Poľovníctvo je činnosť, ktorá v sebe spája tradíciu, starostlivosť o prírodu a vzrušujúce zážitky. Na Slovensku má poľovníctvo dlhú históriu a bohaté tradície, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
Na väčšine územia Slovenska je v súčasnosti vyhlásené obdobie núdze, kedy sú poľovníci, podľa zákona, povinní starať sa o zver a prikrmovať ju. Najvhodnejším a v súčasnosti takmer jediným povoleným krmivom pre raticovú zver je objemové, teda seno. V oblastiach s malou zverou je povolené prikrmovať i jadrom. Bez správneho prikrmovania zveri vznikajú omnoho väčšie škody na lesných porastoch, hlavne na mäkkých drevinách ako jaseň, javor, smrek či jedľa. Predložené krmivo nesmie byť znehodnotené, aby zveri nespôsobovalo zdravotné problémy.
Starostlivosť o zver a prírodu
Voda je život! Aj preto poľovníci denne vynesú hektolitre vody do revírov, aby zver, vtáctvo, hmyz, obojživelníky...prežili tieto úmorné teplá a sucho, ktoré vládne na Slovensku už niekoľko dní.
Voda=zdroj života! Tam, kde sa nenachádza prirodzený zdroj vody, budujú poľovníci napájačky pre hmyz, obojživelníky, vtáky, dravce, malú zver, šelmy a ostatné živočíchy. Napájačky čistia, udržiavajú, dopĺňajú.
Ďakujeme všetkým poľovníkom i milovníkom prírody za fotografie a videá, ktoré ste nám poskytli vďaka vyhlásenej výzve "tvorte s nami imidž slovenského poľovníctva". Zaslali ste nám fotografie a videá lesnej zveri, ukázali vašu činnosť v revíroch na jar a my Vám za to ešte raz ďakujeme!
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Poľovnícke tradície a umenie
Klub trubačov SR je záujmovým klubom Slovenského poľovníckeho zväzu a nedávno sme si pripomenuli 10. výročie jeho vzniku. Hlavným poslaním Klubu trubačov SR je združovanie trubačov, propagácia a popularizácia zvykov, obyčajov a tradícií, poľovníckej hudby, propagácie humánnej a estetickej stránky poľovníctva. Dnes si už nedokážeme predstaviť žiadne poľovnícke, osvetové či kynologické podujatie bez fanfár lesníc a lesných rohov. Ďakujeme preto všetkým nadšencom poľovníckej hudby a samozrejme vedeniu a členom Klubu trubačov!
16. Sokoliarstvo - žijúce dedičstvo ľudstva. 16. novembra oslavujeme svetový deň sokoliarstva, jeho tradíciu, umenie, kultúru a dedičstvo sokoliarstva, ktoré sa praktizuje po celom svete už viac ako 4000 rokov. Tento dátum bol určený po zápise sokoliarstva na zoznam Nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2010. Na zoznam bolo vtedy naraz zapísaných 11 národov a išlo vôbec o najväčšiu nomináciu v histórii dohovoru UNESCO. Sokoliarstvo je zapísané na národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska od roku 2019 a v roku 2021 sa budeme uchádzať o zápis na svetový zoznam UNESCO. Držiteľom osvedčenia o zápise sokoliarstva je Slovenský klub sokoliarov pri SPK.
Spôsoby lovu zveri
Pri love týmito spôsobmi musí poľovník dobre poznať biológiu a etológiu zveri, jej priechody a miesta, kde sa chodí pásť, a zloženie okolitých lesných alebo poľných porastov. Musí sa vedieť orientovať podľa smeru vetra, pretože vietor nesmie viať smerom od poľovníka k zveri. Ak by ho zver zavetrila, ušla by. Smer slabého vetra možno zistiť podľa smeru plameňa zápalky, prípadne naslineného prsta.
Pri postriežke si poľovník vyhľadáva vhodné stanovište pri priechode zveri alebo na miestach, kde sa chodí pásť. Striehnuť možno aj v húštinách, v skupine stromov alebo si vopred pripraviť zásed, prípadne záštitu. Na miestach, kadiaľ častejšie prechádza zver, sa budujú vysoké posedy a pozorovateľne, ktoré sú vhodnejšie na postriežku, lebo zver len ťažko zavetrí poľovníka.
Pri posliedke sa poľovník ticho pohybuje po revíri čo raz častejšie na presun poľovníci využívajú aj terénne automobily, kde sa usiluje zver nájsť, priblížiť sa k nej a uloviť ju. Na posliedku sa chodí zvyčajne ráno alebo podvečer, keď zver vychádza zo svojich úkrytov za potravou. Pri miernom daždi možno ísť na posliedku aj cez deň. Pri tomto spôsobe poľovania treba dokonale poznať spôsob života a životné prejavy zveri.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
V období ruje sa jelene vábia ručadlom, ktorým sa napodobňuje hlas rujného jeleňa. V júli a auguste sa rujný srnec vábi špeciálnou vábničkou napodobňovaním hlasu srny alebo osamoteného srnčaťa. V tomto prípade musí byť dobrý vietor, čiže musí smerovať od úkrytu srnca smerom k nám, treba sa správať úplne ticho a nepohybovať sa. Vábenie možno opakovať postupne na viacerých miestach. V zime možno úspešne poľovať na líšku vábením pomocou vrešťadla. Málo známe sú spôsoby poľovania na pernatú zver vábením, napríklad: na kačicu divú, holuba hrivnáka a podobne.
Organizácia spoločnej poľovačky
Organizácia spoločnej poľovačky závisí od druhu lovenej zveri. V každom prípade sa však na takúto poľovačku okrem členov usporadúvajúceho poľovníckeho združenia pozvú aj hostia, zabezpečí sa potrebný počet honcov a dostatok dobrých poľovne upotrebiteľných psov. Pri pozvaní na poľovačku sa uvedie dátum, hodina a miesto zrazu, druh zveri, na ktorú sa bude poľovať, aby si účastníci mohli pripraviť vhodnú zbraň.
Ak sú už všetci účastníci poľovačky prítomný na dohovorenom mieste, vedúci poľovačky zoradí strelcov, honcov a vodičov so psami. Po zatrúbení signálu na lesný roh (prípadne aj bez neho) privíta vedúci všetkých účastníkov, skontroluje zbrane a poľovné lístky, oboznámi ich so spôsobom poľovačky a oznámi na aké druhy zveri sa povoľuje strieľať. Ďalej oznámi počet a veľkosť pohonov alebo kruhov, vydá pokyny strelcom a honcom a všetkých prítomných oboznámi so zásadami bezpečnosti pri poľovačke. Každý účastník spoločnej poľovačky musí dodržiavať disciplínu, riadiť sa pokynmi vedúceho poľovačky, prípadne vedúceho strelcov.
Strelné zbrane sa nabíjajú len na určenom stanovišti a p opustení stanovišťa sa musí zbraň opäť vybiť a komora vyprázdniť. Pri presune na stanovište musí byť strelná zbraň vždy prázdna, brokovnica alebo kombinovaná zbraň otvorená (zlomená) a guľovnica s otvoreným záverom.
Poľovačka na diviačiu zver
Poľovanie na diviačiu zver je pre poľovníka veľmi zaujímavé a vzrušujúce. Táto zver je veľmi plachá, túlavá, má výborný čuch a sluch, je aktívna v noci, a preto sa cez deň ukrýva v hustých lesných porastoch. Na diviačiu zver je najvhodnejšie poľovať na snehu (obnovci), lebo podľa stôp možno ľahko zistiť, kde má úkryt. pri kolektívnych poľovačkách na túto zver sú dobrým pomocníkom cvičené duriče.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Po rozostavení strelcov by mali honci a psovodi postupovať v určenom smere v rovnomerných rozstupoch v rovnakej priamke, aby mohli upozorniť na zdvihnuté diviaky. Strelci sa orientujú podľa hlasov honcov alebo psov, ktoré držia alebo ženú zdvihnutú zver. V dobre zazvernených revíroch možno na diviaky poľovať aj individuálne, čiže posliedkou alebo postriežkou.
Ďalšie spôsoby poľovania
V lese poľujeme na zajace nadhánkou krídlovou nadhánkou alebo pruhovkou, v prehľadných terénoch kruhovkou. Pri nadhánke na líšky býva menej honcov ako pri nadhánke na zajace a bažanty. Aby sa poľovačky nemuselo zúčastniť veľa poľovníkov a honcov, používali sa na uzavretie pohonu odrádzadlá. Sú to dlhé špagáty s rôznymi farebnými pruhmi látky, ktoré sa bez hluku natiahnu a pripevnia nízko nad zemou na konáre stromov alebo krov okolo pohonu. Voľný priestor medzi koncami odrádzadiel ticho obsadia poľovníci.
V prehľadných rovinatých a lesných terénoch možno s úspechom použiť aj krídlovú nadhánku. V tomto prípade sa strelci rozostavia pravidelne medzi honcov a spoločne postupujú dopredu, pričom strelci s honcami postupujú súčasne aj po krídlach pohonu za sebou. Prední strelci prídu na koniec pohonu, obrátia sa proti sebe a uzavrú celý pohon.
V dobre zazvernených zajačích revíroch, na prehľadných rovinách je najzaužívanejším spôsobom poľovania na zajace kruhovka. Po stretnutí všetkých účastníkov poľovačky a po jej otvorení postupujú striedavo zoradení strelci a honci, ktorých vedú domáci poľovníci, dvoma smermi za sebou v učených vzdialenostiach (50 - 70 metrov) a vytvoria obvod veľkého kruhu. Po uzavretí kruhu začnú na dohovorené znamenie všetci postupovať rovnomerne k stredu kruhu, pričom strelci môžu strieľať na bežiace zajace smerom do kruhu i von z kruhu. Po zmenšení kruhu by sa mohli poľovníci navzájom poraniť, preto zostanú strelci stáť a ďalej do stredu postupujú len honci. Potom sa môže strieľať len von z kruhu. Do stredu treba postupovať rovnomerne, nezaostávať alebo nepredbiehať, lebo tým sa na kruhu vytvorí tzv. vrece, kam uteká väčšina zajacov a poľovníci ich nestačia všetky uloviť.
Týmto spôsobom sa poľuje pomocou psov brlohárov na líšky. Do líščieho brloha sa vpustia vycvičené brloháre, ktoré majú škodlivú zver z brloha vyhnať, aby ju poľovníci mohli uloviť. Zvyčajne sa používa viac psov, lebo líšky sú vo svojich podzemných brlohoch veľmi smelé a útočné a jeden pes ich z rozvetveného brloha ťažko vyženie. V niektorých pípadoch treba zver z brloha vykopať a usmrtiť.
Po nájdení tokaniska sa ešte predvečerom čaká na hlučný prílet hlucháňa na hradovací strom. Ak večer hlucháň hraduje na očakávanom mieste, možno predpokladať, že tam bude ráno tokať. Ráno sa ešte pred brieždením čaká na začiatok tokania.
Aj na tetrova poľujeme v období jarného tokania. Tetrov toká vätšinou na zemi na veľkých rúbaniskách, holiach alebo na močaristých lúkach. Tetrov je veľmi ostražitý vták a nemožno sa k nemu bez úplného krytia priblížiť ani počas najvášnivejšieho tokania. Preto si na tokanisku tetrovov pripravíme ešte pred začiatkom tokania viac úkrytov. Najlepšie a najmenej nápadné sú úkryty vykopané v zemi.
Skúšky poľovných psov
Pri skúške musí pes ukázať, že rozlišuje posliedku a voľnú chôdzu lesom. Skúša sa na lesnej ceste, poľovníckom chodníku, okraji lesa a podobne, pred prácou na pofarbenej stope. Vodič ide veľmi pomalým krokom, pes má ísť ticho a pokojne buď za ním alebo pri jeho ľavej nohe voľne, neupútaný. Vodič asi po 20 krokoch psa miernym pohybom zastaví, poodíde asi 20 krokov a nenápadným pohybom psa privolá. Pes sa má priblížiť pomalým krokom, nie skokmi. Vodič tam znovu psa pokynom odloží, pokračuje ďalších 20 krokov, zastaví sa, sníme z ramena zbraň a vystrelí. Pes musí zostať pokojne na mieste odloženia. Po výstrele sa vodič vráti k psovi a pripúta ho na remeň. Skúšanie tejto disciplíny sa má čo najviac podobať skutočnému lovu raticovej zveri pri posliedke so psom.
Ak pes po odložení odíde z miesta za vodičom, môže dostať známku najviac 1. Ak pes ujde z miesta odloženia, dostane známku 0.
Cieľový stav srnčej zveri
Cieľový stav srnčej zveri musí vychádzať z normovaného kmeňového stavu, ktorý sa určuje podľa klasifikácie poľovného revíru. Správny pomer pohlavia v cieľovom stave má byť 1:1. V ideálne upravenom kmeňovom stave srnčej zveri pri pomere pohlavia 1:1 by malo byť asi 35% srncov, 35% sŕn a 30% srnčiat. Pri srnách sa natoľko neberie do úvahy vekové roztriedenie. Z chovateľského hľadiska nie je veľký rozdiel medzi 3-ročnými a 7-ročnými srnami. Malo by sa dbať na to, aby sa v chove ponechali iba najkvalitnejšie jedince, ktoré pravidelne dávajú silné a nádejné potomstvo. Pri vyraďovacom odstrele sa prizerá najmä na telesný stav a vývin, ako aj na vytváranie parožia. Oba tieto znaky sa hodnotia so zreteľom na približný vek živého srnca. Z bezparohej zveri sa vyraďujú najmä slabé, zle vyvinuté jedince so zjavnými príznakmi choroby.
Poľovačka ako zážitok
Vychutnajte si exkluzívnu poplatkovú poľovačku na muflóny, srnce, jelene či inú zver v krásnej prírode Hontianskych Nemiec. Poľovníkov, strelcov ale aj rodiny s deťmi či firemné kolektívy radi privítame nielen v našom rozsiahlom poľovnom revíri, ale aj v našom chateau, reštaurácii či na obrovskej krytej strelnici.
Bezmála 11 000 hektárov rozlohy nášho poľovného revíru ho zaraďuje medzi najväčšie lovecké oblasti na Slovensku. Pri potulkách môžete naraziť na lovnú zver, akou je muflón, jeleň, srnec, daniel alebo diviak, ale aj na voľne žijúce líšky, či dokonca chránené medvede. Prekrásna príroda okolia Hontianskych Nemiec je zárukou úžasných scenérií, čistého vzduchu a jedinečných zážitkov.