Publikácia slovenských autorov obsahuje motív lovu v najrozmanitejších podobách od praveku po všetky obdobia vývoja spoločnosti. Obsahuje množstvo strán obrazovej prílohy. Kapitoly: Pravek, Blízky východ a antika, Stredovek, Renesancia a barok, Od romantizmu k realizmu, 20.
Renesancia a Barok: Dve Odlišné Poňatia Umenia
Renesančné a barokové maliarstvo reprezentujú dve po sebe idúce, no zásadne odlišné poňatia umenia. Renesancia (približne 1400-1600) nadväzuje na antickú kultúrnu tradíciu a humanistické myslenie, usilujúc sa o harmonickú proporcionalitu, racionálny priestor a ideál krásy. Barok (circa 1600-1750) vzniká v kontexte Kontrareformácie, absolutistických dvorov a vedeckej revolúcie; jeho maliarstvo hľadá emocionálny účinok, iluzívnosť a dynamiku.
Techniky a Štýly
V ranej renesancii dominujú nástenné fresky (buon fresco) a tempera na dreve. S postupnou dominanciou severoeurópskej olejomaľby (vycibrenej vo flámskom prostredí) sa šíri olejová technika, ktorá umožňuje glazovanie, hĺbku farieb a plynulé prechody svetla. V 16. storočí sa rozširuje plátno (najmä v Benátkach), ľahšie na transport a vhodné pre veľké formáty. Lineárna perspektíva (Brunelleschi, teoreticky kodifikovaná Albertim) a úmerové systémy (vitruviánska tradícia) dávajú renesančnému obrazu matematický poriadok. Chiaroscuro modeluje objem, no svetlo zostáva prevažne rovnomerné a opisné. Štúdium anatómie (da Vinci, Michelangelo) prináša verné telá s ideálnou muskulatúrou a vyváženou kompozíciou (trojuholníkové schémy, centrálne osi).
Témy a Objednávky
Popri sakrálnych cykloch sa renesancia opiera o humanistickú mytológiu, portrét, alegórie a historické scény. Objednávkami hýbu meštianske republiky (Florencia, Benátky), cirkev i mecenáši (Medici). V ranej fáze (Masaccio, Fra Angelico, Piero della Francesca) sa presadzuje perspektívne myslenie a tiché, kontemplatívne svetlo. Vo vrcholnej renesancii kulminuje harmonická ideálnosť: Leonardo da Vinci so sfumatom (jemné prechody svetla a tieňa), Raffael s vyváženou kompozíciou a Michelangelo s heroickou figúrou.
Vplyv Flámska a Nemecka
Flámsko a Nemecko prinášajú dôraz na optický realizmus, mikrodetailetnosť a olejomaľbu. Jan van Eyck rozvíja techniku priehľadných vrstiev, Albrecht Dürer prepája taliansku proporciu s nemeckou precíznosťou a grafickými cyklami rozšíruje vizuálnu kultúru.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Manierizmus a Barok
Po roku 1520 sa harmónia vrcholnej renesancie uvoľňuje. Manierizmus (Pontormo, Rosso Fiorentino, Bronzino, Parmigianino) preferuje elongované proporcie, nepravdepodobné pózy, komplikované kompozície a chladné, niekedy nekonvenčné farebné harmónie. Baroková maľba buduje pohyb a teatralitu pomocou diagonál, tenebrizmu (hlboké tiene s prudkými svetelnými akcentmi), kontrastnej farebnosti a prelínania figúr s priestorom diváka. Svetlo sa stáva nositeľom významu: vytrháva formy z temnoty, vedie pohľad, dramatizuje naratív. Caravaggio prináša bezprostrednú realitu: modely z ulice, fyzickosť tiel, psychologickú intenzitu a svetlo ako náboženskú metaforu.
Syntéza Umení v Baroku
V rímskom prostredí sa rozvíja syntéza umení: maliarstvo, sochárstvo a architektúra sa spájajú do iluzívnych celkov. Stropné fresky (Cortona, Baciccio, Pozzo) otvárajú architektúru k nebu; figúry prekračujú rám, stĺpy sa menia na maľované arkády, perspektíva stropu sa prepočítava zo stanovišťa diváka.
Rubens a Holandské Maliarstvo
Vo Flámsku (katolícky juh) dominuje reprezentatívny štýl Petra Paula Rubensa: monumentálne telá, pulzujúca farba, mytologické a náboženské cykly pre dvor a cirkev. V protestantskom Holandsku (sever) kvitne občiansky trh umenia: žánrové scény, interiéry, krajinomaľba, zátišia a portrét. Rembrandt rozvíja psychologickú hĺbku, pastózne vrstvy a dramatické svetlo; Vermeer kultivuje tichú geometriu svetla a intimitu všednosti.
Španielske a Francúzske Vplyvy
Španielske barokové maliarstvo (Velázquez, Zurbarán, Murillo) osciluje medzi dvorským realizmom a mystickou zdržanlivosťou. Velázquez kombinuje optickú spontánnosť so sofistikovanými priestorovými hrami (Las Meninas), Zurbaránov asketizmus vyniká kontemplatívnou jednoduchosťou, Murillove náboženské scény sú lyrickejšie. Francúzsky kontext (Poussin, Le Brun) smeruje k klasicizujúcej disciplíne - jasná naratívna štruktúra, kontrolovaná emócia, vzdelaná ikonografia.
Farebnosť a Svetlo
Farebnosť a svetlo: Tizian vs. Benátsky model stavia na kolorite (glazúry, teplé prechody, atmosféra), kým caravaggiovský model na svetelnom dramatizme (ostré kontrasty, inscenované zdroje). Barok tieto paradigmy syntetizuje: od scintilujúcej palety Rubensa po zdržanlivé, hnedo-okerové valéry Rembrandta.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Kompozícia a Žánre
Renesancia preferuje uzavreté, symetrické a harmonické schémy (pyramída, kruh, centrálny plán). Barok rozkladá rovnováhu v prospech diagonál, prekryvov a hlbokých priestorových prienikov. Renesancia upevňuje portrét a mytológiu, no sakrálne témy zostávajú centrom. Barok, najmä v protestantských krajinách, rozvíja autonómne žánre: genre (domácnosti, hostince), krajinomaľbu (morské výjavy, veduty), zátišia (kvety, lovecké motívy, vanitas) a špecializované subžánre (nočné scény, trhy, kuchyne).
Objednávky a Maliarky
Renesančné objednávky prichádzajú od mestských republík, bratstiev a súkromných rodín; baroková Európa zintenzívňuje cirkevné programy (Tridentský koncil posilňuje obraz ako prostriedok katechézy) a panovnícke reprezentácie. V oboch obdobiach pôsobia významné maliarky napriek inštitucionálnym bariéram. Sofonisba Anguissola už v 16. Renesancia formuluje teoretické traktáty (Alberti, Leonardo, Vasari), ktoré kodifikujú proporcie, perspektívu a hierarchiu žánrov. V 17. storočí vznikajú akadémie (Rím, Paríž), ktoré definujú bon goût, stanovujú pravidlá kompozície a výučby (kresba vs.
Vplyv na Neskoršie Obdobia
Neoklasicizmus 18. storočia reinterpretuje renesanciu ako normu, no romantizmus znovu objavuje barokovú expresivitu. Moderné umenia 19. a 20. storočia čerpajú z oboch tradícií: z renesančnej priestorovej konštrukcie aj barokového svetla a pohybu (od Delacroixa po Cézanna a filmové osvetlenie). Interdisciplinárne analýzy (röntgen, infračervená reflektografia, pigmentové sondy) odhaľujú podkresby, zmeny kompozícií a glazúrovacie postupy. Renesančné diela trpia krakelážou, tmavnutím lakov; barokové pastózne vrstvy a veľkoformátové plátna vyžadujú špecifickú stabilizáciu.
Základné Rozdiely
Renesancia: racionalita, rovnováha, ideál, opisné svetlo, stabilné kompozície, dôvera v ľudský rozum a antickú normu. Barok: emócia, dramatický svetelný kontrast, pohyb, prienik do diváckeho priestoru, syntéza umení a persvazívny účinok.
Renesančné a barokové maliarstvo predstavujú dve paradigmy, ktoré formovali európske videnie: konštrukciu ideálneho poriadku a orchestráciu afektu. Porozumenie ich technikám, ikonografii, mecenášstvu a estetike umožňuje čítať obrazy ako historické dokumenty aj ako živé nástroje významu.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Lov a Zver vo Výtvarnom Prejave
Mnohí bádatelia historického lovu zveri sa prikláňajú k názoru, že už praveký lovec vedel vábiť zver. Naučil sa to v prírode jej každodenným pozorovaním. Zistil, že zver reaguje na niektoré vonkajšie podnety vydávaním zvukov, ktoré sú charakteristické pre danú situáciu. Začal ich napodobňovať a využívať pri love. Zvuky vzbudzovali zvedavosť zveri, čím ju nútil, aby sa k nemu priblížila.
Ak vzdialenosť medzi lovcom a zverou zodpovedala účinnosti jeho zbraní, napríklad kameňu, oštepu, šípu a podobne, zaútočil. Podobnú taktiku využíval aj na odpútanie pozornosti zveri, aby sa k nej mohol nepozorovane priblížiť. Napodobňovaním zvukov veľkých šeliem ju nútil k úteku. Tak to robil vtedy, keď chcel, aby vošla do nastavených pascí, alebo do priestorov, v ktorých boli pripravení lovci.
Vývoj Vábenia Zveri
Ak by sme si položili otázku, aké pomôcky na imitovanie zvukových prejavov praveký človek pri love používal, odpoveď by pravdepodobne znela jednoducho, boli to jeho ústa a ruky. Keď sa mu podarilo napodobnenými zvukmi zver k sebe prilákať, pokračoval v ich imitácii a zdokonaľovaní. Pravdepodobne používal pri tom niektoré zvukové prejavy zveri a lístie zo stromov aj krov. Jeho poznanie dospelo až tak ďaleko, že okrem vlastných napodobňovaných zvukových prejavov začal využívať aj zvukové prejavy predtým chytenej zveri, ktorú donútil vydávať ich. Tento spôsob lovu sa v niektorých štátoch zachoval dodnes.
Zistiť obdobie, v ktorom lovci začali používať na vábenie zveri vábničky zhotovené z takých materiálov, ako je drevo, kosti, perie, kameň a podobne, je veľmi problematické. Zaujímavé poznatky o tom poskytujú archeologické výskumy. Patria k nim nákresy na stenách jaskýň a z neskorších čias frézky na stenách stavieb, zobrazujúce vábenie zveri pomocou nástrojov vydávajúcich zvuky. Materiál, z ktorého boli zhotovené, čiže spomenuté drevo, kosti, perie, koža a podobne, sa vplyvom času znehodnotil až zanikol. Ostali však pomôcky z neskoršieho obdobia, zhotovené z kovových materiálov ako je meď, bronz, olovo, cín. Vzhľadom na vydávané zvuky sa možno domnievať, že išlo o vábničky na lov zveri.
Ručadlo Karola Veľkého
K zaujímavým pomôckam, ktoré slúžili na imitovanie zvukových prejavov zveri pri jej love patrí ručadlo vyrobené zo slonieho kla. Pochádza z majetku franského kráľa a rímskeho cisára Karola Veľkého, ktorý panoval v rokoch 768 až 814. Niektorí odborníci sa prikláňajú k názoru, že patrí k nástrojom, ktorými sa oznamovali lovcom signály počas lovu. Iní tvrdia, a to podľa možnosti vytvorenia imitujúcich prejavov ručiaceho jeleňa, že patrí k ručadlám. Nesporná je však jeho vynikajúca umelecká výzdoba.
Barok a Emócie v Loveckých Motívoch
V histórii výroby vábničiek z hľadiska ich výzdoby mal veľký význam umelecký smer barok. Vznikol v polovici 16. storočia na hodnotách, ktoré vytvorila renesancia. Jeho kolískou bolo Taliansko, odkiaľ sa rozšíril po celej Európe. Najviac sa prejavil vo výtvarnom umení, kde zobrazoval dynamiku, pohyb a skrivené línie. Často sú zobrazované mýtické bytosti v pompéznosti a monumentalite. Barok sa nevyhýba zobrazovaniu agresívnosti, a to najmä ako odplaty za porušenie pravidiel ustanovených nadprirodzenými bytosťami.
Tento umelecký štýl orientuje myseľ ľudí do sveta emócií, zjavení až vytržení. Barokové motívy vyzdobujú palné zbrane a ďalšie pomôcky používané pri love zveri. Z tohto obdobia pochádza ručadlo, ktoré vyrobili zo slonieho kla pravdepodobne v Portugalsku v druhej polovici 16. storočia. Jeho výzdoba presvedčivo zobrazuje agresivitu ľudí pri love zveri.
Rokoko, Empír a Secesia
Na základoch baroka koncom 17. storočia vzniká ďalší umelecký štýl rokoko, čiže raný klasicizmus. Predchádzajúcu monumentalitu a dynamický výraz napätia, ktoré sú charakteristické pre barok, nahradila minucióznosť. V nej vyniká zmysel pre podrobnosť, dôkladnosť, ľahkosť a hravá naturalistická dekoratívnosť. Zobrazuje figúrky s pastorálnymi námetmi, kvetový dekor tvarovaný do podoby vtákov a ovocia. Zobrazuje aj umelo vytvorené zrúcaniny, záhradné slávnosti, tanec v prírode, milenecké páry v parku a tiež pastierske idyly. Štýl rokoka sa prejavil aj vo výzdobe loveckých zbraní.
Už koncom 17. storočia, najmä však začiatkom 18. storočia, dochádza k poklesu zobrazovania pompéznosti a do popredia sa dostáva drobný detail. Z tohto obdobia pochádza aj poľovnícka trúba z volského rohu s nátrubkom. Najpravdepodobnejšie sa používala na privolávanie odbehnutých psov, ale aj na zvolávanie stratených lovcov na spoločných poľovačkách. Jej roztrub je zhotovený zo strieborného plechu, na ktorom je jemná rytina.
V prvej štvrtine 19. storočia začína do umeleckého štýlu prenikať empír, ktorý je súčasťou neskorého klasicizmu. Vznikol vo Francúzsku, kde dosiahol vrchol svojho rozvoja v časoch Napoleonovho cisárstva, teda v rokoch 1804 až 1815. Rýchlo sa rozšíril do celej Európy. Pri zobrazovaní umeleckých motívov uprednostňuje prísnosť foriem a jasnosť. Nachádzajú sa v ňom vzory neskororímskej cisárskej architektúry, ktorými poukazuje na pompéznosť zobrazených umeleckých motívov. Týmto smerom bola ovplyvnená výzdoba zbraní až do konca 19. storočia. Stretnúť sa možno aj s vábničkami, na ktorých je zobrazený.
Koncom 19. storočia nastupuje takmer na celom svete secesia, nový umelecký smer. Zasiahla takmer všetky oblasti spoločenského života. Jej cieľom bolo vytvoriť nové ucelené vzory. V stavebnej architektúre vznikali nové stavby s pokrokovými prvkami. Secesia sa prejavila aj vo výtvarnom umení, v umeleckoremeselnej a umeleckopriemyselnej výrobe, čím sa položili základy modernému dizajnu. Okrajovo sa dotkla aj výzdoby zbraní, a to rastlinnými motívmi a motívmi zo života divo žijúcej zveri, ktoré sa približovali k motívom typickým pre barok. Avšak vábničky vyrobené továrenským spôsobom v tomto období majú veľmi jednoduchú umeleckú výzdobu, o čom nás presvedčujú katalógy ich výrobcov.
To však neznamená, že sa nestretneme s výzdobou vábničiek na umeleckej úrovni, ktorá je typická pre secesiu. Niet pochýb o tom, že na výzdobe vábničiek používaných pri love zveri takmer od ich vzniku až doposiaľ, sa odrážali umelecké smery, ktorými prechádzala naša spoločnosť. Zobrazuje aj umelo vytvorené zrúcaniny, záhradné slávnosti, tanec v prírode, milenecké páry v parku a tiež pastierske idyly.
tags: #polovnicke #motivy #renesancie