Lovenie zvery je staré ako ľudstvo. V praveku bolo lovenie spôsobom obživy človeka, neskôr bolo vášňou a záľubou hlavne kráľov, panovníkov a majetných jedincov a dnes je poľovníctvo súčasťou aplikovanej a systematizovanej ochrany prírody. Ako sa menilo sociálne a triedne zloženie spoločnosti, menilo sa aj nazeranie na zver, lov, chov, poľovníctvo a ich funkcie.
História a Vývoj Poľovníctva na Slovensku
Prvý pokus o komplexnú úpravu lovu na Slovensku je zaznamenaný v dekréte Ladislava I. - Svätého z r. 1095 (zákaz poľovať v nedeľu a vo sviatok). Dekrét Ladislava IV. z r.1279 hovorí o zákaze poľovania mníchom. Začiatky poľovníckeho práva možno nájsť v uzneseniach Zemského snemu už v 15.storočí. Zákonný článok XX z r. 1883 viaže právo poľovať na vlastníctvo pozemku. Vlastníci s výmerou min. 200 jutárov mali právo na tomto území poľovať. Vlastníci nad 50 jutárov sa spájali do spolkov. Prvé lovecké spolky na našom území vznikajú v minulom storočí. V septembri r.1929 bol vydaný Malý poľovnícky zákon ako doplnok článku XX/1883. V tom istom roku vzniká i československá kynologická jednota. Roku 1934 sa poľovnícke organizácie Čiech, Moravy a Slovenska zjednotili v Prahe. Po rozbití ČSR r.1939 vzniká v Bratislave Zväz LOS na Slovensku a Česká myslivecká jednota. Po vojne vzniká Zväz LOS na Slovensku opäť v r.1947. V r.1961 vzniká v Prahe čs. myslivecký svaz. Ten zanikol v r. 1968 a podľa zákona o čs. federácii sa vytvorili dva zväzy Slovenský poľovnícky zväz a český myslivecký svaz. SPZ existuje dodnes, keď združuje do 40 tisíc poľovníkov občanov SR.
Význam Poľovníctva
Poľovníctvo je súčasťou ochrany prírody. Plní teda hlavne funkcie ako ochranárske, ekologické, kultúrne, rekreačné, produkčné a komerčné. Ekologické a ochranárske faktory musia mať v poľovníctve prioritu pred individuálnymi, alebo skupinovými loveckými a vlastníckymi záujmami. Poľovníctvo sa nesmie rozvíjať v rozpore s celospoločenskými záujmami so zreteľom na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a ochranu životného prostredia. Naše organizované poľovníctvo má vo svete uznávané postavenie. Významné je poslanie poľovníctva v našej kultúre je zdrojom inšpirácie výtvarníkov, hudobníkov i ľudových umelcov. Nezanedbateľný je hospodársky prínos produkcia diviny, komerčný význam z poľovného turizmu, nepriamy hospodársky význam má i v ničení buriny i živočíšnych škodcov. Hlavný význam spočíva v ochrane životného prostredia.
Poľovnícka Reč a Názvoslovie
Poľovnícka reč - je to reč, ktorú používajú poľovníci medzi sebou. Vznikla dávno - medzi poľovníkmi, ktorí sa pokladali za určitú skupinu a i svojou rečou sa chceli odlišovať od ostatných ľudí. Okrem odborných poľovníckych termínov zahŕňa v sebe i slangové výrazy prevzaté z ľudovej reči alebo z iných jazykov. Na poľovnícku reč nadväzuje i "poľovnícka latina' - veselé často zveličené i vymyslené poľovnícke zážitky. Poľovnícka reč je súčasťou poľovníckych zvykov a tradícií. Poľovnícke názvoslovie vzniklo zdokonaľovaním správnej poľovníckej terminológie. Knižne vyšlo roku 1985. V snahe zachovať čistotu slovenského jazyka i v poľovníctve je správne používať poľovnícke názvoslovie už v teoretickej príprave kandidátov poľovníctva v rámci prednášok, besied, sedení, v odbornej literatúre, v časopisoch, na kultúrnych podujatiach a podobe.
Poľovnícke Povely, Signály a Fanfáry
Povely, signály a fanfáry sú pomôckou na udržovanie poriadku a správne vedenie poľovačiek. Poľovník by ich mal ovládať a poznať naspamäť. Lesničiar nosí lesnicu na primerane dlhom remienku na pravej strane prevesenú cez ľavé plece s nátrubkom smerom dopredu - aby ju mohol bez zvesovania priložiť k ústam. Pri otváraní veľkých poľovačiek sa používajú tiež lesné rohy B, ak na poľovačke nie sú lesničiari, môže poľovný hospodár použiť i trúbku - signálku, resp. malú lesničku, ktorá znie o oktávu vyššie. Známe sú Slávnostné fanfáry pre lesné rohy, F, pochod slovenských poľovníkov K horám a Poľovnícka rozlúčka, všetky zložil zaslúžilý umelec Tibor Andrašovan - text k pochodu a rozlúčke napísal Dr. Pavel Poruban. Zložené boli k 50.výročiu organizovaného poľovníctva na Slovensku roku 1970 - vtedy vznikli i základné slovenské poľovnícke signály pre lesnice B (1 -10), 1 uvítanie, 2 začiatok činnosti, 3 honci do kruhu, 4 prestávka, 5 koniec prestávky, 6 koniec činnosti, 7 pozor, 8 výrad, 9 Lovu zdar!, 10 slávnostné lesnice. Okrem praktického významu spĺňa lesničiarstvo i kultúrne poslanie - pôsobí na estetické cítenie poľovníka, napomáha prezentácii našej poľovníckej kultúry pred zahraničím, dotvára atmosféru významných poľovníckych podujatí - snemov, Dní Sv.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Poľovnícke Zvyky a Tradície
S vývojom poľovníctva sa v poľovníckych kruhoch takmer všetkých národov rozvíjali aj rozličné poľovnícke zásady, mravy, obyčaje a zvyklosti, ktoré sa tradične prenášali z pokolenia na pokolenie. Mnohé z nich udržiavame a uplatňujeme dodnes. Ide hlavne o poľovnícky pozdrav, spôsoby dorozumievania sa poľovníkov v lese príležitostné poľovnícke nástupy povely a signály, pasovanie poľovníkov na lovcov zveri a podobne. Našou povinnosťou je tieto zvyklosti si starostlivo zachovávať, dodržiavať a podporovať súdržnosť kolektívu. Majú poľovníkov vychovávať a viesť k humánnemu prístupu k zveri, k lovu i k úprimnému priateľstvu jedného k druhému Majú vychovávať oddaných poľovníkov, ktorí budú dobre reprezentovať poľovníctvo i pred širokou nepoľovníckou verejnosťou. Významným zvykom je svätohubertská legenda a každoročné oslavy tohto patróna poľovníkov, ktorého odkaz spočíva v zásade, že zver v prvom rade treba chrániť a chovať a až potom loviť.
Zálomok
Zálomky sa používajú na označenie rôznych miest a oznamov, alebo ako vetvička, ktorou sa ozdobuje klobúk poľovníka po ulovení trofejovej zveri, resp. pri slávnostiach, ďalej ako prejav poslednej úcty k ulovenej zveri, smútočné pri pohreboch ap. Zálomok sa odlamuje (nie odreže) z ihličnatého, resp. listnatého stromu z blízkosti miesta ulovenia zveri. Strelecký zálomok -vetvička, resp. časť sa vkladá ulovenej zveri raticovej medzi zuby, pernatej do zobáka ako posledný hryz, resp. zob, časť namočená v krvi zveri sa odovzdáva strelcovi na loveckom noži alebo klobúku so slovami: Lovu zdar! Zálomok sa môže položiť i na ulovenú zver ležiacu na pravom boku - u samčej zveri odlomenou stranou smerom k hlave, u samičej naopak. Ďalej sa nosí i pri pohrebe poľovníka a ako posledná rozlúčka sa kladie na rakvu, resp.
Posledná Pocta Zveri
Vzdanie poslednej pocty ulovenej zveri je prejavom našej úcty k nej. Posledná pocta zveri (malej) sa vykonáva na výradisku ceremoniálom - slávnostným výradom, ktorý má svoje pravidlá. Okolo zoradenej zveri sa urobí obruba z čečiny a na štyroch rohoch sa zapália vatry. V čele stoja funkcionári, oproti nim lesničiari, po pravej strane od funkcionárov stoja strelci, oproti nim honci a personál. Zver sa ukladá na pravý bok - každý 10. kus zveri sa povytiahne o polovicu dĺžky tela. Chrbtami smeruje zver k čelu výradiska. Zoskupuje sa do vyrovnaných radov od najväčšej po najmenšiu v poradí diviak, líška, u malej zveri líška, zajac, bažant. Slávnostné signály, resp. fanfáry si účastníci vypočujú s obnaženými hlavami. Zver na výrade nik nesmie prekračovať. U veľkej trofejovej zveri prejavujeme poslednú úctu aj posledným hryzom, resp. posledným zobom -odlomeným (nie odrezaným) konárikom ihličnatého alebo listnatého stromu z blízkosti miesta uhynutia zveri. Konárik vložíme do papule, resp. zobáka.
Poľovnícky Odev
Zelená farba poľovníckeho oblečenia je výborná krycia farba, lebo ladí s farbou prírody, aby splývala s okolím a aby zbytočne neupozorňovala na prítomnosť v revíri. V zimnom období poľovník používa termo oblečenie a kvalitnú obuv. V lete je oblečenie prispôsobené klimatickým podmienkam. Na slávnostné príležitosti slúži uniforma. Na spoločných poľovačkách by mal poľovník vyzerať ako člen Hubertovho cechu a nie ako vojak Slovenskej a či inej armády.
Pohreb Poľovníka
Pred samotným obradom zakúpia členovia PZ, v ktorom poľovník poľoval veniec, pripravia smútočnú reč a zhotovia zálomky (vetvičky z jedlí, alebo smrekov previazané čiernou stuhou). Zálomky majú poľovníci pripnuté na ľavej strane chlopne kabáta, alebo na klobúku. Po pohrebnom obrade sa zálomky buď položia na rakvu, alebo hodia do jamy. Prvý zálomok položí, resp. hodí do jamy zvyčajne ten člen, ktorý prednesie smútočnú reč. Tá musí vychádzať z reálneho hodnotenia osobnosti poľovníka. Po prejavoch sústrasti najbližšej rodiny vyslovia rodine úprimnú sústrasť podaním ruky i poľovníci. Po pohrebe majú členovia výboru PZ povinnosť pomôcť pozostalým pri zabezpečení poľovníckych zbraní a streliva podľa platných predpisov. Niekde býva zvykom, že rakvu na cintorín nesú poľovníci. Vtedy i pred ňou a po jej bokoch kráčajú ďalší poľovníci so zlomenými puškami. Tí môžu rakvu vyprevádzať i v prípade, že ju nenesú poľovníci. Ak ide o pohreb napr. v krematóriu, alebo sa na pohrebe zúčastní len menšia delegácia poľovníkov, vtedy rečník, resp. iný poľovník položí na rakvu len jeden väčší nepravidelný zálomok (cca 30 cm) previazaný čiernou stuhou.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Slovenský Poľovnícky Zväz (SPZ)
Poľovníctvo je podľa novelizovaného zákona súhrnom činností zameraných na zachovanie, zveľadenie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva SR. Preto musí poľovníctvo plniť hlavne funkcie ekologické a ochranárske, až potom kultúrne, rekreačné, produkčné a komerčné. Poľovníctvo pomáha spoluutvárať životné prostredie hlavne cieľavedomými zásahmi do prírody: dodržiavaním zásad chovu a lovu zveri, stanovených spôsobov a dôb lovu a ochrany poľovnej zveri. Aby mohlo poľovníctvo racionálne spolu utvárať životné prostredie, musí sa rozvíjať v súlade s celospoločenskými záujmami koordinujúc svoju činnosť s poľnohospodárstvom, lesníctvom a orgánmi štátnej ochrany prírody. Jednotlivé PZ sa snažia dotvárať životné prostredie budovaním ekologicky funkčných plôšok pre zver (remízky, políčka, lúčky, ohryzové porasty...), členitých brehov vodných tokov, čo pomáha vzniku biologicky vyvážených ekosystémov. Pre poľovníkov je dôležité dodržiavať dohodnuté zásady pre poľovné obhospodarovanie veľkoplošných chránených území (CHKO, NP...). SPZ sa musí snažiť spolupracovať pri tvorbe zákonov, dotýkajúcich sa zveri a jej životného prostredia, s príslušnými rezortmi.
Všetkým členom SPZ musí záležať na tom, aby sa novými členmi SPZ stali mladí ľudia, ktorým skutočne záleží na ochrane našej poľovnej zveri i na ochrane životného prostredia. Kladný vzťah k prírode, lásku a úctu k nej treba podchytiť už u detí. SPZ preto pracuje s mládežou v Krúžkoch mladých priateľov poľovníctva, ktoré organizujú a vedú PZ. Práca s mládežou má pre SPZ veľký význam. Deti a mladí ľudia sú správne vedení svojimi staršími priateľmi poľovníkmi. S nimi sa učia starostlivosti o zver, pomáhajú pri prikrmovaní, pri brigádach, návštevami chovateľských prehliadok trofejí, poľovníckych výstav, kultúrno-výchovných podujatí si osvojujú a preberajú dobré poľovnícke zvyky, obyčaje, dozvedajú sa o tradíciách. Všetky získané vedomosti môžu neskôr využiť ako poľovníci v praxi, resp. ako nepoľovníci pri chápaní potreby ochrany prírody a správnom názore na organizované poľovníctvo - obhajovaním jeho činnosti pred ostatnou nepoľovníckou verejnosťou.
Medzinárodné Organizácie
- CIC - Conseil International de la Chasse et de la Conservation du Gibier - Medzinárodná rada pre lov a ochranu zveri, pôvodne len Medzinárodná poľovnícka rada. Vznikla v r.1930 (7.11.) v Paríži. ČSR patrila medzi zakladajúce štáty. Je to nevládna organizácia, ktorej cieľom je podporovať všeobecné záujmy poľovníctva v súlade s ochranou prírody.
- FACE - Federácia poľovníckych zväzov európskej únie bola založená v roku 1977 so sídlom v Bruseli. SPZ je od roku 1996 plnoprávnym členom.
Etické Zásady Lovu
Etickou zásadou lovu trofejovej zveri(jeleň, daniel, muflón, srnec, diviak) je, že jej dáme šancu - nelovíme ju na ležisku, matku pri mláďati, nelovíme v noci (okrem diviačej zveri) Usilujeme sa zver uloviť prvým zásahom. Pri postrelení zver dohľadáme, resp. zabezpečíme včasné dohľadanie. Ďalšieho jedinca ulovíme až po dohľadaní zveri. Raticovú zver by mal vyvrhnúť sám strelec - pri vyvrhovaní si zver zaslúži úctu, strelcovi okrem trofeje patrí i tzv. poľovnícke právo: jazyk, srdce, pľúca, pečeň, slezina s priobličkovým tukom. Vyvrhnutá zver sa má čo najskôr dopraviť na miesto určenia. Ulovenú zver s posledným hryzom v papuli ukladáme na dopravný prostriedok tak, aby jej hlava smeroval dozadu, aby sa "posledným pohľadom" mohla rozlúčiť so svojim domovom.
Za správne ulovenie zveri sa strelcovi odovzdáva poľovnícky zálomok . Taktiež streleckým zálomkom a posledným hryzom prejavujeme úctu k ulovenej zveri. Strelecký zálomok sa odlomí (nie odreže) z ihličnatého, resp.
Tabuľka základných slovenských poľovníckych signálov pre lesnice B (1-10)
| Číslo signálu | Názov signálu |
|---|---|
| 1 | Uvítanie |
| 2 | Začiatok činnosti |
| 3 | Honci do kruhu |
| 4 | Prestávka |
| 5 | Koniec prestávky |
| 6 | Koniec činnosti |
| 7 | Pozor |
| 8 | Výrad |
| 9 | Lovu zdar! |
| 10 | Slávnostné lesnice |
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
tags: #polovnicke #kreslene #symboly