Vývoj právnej úpravy používania pascí na chytanie zveri v histórii poľovníctva je veľmi zaujímavý a pestrý. Odráža sa v ňom nielen spoločenské postavenie lovca zveri k vlastníctvu poľovníckych pozemkov, ale aj postupne sa vyvíjajúce predstavy o ochrane zveri a humánnosti lovu zveri, na určitom stupni spoločenského vývoja.
Lov v minulých obdobiach, v období ranného feudalizmu plnil lov zveri niekoľko úloh. budovali sa pasce na lov zveri v blízkosti polí.
Situácia sa začala meniť po vzniku feudálneho uhorského štátu (1000 n.l.) a postupným pričleňovaním karpatských území do štátneho zväzku Arpadovcov. Tak vznikali obrovské kráľovské revíry určené na lov zveri a kráľovské latifundiá poľnohospodárskeho charakteru.
V poľovníctve u nás platilo nemecké právo, čiže právo poľovníctva bolo viazané na vlastníctvo pôdy. Uhorský kráľ Gejza II. v roku 1157 vydal nariadenie v ktorom zakazuje lov zveri v nedeľu a sviatok. Vladislav II. v roku 1504 zakazal ľudu poľovať na jelene, srny, zajace, diviaky, bažanty jarabice a jariabky. V roku 1729 Karol III. po prvý krát v histórii poľovníctva vydal nariadenie k ochrane zveri.
Zákony Márie Terezie a Jozefa II. z r,1786 vzali pod prísnu ochranu právo poľovníctva a nariaďovali povinnú dražbu pri prenájme revírov. Pytliactvo sa považovalo za krádež a tak sa aj trestalo. Trvalá a definitívna úprava práva poľovníctva v bývalom Uhorsku sa vykonala za vlády Frantíška Jozefa I.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Druhy poľovníckych pascí
Na chytanie mäsožravej zveri, ale aj túlavých psov sa používali padacie pasce, tzv. tlčky. Profesionálni lovci v sibírskej tajge používajú tlčky aj na chytanie medveďov. Najdôležitejšou časťou padacej pasce je spúšťací mechanizmus. Jeho úlohou je v správnom momente spustiť padaciu časť pasce.
Ale musí mať aj dostatočnú citlivosť, ktorá zabraňuje jeho spusteniu v prípadoch, ak pod pascu vojde zver, ktorá sa nemá chytať, napr. vrany, straky, sojky a pod. Počas histórie lovu zvri sa používala kolová tlčka prakticky až do konca 19. storočia.
Pytliactvo a jeho následky
V dôsledku chudoby a nedostatku mäsitej potravy bolo u nás značným spôsobom rozvinuté pytliactvo, ktoré sa dedilo z pokolenia na pokolenie a v podstate pretrvalo až do vysťahovania dediny. Vzhľadom k tomu, že stavy lovnej zvery v dvoch svetových vojnách boli značné zdecimované, tak pytliactvo prekračovalo hranice katastra obce ba i štátne hranice. To viedlo častokrát ku konfliktom, ktoré končili i prestrelkou. Boli zaznamenané dva takéto veľké prípady.
Prvý sa odohral v katasri obce Topoľa v lesoch grófa Andrassyho, kde sa dostali naši piatí do ostrej prestrelky so správcom lesov v doprovode ostatných panských hájnikov. Druhý prípad bol ešte závažnejší a odohral sa na územi Poĺska, kde mal nahlásenú, za prísnych bezpečnostných opatrení, poľovačku vysokopostavený člen poľskej vlády. Tiež došlo k prestrelke s jeho ochránkov. Následné veľke vyšetrovania v oboch prípadoch neprinesli žiadné výsledky. Spomenutá aktivita naších spoluobčanou mala i tragické následky. Tak napr. Ivana Ž. zastrelili maďarský žandári na Dube. Mikula M.
Súčasnosť poľovníctva
K stabilizácii a nárastu populácie srnčej a jelenej zveri došlo v 90.rokoch minulého stotočia. V tej dobe pri prechádzaní katastrom bolo možné stretnúť niekoľko kusové čriedy srnčej a jelenej zveri.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Zrušením poľovného revíru Solište rozhodnutím bývalého ONV OPLHV pod č. poľ.314/1983 zo dňa 31.5.1983, ktorý mali prenajaté obce Smolník, Veľká Poľana a Ruské, vznikol rozhodnutím Lesného úradu v Humennom č. 144/94 zo dňa 26.4.1994 nový poľovný revír pod názvom Ruské.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby