Poľovníctvo na Slovensku má bohatú históriu a je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva a ochrany prírody. Koncepcia rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike - národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri zabezpečuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v spolupráci so Slovenskou poľovníckou komorou a schvaľuje vláda Slovenskej republiky.
História a Vývoj Poľovníctva na Slovensku
Poľovníctvo na našom území je prirodzene vzniknutá činnosť vyplývajúca z vhodných prírodných podmienok a dostatku voľne žijúcej zveri vysokej genetickej hodnoty. Už starovekí Slovania na území súčasného Slovenska lovili zver pomocou luku, kopijí, sietí a rôznych pascí.
- 1000 - 1038: Vytvorené poľovné revíry uhorských panovníkov (Tatranský kráľovský regál, Zvolenský les, kráľovské lesy v Liptove, na Orave ale aj na Spiši) i zvernice.
- 1075: Prvá písomná zmienka o práve na poľovanie v donačnej listine opátstvu vo Svätom Beňadiku.
- 1157: Dekrét kráľa Ladislava I. z roku 1095 zakazoval poľovačky v nedeľu a cez sviatky.
- 1265 - 1270: Panovník zakazuje poddaným loviť jelene, diviaky a veľkú zver.
- 1729: Šľachta si vynucuje dekrét u panovníka o poľovníctve a vtáctnictve. Dekrét Karola III. nariaďoval prvýkrát ochranu zveri (napr. ochranu bažanta, zákaz používania plemena dogy na poľovanie, zákaz loviť zver v čase gravidity).
- 1786: Mária Terézia a Jozef II. sprísňujú ochranu práva poľovníctva.
- 1802: František II. zavádza čas ochrany niektorých druhov zveri, zakazuje sa lov samičej zveri v čase párenia i v čase odchovu mláďat.
- 1883: Prestávajú platiť udelené poľovnícke privilégiá a právo poľovníctva je viazané na vlastníctvo pôdy.
V 19. storočí začínajú byť ohrozené stavy veľkej zveri nadmerným lovom, preto sa začína s budovaním zverníc, do ktorých sa dovážajú aj cudzie druhy zveri (daniel a muflón). Vznikajú aj bažantnice. Knieža Christián Hohenlohe, gróf Karol Forgách, Pállfyovci, Stummerovci, Zayovci, Károlyiovci, Koháryovci, Coburgovci a Habsburgovci sú rody, ktoré sa významne pričinili o rozvoj poľovníctva.
Na našom území sa písali a píšu aj dejiny svetového poľovníctva. V roku 1808 profesor Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici Henrich David Wilckens zaviedol do učebnej osnovy Lesníckeho inštitútu aj poľovníctvo a rybárstvo, čo bolo prvý krát na svete.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká v roku 1920 celoslovenská poľovnícka organizácia LOS - Lovecký ochranný spolok, jej zakladateľom bol gen. MUDr. Ján Červíček. V roku 1923 vznikla v Brne Československá myslivecká jednota (ČSMJ) vďaka snahe o spojenie rôznych poľovníckych (mysliveckých), loveckých, streleckých, trubačských a kynologických spolkov do jednej organizácie. V roku 1935 dochádza k spojeniu sa ČSMJ a LOSu. V roku 1947 sa prijíma zákon o poľovníctve. Na základe § 41 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve došlo k zriadeniu Slovenskej poľovníckej komory, jej ustanovujúci snem sa uskutočnil 23. januára 2010.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Súčasné Vnímanie Poľovníctva
Poľovníctvo je v súčasnosti vnímané časťou nepoľovníckej verejnosti výrazne negatívne. Jednou z príčin je odtrhnutie najmä mestského obyvateľstva od prírody a od prirodzených procesov. Časť verejnosti, prezentovaná najmä pestovateľmi poľnohospodárskych plodín poľovníkom zazlieva, že lovia zveri príliš málo a naopak, iná časť verejnosti vidí v love zveri v kontexte súčasnej doby niečo nehumánne.
Pri rozvoji vidieka a rozvoji agroturizmu môže pomôcť prezentácia zachovávania poľovníckych zvykov a tradícií. Nutná je väčšia spolupráca s poľnohospodárskymi subjektmi.
Štátna Správa Poľovníctva
Štátnu správu na úseku poľovníctva vykonávajú:
- Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako ústredný orgán štátnej správy poľovníctva.
- Okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady.
Štátnu správu na úseku poľovníctva vo vojenských obvodov vykonáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
Slovenská Poľovnícka Komora (SPK)
SPK je národná profesijná samosprávna organizácia plniaca úlohy na úseku poľovníctva, ktoré jej vyplývajú vo forme preneseného výkonu štátnej správy zo zákona o poľovníctve a zo stanov SPK. Poslanie SPK v systéme organizácie riadenia slovenského poľovníctva je dôsledne charakterizované vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré stanovujú spoluzodpovednosť SPK a MPRV SR za realizáciu koncepčných zámerov štátom riadeného rozvoja odvetvia poľovníctva.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Na koordinácii činnosti SPK ako národnej profesijnej samosprávy komorového typu s členskou základňou (k 31.12.2016) 62 020 držiteľov poľovných lístkov sa podieľajú volené riadiace, dozorné a disciplinárne kolektívne orgány (volebné obdobie je 5-ročné), odborné komisie a kluby.
Poľovné Revíry
V súčasnosti výmera poľovných pozemkov na Slovensku tvorí spolu 4 427 344 ha. V rámci Slovenska je uznaných 1 877 poľovných revírov, priemerná výmera poľovného revíru je 2358,73 ha.
Rozdelenie Zveri
Pod zverou rozumieme tie druhy voľne žijúcich živočíchov, ktoré ako zver cituje zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov. V súčasnosti platí výpočet zveri podľa § 19 zákona č.23/1962 Zb. Poľovnícke rozdelenie zveri je taktiež uvedené v § 19 zákona č.23/1962 Zb. o poľovníctve. Zver sa delí na zver úžitkovú a zver škodlivú. Zver úžitková i zver škodlivá sa delí na zver srstnatú a zver pernatú. V poľovníckej praxi rozdeľujeme ešte zver na zver veľkú a na zver malú.
Poľovnícke delenie zveri zohľadňuje ľudské, teda koristnícke kritériá a neberie zreteľ na postavenie jednotlivých druhov v ekologickom systéme, na vzťahy druhov vo vzájomnej väzbe na prostredie.
Zoznam druhov zveri:
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
- Zver pernatá: bažant jarabý, bažant poľovný, čajka smejivá, drop fúzatý, drozd čvikotavý, havran čierny, holub hrivnák, holub plúžik, hrdlička poľná, hrdlička záhradná, hus bieločelá, hus divá, hus krátkozobá, hus malá, hus siatinná, chochlačka sivá, chochlačka vrkočatá, jarabica poľná, jariabok lesný, jastrab lesný, kačica divá, kačica hvízdavá, kačica chrapkavá, kačica chrapľavá, kačica chripľavá, kačica lyžičiarka, kačica ostrochvostá, kavka tmavá, krkavec čierny, kuropta horská, kuropta červená, lyska čierna, močiarnica mekotavá, morka divá, myšiak lesný, myšiak severský, potápka chochlatá, sluka lesná, sojka škriekavá, straka čiernozobá, tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, volavka popolavá, vrana túlavá.
- Zver srstnatá: bobor vodný, daniel škvrnitý, diviak lesný, hranostaj čiernochvostý, jazvec lesný, jeleň lesný, jeleň sika, kamzík vrchovský alpský, kamzík vrchovský tatranský, králik divý, kuna lesná, kuna skalná, lasica myšožravá, los mokraďový, líška hrdzavá, mačka divá, medveď hnedý, medvedík čistotný, muflón lesný, ondatra pižmová, jeleník (pasrnec) bielochvostý, psík medvedíkovitý, rys ostrovid, srnec lesný, svišť vrchovský, šakal zlatý, tchor svetlý, tchor tmavý, vlk dravý, vydra riečna, zajac poľný, zubor hrivnatý, norok severoamerický, nutria riečna.
- Zver raticová: všetky druhy zveri z radu párnokopytníkov uvedených v druhom bode.
- Zver malá: je zver bažantia, zajačia a jarabičia.
Vývoj Poľovníctva
Poľovníctvo, ktoré sa postupne vyvíjalo z lovu zveri, prechádzalo a aj v dnešnej dobe stále prechádza výraznými zmenami podmienenými prírodno-ekologickými a sociálno-ekonomickými podmienkami v krajine a ľudskej spoločnosti. Význam poľovníctva sa preto v priebehu jeho histórie viackrát zmenil.
Na prahu 21. storočia sa s ohľadom na výrazné zmeny v životnom prostredí spôsobené ľudskou činnosťou čoraz viac začína presadzovať ekologizácia všetkých oblastí, poľovníctvo nevynímajúc. Ekologické poľovníctvo je rozvíjané na princípoch trvalej udržateľnosti a ochrany prírody a naberá dôležitý význam pri udržiavaní rovnováhy v prírodných ekosystémoch, v ktorých v dôsledku urbanizácie zanikli niektoré dôležité ekologické väzby.
Populácia voľne žijúcich druhov živočíchov
Zver pernatá - bažant jarabý (Syrmaticus reevesii), bažant poľovný (Phasianus colchicus), čajka smejivá (Larus ridibundus), drop fúzatý (Otis tarda), drozd čvikotavý (Turdus pilaris), havran čierny (Corvus frugilegus), holub hrivnák (Columba palumbus), holub plúžik (Columba oenas), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), hus bieločelá (Anser albifrons), hus divá (Anser anser), hus krátkozobá (Anser brachyrhynchus), hus malá (Anser erythropus), hus siatinná (Anser fabalis), chochlačka sivá (Aythya ferina), chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula), jarabica poľná (Perdix perdix), jariabok lesný (Tetrastes bonasia), jastrab lesný (Accipiter gentilis), kačica divá (Anas platyrhynchos), kačica hvízdavá (Anas penelope), kačica chrapkavá (Anas crecca), kačica chrapľavá (Anas querquedula), kačica chripľavá (Anas strepera), kačica lyžičiarka (Anas clypeata), kačica ostrochvostá (Anas acuta), kavka tmavá (Corvus (Coloeus) monedula), krkavec čierny (Corvus corax), kuropta horská (Alectoris graeca), kuropta červená (Alectoris rufa), lyska čierna (Fulica atra), močiarnica mekotavá (Capella gallinago), morka divá (Meleagris gallopavo), myšiak lesný (Buteo buteo), myšiak severský (Buteo lagopus), potápka chochlatá (Podiceps cristatus), sluka lesná (Scolopax rusticola), sojka škriekavá (Garrulus glandarius), straka čiernozobá (Pica pica), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), tetrov hoľniak (Lyrurus tetrix), volavka popolavá (Ardea cinerea), vrana túlavá (Corvus corone corone a Corvus corone cornix),
2. zver srstnatá - bobor vodný (Castor fiber), daniel škvrnitý (Dama dama), diviak lesný (Sus scrofa), hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea), jazvec lesný (Meles meles), jeleň lesný (Cervus elaphus), jeleň sika (Cervus nippon), kamzík vrchovský alpský (Rupicapra rupicapra rupicapra ), kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), králik divý (Oryctolagus cuniculus), kuna lesná (Martes martes), kuna skalná (Martes foina), lasica myšožravá (Mustela nivalis), los mokraďový (Alces alces), líška hrdzavá (Vulpes vulpes), mačka divá (Felis silvestris), medveď hnedý (Ursus arctos), medvedík čistotný (Procyon lotor), muflón lesný (Ovis musimon), ondatra pižmová (Ondatra zibethica), jeleník (pasrnec) bielochvostý (Odocoileus virginianus); psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides), rys ostrovid (Lynx lynx),srnec lesný (Capreolus capreolus), svišť vrchovský (Marmota marmota), šakal zlatý (Canis aureus), tchor svetlý (Putorius eversmanni), tchor tmavý (Putorius putorius), vlk dravý (Canis lupus), vydra riečna (Lutra lutra), zajac poľný (Lepus europaeus), zubor hrivnatý (Bison bonasus), norok severoamerický (Mustela vision), nutria riečna (Myocastor coypus),
3. zver raticová - všetky druhy zveri z radu párnokopytníkov uvedených v druhom bode,
4. zver malá - je zver bažantia, zajačia a jarabičia,
5. zver podliehajúca poľovníckemu plánovaniu - zver raticová, zver malá a jariabok lesný,
6. veľké šelmy - medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus) a šakal zlatý (Canis aureus),
Základné informácie o novom zákone o poľovníctve
Národná rada SR prijala na svojej júnovej schôdzi (16. 6. 2009) nový zákon o poľovníctve , ktorý po viac ako 47 rokoch nahradí zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve účinný od 1. 3. 1962 do 31. 8. 2009. Nový zákon o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 274/2009 Z.z. a účinnosť nadobúda 1. 9. 2009, okrem § 51 (Poľovný lístok) a čl. III (novela zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 6. 2010 a okrem § 65 ods. 7 (zákaz používania oloveného streliva pri love vodného vtáctva v mokradiach), ktorý nadobúda účinnosť 1. 1. 2015.
Prijatím nového zákona o poľovníctve boli do slovenského právneho poriadku implementované tieto predpisy Európskej únie:
- Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva
- Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín
Predmet právnej úpravy nového zákona o poľovníctve
Predmetom právnej úpravy nového zákona o poľovníctve sú v zmylse ust. § 1 zákona:
- podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov,
- uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov,
- poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu,
- ochrana poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže,
- vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie,
- organizácia, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len "komora"),
- podmienky na lov a zužitkovanie zveri,
- náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri,
- pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve,
- zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
Zákonná definícia poľovníctva; práva a výkonu poľovníctva
Nový zákon o poľovníctve definuje poľovníctvo (§ 2 písm. l/) ako súhrn činností zameraných na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia.
Právom a výkonom poľovníctva (§ 2 písm. q/) je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty.
Lov zveri - výklad na účely zákona vs. výklad podľa judikatúry
Zákon definuje lov zveri (§ 2 e/) tak, že lovom zveri získavanie zveri odstrelom, odchytom, poľovnými dravcami alebo pomocou fretky, čo je významné zúženie definície lovu oproti jej doterajšiemu výkladu v judikatúre NS SR.
V zmysle uznesenia NS SR sp.zn.2 Tz 1/2003 (publikovaného v ZSP pod č. 83/2004):
Lovenie zveri alebo rýb v zmysle § 181d TZ (č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, resp.§ 310 nového TZ č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) je akákoľvek činnosť, ktorá smeruje ku skoleniu (zabitiu) alebo chytaniu zveri alebo rýb, pričom "škoda" nie je kritériom skutkovej podstaty tohto trestného činu, ktorý možno spáchať aj bez toho, aby páchateľ skolil, resp. ulovil čo len jedno zviera alebo jednu rybu. V prípade skutočného ulovenia zveri alebo rýb však výška spôsobenej škody ovplyvní konkrétnu spoločenskú nebezpečnosť činu v zmysle všeobecných hľadísk - § 3 ods. 4, § 31 ods. 1, § 34 písm. f) TZ č. 140/1961 Zb v znení neskorších predpisov.
Užívanie poľovného revíru, veľkoplošné poľovnícke hospodárenie
Užívanie poľovného revíru nový zákon o poľovníctve (§ 11 a nasl.) upravuje tak, že o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 (dvojtretinovou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov, počítanou podľa výmery poľovných pozemkov). Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
Na veľkoplošné poľovnícke hospodárenie sú poľovné revíry začlenené do poľovných oblastí, poľovných lokalít a chovateľských celkov. Za poľovnícke hospodárenie v poľovnom revíri zodpovedá užívateľ poľovného revíru. (§18 ods. 2) Na zjednotenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovných oblastiach a poľovných lokalitách (poľovná oblasť) zriaďujekrajský lesný úrad, v ktorého pôsobnosti je väčšia časť územia poľovnej oblasti, poradný zbor poľovnej oblasti (poradný zbor), ktorého činnosť sa riadi štatútom. Štatút poradného zboru a členov poradného zboru schvaľuje krajský lesný úrad. (§ 18 ods. 3)
Podľa § 18 odsek 4 poradný zbor zjednocuje veľkoplošné poľovnícke hospodárenie v poľovnej oblasti podľa schválenej koncepcie podľa § 30 ods. 4. Poradný zbor vymenúva krajský lesný úrad zo zástupcu a) krajského lesného úradu, ktorý je zároveň predsedom, b) každého obvodného lesného úradu príslušnej poľovnej oblasti, c) pracoviska na výskum zveri alebo organizácie, ktorá vychováva poľovníkov z povolania, d) organizácie ochrany prírody s pôsobnosťou v poľovnej oblasti, e) príslušnej veterinárnej a potravinovej správy, f) príslušnej obvodnej poľovníckej komory (ďalej len "obvodná komora"), g) ďalších organizácií, ktorých účasť v poradnom zbore je z hľadiska plnenia úloh potrebná.
Podľa § 18 ods. 5 poradný zbora)
- vypracúva návrh štatútu poľovnej oblasti,
- radí pri zisťovaní početných stavov zveri v poľovnej oblasti,
- navrhuje kritériá chovnosti jednotlivých druhov raticovej zveri v poľovnej oblasti,
- odborne posudzuje návrhy koncepcií chovu jednotlivých druhov zveri v poľovnej oblasti,
- určuje hlavné kritériá na schvaľovanie ročných plánov poľovníckeho hospodárenia a navrhuje Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") ročné kvóty lovu vlka dravého,
- vypracúva opatrenia na dosiahnutie chovateľských cieľov v poľovnej oblasti,
- radí pri starostlivosti o zver a spoločnej ochrane zveri v poľovnej oblasti,
- radí pri realizácii zverozdravotných opatrení prijatých v rámci poľovnej oblasti,
- metodicky usmerňuje chovateľské rady,
- plní ďalšie úlohy podľa pokynov krajského lesného úradu.
Na zjednotenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovných revíroch v chovateľských celkoch zriaďuje obvodný lesný úrad chovateľskú radu, ktorá sa riadi štatútom. Štatút chovateľskej rady schvaľujeobvodný lesný úrad. Chovateľská rada radí pri veľkoplošnom poľovníckom hospodárení v chovateľskom celku podľa schválenej koncepcie podľa § 30 ods. 1 písm. b) a výhľadových plánov podľa § 30 ods. 1 písm. c). (§18 ods. 6)
Chovateľská rada sa skladá (§18 ods. 7)
- zo zamestnanca príslušného obvodného lesného úradu, ktorý je zároveň jej predsedom,
- zo zástupcu miestne príslušnej obvodnej komory,
- z poľovníckeho hospodára z každého poľovného revíru začleneného do chovateľského celku,
- zo zástupcov ďalších organizácií, ktorých účasť je potrebná.
Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
Ochrana a zlepšovania životných podmienok zveri; poľovná stráž
Nový zákon o poľovníctve oproti doterajšej právnej úprave významne posilňuje oprávnenia poľovnej stráže (§ 29), vrátane možnosti použitia donucovacích prostriedkov: a/ hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, b/ slzotvorné prostriedky alebo iné paralyzujúce prostriedky, c/ obušok, d/ putá, e/ varovný výstrel.
Poľovnícka organizácia
Nový zákon tiež vymedzuje vznik, zánik, úlohy a ďalšie podmienky existencie poľovníckej organizácie (§ 32 - § 40). Na účely zákona o poľovníctve sa podľa § 32 odsek 1 poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzic...
tags: #polovnicke #rozdelenie #zveri