Lov je starý ako samo ľudstvo. Kedysi v praveku bol lov jediným spôsobom obživy človeka, neskôr bol vášňou a záľubou hlavne panovníkov a majetnejších vrstiev a dnes je poľovníctvo súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Ako sa menilo sociálne a triedne zloženie spoločnosti, menilo sa aj nazeranie na zver, lov, poľovníctvo a ich funkcie. Poľovník dnešných čias nie je iba lovcom, ale zákonite sa stáva aktívnym činiteľom ochrany prírody.
Historický vývoj poľovníctva
Prvý pokus o centrálnu úpravu lovu na našom území nachádzame v dekréte Ladislava I. - Svätého z r. 1095 (zákaz poľovať v nedeľu a vo sviatok). Dekrét Ladislava IV. z r.1279 hovorí o zákaze poľovania mníchom. Začiatky poľovníckeho práva možno nájsť v uzneseniach Zemského snemu už v 15.storočí.
Zákonný článok XX z r. 1883 viaže právo poľovať na vlastníctvo pozemku. Vlastníci s výmerou min. 200 jutár mali právo na tomto území poľovať. Vlastníci nad 50 jutár sa spájali do spolkov. Prvé lovecké spolky na našom území vznikajú v minulom storočí. Napr.: Cserhát Košice 1834, Modra 1850, Jagdverein Kežmarok 1880, D. Kubín 1881, ďalej Dobšiná, Krupina...
10.decembra 1920 zakladá MUDr. Jan Červíček Lovecký ochranný spolok na Slovensku. V Prahe vzniká r.1923 československá myslivecká jednota. V septembri r.1929 bol vydaný Malý poľovnícky zákon ako doplnok článku XX/1883. V tom istom roku vzniká i československá kynologická jednota. Roku 1934 sa poľovnícke organizácie Čiech, Moravy a Slovenska zjednotili v Prahe.
Po rozbití ČSR r.1939 vzniká v Bratislave Zväz LOS na Slovensku a Česká myslivecká jednota. Po vojne vzniká Zväz LOS na Slovensku opäť v r.1947. V r.1961 vzniká v Prahe čs. myslivecký svaz. Ten zanikol v r. 1968 a podľa zákona o čs. federácii sa vytvorili dva zväzy Slovenský poľovnícky zväz a český myslivecký svaz. SPZ existuje dodnes, keď združuje do 40 tisíc poľovníkov občanov SR.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky tesák: Zbraň pre poľovníkov
Význam poľovníctva
Poľovníctvo je súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Plní teda hlavne funkcie ochranárske a ekologické, ďalej kultúrne, rekreačné, produkčné a komerčné. Ekologické a ochranárske aspekty musia mat i v našom poľovníctve prioritu pred individuálnymi, alebo skupinovými loveckými a vlastníckymi záujmami. Naše organizované poľovníctvo má vo svete uznávané postavenie.
Má teda význam i pri úspešnej prezentácii Slovenska v medzinárodnom merítku. Významné je poslanie poľovníctva v našej kultúre - je zdrojom inšpirácie výtvarníkov, hudobníkov i ľudových umelcov. Nezanedbateľný je hospodársky prínos - produkcia diviny, komerčný význam z poľovného turizmu, nepriamy hospodársky význam má i v ničení buriny i živočíšnych škodcov.
Hlavný význam spočíva v spolutvorbe a ochrane životného prostredia. Podľa novely zákona o poľovníctve je toto súhrnom činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva SR.
Poľovnícke zvyky a obyčaje
Poľovník si má vždy a všade počínať disciplinovane, musí dbať na svoju poľovnícku česť, musí byť spoločenský, kamarátsky a vždy ochotný pomáhať. Poľovník má dokonale poznať zver a jej život, má sa o ňu všestranne starať, chrániť ju, šetrne s ňou zaobchádzať a správnym spôsobom ju loviť.
Poľovnícka reč a názvoslovie
Poľovnícka reč - je to reč, ktorú používajú poľovníci medzi sebou. Vznikla veľmi dávno - medzi poľovníkmi, ktorí sa pokladali za určitú kastu a i svojou rečou sa chceli odlišovať od ostatného obyvateľstva. Na poľovnícku reč nadväzuje i "poľovnícka latina' - veselé často zveličené i vymyslené poľovnícke zážitky. Poľovnícka reč je súčasťou poľovníckych zvykov a obyčají.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať držiak na pušku
Poľovnícke názvoslovie vzniklo zdokonaľovaním správnej poľovníckej terminológie. Knižne vyšlo roku 1985. V snahe zachovať čistotu slovenského jazyka i v poľovníctve je správne používať poľovnícke názvoslovie už v teoretickej príprave adeptov poľovníctva v rámci prednášok, besied, v odbornej literatúre, v časopisoch, v masovokomunikačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach, ap. Poľovníckou rečou sa ešte hovorí na poľovačkách, pri práci v revíri, ap.
Niektoré príklady na nesprávne a správne pomenovanie: čakaná - postriežka, čierna zver - diviačia zver, zbrane - kly, ap.
Životné prostredie
Životné prostredie je súhrnom všetkých prírodných i umelých zložiek prostredia, ktoré nás obklopujú. Medzi prírodné zložky patrí zem, voda, vzduch, rastlinstvo, živočíšstvo, umelé zložky tvoria mestá, obce, dopravné siete - všetko to, čo vytvoril človek.
Zvláštnou zložkou životného prostredia je zložka sociálna - ide o vzťahy, ktoré sa utvárajú medzi ľudskými (životné prostredie človeka) i živočíšnymi spoločenstvami (životné prostredie poľovnej zveri). V životnom prostredí poľovnej zveri zohrávajú dôležitú úlohu antropogénne vplyvy - t.j. vplyvy človeka, medzi ktoré patrí i poľovníctvo. Každý živočíšny jedinec sa vyvíja v určitom prostredí.
Prostredie pôsobí na rozvinutie, alebo potláčanie vlôh jedinca. Faktory prostredia (napr. teplota, svetlo, vlhkosť) sa menia a organizmus sa týmto zmenám prispôsobuje. Spoločenstvo organizmov spolu s abiotickým prostredím vytvára ekosystém. V rôznych ekosystémoch sú rôzne abiotické podmienky (určité množstvo vody, svetla, tepla). Tieto sa menia - ich súhrn vytvára určité klimatické a pôdne podmienky.
Prečítajte si tiež: Nálepky pre milovníkov prírody
Biotické podmienky tvoria živé organizmy a vzťahy medzi nimi. Zelené rastliny sú producenti, niektoré živočíchy sú konzumenti a niektoré živočíchy a mikroorganizmy sú rozkladače - reducenti. Organizmy sú spojené na základe potrebných vzťahov do potravných reťazcov. V prírode všetko spolu súvisí a narušenie týchto vzťahov, resp. ich jednotlivých zložiek môže viesť k negatívnym javom. Preto každý zásah do prírody musí byť odborný a citlivý.
Poľovnícke povely, signály a fanfáry
Povely, signály a fanfáry sú pomôckou na udržovanie poriadku a správne vedenie poľovačiek. Poľovník by ich mal ovládať a poznať naspamäť. Lesničiar nosí lesnicu na primerane dlhom remienku na pravej strane prevesenú cez ľavé plece s nátrubkom smerom dopredu - aby ju mohol bez zvesovania priložiť k ústam.
Pri otváraní veľkých poľovačiek sa používajú tiež lesné rohy B, ak na poľovačke nie sú lesničiari, môže poľovný hospodár použiť i trúbku - signálku, resp. malú lesničku, ktorá znie o oktávu vyššie.
Známe sú Slávnostné fanfáry pre lesné rohy, F, pochod slovenských poľovníkov K horám a Poľovnícka rozlúčka, všetky zložil zaslúžilý umelec Tibor Andrašovan - text k pochodu a rozlúčke napísal Dr. Pavel Poruban.
Zložené boli k 50.výročiu organizovaného poľovníctva na Slovensku roku 1970 - vtedy vznikli (tí istí autori) i základné slovenské poľovnícke signály pre lesnice B (1 -10), 1 uvítanie, 2 začiatok činnosti, 3 honci do kruhu, 4 prestávka, 5 koniec prestávky, 6 koniec činnosti, 7 pozor, 8 výrad, 9 Lovu zdar!, 10 slávnostné lesnice.
Okrem praktického významu spĺňa lesničiarstvo i kultúrne poslanie - pôsobí na estetické cítenie poľovníka, napomáha prezentácii našej poľovníckej kultúry pred zahraničím, dotvára atmosféru významných poľovníckych podujatí - snemov, Dní Sv.
Zvyky a obyčaje pri ulovení trofejovej zveri
Etickou zásadou lovu trofejovej zveri (jeleň, daniel, muflón, srnec, diviak) je, že jej dáme šancu - nelovíme ju na ležisku, matku pri mláďati, nelovíme v noci (okrem diviačej zveri). Usilujeme sa zver uloviť prvým zásahom. Pri postrelení zver dohľadáme, resp. zabezpečíme včasné dohľadanie. Ďalšieho jedinca ulovíme až po dohľadaní zveri.
Raticovú zver by mal vyvrhnúť sám strelec - pri vyvrhovaní si zver zaslúži úctu, strelcovi okrem trofeje patrí i tzv. poľovnícke právo: jazyk, srdce, pľúca, pečeň, slezina s priobličkovým tukom. Vyvrhnutá zver sa má čo najskôr dopraviť na miesto určenia. Ulovenú zver s posledným hryzom v papuli ukladáme na dopravný prostriedok tak, aby jej hlava smeroval dozadu, aby sa "posledným pohľadom" mohla rozlúčiť so svojim domovom.
Za správne ulovenie zveri sa strelcovi odovzdáva poľovnícky zálomok. Taktiež streleckým zálomkom a posledným hryzom prejavujeme úctu k ulovenej zveri. Strelecký zálomok sa odlomí (nie odreže) z ihličnatého, resp. listnatého stromu z blízkosti okolia miesta ulovenia zveri.
Vzťah poľovníctva k ochrane prírody
Kedysi bol lov jediným, neskôr jedným zo spôsobov obživy, vášňou, záľubou a kratochvíľou majetnejších vrstiev a panovníkov. Dnes je naša príroda poznačená ľudskou činnosťou do takej miery, že všetky zásahy do nej zo strany človeka treba veľmi zvažovať. I poľovníctvo je dnes súčasťou aplikovanej ochrany prírody.
Má nemalú úlohu: zachovať a zveľadiť, chrániť a optimálne využívať genofond poľovnej zveri. Preto sa musí naše poľovníctvo využívajúc poznatky poľovníckeho výskumu riadiť v koordinácii so záujmami ochrany životného prostredia, poľnohospodárstva i lesného hospodárstva. Zo všetkých funkcií, ktoré poľovníctvo plní, práve ochranárska a ekologická musia byt uprednostňované pred produkčnými, komerčnými, kultúrnymi a rekreačnými.
Pri SPZ pracuje komisia pre životné prostredie, ktorá dbá na zosúľaďovanie požiadaviek poľovníctva s celospoločenskou potrebou ochrany prírody. Orgány SPZ, Ministerstva pôdohospodárstva úzko spolupracujú s orgánmi štátnej ochrany prírody pri vypracúvaní dlhodobých koncepcií, plánov, legislatívy, ap.
Odborná poľovnícka literatúra
Vysoká úroveň nášho organizovaného poľovníctva našla svoj odraz i v odbornej poľovníckej literatúre. SPZ je spolu vydavateľom Poľovníckeho zborníka Fólia Venatoria, v ktorom sú publikované predovšetkým vedecké práce z oblasti poľovníckeho výskumu. V roku 1993 vyšlo už 23.číslo. Medzi najlepšie reprezentačné publikácie z našej odbornej poľovníckej literatúry možno zaradiť Naše poľovníctvo 1935 od autorov Čech, Vodička Záborský, Naše poľovníctvo 1984 od autorov Molnára a Terena, Základy poľovníctva - Bancík a kolektív, Základy poľovníctva - Bakoš a kolektív, Lov a zver vo výtvarnom prejave - Molnár, Rusina, Terén, Poľovnícky náučný slovník- Hell a kol. Doc. Ing. Pavol Hell, CSc. patrí k najúspešnejším a najviac erudovaným autorom našej odbornej poľovníckej literatúry.
Okrem slovníka bol vedúcim autorského kolektívu publikácie Poľovníctvo v krajinách RVHP, autorom monografií Srnčia zver a Diviačia zver, Poľovnícke zariadenia, ap. Medzi dobré monografie možno označiť ďalej Jeleniu zver od Bališa a. Kamzičiu zver od Blahouta. I Lesnícke, drevárske a poľovnícke múzeum v Antole vydávalo zborník prác taktiež z oblasti poľovníctva.
Z úspešných autorov a trofejach a ich hodnotení patrí medzi najlepších Vojtech Richter (Zlaté trofeje ČSSR ap.) Mnohé odborné publikácie vznikli ako výsledok poľovníckeho výskumu pracovníkov Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, VÚŽV Nitra, VŠP Nitra, Lesníckej fakulty TU Zvolen, Fakulty veterinárneho lekárstva Košice, ap. Odborné články sú publikované i na stránkach časopisu Poľovníctvo a rybárstvo.
Práca s mládežou v SPZ
Poľovníctvo je súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Všetkým členom SPZ musí záležať na tom, aby sa novými členmi SPZ stali mladí ľudia, ktorým skutočne záleží na ochrane našej poľovnej zveri i na ochrane životného prostredia.
Kladný vzťah k prírode, lásku a úctu k nej treba podchytiť už u detí. SPZ preto pracuje s mládežou v Krúžkoch mladých priateľov poľovníctva, ktoré organizujú a vedú PZ. Práca s mládežou má pre SPZ veľký význam. Deti a mladí ľudia sú správne vedení svojimi staršími priateľmi poľovníkmi.
S nimi sa učia starostlivosti o zver, pomáhajú pri prikrmovaní, pri brigádach, návštevami chovateľských prehliadok trofejí, poľovníckych výstav, kultúrno-výchovných podujatí si osvojujú a preberajú dobré poľovnícke zvyky, obyčaje, dozvedajú sa o tradíciách. Všetky získané vedomosti môžu neskôr využiť ako poľovníci v praxi, resp. ako nepoľovníci pri chápaní potreby ochrany prírody a správnom názore na organizované poľovníctvo - obhajovaním jeho činnosti pred ostatnou nepoľovníckou verejnosťou.
V neposlednom rade sa učia mladí priatelia poľovníctva dobrým vlastnostiam: skromnosť, disciplína, úcta ku kolektívu, čestnosť, ap.
Poľovnícke zálomky
Zálomky sa používajú na označenie rôznych miest a oznamov, alebo ako vetvička, ktorou sa ozdobuje klobúk poľovníka po ulovení trofejovej zveri, resp. pri slávnostiach, ďalej ako prejav poslednej úcty k ulovenej zveri, smútočné pri pohreboch ap. Zálomok sa odlamuje (nie odreže) z ihličnatého, resp. listnatého stromu z blízkosti miesta ulovenia zveri. časť sa vkladá ulovenej zveri raticovej medzi zuby, pernatej do zobáka ako posledný hryz, resp. zob, časť namočená v krvi zveri sa odovzdáva strelcovi na loveckom noži alebo klobúku so slovami: Lovu zdar!
Zálomok sa môže položiť i na ulovenú zver ležiacu na pravom boku - u samčej zveri odlomenou stranou smerom k hlave, u samičej naopak. Ďalej sa nosí i pri pohrebe poľovníka a ako posledná rozlúčka sa kladie na rakvu, resp. hádže do hrobu.
Účelové zálomky:
- stanovištný označuje miesto, kde stál strelec v čase strieľania na zver
- nástrelový - kde stála zver v okamihu výstrelu
- smerový - smer kadiaľ unikla zver po výstrele
- stopový - začiatok stopovej dráhy
- ďalšie: výstražný, čakací a oznamujúci opustenie stanovišťa
Medzinárodná poľovnícka organizácia CIC
CIC - Conseil International de la Chasse et de la Conservation du Gibier - Medzinárodná rada pre lov a ochranu zveri, pôvodne len Medzinárodná poľovnícka rada. Vznikla v r.1930 (7.11.) v Paríži. ČSR patrila medzi zakladajúce štáty. Je to nevládna organizácia, ktorej cieľom je podporovať všeobecné záujmy poľovníctva v súlade s ochranou prírody. Zastupuje poľovníctvo v medzinárodných organizáciách.
Ročne sa schádza valná zhromaždenie, predsedníctvo sa volí na 3 roky. Výkonným orgánom je správna rada - skladá sa z vedúcich štátnych delegácií a bývalých predsedov rady. členovia sú povinní dodržiava! stanovy a rokovací poriadok. Pracujú v odborných komisiách pre: veľkú zver prearktickej oblasti, pre malú zver, pre tropickú zver, pre sťahovavé vtáky, pre životné prostredie, pre fotografovanie, pre poľovníctvo v umení, históriu a poľovnícke múzeá, pre výstavy a hodnotenie trofejí. Ďalej sú to tri pracovné skupiny: prs parforzné lovy, sokoliarstvo a dravce a poľovné psy.
Komisia pre výstavy a hodnotenie trofejí vypracovala v r.1937 metódu CIC pre hodnotenie trofejí všetkých druhov poľovnej zveri. Pozmenená v Madride 1952 a v Kodani 1955 platila až do roku 1981 - vtedy bola opäť pozmenená a platí dodnes. Československo po vojne znovu obnovilo činnosť v CÍC v r.1967. Dnes vystupuje v CIC Slovensko samostatne a naši odborníci pracujú úspešne v komisiách CIC.
FACE - Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie
FACE - Federácia poľovníckych zväzov európskej únie bola založená v roku 1977 so sídlom v Bruseli. Združuje 23 poľovníckych organizácií, spolu viac ako 7 miliónov európskych poľovníkov. SPZ je od rok...
tags: #polovnicka #spolocnost #jager