Povestná psia tvár dostala na kolená už mnohých milovníkov zvierat a jazvečík je ňou preslávený. Jazvečíkov poznáte veľmi rýchlo podľa stavby ich tela: krátke nôžky nesú svalnaté, dlhé telo. Vzpriamene držaná hlava a uši visiace dole sú tiež typickým znakom jazvečíkov. Charakteristický je pre jazvečíka v pomere so zvyškom tela aj veľmi dlhý chrbát, čo mu vyslúžilo žartovné prirovnanie k párku. Hoci sa jedná o nízkeho psíka, zástupci tohto plemena sa pohybujú pomerne rýchlo a svižne.
Typy jazvečíkov
Kompaktní psíci sú rozdelení do 3 plemien, z ktorých najväčší je jazvečík štandardný, ktorého hmotnosť sa pohybuje okolo 9 kg. O niečo menší je jazvečík trpasličí, ktorý má obvod hrudi medzi 30 - 35 cm a hmotnosť 6 - 7 kg. Najmenší člen tohto rodu je jazvečík králičí, ktorého objem hrudi sa pohybuje len do 30 cm a váži maximálne 3 kg.
Druhy srsti jazvečíkov
Rozmanitosť panuje pri tomto obľúbenom psíkovi aj v srsti. Rovnako ako rozlišujeme 3 typy jazvečíkov, rozlišujeme aj minimálne 3 druhy srsti, ktoré toto plemeno môže mať. Existuje teda dlhosrstý hodvábny lesklý jazvečík, mierne strapatý drsnosrstý jazvečík so srsťou ako drátiky vrátane fúzov alebo krátkosrstý jazvečík s lesklou hebkou srsťou. Všetky tri varianty môžeme obdivovať v mnohých rôznych farbách. Môžeme nájsť jedinca s napr. hrdzavým, zlatistým alebo hrdzavo-zlatistým sfarbením, často sú tiež dvojfarební jedinci v kombinácii hnedej a čiernej či s fliačikmi, pričom základná farba je tmavá a pokrývajú ju svetlejšie fľaky. Biela sa tu však nevyskytuje, pretože len tak môže jazvečík farebne zapadať do svojho okolia vďaka typickému maskovaciemu sfarbeniu.
História a využitie jazvečíkov
Jazvečík pochádza pôvodne z Nemecka, kde bol údajne v stredoveku cielene chovaný. Oficiálne chovy pre držiteľov pochádzajúcich aj zo šľachtických kruhov vznikli na konci 19. storočia, ale štandard pre chov pochádza až z roku 1925. Označenie plemena bolo účelné: jazvečíky sprevádzali poľovníkov a boli nasadení predovšetkým na lov lišiek a jazvecov (odtiaľ teda označenie jazvečík). Krátke nohy umožňovali vniknutiu do nor jazvecov a lišiek, pričom úloha jazvečíka spočívala hlavne v tom, aby vyhnal zviera z úkrytu. Do boja s dotyčným obyvateľom nory sa jazvečík nemal púšťať. Tiež na zemi ukazovali jazvečíky mimoriadny talent a podávali skvelé výkony, napr. pri stopovaní.
Jazvečíky ako spoločníci a inšpirácia
K najznámejším prívržencom plemena jazvečíkov patril Napoleon Bonaparte, ktorý sa s nimi rád nechával vyobrazovať a dokonca pomenoval jedného zo svojich miláčikov Napoleon. Jeho posledný štvornohý priateľ našiel po svojej smrti miesto posledného odpočinku vedľa sarkofágu, v ktorom spočíva samotný Napoleon. Ako loveckí psi boli jazvečíky spočiatku vnímaní ako privilegované plemeno pre šľachtu, a tak ich mnohí nechávali, aby im odpočívali pri nohách. Cisár Vilém II. nechal svojmu milovanému jazvečíkovi Erdmannovi vytesať na náhrobok: „Spomíname na našeho verného jazvečíka Erdmanna (1890 - 1901)“. Aj britská kráľovná Alžbeta II., známa svojou veľkou vášňou pre welšských corgi, nenechala na jazvečíky dopustiť, dokonca chovala plemeno zvané Dorgis, čo je kríženec Corgi a jazvečíka. Ani umelci nezostali voči jazvečíkom chladní a nechali sa nimi inšpirovať. Maliar Pablo Picasso a jeho jazvečík Lump tvorili nerozlučnú dvojku, čo dokazujú aj mnohé fotografie. Aj umelec Andy Warhol zvečnil svojich jazvečíkov Archie a Amosa v svojich dielach.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Popularita a súčasnosť
Potom už jazvečík nebol len plemenom pre privilegovanú hornú triedu. Naopak zdvihla sa vlna záujmu a plemeno sa rozšírilo po celej Európe. Hlavne v Nemecku sme mohli zaznamenať krátkonohých psíkov. Sprevádzali svojich pánov mestom alebo na prechádzke lesom - obľúbenosť jazvečíka v domácnostiach rástla. Tiež Olympijské hry z roku 1972 napomohli etablovaniu plemena. Ich maskotom sa stal bodkovaný jazvečík Waldi, ktorý mal reprezentovať hosťovskú zem a bol prezentovaný ako „typicky nemecký“.
Dnes je jazvečík považovaný skôr za exota než za módneho psíka a na ulici ich stretávame skôr zriedka. V Nemecku, v „základne“ jazvečíkov a ich priateľov, sú počty ročných prírastkov šteniat stále nižšie. To je spôsobené aj pribyvajúcimi psami iných plemien podobnej veľkosti. Od jack-russell teriéra po mopsíka - milovnící psov majú v súčasnosti oveľa väčší výber ako predtým. Aj napriek príležitostným vtipom na účet jazvečíkov, keď sú nazývaní „párky v rohlíku“ a ich vyobrazeniu na zadnej náprave dlhých TIR vozov, má toto plemeno stále mnoho skalných fanúšikov, ktorí vedia oceniť tohto chytrého, sebavedomého psíka.
Povaha a správanie jazvečíkov
Malý psík s veľkým sebavedomím: keďže bol jazvečík pôvodne vyšľachtený pre samostatnú prácu pri love, rástlo s touto úlohou aj jeho sebavedomie. Tento charakterový rys sa môže hlavne pri stretnutí s väčším psom prejaviť a vyvolať konflikt, pretože jazvečík sa zdráha prejaviť náležitý rešpekt. Jazvečíky patria medzi psov, ktorí pracujú samostatne a radi tiež určujú všetko, ako sa len dá. Jazvečíky typu „will to please“, ktorí s radosťou čakajú na nové úlohy a snažia sa urobiť svojich pánov na každý pád šťastnými, tvoria prehliadnuteľnú menšinu. Pre milovníkov jazvečíkov platí jedno heslo: začať už od štenacieho veku s láskyplnou, ale dôslednou výchovou! Tým sa posilňuje aj prepojenie medzi majiteľom a zvieraťom, ktoré by malo byť pri jazvečíkoch vytvárané pozvoľna a opatrne. Hoci majú sklony k tvrdohlavosti a neuznávaniu autorít, sú to spravidla vyrovnaní sprievodcovia, ktorí nie sú agresívni ani ustrašení.
Zdravie a starostlivosť
Krátke nohy jazvečíkov môžu znamenať nešťastie: môže dochádzať k skorej osifikácii, ktorá potom vedie k pokriveniu končatín. Kvôli dlhému chrbátu, v pomere ku krátkym nohám, sú jazvečíky veľmi náchylní práve na ťažkosti s chrbátom a stavcami, hlavne vyskočenie platničky sa im často stáva. Pri tomto ochorení dochádza k stlačeniu nervu vo vnútri stavca, vďaka čomu potom psík nemôže ovládať napr. zadné končatiny. Pokúsiť sa tomuto problému predísť je samozrejme lepšie, ako ho potom liečiť: preto je treba psíkovi dopriať veľa pohybu, aby posilňoval svalstvo v oblasti chrbta a tiež si udržoval správnu hmostnosť, čo je veľmi dôležité pre zdravie Vašeho štvornohého miláčika. Pokiaľ už ku krívaniu zapríčinenému ochorením došlo, nie je možné stav zvrátiť, ale je možné zmierňovať symptómy liekmi, fyzioterapiou alebo chirurgickým zákrokom. Tiež chodenie po schodoch je pre tohto psíka nebezpečné, keďže aj toto prispieva k skorému nástupu ochorenia chrbáta, preto jazvečíka cez schody pokiaľ možno preneste.
Drsnosťou patria jazvečíky k naozaj robustným zástupcom plemena, ale sú tiež patrične tvrdohlaví. Aby sa jazvečíky cítili skutočne dobre vo svojej koži, je potrebné im venovať náležitú starostlivosť. Kefujte svojho psíka najlepšie viackrát týždenne - nezáleží na tom, či sa jedná o dlhosrsté alebo krátkosrsté plemeno. Starostlivosť o dlhú srsť je samozrejme náročnejšia. Svojimi krátkymi nôžkami jazvečíky často šramotia v hustom kroví. Preto pri kefovaní nezabúdajte ani na kontrolu prípadnej hávedi, ktorá sa mohla v srsti Vašeho miláčika ubytovať.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Výchova a výcvik
Jazvečíky majú svoju vlastnú (tvrdú) hlavu a ich výchova vyžaduje veľkú trpezlivosť, empatiu a dôslednosť. Ich pôvodné využitie ako loveckých psov hraje v tomto ohľade veľkú rolu. Ako takí boli často v pozícii, keď sa museli sami rozhodnúť a jednať sebavedome a odvážne. Preto stanovte jazvečíkovi pevné pravidlá a buďte hlavne dôslední! Jazvečík sa naučí rýchlo, čo sa od neho očakáva - a drží sa toho. Pokiaľ sa náhodou necháte zmiasť psím pohľadom, ktorý na Vás pri výchove vrhne, bude to potom bez hanby zneužívať. Ako lovecký pes má jazvečík v sebe prirodzenú túžbu po koristi - cieľom výchovy by teda malo byť zvládnutie lovu. Na okolie s deťmi alebo inými psami by si malo toto plemeno zvykať už od šteniatka, aby s nimi neskôr zvládli vychádzať. Tak sa ho dá naučiť spolužitie aj s inými zvieratami, ale pokiaľ sa budú menší jedinci pohybovať volne po trávniku, stanú sa v očiach jazvečíka korisťou. Celkovo voľný pohyb v prírode bez vodítka odporúčame len pri maximálne poslušných a špičkovo vycvičených psoch.
Chytré hlavičky sa potrebujú stále niečim zaoberať, aby na nich neprišla dlhá chvíľa. Aportovanie, hľadanie skrytých predmetov v dome či na záhrade, trénovanie trikov - to všetko je pre chytrých psíkov vítaná zmena, a zároveň tieto činnosti posilňujú puto medzi človekom a zvieraťom. Pre športové aktivity, ako sú agility, nie sú jazvečíky veľmi vhodní, zato radi podnikajú prechádzky - zaistenie dostatku pohybu je najlepší spôsob ako predísť ochoreniu chrbta, na ktoré jazvečíky trpia. Pokiaľ beriete jazvečíka na prechádzku, určite zaistite, aby mal dostatok priestoru k ňuchaniu a blázneniu.
Rozhovor s výcvikárom Martinom Kováčom
Pre skupinu jazvečíkov je spoločné, že sa cvičia v podstate rovnakou metódou. Viac prezrádza v rozhovore výcvikár MARTIN KOVÁČ.
Čo rozhoduje o budúcom úspechu šteňaťa? Je to najmä pôvod psa a prístup majiteľa. Kto sa rozhodne obstarať si šteňa, kupuje si v podstate „surovinu“. Hoci psík pochádza z dobrej chovateľskej stanice po poľovne vedených rodičoch, ale majiteľ podcení výchovu a výcvik, túto surovinu znehodnotí.
Najskôr ho naučíme poslúchať na meno, chodiť na vôdzke, vrátiť sa po stope vodiča. Približne od piatich mesiacov ho vodíme do lesa, na polia a lúky, kde sa môže voľne pohybovať. Ak sa príliš vzdiali, ukryme sa za strom alebo ker, aj šteňa má totiž výborný čuch, pomocou ktorého nás nájde.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Ing. Martin Kováč, rodák z Malaciek vyštudoval Lesnícku fakultu TUZVO, pracuje na OZ Vojenských lesov a majetkov SR Malacky. Je členom PZ Borský Svätý Jur a výcvikár Slovenského klubu chovateľov jazvečíkov.
Ktoré vlastnosti jazvečíka považujete za najdôležitejšie? Z vlohových vlastností je najpodstatnejší čuch, ktorý ovplyvňuje hlásenie na stope, a odvaha v revíri. Hlasitosť sa overuje v rámci skúšok hlasitosti a odvahy jazvečíkov na zajačej stope, lebo je najjemnejšia. Dôležité je overiť správanie psa po výstrele.
Pri plachých jedincoch, ktoré nereagujú korektne, ide o vrodený defekt, preto sa vyraďujú z chovu. Poznal som sučku, ktorú napriek bojazlivosti nevyradili, a túto vlastnosť preniesla na potomstvo. Videl som to pri výcviku jej šteňaťa... Aj farbiarske skúšky malých plemien odhalia nedostatky vo výcviku, napríklad odkladanie prípravy na poslednú chvíľu. Ak sú skúšky naplánované na koniec mája, psa začneme trénovať najneskôr od polovice apríla.
Na prípravu určite nestačia dva týždne. S výcvikom jazvečíkov je to podobné ako u ľudí, niektoré sú bystrejšie, iné chápu pomalšie. Chytrejším stačí prejsť stopu raz alebo dvakrát a môžu ísť na skúšky, s ďalšími treba tento úkon viackrát zopakovať. Medzi jednotlivými tréningmi treba dodržať primeraný časový odstup. Cvičím psy dvakrát do týždňa, aby sa na výcvik vyslovene tešili. Denná drezúra by ich znechutila. Ale v období kladenia mláďat do revíru vôbec nechodím so psami.
Kynológovia zdôrazňujú, že treba veriť inštinktu psa. Súhlasíte? Áno. Majiteľ či vodič sa denne oboznamuje s reakciami jazvečíka v jednotlivých situáciách. Pes sa ináč správa na stope, inakšie pri križovaní staršej stopy čerstvou alebo ak stopu nesleduje.
Mnohí poľovníci pri výcviku tieto signály podceňujú a zameriavajú sa na rôzne finty. Pri zakladaní tréningových stôp si zvyčajne priľahlé stromy označujú papierikmi. Pri práci psa na stope nesledujú samotnú prácu psa, ale hľadajú papieriky na stromoch. To isté robia aj na skúškach. Vodič ide so psom po stope a očami blúdi po okolí. Nevšíma si prácu jazvečíka, chce sa len utvrdiť v tom, že kráča správnym smerom. To je veľká chyba! Pes väčšinou ide dobre, ale vodič ho strhne inam.
Špeciálnou kapitolou je brlohárčenie. Čo poradíte? Výcvik zameraný na prácu pod zemou sa zvyčajne začína až po prvom roku, ale medzi jazvečíkmi existujú výnimky potvrdzujúce pravidlo. Ak si napríklad desaťmesačný psík trúfne vojsť do umelého brlohu bez kontaktu s líškou, v tejto aktivite ho podporíme. Niektoré jedince sa však na takýto krok odvážia až vo veku dvoch rokov či neskôr.
K nácviku brlohárčenia pristupujme veľmi opatrne, lebo každá zlá skúsenosť mladého psa silne poznačí. Ak mu šelma ublíži, môže sa stať, že psíka do brlohu viac nedostaneme. Jedným zo znakov dospelosti jazvečíka je to, že po vyprázdnení sa zahrabáva končatinami. Vtedy už môže ísť do brlohu bez negatívnych následkov. No poľovníci, ktorí chcú psa využívať ako duriča, by nemali brlohárčiť v prírodných brlohoch. Jazvečík je totiž mimoriadne inteligentný. Len čo začne brlohárčiť v revíri, dané miesto si takmer navždy zapamätá. Viem to z vlastnej skúsenosti. Môj psík aj po piatich rokoch presne vedel, kde bol brloh. Keď som išiel na spoločnú poľovačku na diviaky, okamžite tam zamieril.
Variety a skúšky jazvečíkov
Jazvečík sa chová v troch veľkostiach (štandardný, trpasličí a králičí) a v troch typoch osrstenia (krátkosrstý, drsnosrstý a dlhosrstý), čiže v deviatich varietách. Poľovníci na Slovensku využívajú predovšetkým štandardné hrubosrsté jazvečíky, ku ktorým v posledných rokoch opäť pribúdajú aj štandardné hladkosrsté. Dlhosrsté sa pre miernejšiu povahu v revíri neuplatňujú. Trpasličie a králičie jazvečíky sú najmä dobrými spoločníkmi. Pre skupinu jazvečíkov je však spoločné, že sa cvičia v podstate rovnakou metódou.
Môžu absolvovať skúšky vlôh malých plemien, jesenné skúšky malých plemien, farbiarske skúšky duričov, skúšky duričov, lesné skúšky malých plemien, farbiarske skúšky malých plemien, všestranné skúšky malých plemien, špeciálne skúšky z vodnej práce a skúšky v brlohárčení.
Z niektorých psov sa stanú načínače zveri. Ako tomu možno predísť? Existujú rôzne metódy výcviku na prácu na stope. Jedna je taká, že sa pes nechá vyhladovať a po úspešnom vypracovaní stopy dostane za odmenu nažrať, čiže motivácia jedlom. Som presvedčený, že pri takomto postupe sa za určitých okolností zo psa môže stať načínač. Situáciu vyhodnotí tak, že vypracoval stopu, môže sa nažrať.
Starostlivosť o jazvečíka
Chceli by ste si každý deň užívať pohľad na jazvečíka a priviesť si ho domov? Dobrá voľba! Ale predtým, než mu dáte nový domov, by ste mali vedieť nasledujúce:
- Jazvečíky sa dožívajú 15 rokov aj viac - ste pripravení prijať za psíka zodpovednosť na tak dlhú dobu?
- Premyslite si tiež, čo spravíte s psíkom v prípade Vašej neprítomnosti, napr. kvôli ochoreniu alebo dovolenky.
- V mnohých hoteloch môžu zostávať aj psíci - informujte sa teda na prípadné možnosti.
Tiež je dobré spýtať sa iných chovateľov jazvečíkov na spolužitie s týmto psíkom. Na internete nájdete veľmi skoro spústu milovníkov tohto plemena, ktorí sa s Vami podelia o svoje tipy či skúsenosti. Jazvečík nebol, aj napriek svojej veľkosti, nikdy typickým gaučovým psom, aj keď má samozrejme rád hladkanie. Toto platí aj pre rodinné spolužitie s týmto psíkom a mali by ste tento rys určite zohľadniť nielen Vy, ale hlavne deti.
Ako vybrať chovateľa jazvečíka
Plemeno si Vás omotalo okolo prstu a ste rozhodnutí, že si jazvečíka zaobstaráte? Potom sa pusťte do hľadania! Pri voľbe chovateľa by ste si mali dávať pozor na následujúce veci:
- Chovateľ by mal určite byť členom jedného zo spolkov alebo klubov pre chovateľov jazvečíkov. Hoci i tu sa môžu vyskytnúť čierne ovce, väčšinou práve členstvo je základným znakom seriózneho chovateľa.
- Tiež by malo prebehnúť zoznámenie s prostredím, kde chovateľ žije, aby ste si spravili obrázok o tom, kde šteňa vyrastalo a aké malo podmienky.
- Mali by ste vidieť aj súrodencov a rodičov Vami zvoleného psíka.
- Seriózny chovateľ je tiež veľmi zvedavý: zaujíma sa o tom, ako bude jeho chránenec žiť ďalej a kladie otázky ohľadne trávenia voľného času so psom a tiež to, kde bude bývať.
- Kúpna zmluva je samozrejmosťou.
Pokiaľ netrváte na šteňati, existujú aj spolky, ktoré ponúkajú starších jedincov a tí tiež hľadajú nový domov. Starší jedinec býva dobre vychovaný, čo určite oceníte. To je pre začinajúceho chovateľa veľké plus, keďže nemusia preberať elementárnu, kompletnú výchovu mladého psíka. Chovatelia rovnako ako sprostredkovatelia starších psíkov Vám dokážu dobre poradiť! Aj v útulku nájdete často vďačných jedincov, ktorí sa tešia, až získajú nový domov.
Veľký pozor by ste si mali dávať hlavne na tých chovateľov, ktorí ponúkajú zvieratá za “výhodnú” cenu. Keď zodpovedným chovateľom záleží na psíkovi, prevezmú za neho zodpovednosť a starajú sa o neho poctivo, ale „čiernym“ predajcom záleží len na zisku. Psíci sú odobraní od matky často príliš skoro, pričom tá je vnímaná len ako továrňa na ďalšie šteňatá. Toto jednanie so sebou nesie aj sociálne a zdravotné deficity, ktoré prinesú Vám aj Vašej peňaženke mnohé utrpenia: šteňatá sú potom chronicky choré alebo sa u nich krátko po zakúpení rozvinie choroba. Milovníci jazvečíkov by mali v tomto prípade myslieť do budúcnosti viac než inokedy a tiež nekupovať šteniatko z ľútosti, keďže každým takto zakúpeným jedincom podporujú dopyt po zvieratách za nízku cenu.
Naozajstní priatelia jazvečíkov vedia, že: jazvečík z dobrého chovu je síce nákladný, ale k nezaplateniu!
Tabuľka: Veľkosti jazvečíkov
| Veľkosť | Obvod hrudníka | Hmotnosť |
|---|---|---|
| Štandardný | Viac ako 35 cm | Okolo 9 kg |
| Trpasličí | 30 - 35 cm | 6 - 7 kg |
| Králičí | Do 30 cm | Maximálne 3 kg |
tags: #polovnicke #psy #jazveciky