Realitou dneška je, že väčšina slovenských poľovníkov netuší, aká je právna povaha poľovníckych organizácií a dôvod ich súčasnej existencie. Prirodzene sa preto množia návrhy, že by sa jedna či druhá mala zrušiť. Rozumné riešenie by mali ponúknuť vrcholoví funkcionári SPZ, SPK, respektíve MPRV SR.
Slovenský poľovnícky zväz (SPZ)
Slovenský poľovnícky zväz (SPZ) je najväčšou poľovníckou organizáciou u nás. Pojem „poľovnícka organizácia“ nie je len vágnym označením príslušnosti tohto subjektu k poľovníctvu. Takzvaná poľovnícka organizácia bola ako nový typ právnickej osoby s plnou právnou subjektivitou zavedená do právneho poriadku SR prijatím a následnou účinnosťou zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve.
Zmyslom tejto právnej úpravy bolo (a je) vytvorenie formy právnickej osoby - dobrovoľného združenia fyzických osôb, držiteľov poľovných lístkov, ktorej bude umožnené uzatvoriť zmluvu o užívaní poľovného revíru. Inými slovami, poľovnícka organizácia je akési „občianske združenie“ v poľovníckej sfére. Poľovnícku organizáciu môžu založiť najmenej traja občania SR, držitelia poľovných lístkov.
Vzniká registrovaním v centrálnom registri poľovníckych organizácií, ktoré vedie ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka s tým, že registráciu vykonáva okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, príslušný podľa sídla poľovníckej organizácie. V súčasnosti už existujú stovky rovnocenných poľovníckych organizácií.
Pre úplnosť ešte možno doplniť, že SPZ ako poľovnícku organizáciu registruje Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor. V tejto súvislosti sa potom natíska otázka, čo je to poľovnícke združenie, keďže práve ono je v drvivej väčšine zmluvnou stranou zmluvy o užívaní poľovného revíru.
Prečítajte si tiež: Riešenie problémov v združení Pole Pezinok
V zmysle ust. § 32 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. sa poľovnícka organizácia môže ďalej členiť na organizačné zložky. Poľovnícke združenia predstavujú práve takéto organizačné zložky Slovenského poľovníckeho zväzu. SPZ je voči poľovníckym združeniam v nadradenom postavení a stanovy SPZ sú nadradené stanovám jednotlivých PZ.
Historicky má Slovenský poľovnícky zväz pôvod v Československom poľovníckom zväze, ktorý bol vytvorený na základe bývalého zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Išlo teda o organizáciu zriadenú na zá klade zákona. Následne prijatím zákona č. 274/2009 Z. z. sa SPZ v priebehu roka 2009 s použitím ustanovenia § 80 ods. 9 citovaného zákona pretransformoval na poľovnícku organizáciu. Táto transformácia je nanajvýš sporná, keďže preberané ustanovenie riešilo transformáciu občianskychzdružení založených na výkone práva poľovníctva a SPZ takúto právnu formu nikdy nemal. Vzhľadom na značný odstup času je však pravdepodobne uvedená spornosť už bezpredmetná (no možno z nej vyčítať amatérsky prístup vtedajších tvorcov zákona).
V súčasnosti má SPZ viac než 55-tisíc dobrovoľných členov a okrem svojej organizačnej štruktúry (OkO, RgO), združuje stovky poľovníckych združení s právnou povahou organizačných zložiek poľovníckej organizácie. Zväz vlastní značné majetkové hodnoty (najmä nebytové priestory, kde sú dnes kancelárie jednotlivých zložiek SPZ i SPK), vybudované za účasti a s pomocou bývalých a súčasných členov.
Zväz takisto automaticky zabezpečuje poistenie proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva ublížením na zdraví alebo usmrtením iných osôb a za škodu na veciach pre svojich členov, pričom platby za poistenie vyberá v rámci členského poplatku.
Neoddeliteľnou súčasťou SPZ je, samozrejme, poľovnícka kynológia, veď SPZ jednak združuje poľovnícke kynologické kluby a jednak je prostredníkom medzi kynologickými klubmi a Slovenskou kynologickou jednotou a prostredníctvom nej sú potom kluby súčasťou Fédération Cynologique Internationale (FCI). Nemenej významná je i tá skutočnosť, že SPZ vedie pre „svoje kynologické kluby“ takzvanú plemennú knihu a spolupodieľa sa na chovateľskom servise.
Prečítajte si tiež: Informácie o PZ Dubník Vinohrady
Slovenská poľovnícka komora (SPK)
Prijatím zákona č. 274/2009 bola vytvorená Slovenská poľovnícka komora (SPK), ktorá dnes predstavuje jediný orgán poľovníckej samosprávy. Lov zveri je tak starý ako ľudstvo. Ešte za čias Rímskeho impéria, Rímske právo pokladalo zver za „vec nikoho“( res nullius). Podľa tohto práva loviť zver mohol každý, avšak pri vstupe na cudzí pozemok potreboval súhlas majiteľa.
Za vlády Karola Veľkého, si tento panovník privlastnil všetku zem, ktorá nemala vlastníkov, čím sa vytvorili veľké kráľovské revíri. Na týchto mohol loviť zver iba panovník a jeho družina. Za porušenie výsostného kráľovského práva boli prísne tresty. Zákony a nariadenia Karola Veľkého a jeho nástupcov tzv. Charakter práva lovu, ako výlučne zemepánskej a šľachtickej výsady pretrval až do zrušenia poddanstva.
Uhorský kráľ Karol VI. vydal v roku 1729 dekrét o poľovníctve v ktorom je už uvádzaný čas ochrany niektorých druhov zveri v čase rodenia mláďat a ich odchovu. Až podľa dekrétu Jozefa II. Až takmer po 50 rokoch predovšetkým na východe Slovenska začali sa prenajímatelia združovať do loveckých spolkov a spoločností. Prvý známy lovecký spolok sa založili karpatskí Nemci v roku 1833 mal názov Kesmarker Jagdverein, hoci úprava poľovného práva v bývalom Uhorsku, a teda aj na území Slovenska bola až za vlády Františka Jozefa I. Ten zákonným článkom XX/1883 o poľovníctve vytvoril legislatívnu úpravu práva poľovníctva aj na našom území. Pretrval napriek zmenám ktoré sa po rozpade Rakúsko- Uhorska a vzniku I. ČSR zostal na Slovensku v platnosti až do konca II. svetovej vojny a v niektorých zásadných častiach až do roku 1947.
Právne predpisy na úseku poľovníctva
Poľovnícke združenie - je základnou organizačnou jednotkou SPZ s právnou subjektivitou. Zakladá sa ba ustanovujúcej schôdzi, ktorú zvoláva OkO (RgO) SPZ na základe žiadosti aspoň 3 záujemcov o členstvo.
- Najvyšším orgánom PZ je členská schôdza, ktorú zvoláva výbor PZ najmenej 2x ročne
- Medzi členskými schôdzami riadi činnosť PZ jeho výbor, zvolený členskou schôdzou na 4roky.
- Dozorná rada (ak je PZ malé, tak kontrolór) - volí ju členská schôdza PZ.
Člen dozornej rady (kontrolór) nemôže byť členom výboru PZ. Členská schôdza rozhoduje o odvolaniach proti kárnym rozhodnutiam výboru PZ. - rozhodnutím predstavenstva OkO SPZ- ak PZ neplní povinnosti vyplývajúce zo schválených stanov alebo vyvíja činnosť v rozpore s týmito stanovami.
Prečítajte si tiež: Aktivity poľovníckych združení
Právo poľovníctva
Právo poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri. Právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku a vykonáva ho užívateľ poľovného revíru.
Čas lovu a výnimky
Ročný plán chovu a lovu zveri vychádza z dlhodobých plánov MP SR tak, aby bol zabezpečený riadny chov poľovnej zveri a v jej druhovom zastúpení, vekovej štruktúre, pomere pohlavia a v najvhodnejšom počte. Doba lovu jednotlivých druhov zveri je určená záväzným predpisom, ktorý vydal orgán štátnej správy poľovníctva. Ústredný orgán štátnej správy poľovníctva má právomoc meniť dobu i spôsoby lovu podľa požiadaviek praxe po dohode s M ŽP SR a SPZ. Môže na vedecké účely povoliť lov zvery aj v čase ochrany.
Povinnosti členov poľovníckych združení
Členovia poľovníckych združení majú množstvo povinností, ktoré sú zamerané na ochranu a zveľaďovanie zveri a prírody. Medzi základné povinnosti patria:
- Zabezpečiť účinnú ochranu všetkých druhov zveri.
- Starať sa o vybudované zásypy a soliská, dopĺňať krmivo a soľ.
- Zúčastňovať sa na budovaní poľovníckych zariadení, výsadbe a príprave políčok pre zver.
- Zúčastňovať sa kontrolných strelieb organizovaných poľovníckou komorou.
- Strieľať a ničiť škodnú zver.
- Hlásenie odstrel zveri poľovníckemu hospodárovi a zapísať úlovok do povolenky a EKN.
- Pri chybnom zásahu, poranení zveri, zaistiť nástrel, zorganizovať dohľadávku a prípad ihneď nahlásiť poľovnému hospodárovi a vedúci pracovnej skupiny.
- Dodržiavať zákaz požívania alkoholických nápojov a iných psychotropných látok pred a počas poľovačiek.
- Dbať na ochranu zariadení združenia, zanechať po sebe poriadok, zveľaďovať ich a prispievať k ich celkovému dobrému stavu.
- Hlásenie pohybu cudzích ozbrojených osôb v revíri poľovníckej stráži, najdostupnejšiemu členovi výboru alebo vedúcemu pracovnej skupiny, aby sa zamedzilo pytliactvu a nahlásiť takéto konanie okamžite na Políciu.
Príklady činnosti poľovníckych združení
Poľovnícke združenia na Slovensku sa venujú rôznym činnostiam, ktoré smerujú k ochrane a zveľaďovaniu prírody. Medzi najčastejšie aktivity patria:
- Starostlivosť o zver: Prikrmovanie v zimných mesiacoch, budovanie kŕmelcov a zásypov, podávanie soli do kŕmelcov.
- Ochrana životného prostredia: Čistenie studničiek, úprava lesných chodníkov, pomoc pri prerezávkach lesa a vyčistení lesa, odstraňovanie odpadkov.
- Spolupráca s obcami a poľnohospodárskymi podnikmi: Pomoc pri poľnohospodárskych prácach, účasť na kultúrnych akciách v obci.
- Vzdelávanie verejnosti: Prezentácia poľovníctva a jeho ochranárskeho poslania, informovanie o potrebe ochrany zveri a prírody.
Príklad PZ Vlčkovce-Opoj
Revír združenia Vlčkovce-Opoj spája dvojicu obcí medzi Trnavou a Sereďou v úrodnej Podunajskej nížine. Má približne 1 550 hektárov. Veľmi teplú a suchú klímu kompenzuje dostatok podzemnej vody. Okrem toho chotárom preteká potok Trnávka, rieka Dudváh a križujú ho odvodňovacie kanály. Boli vybudované na ochranu pred záplavami ešte v minulom storočí, no stále sú funkčné. Dnes sa tu darí najmä zajacom, bažantom a srnčej zveri.
Poľovnícke združenie Vlčkovce-Opoj prešlo zložitým vývojom, dnes pripisuje najväčší význam ekologizácii životného prostredia. A lovia tu malú zver!
Príklad PZ Potok Miklušovce
Činnosť Poľovníckeho združenia v obci Miklušovce siaha ešte pred rok 1974, keď prví členovia boli členmi PZ Sedlice. V roku 1976 sa počet členov ustálil na 21. Počas ďalších rokov došlo k zmenám v počte členov, v zložení výboru, ako aj v zmene názvu na PZ Diana so sídlom v Hrabkove.
Poľovné združenie vlastnilo poľovnícku chatu pod Čiernou horou v katastri obce Klenov a poľovnícku chatu Potok v katastri obce Miklušovce. K ukončeniu činnosti PZ Diana Hrabkov došlo v roku 1993, keď si časť členov z pôvodného združenia vytvorila nový revír, a to PZ Čierna hora so sídlom v Hrabkove.
Príklad PZ Topľa Soľ
Poľovnícke združenie Topľa Soľ vzniklo v päťdesiatych rokoch minulého storočia. PZ obhospodaruje poľovný revír Slaný potok s rozlohou 2 493 ha ktorý patrí do oblasti jelenej oblasti J XXV Slanské pohorie. PR Slaný potok zasahuje do dvoch geomorfologických celkov. Sú to Slanské vrchy a Východoslovenská pahorkatina, čo je neklamným znakom toho, že územím prechádza významná hranica medzi Západnými Karpatmi a Východnými Karpatmi a taktiež hranica medzi Karpatmi a Panónskou panvou.
Spolupráca s verejnosťou a samosprávou
Poľovnícke združenia často spolupracujú s verejnosťou a samosprávou na rôznych projektoch a aktivitách. Príkladom takejto spolupráce je brigáda, ktorú organizovali členovia Poľovnej spoločnosti Skalica Raková pod záštitou Slovenskej poľovníckej komory. Projekt „čistý revír - čistá príroda“ prepojil poľovnú i nepoľovnú verejnosť a spoločnými silami sa v Skalických horách podarilo 25 účastníkom vyzbierať 15 vriec rôzneho odpadu. Pozornosť bola zameraná najmä na vodné toky, pramene, napájadlá, okolia chát a rôzne zariadenia.
Jún - Mesiac poľovníctva a ochrany prírody
Jún je tradične mesiacom, v ktorom máme najviac priestoru a času na prezentáciu poľovníctva, ale najmä jeho ochranárskeho poslania pred nepoľovníckou verejnosťou. Mesiace máj a jún sú pre prírodu zrodom nového života či už zvierat, živočíchov, ale aj rastlín a porastov. Preto je mesiac jún zasvätený poľovníctvu a ochrane prírody.
Činnosť poľovníkov musí smerovať najmä k laickej verejnosti, aby obmedzila výlety a pobyty v prírode, aby obmedzila zber lesných plodov, aby boli ľudia v prírode disciplinovaní a nerušili zbytočne zver, aby nájdenú zver nebrali do rúk, prípadne domov.
tags: #polovnicke #zdruzenie #and