Termín Nimrod je často považovaný za jedno zo synoným k označeniu lovca či poľovníka. Odpoveď na otázku, kto to vlastne bol, nenájdeme ani v poľovníckych učebniciach. Aj tak je termín podávaný z jednej generácie na druhú bez toho, aby sa nad ním ktokoľvek podrobnejšie zamyslel.
Kto bol Nimrod?
Pre odpoveď som si zašiel do jednej z najstarších kníh, ktoré mám v zbierke s poľovníckou, loveckou a historickou tématikou. Do Biblie, do písiem Starého i Nového zákona podľa posledného vydania Kralického z roku 1613. Tá moja kniha bola vydaná v roku 1906 nákladom Britickej i zahraničnej spoločnosti Biblické v Prahe. Pred časom som sa v nej dočítal, že „veľkým, bohatierskym lovcom pred Hospodinom“ bol práve Nimrod. Hovorí o tom prvá kniha Mojžíšova a tiež prvý Paralipomenon u proroka Micheáša.
Nimrod je určite osobou historickou, biblickou, dosť zahmlenou. Nimrod sa podľa biblickej chronológie narodil 249 rokov po potope sveta. V tom čase ešte žil Noe, ktorý sa údajne dožil matuzalemského veku a bol preto svedkom podstatnej časti Nimrodova života. Avšak kniha Jašer, ktorá bola napísaná v starozákonnom období, popisuje túto časť jeho života: „A v tých dňoch Chámov syn, Kúš, syn Noemov, si vo svojom pokročilom veku vzal manželku a tá mu porodila syna a dali mu meno Nimrod. V tom čase sa synovia človeka opäť začali búriť a hrešiť proti Bohu.“
Význam slova Nimrod podľa niektorých rabínskych komentárov pochádza z hebrejského slova „vzbura“, čo odpovedá nasledujúcej chlapcovej životnej etape. Nimrodova rodina vlastnila podľa knihy Jašer výnimočné dedičstvo, ktorého pôvod siahal až k Edenskej záhrade. Bol to kožený plášť, odev, ktorý Boh ušil Adamovi a jeho manželke Eve, a ktorý sa dostal do Kúšových rúk. ,,Nimrod ako jeho syn si ich obliekol a stal sa tak mimoriadne silným. Boh mu dal moc a silu, stal sa veľkým lovcom na zemi. Ulovil veľké šelmy, postavil oltáre, chrámy a tieto zvieratá na nich obetoval Pánovi. Nimrod povstal aj za svojich bratov a vybojoval bitky proti ich nepriateľom.
Sväté písmo vo výklade pre ľud. Tak sa volá spis, kde sa to snaží objasniť v bližšie nešpecifikovanom časovom období nemecký spisovateľ Johannes Linder. Podľa neho, badáteľa Biblie, bol Nimrod kráľom nad krajinami Babylon, Erech, Akkad a Chalanne v zemi Senaarua. Odtiaľ vraj tiahol do Assuru, kde vybudoval mesto Ninive a založil sídla Rehoboth-Ir a Kalach. Potom možno aj medzi Kalachom a Ninive osadu Reseru. Josephus Flavius spomína to, že Nimrod zahájil stavbu Babylonskej veže. Nimrod bol nielen mocný vládca ale tiež modloslužobník. Nie náhodou jeho meno obsahuje spoluhlásky mena boha Namra-uddu, ktorý bol známy predovšetkým pod menom Marduk.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky tesák: Zbraň pre poľovníkov
Podľa tradície zapísanej v midraši Nimrod údajne hodil mladého Abraháma do rozpálenej pece za to, že sa odmietol podieľať na bohoslužbe. Abrahám Božím zázrakom prežil a neskôr sa s Nimrodom znovu stretol v boji, kedy z jeho rúk osvobodil svojho synovca Lota. Nakonec Nimroda zabil Abrahámov vnuk Ezau. Pokiaľ je známe, žiadny z autorov viac ako je skromná zmienka v Biblii, o Nimrodovi neuvádza.
Objavuje sa v hrdinskom epose Babylonskom, tzv. Historici si myslia, že obidve mená - Nimrod a Gilgames - sú lovecké prídomky hrdinu neznámeho mena, v dnešnej reči povieme „tigrobijec“. Znalci vtedajších jazykov, napr. Podobne tak bolo „gála“ - krotiť, premáhať, držať, pokoriť, či „gamus“ - byvol, veľké zviera. Nech je to už akokoľvek o Nimrodovi sa zmienil aj Dante vo svojej Božskej komédii, kde ho nechal opovrhnutiahodným spôsobom trpieť v Pekle. Nimrodovo meno sa zachovalo nielen v pomenovaní poľovníkov a lovcov, ale tiež v niekoľkých miestnych názvoch, napríklad hradu Nimrod na Golanských výšinách.
Ťažko s istotou odpovedať na túto otázku. V časopise Lovecký obzor ročník 1913 bola tejto téme venovaná celá kapitola. Nech to už bolo akokoľvek, oslovenie „nimrod“ bude stále patriť k poľovníctvu.
Historický vývoj poľovníctva na Slovensku
Z historických prameňov sa dozvedáme, že praveký človek sa lovcom stáva postupne ako sa vyvíja jeho schopnosť zaobstarať si obživu pre seba. V staršej dobe kamennej útočí na zver jednoduchými nástrojmi - kyjak, kamene a začína sa organizovať. Pri love začína využívať rôzne pasce. Až v mladšom paleolite sa objavuje podoba dnešného luku. V neolite človek začína pestovať plodiny a chovať zvieratá.
Pôvodný lov sa v niekoľkotisícročnom vývoji spoločnosti postupne mení na poľovníctvo a potreba lovu, ako zdroja obživy sa mení na zábavu. V rímskej ríši sa stretávame s chytaním zveri - hlavne šeliem. Zver v prírode patrila tomu, kto sa jej zmocnil. Neriadili sa žiadnymi pravidlami a zver nebola ničím chránená. V jednotlivých panstvách sa určovali vlastné pravidlá, ktoré nie vždy boli v prospech voľne žijúcej zveri a stavy zvierat sa v mnohých oblastiach znižovali až úplne vymizli.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať držiak na pušku
Prvé komplexnejšie usmernenie sa ochranu zveri vydal kráľ Ladislav I, ktorý v roku 1092 zakázal v dňoch pracovného pokoja loviť zver. Toto usmernenie v roku 1157 skonkretizoval Uhorský kráľ Gejza, ktorý vo vydanej listine zakázal lov v nedeľu a počas sviatkov. Kráľ Ladislav II Jagellovský piatym dekrétom o hájení zveri z roku 1504 zakázal poddaným loviť niektoré druhy zveri. Naň naviazal v roku 1729 Karol III Habsburský dekrétom o poľovníctve a vtáčnictve. V roku 1786 Jozef II Habsburský vydal poľovnícky poriadok, ktorým charakterizuje ochranu práva poľovníctva. V roku 1802 dekrétom Františka I Habsburského sa určuje čas ochrany pre niektoré druhy zveri a lov samičej zveri zakázal v čase párenia a odchove mláďat.
Nízke stavy zveri primäli v 19. storočí veľkostatkárov k zakladaniu zverníc a bažantníc. Územie dnešného Slovenska sa stáva bohaté na zvernice, obory a bažantnice. Bohatá je aj trofejová zbierka na Slovenských zámkoch a kaštieľoch. Za vlády Františka Jozefa I prijatím zákonného článku XX/1886 o poľovníctve - právo poľovníctva je viazané na vlastníctvo pôdy. Aj po prvej pozemkovej reforme právo výkonu poľovníctva vykonávali tí, ktorí si to vzhľadom na svoje príjmy mohli dovoliť. Pre nich bolo poľovníctvo aj otázkou prestíže.
Do povedomia sa postupne dostáva poľovnícka morálka a súbor zásad, ktoré boli v jednotlivých lokalitách odlišné. Snaha o zjednotenie poľovníkov vyvrcholila na území Slovenska 10. 12. 1920 založením Loveckého ochranného spolku. V roku 1923 bola založená Československá myslivecká jednota, ktorá sa usilovala zjednotiť všetkých poľovníkov Československa. Stále však chýbala medzinárodná organizácia, ktorá by zjednotila záujmy poľovníkov z rôznych krajín Európy.
Medzinárodná poľovnícka organizácia - CIC
Myšlienka založenia takejto Medzinárodnej poľovníckej organizácie - CIC sa zrodila v Nových Zámkoch na jeseň v roku 1928 za účasti poľovnícky vyspelých krajín: Francúzska, Poľska, Rumunska a Československa. Následne sa v dňoch 22.-26. novembra 1928 v Nových Zámkoch konal Prvý medzinárodný lovecký kongres, ktorý prijal novozámockú deklaráciu o založení CIC.
Cieľavedomou prácou na poli poľovníctva bol prijatý tzv. malý poľovný zákon č. 98/1929 Zb. o ochrane zveri , zákon č. 57/1936 Zb. o boji proti pytliakom a zákon č. 81/1938 Zb. o zbraniach a strelive, ktorý nariadil registráciu zbraní. Bohatý bol aj kultúrno - spoločenský život. Prvý odborný poľovnícky časopis na Slovensku vyšiel 15.júla 1923 v Prešove pod názvom Nimrod.
Prečítajte si tiež: Nálepky pre milovníkov prírody
11. júla 1926 v Poprade bola inštalovaná prvá poľovnícka výstava na Slovensku , ktorú navštívilo viac ako 5500 návštevníkov zo Slovenska aj zahraničia, ba dokonca aj z Ameriky. 2.-22. novembra 1937 v Berlíne bola inštalovaná Medzinárodná poľovnícka výstava za účasti 22 krajín s vyše 10 000 exponátmi. Bolo ocenených 317 trofejí, z toho zo Slovenska 184 trofejí.
Druhá svetová vojna zanechala svoju bolestnú pečať nielen v národe, ale aj v prírode a zveri. Zveľaďovanie stavov zveri nastalo až po skončení vojny. Poľovnícky život sa naplno rozvinul prijatím tzv. Ďurišovho zákona o poľovníctve č. 225/ 1947 Zb. , ktorý položil základ zľudoveniu poľovníctva. Od 1.marca 1962 vstúpil do platnosti zákon č.23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý zmenil vývoj a smerovanie poľovníctva na Slovensku. 21. - 22. júna 1969 sa konal ustanovujúci zjazd Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorého členmi boli jednotliví členovia Poľovníckych združení.
Novelou č. 99/1993 Z.z. sa právo poľovníctva viaže na vlastníctvo k pozemkov. Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve nahrádza už 47 rokov starý zákon. Až budúcnosť ukáže jeho význam pre zver. Poľovníctvo vždy malo obdivovateľov, ale aj nežičlivcov.
Akcie "Čistý revír = čistá príroda"
Komisia pre poľovníctvo a životné prostredie SPK spolu s tvorcami TV magazínu Halali vyhlasuje projekt Čistý revír = čistá príroda, ako pokračovanie úspešných predošlých troch ročníkov, kedy sa nám resp. Vám podarilo vyzbierať už 580 ton odpadu! Pridajte sa k nám!
Príklady zrealizovaných akcií:
- PR Pri dube Zvolen: Vyzbierali 3 malé prívesné vozíky odpadu - prevažne plastové PET a sklenené fľaše.
- PZ Spišský Štvrtok: Spoločná brigáda zameraná na čistenie poľovného revíru, zúčastnilo sa približne 35 osôb.
- Poľovné združenie Bažant Kvetoslavov: Zorganizovalo každoročnú brigádu s cieľom čistenia okolia.
- PZ: 15 ľudí zbieralo v časti Svrčecký kopec, našli a zobrali 5 ks pneumatík z automobilov, sudy-plechové, časti áut, rôzne sklo.
Členovia PZ sa zúčastnili brigády za účelom zberu odpadu, ktorú organizoval výbor PZ. Prítomných bolo 29 členov + 1 dieťa. Vyčistili sme od odpadu všetky komunikácie medzi dedinami Šalgovce, Surbice, Orešany, Bzince, Ardanovce, ako aj príjazdové cesty do lesa a odstavné miesta. Vyzbierali sme celkovo plný 7 kubíkový kontajner, ktorý sme si aj sami zabezpečili a jeden z našich členov ho zaplatil.
V revíre PZ SUCHÁ DOLINA KAĽAVA sme pri roztápaní snehovej pokrývky nachádzali na jar nové a nové miesta s komunálnym odpadom. Naša poľovnícka pracovná skupina z Vojkoviec kontaktovala primátora mesta Spišské Vlachy a požiadali sme ho o spoluprácu pri odstraňovaní odpadu. Dohodol sa termín upratovania na 19. marca 2022 a tak na tento deň zabezpečil primátor mesta Spišské Vlachy pán Fifík aj veľkokapacitný kontajner na vyzberaný odpad. Do upratovania prírody a hlavne do šírenia osvety o dôležitosti udržiavania čistej prírody a nášho životného prostredia sa zapojili aj deti z materskej škôlky v obci Vojkovce pod vedením pani riaditeľky PhDr. Novotnej Viery. Deti vyzberali 18.
Už niekoľko rokov sa v našej obci Podlužany 1any (okres Levice) a v jej katastrálnom území uskutočňuje v spolupráci s obecným úradom zber odpadu. Okrem miest popri komunikáciách sa zber upriamuje aj na časti poľovného revíru. Členovia PO Nová Dedina-Stará Hora, ale aj iní občania svedomite a pracne zbierajú nie len drobné odpadky, ale väčšie nelegálne skládky s odpadom rôzneho druhom (okrem nebezpečného odpadu) Akcie sa zúčastnilo 40 ľudí a vyzbieralo sa takmer 4000 kg oadpadu! Na zatraktívnenie celej environmentálnej akcii sa účastníkom podáva divinový guláš a iné občerstvenie. Bohužiaľ každý rok sa takto spoločne podarí vyzbierať z viareo lokalít našej obce odpad v rozsahu nákladného vozidla.
Každoročne členovia PZ Vlčkovce-Opoj čistia svoj revír od odpadu, ktorý tam “zabudli” nielen naši spoluobčania. Najviac odpadu je vždy nájdeného pri prejazdných komunikáciách, kde prechádzajú a odpad “odkladajú” nie naši občania. Môžeme konštatovať, že každoročne je tohto odpadu menej, čo dokazuje aj v tomto roku množstvo a druh vyzberaného odpadu.
Aj napriek zložitej situácii s pandémiou v roku 2021 a s tým súvisiacimi opatreniami sa nášmu PZ Koválov v spolupráci so ZŠ Koválov, ZŠ Smrdáky, 3.ZŠ Senica - triedou 9.C a obecnými úradmi Koválov a Smrdáky podarilo zorganizovať akciu Čistá príroda=čistý revír. Naši členovia (12 členov) spolu s pedagógmi (8 pedagógov) a deťmi ( 57 detí) z uvedených základných škôl dňa 23.04.2021 po rozdelení do troch samostatných skupín vyčistili väčšiu časť nášho revíru v katastrálnych územiach obcí Koválov a Smrdáky. Spolu sme vyzbierali asi 4 tony odpadu ( 2 menšie traktorové vlečky, 5 prívesov za auto), ktoré sme sa snažili separovať. Deťom sme za ich snahu na záver zorganizovali malú opekačku (každej škole samostatne) a taktiež dostali od nás darček v podobe sladkostí. Veľmi pekne týmto ďakujeme všetkým zúčastneným a tešíme sa na ďalšie podobné akcie, ktorými jednak prispievame k výchove našich detí a jednak k ochrane životného prostredia v ktorom žijeme.
Čistenie lokality má dlhoročnú tradíciu, nakoľko býva pravidelne znečisťovaná komunálnym odpadom, technickým, priemyselným, stavebným odpadom, obyvateľmi, a pod.
PZ Nimród uskutočnilo v rámci akcie Čistý revír = čistá príroda dva akcie. Prvá sa uskutočnila za účelom sadenia stromov, kedy 5 členov PZ vysadilo 100 ks sadeníc agátu bieleho, ktoré zakúpili z vlastných zdrojov. V druhom termíne sa uskutočnil zber odpadu za účasti troch členov PZ. Spoločne vyzbierali 400 kg odpadu v lokalitách Klúčiareň, obec Trnovec nad Váhom, v okolí príjazdovej cesty k poľovníckej chate.
Dňa 22.5.2021 zorganizovalo PZ Plachtince podujatie „čistý revír=čistá príroda“. Celkovo sa zišlo 20 členov poľovníckeho združenia, 3 kandidáti na prvý poľovný lístok a nesmierne nás potešila účasť nepoľovníckej verejnosti, najmä tej najmladšej generácie. Za smutného zamračeného počasia, ale s veľkým elánom sme sa pustili do práce. Postupne boli od odpadu rôzneho druhu vyčistené lokality Lomianska dolina, Suchánska dolina, Vrbina, Baránky a Peniažťok. Celkovo sa podarilo vyzbierať 1,6 tony odpadu. Touto cestou chceme poďakovať všetkým zúčastneným poľovníkom ako aj nepoľovníckej verejnosti za to, že priložili ruku k dielu.
O čistotu v revíroch sa starajú aj poľovnícke združenia a spoločnosti z okresu Ilava. Okrem toho, že pracujú na zveľaďovaní revírov samostatne ako poľovníci, do spolupráce často zapájajú i nepoľovnícku verejnosť. Spolupráca aj v tejto oblasti, má svoje pozitíva a opodstatnenie. Nielenže spoločnými silami je príroda odbremenená o časť odpadu, ale hlavne je podporované uvedomenie si zodpovedného správania sa, smerom k prírode.Myšlienku projektu „ČISTÝ REVÍR = ČISTÁ PRÍRODA“ podporilo v okrese Ilava niekoľko organizácii. Napríklad PZ Borokové Vápeč v spolupráci s mestom Ilava, obcou a členmi KST Horná Poruba, vyzbierali pri príležitosti Dňa Zeme viac ako 2,5 tony odpadu.
Členovia PZ Radvaň nad Dunajom, ako užívatelia miestneho poľovného revíru organizovali dňa 8. mája 2021 brigádu - zber odpadkov v rámci celoslovenskej akcie „čistý revír = čistá príroda“. Nadviazali sme takto na dlhoročnú tradíciu, podľa ktorej v obci každoročne sa organizovalo zber odpadkov ku Dňu Zeme, ale z dôvodu pandemických opatrení táto akcia sa vlani neorganizovala. Vzhľadom na pokročilý stav vegetácie, jeden týždeň pred akciou bola vykonaná kontrola poľovného revíru, kedy členovia vytypovali presné lokality, kde bolo lokalizované rôzne množstvo odpadkov.
tags: #polovnicka #spolocnost #nimrod