Poľovnícka prax sa dopúšťa omylov, ktoré pri výkone práva poľovníctva spôsobujú škody s veľmi negatívnymi dôsledkami pre srnčiu zver.
V praxi sa stretávam s názormi poľovníkov, že netreba čakať, kým bude mať srnec šesť rokov, keď už v treťom roku môže byť zlatý. Iná, rovnako veľká časť držiteľov poľovných lístkov loví podľa pravidla, že „veľké parohy“ znamenajú starého srnca. Ostatné telesné znaky do úvahy neberú alebo ich nedokážu posúdiť. A tak sa zbytočne zabíjajú mladé jedince s vysokou chovnou a trofejovou hodnotou.
Čo je horšie, takýto prístup podporujú aj autority, ktoré sa cez štátnu správu podieľajú na riadení poľovníctva na Slovensku.
Kedy kulminuje trofej?
Niektoré závery odborníkov, ktorí vyhodnocovali vek kulminácie trofejovej hodnoty srnčej zveri na základe hmotnosti zhodov srnčích parožkov, sú pre poľovnícku prax mätúce. Podľa nich trofej srnca kulminuje v druhom až vo štvrtom roku jeho života. Takúto informáciu považujem za unáhlenú, pretože k nej dospeli sledovaním jedincov v zajatí, ktoré nemali možnosť prirodzeného výberu stanovišťa ani potravy, počet jedincov bol príliš nízky na zovšeobecnenie záverov a vzhľadom na prezentované hmotnosti zhodov išlo o jedince s nízkou bodovou hodnotou trofeje.
Navyše, hmotnosť zhodov ako ekvivalent čistej hmotnosti parožia je len jeden z parametrov hodnotenia trofejí. Kvalitu trofeje vyjadruje bodová hodnota určená podľa parametrov definovaných Medzinárodnou radou pre poľovníctvo a ochranu zveri (CIC) a priemerný podiel čistej hmotnosti parožkov na celkovej bodovej hodnote predstavuje len niečo vyše 30 percent.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky tesák: Zbraň pre poľovníkov
Dominantným parametrom je objem parožkov, ktorý má priemerne takmer 40-percentný podiel na celkovom počte bodov. Takzvaná čistá hmotnosť srnčích parožkov sa ani neurčuje zisťovaním hmotnosti zhodov, ale rozdielom hmotností celej trofeje a hmotnosti lebky. Hmotnosť srnčej lebky je pritom konštantne určená na 90 gramov. V skutočnosti býva vyššia a hlavne pri starších jedincoch potom čistá hmotnosť parožkov dosahuje podstatne vyššie hodnoty, ako by bola hmotnosť samotných zhodov. Rozdiel medzi skutočnou hmotnosťou lebky a štandardnou zrážkou 90 gramov je automaticky pri hodnotení srnčej trofeje pripočítaný k čistej hmotnosti parožkov.
Keďže tento spôsob určovania čistej hmotnosti parožkov je oficiálny a medzinárodne uznávaný, treba ho rešpektovať. Ak by bol daný experiment zohľadňoval všetky parametre trofejovej kvality, a teda aj celkovú výslednú bodovú hodnotu trofeje, ktorá je vyjadrením trofejovej kvality, boli by závery zrejme odlišné a podstatne objektívnejšie. Takto podávané informácie sú pre poľovnícku prax zmätočné a žiaľ, často vedú poľovníkov k predčasnému odlovu mladých nádejných jedincov.
7 rokov a viac
Srnčia zver je typická vysokou individuálnou variabilitou trofejovej kvality v rámci konštantného veku. Zistené závery možno preto špecifikovať iba na jedince s obdobnou bodovou hodnotou, ako boli experimentálne jedince. Podľa prezentovanej hmotnosti zhodov v danom experimente nešlo o trofejovo silné jedince. A také dosahujú vrchol bodovej hodnoty skôr, pretože nemajú potenciál na tvorbu silnejšej trofeje.
Pri telesne dobre vyspelých srncoch s vysokou bodovou hodnotou trofeje je vrchol kulminačnej krivky trofeje posunutý do podstatne vyššieho veku.
Autori spomenutých výstupov však naznačili snahy o úpravu veku trofejovej kulminácie srncov na vek päť rokov. Tento veľmi kontraproduktívny návrh by mal katastrofálny dosah na už beztak nadmerne zmladenú populáciu srncov u nás. Hlavne v niektorých regiónoch. Reč je totiž o druhu, ktorého biologický vek môže dosiahnuť 10 a viac rokov. Ak chceme srnčej zveri pomôcť, treba hranicu kulminácie trofeje posunúť práve opačným smerom, minimálne na vek sedem a viac rokov.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať držiak na pušku
Tak by sme mohli dosiahnuť obmedzenie predčasného lovu (doslova zabíjania) srncov s najsilnejšími trofejami. Samozrejme, vyžadovalo by si to aj adekvátnu úpravu kritérií selektívneho odstrelu, ktorá by trofejovo cenné jedince v mladom veku chránila a nie naopak, ako je to v súčasnosti bežnou praxou.
Mylná teória č. 1
Absolútne mylnou teóriou je, že v dobrých podmienkach srnce trofejovo dosahujú kulmináciu trofeje v mladšom veku. Dobre živená zver, naopak, dosahuje biologické limity oveľa neskôr ako zver, ktorá je podvyživená či zaostalá v telesnom vývoji. Práve organizmus hladujúcej zveri musí pre nedostatočný prísun živín ukončiť telesný rast i produkciu sekundárnych znakov skôr. Telesný vývoj i produkčné znaky dosiahnu pri reštrikčnom mechanizme organizmu maximum skôr a na veľmi nízkej úrovni (malá trofej, malé telo, nízka úžitkovosť). Naopak, zviera s adlibitným príjmom krmiva, dobrým zdravotným stavom a bez vplyvu negatívnych vonkajších faktorov (stres a podobne) rastie podstatne dlhšie a môže dosiahnuť nadpriemerné hodnoty. To sú základné biologické zákonitosti, ktoré platia pri všetkých živých organizmoch.
Je samozrejmé, že takéto zviera má potenciál preukázať svoje schopnosti už v mladšom veku, nasadiť skôr nadpriemerne silné trofeje. No ich vývoj a produktivita sa ani z ďaleka nezastavili. Naopak, vplyvom dobrých životných podmienok a, samozrejme, genetických dispozícií, trofej dokáže silnieť aj do vyššieho veku. To, že mladé srnce sú schopné už v treťom roku života vytvoriť mimoriadne silnú trofej, neznamená vrchol ich možností. Dobré podmienky zabezpečené vysokou úživnosťou lokality im umožňujú silu trofeje naďalej zvyšovať alebo minimálne zachovať.
Predčasným zabíjaním takýmto srncom nedávame možnosť prejaviť potenciál tvorby parožia. Predčasne lovená zver nemá možnosť zabezpečiť dostatočný počet potomkov so svojou genetickou informáciou, čo je proti zmyslu selektívneho odstrelu. Aplikáciou takýchto mylných teórií dochádza k zmladzovaniu populácie a nežiaducemu rozvratu sociálnej štruktúry populácie, čo odporuje aj aktuálnej národnej legislatíve.
Mylná teória č. 2
Aj vplyvom toho, že takéto jedince sú predčasne ulovené, vzniká ďalšia absolútne mylná teória o kulminácii trofejovej hodnoty srncov vo veku 3 - 4 rokov. Takáto teória začala rezonovať medzi poľovníkmi práve na základe predkladaných silných medailových trofejí mladých srncov vo veku 3 - 4 rokov. Na paneloch počas chovateľských prehliadok trofejí sú prezentované tie najsilnejšie trofeje práve v tomto veku. Dokazuje to, že tieto srnce dosiahli vrchol bodovej hodnoty? Nie, znamená to, že manažment srnčej zveri absolútne nezvládame!
Prečítajte si tiež: Nálepky pre milovníkov prírody
Že z populácie predčasne vyraďujeme mladé jedince s vysokou chovnou hodnotou a trofejovou kvalitou. Lov mladých srncov je z hľadiska zvyšovania trofejovej kvality absolútne neefektívne opatrenie, pretože už v mladom veku je na základe nešťastne definovaných kritérií selektívneho odstrelu ulovená väčšina nádejných trofejovo silných jedincov, pričom trofejovo podpriemerné jedince sú často lovené neskoro, vo vyššom veku ako srnce III. vekovej triedy. Skutočne efektívnym opatrením by bolo zachovanie mladých silných srncov do vyššieho veku, dopriať im čas na zabezpečenie dostatočného množstva kvalitných potomkov a hlavne ponechať ich žiť ako skutočnú ozdobu revíru.
Čudné argumenty
Panely na chovateľských prehliadkach trofejí prezentujú najsilnejšie trofeje srncov práve v II. vekovej triede, a tak tento fakt vyvolal mylný dojem, že srnce dosahujú trofejovú kulmináciu práve vo veku 3 - 4 rokov.
Odhad veku ulovenej zveri
Najrozšírenejšou, všeobecne uznávanou a tiež najspoľahlivejšou metódou odhadu veku ulovenej zveri v poľovníckej praxi je metóda založená na hodnotení mechanického opotrebovania stoličiek dolnej čeľuste. Odhadom veku srnčej zveri sa zaoberám niekoľko rokov a tejto metóde som venoval veľa pozornosti. Na základe týchto materiálov môžem konštatovať, že podľa obrúsenia stoličiek je možné pomerne spoľahlivo odhadnúť vek srnčej zveri a tým rozdeliť jedinca do jednotlivých vekových tried.
V oblasti obrúsenia chrupu sa samozrejme môžu vyskytnúť odchýlky od bežného štandardu, ale ich početnosť nie je až taká vysoká. Podľa mojich pozorovaní je metóda spoľahlivá minimálne v 70 % prípadov. Výnimky predstavujú maximálne 5 % a ide o prípady, kedy napr. Pri zvyšných 25 % možno pri odhade veku tolerovať odchýlku 1 rok, ktorá v podstate nebráni zaradeniu srnca do niektorej z vekových tried (I. veková trieda 1-2 roky, II. veková trieda 3-4 roky, III.
Pri odhade veku ulovenej srnčej zveri sme teda odkázaní na optické posúdenie opotrebovania chrupu, ktoré by sme mali opakovanými „tréningami“ dostať tzv. do oka. V tomto príspevku sa nechcem zaoberať podrobným popisom progresívnych zmien na jednotlivých stoličkách v závislosti od veku.
V súvislosti s mechanickým obrusom chrupu musím zdôrazniť, že rýchlosť opotrebovania chrupu je ovplyvnená niekoľkými faktormi. Konzumáciou rastlín s vysokým obsahom kremičitanov alebo rastlín pokrytých vrstvou nerastného prachu zo vzdušných exhalácií dochádza k výrazne dynamickejšiemu opotrebovaniu chrupu. Typicky piesočnaté oblasti tiež ovplyvňujú rýchlosť opotrebovania stoličiek v závislosti od veku jedinca.
Z poľovníckej praxe vieme, že aj dlhodobý príjem repky cukrovky, ktorú zver rada konzumuje zamrznutú, často s prímesou zeminy, vedie k rýchlemu obrúseniu stoličiek najmä rezákov. K zvýšenému opotrebovaniu rezákov a celého chrupu, dochádza aj pri spásaní kyslých tráv a bylín alebo zdrevnatených častí vegetácie.
Vplyvom vzájomného trenia zubov spodnej a hornej čeľuste (pri prežúvaní) sa zuby obrusujú a výškovo skracujú. K opticky najvýraznejším obrusom dochádza v mladosti najmä do veku štyroch rokov. Prijímaním a spracovaním potravy vznikajú na vnútornej strane stoličiek ostré žuvacie hrany a uprostred obrúsených plôšok vystupujú prúžky hnedej zuboviny (dentín) v tvare polmesiaca. Najvýraznejšie sa opotrebováva stolička M1, ktorá je zo stoličiek trvalého chrupu najstaršia.
Pozdĺžne ryhovanie na tejto stoličke spravidla medzi piatym a šiestym rokom mizne, a to najskôr v prednej a približne o rok neskôr aj v zadnej polovici. U zdravých, dobre vyvinutých jedincov môžeme do veku približne piatich rokov považovať odhad veku podľa opotrebovania stoličiek za dosť spoľahlivý. V staršom veku už nemožno počítať s presnosťou odhadu na jeden rok a pri určovaní veku často dochádza k podstatne väčším odchýlkam.
Platí to však aj opačne - vek zdravých a silných jedincov s dobre vyvinutou kostrou a s kvalitným chrupom môžeme mierne podhodnotiť. Opotrebenie chrupu je teda veľmi individuálne, okrem zdravotného stavu ho ovplyvňuje potrava (vyšší obsah kyseliny kremičitej), nerastný prach či popolček pokrývajúci vegetáciu v okolí priemyselných závodov a pod.
Významnou anomáliou spomedzi atypických foriem chrupu je výskyt horných špičiakov, zvaných kelcov. Kelce sa môžu vyskytnúť na jednej alebo na obidvoch stranách hornej čeľuste. Výraznými zmenami prechádzajú aj rezáky. Obrusujú sa, ich korunky sa skracujú a mení sa uhol medzi osou zuba a osou čeľuste. V mnohých prípadoch sa tiež stretávame s rôznymi defektmi rezákov už u mladej zveri.
V poľovníckej praxi sa môžeme stretnúť s atypickými formami opotrebovania stoličiek. Dlhoročným monitorovaním srnčej zveri som zaznamenal, že striedanie strán pri prežúvaní nie je u niektorých jedincov tzv.
Už na prvý pohľad je viditeľný výrazný nepomer v obruse medzi pravou a ľavou stranou čeľuste, ktorý vo vzťahu k veku znamená takmer až štvorročný rozdiel. Je úplne evidentné, že jedinec pri prežúvaní preferoval ľavú stranu čeľuste, ktorú výraznejšie obrúsil (poranenie kontralaterálnej strany čeľuste resp.
Medzi atypické formy opotrebovania stoličiek radíme všetky chrupy, ktoré sa svojím charakterom vymykajú bežnému štandardu, resp. fyziologickému opotrebeniu. Ďalšou významnou anomáliou v tejto oblasti je výskyt horných špičiakov, zvaných kelce. V niektorých populáciách srnčej zveri je výskyt špičiakov častejší, z čoho sa dá usúdiť, že môžu byť dedičné.
Z poľovníckej praxe je známe, že pri srncoch sa kelce vyskytujú častejšie ako u sŕn. Usadenie špičiakov v čeľusti býva veľmi individuálne, často sú ukotvené v čeľusti tak plytko, že sa pri vyváraní lebky ľahko zlúpnu aj s ďasnom a tým uniknú pozornosti poľovníka.
Príčinou atypických foriem obrusu stoličiek a rôznych defektov môže byť poranenie čeľuste v dôsledku úrazu resp.
O tom, aké je niekedy ťažké, zaradiť jedinca do správneho biologického ročníka, vypovedá nasledujúci príbeh. Pred niekoľkými rokmi som prednášal na Zlínsku o biológii srnčej zveri a všeobecne platných súvislostiach jej manažmentu.
Keďže mám chronologickú stupnicu opotrebenia chrupu v závislosti od veku tzv. „v oku“, neváhal som. Hneď som povedal, že podľa môjho názoru ide o čeľusť ročného srnca uloveného na konci sezóny s výraznejšou zubnou abráziou. Nato mi kolega povedal, že rovnaký názor mal aj prof. Hromas, ktorý v roku 2003 trofej srnca v rámci Okresnej chovateľskej prehliadky trofejí v Dolnej Lhotě, kam bol prizvaný ako delegát ČMMJ a garant bodovania význačných trofejí, hodnotil (exponovaná trofej je obrazovo zachytená v Katalógu trofejí vyššie uvedeného regiónu, kde jej bola nameraná hodnota 112,58 b. CIC a prezentovala tak 4. najsilnejšiu trofej srnca lesného r.
Kolega vzápätí vytiahol z tašky predmetnú trofej so slovami, že sa jedná o tohto jednoročiaka. Svoj názor som vzal teda späť so slovami, že v tomto prípade ide o srnca biologicky dvojročného. Parožky dosahovali dĺžku lodýh 25,5 cm, vývojového stupňa pravidelného šestoráka s výrazne dlhými zadnými výsadami. Neviem, či mal majiteľ trofeje z môjho verdiktu radosť, alebo bol sklamaný, ale každopádne vyhlásil, čo s tým teraz budeme robiť? Dva rozdielne názory dvoch znalcov srnčej zveri! Kto má teraz pravdu - Hromas alebo Scherer?
Zdôraznil som, že si za svojim názorom stojím, a že aj majster tesár sa môže niekedy utnúť, ale ja to v tomto prípade rozhodne nebudem! Nikto nie je dokonalý, chybovať je normálne a ľudské. V tejto situácii sa ponúkalo jedno jediné možné riešenie, ktoré by urobilo arbitra. Tým bola laboratórna Mitchellova metóda, ktorá je v oblasti potenciálnych sporov a nejasností vo vzťahu k určeniu veku uloveného jedinca, úplne najpresnejšou metódou.
Po dohode s majiteľom trofeje som si parožky aj s čeľusťou vypožičal a všetko potrebné na vlastné náklady zaistil. Trofej s čeľusťou tak putovala do Hradca Králové k človeku v tomto smere najpovolanejšiemu. Onedlho prišlo resumé. Protokol laboratórnej analýzy z pera súdneho znalca v odbore Lesného hospodárstva a poľovníctva Mgr. Vladimíra Bádra, Ph.D, je súčasťou tohto príspevku.
S profesorom Hromasom sme boli priatelia, a keďže sme bývali kúsok od seba (cca 40 km), občas sme sa navštevovali. Hromas mi vtedy povedal, že za svoj profesijný život hodnotil niekoľko jednoročiakov, ktoré dosiahli niektoré z medailí, jeden srnec dokonca zlatú. Svoj názor som opieral o vlastný privátny výskum biológie srnčej zveri a o početné pozorovania a hodnotenia, pri ktorých mi cez ruky prešli tisíce trofejí srncov, z toho nespočetný počet chovných, predčasne ulovených a veľmi nádejných jednoročiakov s impozantnými parametrami parožkov.
Žiaden z nich však na medailu nedosiahol! Vo svojich knihách mám obrazovo zdokumentovaných niekoľko trofejovo silných jednoročiakov z voľnej prírody s fenomenálnymi parametrami parožkov, ale najsilnejší z nich dosahuje „iba“ 94 bodov CIC. Pri všetkej úcte k pánovi profesorovi Hromasovi, k jeho odbornostiam a znalostiam v tomto úzko špecifickom zameraní, som však presvedčený, že pri exponovaných „medailových“ jednoročiakov pochybil a rovnako ako vo vyššie popisovanom prípade išlo o srnce už biologicky dvojročné.
Vyhláška ministerstva pôdohospodárstva SR č. 368 z roku 1997 hovorí o chovateľských prehliadkach trofejovej zveri. Trofej - je časť zveri alebo celá zver , vhodne vypreparovaná tak aby sa stala trvalou .Trofej môže mať rôzny význam . U nás má význam hlavne výstavný a chovateľský , určuje sa jej hodnota podľa bodovej hodnoty . Tá sa určuje podľa rôznych metód . U nás sa používa metóda C.I.C. , ktorú vydala medzinárodná organizácia pre lov a chov zveri v roku 1920 v Palárikove . Trofejou sa rozumie parožie jeleňa a daniela , parožky srnca , rožky kamzíka a muflóna horné a dolné kly diviaka a lebky medveďa, medvedíka čistotného, mačky ,vlka , líšky, jazveca ,šakala zlatého a rysa .
Členov hodnotiteľskej komisie vyberá ich okresný úrad alebo regionálna správa . Trofej na hodnotenie musia predložiť všetci , keď je trofej v preparácii alebo je určená na vývoz musia ju aspoň dvaja členovia hodnotiteľskej komisie vidieť obodovať a pofotiť z prava z ľava a z predu a pohľad na hornú a dolnú čeľusť , pohľad chrupu a rozmery . Trofeje sa predkladajú s dolnou čeľustou dvojročný jeleň a daniel môže byť aj bez čeľusti .
Pri bodovaní srnca sú prirážky za rozpätie parožkov , zafarbenie , perlovanie, ružice, hroty vetiev , vyspelosť vetiev , pravidelnosť súmernosť a tvar parožia .
V rámci hodnotenia lovu v poľovníckej sezóne 2020/2021 bolo fyzicky predložených 564 trofejí poľovnej zveri a to v tomto počte: jeleň 102 trofejí, daniel 173 trofejí, srnec 173 trofejí, muflón 72 trofejí, diviak 44 trofejí a 8 trofejí šeliem /líška 4 trofeje, jazvec 4t trofeje/.
Z celkového počtu predložených trofejí získalo ocenenie medailových hodnôt 44 trofejí a to: JELEŇ 4 trofeje na udelenie bronzovej medaily, DANIEL 2 trofeje na udelenie striebornej medaily,9 trofejí na udelenie bronzovej medaile, MUFLÓN 1trofej na udelenie zlatej medaily, 1 trofej na udelenie striebornej a 6 trofejí na udelenie bronzovej medaily, SRNEC 1 trofej na udelenie striebornej medaily ,4 trofeje na udelenie bronzovej medaily, DIVIAK 3 trofeje na udelenie striebornej medaily, 5 trofeji na udelenie bronzovej medaily,, LÍŠKA 2 trofeje na udelenie zlatá medaily,1 trofej na udelenie striebornej medaily,1 trofej na udelenie bronzovej medaily ,JAZVEC 3 trofeje na udelenie striebornej medaily, 1 trofej na udelenie bronzovej medaily .
Základným kritériom pre posúdenie vhodnosti jedinca jelenej zveri na ďalší chov je posúdenie zdravotného stavu, telesného rámca a kondície vo vzťahu k veku jedinca a k ročnému obdobiu. U jeleňov je významným viditeľným prejavom uvedených znakov, ale zároveň aj genetického založenia jedinca, veľkosť parožia.
Za chovné jelene sa považujú jelene, ktorých parožie dosahuje minimálne stanovené kritéria, alebo ich prekračuje vo všetkých uvádzaných hodnotených znakoch, ako aj jelene, ktorých parožie nedosahuje uvedené minimálne kritériá vo viacerých znakoch (s výnimkou ak vo veku nad 5 rokov netvorí obojstranné koruny), ale presahuje bodovú hodnotu v závislosti od veku o viac ako o 10 bodov C.I.C.
Pri posudzovaní trofejí sú rozhodujúcimi kritériami predovšetkým dĺžka kmeňov, členistosť parožia a tvorba korún. Bodová hodnota vyjadruje aj ostatné posudzované znaky parožia a významne ju ovplyvňuje najmä hrúbka (merané obvody) parožia.
Taktiež sa považujú za nevhodné na ďalší chov jelene vykazujúce znaky trvalého poškodenia parožia v dôsledku ochorenia (poruchy metabolizmu), alebo poranenia (pučníc alebo kostry s následnými atypickými prejavmi na paroží).
Tabuľka: Kritériá pre posúdenie vhodnosti jedinca jelenej zveri na ďalší chov
| Vek | Kritériá |
|---|---|
| 1-ročné jelene (tzv. ihličiaky) | I. tenšie, hrotito zakončené ihlice s priemernou dĺžkou min. hrubšie, tupo zakončené ihlice s priemernou dĺžkou min. |
| 2-ročné jelene | I. členitosť parožia min. priemerná dĺžka kmeňov min. dĺžka stredných vetiev min. bodová hodnota podľa metódy C.I.C. |
| 3- ročné jelene | II. kmene obojstranne ukončené vidlicami s priemernou dĺzkou vetiev min. priemerná dĺžka kmeňov min. priemerná dĺžka stredných vetiev min. bodová hodnota podľa metódy C.I.C min. |
| 4 - ročné jelene | II. kmene jednostranne ukončené korunou s priemernou dĺžkou vetiev min. priemerná dĺžka kmeňov min. priemerná dĺžka stredných vetiev min. bodová hodnota podľa metódy C.I.C min. |
| 5 - ročné jelene | II. kmene obojstranne ukončené korunami s priemernou dĺžkou vetiev min. priemerná dĺžka kmeňov min. priemerná dĺžka stredných vetiev min. bodová hodnota podľa metódy C.I.C min. |
| 6 - ročné jelene | II. kmene obojstranne ukončené korunami s priemernou dĺžkou vetiev min. priemerná dĺžka kmeňov min. priemerná dĺžka stredných vetiev min. bodová hodnota podľa metódy C.I.C min. |
| 7 až 8 ročné jelene | III. kmene obojstranne ukončené korunami s priemernou dĺžkou vetiev min. priemerná dĺžka kmeňov min. priemerná dĺžka stredných vetiev min. bodová hodnota podľa metódy C.I.C min. |
| 9 až 10 ročné jelene | III. kmene obojstranne ukončené korunami s priemernou dĺžkou vetiev min. priemerná dĺžka kmeňov min. priemerná dĺžka stredných vetiev min. bodová hodnota podľa metódy C.I.C min. |
tags: #polovnicka #trofej #srnec