Poľovnícka spoločnosť Vreteň bola založená 12. novembra 2015. Jej IČO je 50062018.
Základné Informácie o Spoločnosti
- Názov spoločnosti: Poľovnícka spoločnosť Vreteň
- Sídlo: Kukučínova 2716, 024 01 Kysucké Nové Mesto
- IČO: 50062018
- DIČ: SK NACE: 94992 Čin. záujmových org.
Adresa sídla je Kukučínova 2716, 02401 Kysucké Nové Mesto.
Sídlo a Zastúpenie
Sídlo spoločnosti je na adrese Kukučínova 2716, 024 01 Kysucké Nové Mesto a v zastúpení je Silvester Pastva bytom na rovnakej adrese.
Poľovný Revír
Poľovnícka Spoločnosť Vreteň, so sídlom Kukučínova 2716 Kysucké Nové Mesto, ako užívateľ poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň.
Aktivity a Iné Informácie
V súlade s § 12 ods. 1, 1. veta a § 12 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. V súlade s § 12 ods. 1, 1. veta a § 12 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. V súlade s § 12 ods. 1, 1. veta a § 12 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. V súlade s § 12 ods. 1, 1. veta a § 12 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. Obec Lopušné Pažite informuje občanov, že úroveň vytriedenia komunálnych odpadov v našej obci za rok 2022 dosiahla 53,20 %. Ministerstvo životného prostredia SR, Sekcia ochrany prírody a biodiverzity, Odbor ochrany prírody Vám týmto oznamuje, že dňa 09. marca 2023 sa, v súlade s § 27 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Vyhlásenie voľby hlavného kontrolóra obce Lopušné Pažite na deň 15.
Prečítajte si tiež: Poľovnícka spoločnosť a životné prostredie
Obecné zastupiteľstvo obce Lopušné Pažite, uznesením číslo 09/2023 zo dňa 30. januára 2023, v súlade s § 18a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. Mestám a obciam zhasína nádej Rokovanie Komory miest ZMOS odobrilo návrh protestnej iniciatívy s názvom „Mestám a obciam zhasína nádej.“ Ide o aktivitu, v rámci ktorej samosprávy v pondelok 30.
Obec Lopušné Pažite informuje občanov, že úroveň vytriedenia komunálnych odpadov v našej obci za rok 2021 dosiahla 57,97 %. V súlade s § 12 ods. (1) 3. veta a § 12 ods. (4) zákona č. 369/1990 Zb. Koronavírus COVID-19 - Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 695 z 24.
Vážení občania, v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2, Vám v prílohe uverejňujeme v elektronickej forme Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 695 z 24.
Vážení občania, v prílohe tohto oznamu sa môžete oboznámiť s Informáciami Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci k organizovaniu hromadným podujatí. Zverejnenie výzvy podľa § 34e zákona č. 229/1991 Zb. na úradnej tabuli obce.
Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Čadca, v súlade s ustanovením § 34e zákona č. 229/1991 Zb. Obec Lopušné Pažite informuje občanov, že úroveň vytriedenia komunálnych odpadov v našej obci za rok 2020 dosiahla 42,78 %.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky tesák: Zbraň pre poľovníkov
Antigénové testovanie pre občanov obce Lopušné Pažite v dňoch 5. Dobrý deň Vážení spoluobčania, touto cestou Vám oznamujeme, že skríningové testovanie na ochorenie COVID-19 sa v našej obci uskutoční v nedeľu 24.01.2021 v sále kultúrneho domu.
Máte radi tradičnú ľudovú architektúru Kysúc a turistiku? Potom Vám odporúčame návštevu osady Bolgušovci v Starej Bystrici. Aktuálne katastrálne mapy označujú názov osady Bolgušovia/ Bolgušovci ako zaniknutý, nepoužívaný, dokonca táto oblasť nie je označená termínom osada, samota, majer, ako býva zvykom pri osadách.
Napriek tomu sa jedná o zaujímavú lokalitu, ktorá bola zahrnutá i do I. (18. storočie) a II. (19. storočie) vojenského mapovania. Na listoch II. vojenského mapovania sa osada uvádza pod názvom „Bolgufsja“ (?). V minulosti bol v tejto doline vybudovaný panský majer, veľkostatok.
Zobrazený je pod skratkou „m.h.“ na listoch oboch vojenských mapovaní. Majer údajne začiatkom 18. Zaujímavé je, že v doline Skríželné čiastočne objekt majera stojí dodnes, mapy ho označujú pod názvom „horáreň.“ Azda preto, že majer v minulosti čiastočne slúžil ako poľovnícka základňa.
Zápisky prvého vojenského mapovania zo sedemdesiatych rokov 18. storočia uvádzajú, že majer pozostával z hlavných budov a niekoľkých prislúchajúcich, ležiacich hlbšie v doline.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať držiak na pušku
Prejdete rieku Bystrica a užšia asfaltová cesta, ktorá je zároveň cyklotrasa, Vás bude viesť takmer 3 kilometre krásnou dolinou „Skríželné.“ Dolinou preteká Lysinský potok. Posledných približne 100 metrov do osady odporúčam prejsť pešo.
Osada slúži prevažne na rekreáciu, i tak tu nájdeme pár zaujímavých objektov, napríklad chalupa s krásnymi drevenými dverami a zárubňou. Nad vstupom do chalupy sa nachádza vročenie 1909, rok je oddelený krížom. Nad rokom je do dreva vyryté i meno (pôvodný vlastník, staviteľ?).
Drevenica, ktorá sa nachádza na začiatku osady a je žiaľ v dezolátnom stave. Druhý, menší objekt sa nachádza nižšie v doline pri potoku. Osada zaujme krásnou prírodou i malou kaplnkou s krížom. Nižšie v doline sa nachádza samota/ usadlosť U Tabaka.
Historický názov osady: Bolgufsja (?), II. Prístup do osady: nenáročný, ak budete cestovať dolinou Skríželné autom. Cesta je asfaltová. Nadmorská výška osady: cca 727 m n. Miluje Kysuce a ich históriu.
Máte radi tradičnú ľudovú architektúru regiónu Kysuce, turistiku, krásnu prírodu a výhľady? Dedovka, časť obce Oščadnica, dlhá dolina, ktorou preteká potok s rovnomenným názvom.
„Vallis Diedowa“, takto opisuje údolie, dolinu (latinsky vallis - údolie) mapa z roku 1793. Názov mapy by sme mohli voľne preložiť ako „mapa znázorňujúca rozdiely v kovoch medzi Uhorským kráľovstvom a Sliezskym vojvodstvom, zostavená spoločnou komisiou v roku 1793“ (jedná sa približný preklad z prostredia online prekladača). Doline na mape dominuje M. (Mons.
Mnohí ľudia poznajú toto miesto najmä ako lyžiarske stredisko. My sa však nejdeme lyžovať, ale potulovať po miestnych osadách. Niektoré z týchto osídlení neuniknú pozornému oku návštevníka. Jedna osada sa pred zrakmi zvedavcov skrýva zahalená závojom lesa.
Reč je o osade Komanovka, známa tiež ako Komanovky. Pri potulkách touto dolinou by tu veru nad hlavnou cestou nik nehľadal ďalšiu osadu. Cestu „hore na Kumanufky“ miniete veľmi ľahko. Taktiež chýba akékoľvek turistické značenie, akákoľvek turistická trasa.
Napriek tomu trasa do osady nepredstavuje náročnú turistiku, cesta je spevnená a od hlavnej cesty je nutné zdolať približne 948 metrov s prevýšeným trasy 114 metrov. A ste v osade Komanovka.
Úprimne, poznám aj krajšie prístupové trasy do osád regiónu Kysuce. Blažejovec, vrch v pohorí Kysucké Beskydy patrí do katastrálneho územia obce Zborov nad Bystricou. Jeho nadmorská výška predstavuje 831 m n.m. Blažejovec sa spomína v listine z roku 1536.
Listinu vydala Trenčianska stolica. Už v prvej polovici 16. storočia sa v tejto lokalite pásli ovce.1 Vďaka sporu o dávky valachov medzi Mikulášom Kostkom a Suňogovcami z roku 15361 poznáme dokonca i historický názov „dávneho strážcu.“
Valasi v tomto období pásli ovce v lesoch „Radicze usque Kraszna et Klubina, Zbora, Blasovicz ac Diedova“.2 Práve „Blasovicz - Blažovic je náš súčasný Blažejovec.Toľko pre zaujímavosť o histórii jedného vrchu, ktorý sa vypína nad osadou Komanovka.
Mapové listy I., II. a III. Na prvom vojenskom mapovaní z 18. storočia by sme našu osadu hľadali márne. Nie je tu nič, iba les. Druhé vojenské mapovanie z 19. storočia je už veľavravnejšie. Na mapových listoch je evidentná cestná sieť vedúca nielen dolinou, ale v danom období prirodzene i po kopcoch.
Pod Kalinovým vrchom môžeme vidieť viacero objektov, označené sú hnedou farbou. Jednalo sa teda o drevené stavby, možno sezónne cholvarky. Lokalita je bez názvu. Vďaka detailnému tieňovaniu terénu na Freemap.sk vidíme nižšie v doline stopy po ľudskej činnosti.
Vidíme niekoľko polí a hromadnice. Pod predpokladaným sezónnym osídlením, respektíve za cestou stál murovaný objekt horárne. Na mape je horáreň označená tradičnými iniciálami J.H.
Predpokladám, že na mieste súčasnej osady existovali dve samoty, pľace, ktoré sa mohli neskôr spojiť do väčšieho osídlenia Komanovky. Názvy uvedených samôt sú takmer nečitateľne, každá samota pozostávala z jedného murovaného (červený obdĺžnik) a jedného dreveného objektu (hnedý obdĺžnik).
Boli to chalupy s hospodárskym zázemím. Názov prvej, nižšie položenej samoty pozostáva z cca 16 písmen. Začína písmenom „Z“ a končí písmenom „k“. Približný prepis názvu znie: „Za-ra-nja-ik“.
Názov vyššie položenej samoty má v názve prvé písmeno „S“, mohla sa nazývať „Sivowa“ - „Siwovia“ - „Sivonia“. Tretie vojenské mapovanie prebiehalo v 19. storočí. Na mapových listoch sa prvýkrát stretávame s názvom osídlenia „Komanovky“ a taktiež s názvom istého „Radvanky vrch“, ktorého nadmorská výška bola približne 793 m n.m.
Radvanky pretrvali do súčasnosti ako názov lokality nad osadou Komanovka (mapový klient ZGBIS - kataster. Predovšetkým vizuálne zaujímavým zdrojom poznania je Vzdialenostná mapa Uhorska (1897 - 1903). Mapa nazýva osídlenie pozostávajúce z dvoch objektov „Komanovky“.
Pod osídlením, za cestou stojí objekt nám už známej horárne. Čierny obdĺžnik označili názvom „Ordõõr“. Špeciálna mapa z roku 1938 neprináša nové objavy, označuje miesto starej horárne pod skratkou „háj.“ - hájovňa, súčasťou je i symbol čierneho obdĺžnika, z ktorého vystupuje parožie.
Na Topografickej mape (1955) nájdeme horáreň pod názvom „háj. Dedovka“, učupená je pod osadou Grófovci. V súčasnosti už objekt nestojí, jeho približný vzhľad a umiestnenie zachytáva Historická ortofotomapa Slovenskej republiky z roku 1950.
Hájovňa - poľovnícka chata sa v súčasnosti nachádza pri vstupe do osady. Vďaka digitalizovaným popisným hárkom, ktoré vznikli v rámci sčítania ľudu v roku 1930, máme prehľad o nedávnom živote v osade, jej obyvateľoch a počte chalúp. Ešte uvediem, že na popisných hárkoch sa osada nazýva „Komanovky“, sčítanie ľudu prebiehalo dňa 02. decembra 1930 a sčítacím komisárom bol Ladislav Román.
Chalupa so súpisným číslom 649 poskytovala prístrešie nielen svojmu majiteľovi Jánovi Poláčekovi, ale aj ďalším siedmim osobám. Ján sa narodil v roku 1868 a ako „hlava rodiny“ bol gramotný roľník. Za ženu si Ján v roku 1899 zobral Dorotu narodenú v roku 1869. Manželka porodila rekordných jedenásť detí, pričom päť zomrelo. Dorota bola negramotná.
Druhá rodinná bunka v chalupe pozostáva zo syna Tomáša (nar.: 1901) a nevesty Kataríny (nar.: 1907). Tomáš si Katarínu zobral za ženu v roku 1923, obaja boli gramotní. Katarína priviedla na svet štyri deti, z toho dve zomreli. V kolónke „povolanie“ sa pri Tomášovi uvádza, že „pomáha otcovi“.
Ďalšími obyvateľmi domu boli dve vnučky a dve dcéry Jána a Doroty. Vnučky sa volali Mária (nar:. 1926) a Jozefina (nar.: 1930). Dcéry dostali meno Ágneša (nar:. 1908) a Vincencia (nar.: 1915).
Majiteľom ďalšej chalupy so súpisným číslom 296 bol Štefan Kvasňovsky, narodený v roku 1899. Štefan bol roľníkom, ktorý vedel čítať i písať. V roku 1919 si zobral za ženu Agnešu, narodenú v roku 1902. Agneša manželovi porodila šesť detí, jedno zomrelo. Žena vedela iba čítať.
V chalupe žilo všetkých päť detí s rodičmi, štyria synovia a jedna dcéra. Štefan (nar.: 1924), Ján (nar.: 1926), Rudolf (nar.: 1930), Gabriel (nar.: 1921) a Jozefina (nar.: 1924). Do sčítania ľudu boli zahrnutí aj Ján Poláček (nar.: 1909) a Ignác Poláček (nar.: 1914), jednalo sa o bratov Agneši. Obaja boli gramotní.
Ako majitelia chalupy č. 196 sa uvádza manželský pár Hana Poláček (nar.: 1886) a Jozef Poláček (nar.: 1874). Hana si Jozefa zobrala za muža v roku 1928 a porodila jedno dieťa. Manželia boli negramotní, Jozefovým povolaním bolo roľníctvo. V chalupe žila nevesta Justína Moskál (nar.: 1901, vydatá: 1929), porodila jedno dieťa a vedela len čítať.
Juraj Moskal (nar.: 1898) je označený ako zať a „pomáhajúci člen rodiny“, bol gramotný. Zaujímavé je, že na popisnom hárku sa uvádzajú ešte dve dcéry Jozefína (nar.: 1915) a Viktoria (nar.: 1924). Avšak koho boli?
Presuňme sa o desať rokov bližšie k súčasnosti. Aké zmeny za toto pomerne krátke obdobie nastali v osade Komanovky? Poďme preskúmať digitalizovaný dokument „Prehľad sčítacieho obvodu“ z roku 1940, ktorý vypisoval sčítací komisár Gabriel Truchly.
- vlastník chalupy č. 196: Julius Moskál, počet prítomných osôb 2
- vlastník chalupy č. 430: Štefan Kvasňovský, počet prítomných osôb 14
- vlastník chalupy č. 649: Ján Poláček, počet prítomných osôb 9
- vlastník chalupy č. 650: Adam Ľalík a Ján Ľalík (zrejme bratia, jednalo sa dve bytové jednotky v dome), počet prítomných osôb 15
- vlastník chalupy č. 694: Vincent Kopera, počet prítomných osôb 6
Ak porovnáme sčítanie ľudu z roku 1930 so sčítaním ľudu v roku 1940 zistíme, že v priebehu desaťročia pribudla iba jedna chalupa. Za to obyvateľov pribudlo šestnásť (1930: 30 ľudí, 1940: 46 ľudí). Čo sa týka súpisných čísel chalúp nachádzame zhodu v troch prípadoch, konkrétne pri číslach 196, 649 a 650.
Táto mapa je výborný zdroj informácií, jednoducho si na nej môžete prepínať náhľad mapy medzi rokmi „Ortofoto 2010“ a „Ortofoto 1950“. Poďme sa teda prejsť osadou v roku 1950. Čo vidíme? Vidíme obrovské polia a pasienky. Kde - tu sa ešte suší seno. Ťažko tomu uveriť, že takto malé osídlenie využívalo tak veľký priestor.
Samozrejme túto plochu mohli využívať aj ľudia z okolitých osád. Za povšimnutie rozhodne stojí rozloženie osady, rozloženie chalúp. Tie sú akoby v dvoch zhlukoch. Ako celok sa to veľmi ponáša na situáciu z mapových listov druhého vojenského mapovania, kde boli zakreslené dve samoty.
V rámci „prepínania“ mapy medzi rokmi 1950 a 2010 zaujme konkrétna chalupa v osade. Jedná sa o jeden z prvých objektov, ktorý pri vstupe do osady zbadáte.
„Úprimne, poznám aj krajšie prístupové trasy do osád regiónu Kysuce. Ale skutočná krása sa ukrýva tam hore, pod Kalinovým vrchom a Blažejovcom.“ Áno, toto sú moje slová zo začiatku príspevku, jedná sa o môj subjektívny pocit. Pocit, ktorý je zároveň ojedinelý.
Ale netreba zúfať, netreba „hádzať flintu do žita“ a ani Komanovku. Akonáhle „vyleziete z lesa“, očarí Vás zdanlivo nekončiaci priestor zelených lúk a polí. To všetko ohraničené lesom.
tags: #polovnicka #spolocnost #vreten