetkým na ochranu a chov voľne žijúcej zveri spolu s ochranou prírody a životného prostredia. Veď príroda patrí človeku, ale nielen jemu.
Lov zveri je tak starý ako ľudstvo. Vplyvom rastúcej civilizácie ľudstva sa menil i pohľad na voľne žijúcu zver a jej lov. Ešte za čias Rímskeho impéria, Rímske právo pokladalo zver za „vec nikoho“( res nullius). Podľa tohto práva loviť zver mohol každý, avšak pri vstupe na cudzí pozemok potreboval súhlas majiteľa. Za vlády Karola Veľkého, si tento panovník privlastnil všetku zem, ktorá nemala vlastníkov, čím sa vytvorili veľké kráľovské revíri. Na týchto mohol loviť zver iba panovník a jeho družina. Za porušenie výsostného kráľovského práva boli prísne tresty.
Zákony a nariadenia Karola Veľkého a jeho nástupcov tzv.Charakter práva lovu, ako výlučne zemepánskej a šľachtickej výsady pretrval až do zrušenia poddanstva. Uhorský kráľ Karol VI. vydal v roku 1729 dekrét o poľovníctve v ktorom je už uvádzaný čas ochrany niektorých druhov zveri v čase rodenia mláďat a ich odchovu.
Až podľa dekrétu Jozefa II. Až takmer po 50 rokoch predovšetkým na východe Slovenska začali sa prenajímatelia združovať do loveckých spolkov a spoločností. Prvý známy lovecký spolok sa založili karpatskí Nemci v roku 1833 mal názov Kesmarker Jagdverein, hoci úprava poľovného práva v bývalom Uhorsku, a teda aj na území Slovenska bola až za vlády Františka Jozefa I. Ten zákonným článkom XX/1883 o poľovníctve vytvoril legislatívnu úpravu práva poľovníctva aj na našom území. Pretrval napriek zmenám ktoré sa po rozpade Rakúsko- Uhorska a vzniku I. ČSR zostal na Slovensku v platnosti až do konca II. svetovej vojny a v niektorých zásadných častiach až do roku 1947.
Vývoj poľovníckych organizácií po vzniku ČSR
Po vzniku ČSR boli v rámci tohto zákona vydané vykonávacie predpisy dňa 10. B. 1. 5. 1920 uverejnilo niekoľko poľovníkov z Bratislavy na základe iniciatívy generála zdravotníctva MUDr. Jána Červíčka výzvu v ktorej sa vyzdvihoval hospodársky význam poľovníctva na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi. 27. 8. 1920 Na základe uverejnenej výzvy sa zišlo v malej župnej sále v Bratislave 34 záujemcov.
21. 10. 10. 12. 1920 sa konalo Ustanovujúceho valného zhromaždenia Loveckých ochranných spolkov na Slovensku. Zúčastnilo sa ho 43 registrovaných členov a 33 zakladajúcich členov. Výbor spolku mal 24 členov a 12 náhradníkov a bol volený na 3 roky. Členovia výboru boli zvolení aklamáciou.
Činnosť LOS bola spočiatku sústredená iba v Bratislave, nakoľko ešte nemal žiadne pobočky. Napriek tomu získaval na Slovensku autoritu a to aj tým, že nariadením č. 1498/M adm,/V./ 1921 Ministerstvo vydalo nariadenie na obmedzenie vydávania zbrojných pasov na lovecké pušky. Ďalším nariadením č. 1442/7 158/adm/V. /1922 Bol LOS ustanovený za odborného zástupcu v policajno - trestných veciach pytliactva. LOS presadil aj hromadné poistenie svojich členov proti tzv.
23. 3. 1923 Na podnet LOS vydal minister s plnou mocou pre správu Slovenska nariadenie č. 26.5. 1923 Tri roky po vzniku prvej poľovníckej organizácie na Slovensku vznikla v Čechách a na Morave Československá myslivecká jednota, ktorá sa vyhlásila za celoštátnu poľovnícku organizáciu. Jej cieľom bolo včleniť LOS do jednoty.
Na VZ bol väčšinou hlasov prítomných delegátov odhlasovalo vstup do Československej mysliveckej jednoty. 18. 6. 1924 tohto Valeného zhromaždenia sa jeho predseda generál MUDr. Ján Červíček nedožil. Zomrel vo veku nedožitých 60 rokov (1. 6. 1864 - 7. 4. 1924). Dr. Otakar Jamnický bol ustanovený za úradujúceho predsedu.
29. 10. 1924 bolo zvolané mimoriadne VZ LOS na základe nespokojností miestnych skupín.
11. 5. 1925 Na VZ LOS bol za predsedu zvolený Dr. Pavol Fábry a za tajomníkov Ján Kocman a Dr. Hlavným organizátorom poľovníckej výstavy v roku 1926 ktorú usporiadal LOS v Poprade bol redaktor Vidor Juráň. 23. 10. 1926 sa Dr. Pavol Fábry vzdal funkcie predsedu LOS. Úradujúcim predsedom sa stal Július Melcsiczký.
Nariadením č. 42 630/adm./V./26 v záujme ochrany dropa veľkého zákaz odstrelu tohto vzácneho vtáka na Žitnom ostrove na 5 rokov do 31. 12.
5. 1. 1927 sa konalo mimoriadne VZ LOS v Bratislave. Na riadnom zasadnutí VZ LOS v Trenčíne bol za podpredsedu zvolený spisovateľ Jozef Gregor Tajovský. marec 1927 začal vychádzať spolkový časopis Lovec-Vadász.
15. 4. 1928 Na VZ LOS bol za úradujúceho predsedu zvolený Dr. Jozef Baár a za tajomníka Teodor Varga. VZ schválilo doterajší postup spolku a rozhodlo o jeho vystúpení z členstva v ČSMJ. Do Brna vyslal LOS troch svojich funkcionárov Dr. Jozefa Baára, Františka Vodičku a Cypriána Čecha do Brna.
22. - 26. 11. 1928 sa konal medzinárodný poľovnícky kongres v Nových Zámkoch za účasti zástupcov z Československa, Francúzka, Poľska a Rumunska kde vznikla myšlienka založenia C. I.
26. 5. 1929 VZ LOS zvolilo za predsedu Dr.
18. 11. 1929 Vzťahy medzi LOS a ČSMJ vyriešila až dohoda uzatvorená v Brne. 13. 1. 1930 sa stal Dr. Ján Moural úradujúcim predsedom LOS. Napriek dohode začala ČSMJ na Slovensku vytvárať Zemský odbor ČSMJ a miestne skupiny. Za predsedu tohto odboru pre Slovensko zvolili Dr. Jána Mourala a za tajomníka Jána Kocmana, ktorý bol v tom čase tajomníkom Loveckého a kynologického spolku v Bratislave.
11. 5. 1930 bol na VZ LOS Dr.
6. - 9. 11. 1930 za účasti 48 delegátov z 22 štátov založená v Paríži Medzinárodná rada pre poľovníctvo (Conseil Internationál de la Chasse). Prvým prezidentom CIC sa stal Maxim Ducrocq a tajomníkom gróf d´ Adix.
12. 4. 1931 sa konalo v Bratislave VZ LOS. 31. 12. 1931 do tohto dňa platil zákaz odstrelu dropa veľkého. Ten bol nariadením č. 124622-14/1933 predĺžený do 31.12 1935.
2. 8. 1932 Z iniciatívy LOS a niektorých ochrancov poľovnej zveri krajinský prezident v Bratislave vydal Vyhlášku č. 457 o celoročnej ochrane medveďa. Taktiež bola stanovená celoročná ochrana norka európskeho, svišťa vrchovského a čiastočná ochrana , kuny lesnej a skalnej a vydry riečnej od 1. 3.
18.10. 1932 vznikla Myslivecká komora Československej republiky, zaoberajúca sa vrcholnými otázkami poľovníctva v ČSR. Združovala ČSMJ a nemecký Vebanddeutscher Jäger St. 9. 4. 1933 sa v Bratislave konalo VZ LOS.
6. 5. 1934 sa uskutočnilo manifestačné zhromaždenie. Jeho výsledkom bolo vydanie osobitného zákona č. 57/1936 Sb. Z. a n. o potlačovaní pytliactva. 25. 11. 1934 sa uskutočnilo Mimoriadne VZ LOS v Žiline za účasti zástupcov ČSMJ. Delegáti sa dohodli na zjednotení oboch poľovníckych organizácií od 1. 1. 1935.
- Lovecký ochranný spolok LOS pre Slovensko sa zmení na Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku.
- Zemský zväz LOS pre Slovensko bude viesť vlastnú administratívu a riešiť agendu spojenú s poistením členov.
22. 6. 1935 sa konalo prvé zasadnutie Zemského zväzu loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku v Bratislave. 2. 4. 1935 sa konalo ustanovujúce VZ Cudzineckého loveckého klubu . Činnosť tohto klubu bola pomerne rozsiahla a svojím významom presahovala hranice Slovenska.
Dňa 29. 11. V roku 1936 sa v rámci Jarnej hospodárskej výstavy v Prahe uskutočnila Celoštátna výstava loveckých trofejí ulovených za rok 1935. 11. 4. 1937 Na zasadaní Zz LOS pre Slovensko v Bratislave sa stal tajomníkom Dr. V novembri 1937 sa v Berlíne konala Medzinárodná poľovnícka výstava. 1. 4. 1938 mal Zz LOS pre Slovensko už 7 155 členov a 84 spolkov. Politické udalosti a štátoprávne zmeny mali dopad aj na poľovníctvo. 1. 1. 1939 Počet členov poklesol na 4 643 a počet spolkov na 62.
18. 6. 1939 Slovenskí poľovnícky funkcionári zvolali do Bratislavy Zastupiteľstvo Zz LOS pre Slovensko. To však nebolo uznášaniaschopné, nakoľko mnohí funkcionári zo Slovenska odišli. Po hodine sa rokovanie obnovilo bez ohľadu na počet prítomných. Dr. Igor Dula sa vzdal funkcie predsedu. Povereným predsedom sa stal doterajší podpredseda Ing. Eduard Ziman. Hlavným bodom rokovania bola zmena stanov a názov organizácie. Ten sa zmenil na Zväz loveckých ochranných spolkov na Slovensku a najvyšším orgánom sa stalo Valné zhromaždenie. Okrem toho sa dopĺňalo vedenie za odstupujúcich funkcionárov.
8. 12. 1940 Pri príležitosti 20 výročia založenia zväzu sa konalo slávnostné VZ Zväzu LOS. Tu bola zhodnotená činnosť zväzu za uplynulé roky.
18. 5. 1941 VZ Zväzu LOS uskutočnilo v Trenčíne. Hoci ani toto VZ nebolo uznášania schopné, muselo sa postupovať podľa stanov, t. j. začiatok sa posunul o hodinu neskôr. Rokovanie viedol Cyprián Čech, ktorý zastával funkciu úradujúceho predsedu po smrti Ing. Eduarda Zimana.
14. 6. 1942 VZ Zväzu LOS sa konalo v Ružomberku. Ani toto nebolo uznášania schopné. 9. 5. 1943 Vzhľadom na vojnové obdobie ani VZ konané v Banskej Bystrici, nebolo uznášania schopné. Toto VZ bolo posledné až do skončenia II. svetovej vojny.
13. 6. 1943. zomrel tajomník Dr. Viliama Záborský. Po skončení II.
4. 10. 1945 Povereníctvo SNR uvalilo na Zväz dočasnú národnú správu do ktorej boli vymenovaní: Ing. Igor Dula - predseda, Dr. Július Brachtl, Ing. Ján Švihra a Koloman Slimák. Hlavnou úlohou bolo obnoviť činnosť Zväzu LOS. Zabezpečila vydávanie spolkového časopisu a navrhla vydať príručku o príprave na skúšky z poľovníctva.
tags: #polovnicka #spolocnost #horar