Národná prírodná rezervácia (NPR) Číčovské mŕtve rameno sa nachádza v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Leží v k.ú. obce Číčov okres Komárno a v k.ú. obce Kľúčovec okres Dunajská Streda.
NPR Číčovské mŕtve rameno je mimo inundačného územia rieky Dunaj. Jej celková výmera je 79.87 ha, z čoho 52,28 ha spadá do k.ú. obce Číčov a 27,59 ha do k.ú obce Kľúčovec.
Prístup k lokalite je možný od severnej strany obce Číčov Hamskou cestou smerom k Číčovským rybníkom, taktiež po nespevnenej komunikácii popri navrhovanej PR Hamské tŕstie cca 1,5 km, či už pešo resp. vozidlom po rampu. Od rampy je možný vstup pešo po obvodovej hrádzi až k NPR, resp. po poľnej ceste popod hrádzu k ďalšej rampe pri bývalých strážnych domčekoch.
Prístup k NPR je možný tiež z južnej strany, z Erečskej ulice v obci Číčov po spevnenej komunikácii k hlavnej dunajskej hrádzi a po nej asi 2-3 km priamo k trase náučného chodníka.
Pre usmernenie pohybu osôb v území a jeho využitie na náučno-výchovné aktivity bol v NPR Číčovské mŕtve rameno vybudovaný náučný chodník (NCH). Trasa náučného chodníka vedie po starej, vyše 100 rokov nefunkčnej dunajskej hrádzi, po ktorej je možný pohyb návštevníkov.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Projekt náučného chodníka bol spracovaný v roku 1984 a chodník bol verejnosti sprístupnený v roku 1989. Súčasným prevádzkovateľom NCH je Štátna ochrana prírody SR Správa CHKO Dunajské Luhy.
Ide o NCH floristicko-faunistického zamerania so zreteľom na vodné a močiarne spoločenstvá. Trasa NCH poskytuje taktiež ukážku pôvodných lužných lesov, ich fauny a flóry. Jeho prostredníctvom návštevníci spoznávajú prírodné hodnoty územia a je tiež vhodnou pomôckou pri environmentálnej výchove.
Charakteristika Číčovského mŕtveho ramena
NPR Číčovské mŕtve rameno je jednou z prírodovedecky najcennejších lokalít na Žitnom ostrove. Jadro lokality tvorí samotné mŕtve rameno nepravidelného tvaru.
Východný breh lemuje strmá ochranná hrádza, západný breh je mierny a pozvoľna prechádza do hustých porastov pálky a tŕstia. Celé rameno je v štádiu postupného sukcesného zarastania a zazemňovania.
Vo východnej časti sa nachádza veľká zátoka, ktorá vznikla pretrhnutím hrádze koncom 19. storočia. V západnej časti a pozdĺž západne orientovaných brehov je rameno takmer celé zarastené vodným rastlinstvom. Súvisí to pravdepodobne s prevládajúcimi severozápadnými vetrami.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Vonkajší obvod rezervácie tvorí stará vyše 100 ročná dunajská hrádza s pobrežnou vegetáciou. Hrádza tvorí prechod medzi okolitými pol'ami a jazerom a zároveň aj ochranné pásmo rezervácie.
V juhozápadnej časti sa v ochrannom pásme nachádza kultúrna step s krovinovými formáciami. V komplexnejšom pohľade je významná aj poloha NPR vzhľadom na susediace lokality trstinových zárastov a lúčnych močiarov - tzv.
Flóra a fauna
Ústrednú časť vegetačného krytu tvoria husté porasty trsti obyčajnej (Phragmites australis) a vysokých ostric (Magnocariceta). Trstinový zárast prechádza v mokrú lúku, inde je ohraničený porastami vŕb (Salix) a topolmi (Populus).
Stredom lokality prechádza kanál Ham. Z vodných spoločenstiev je v kanáli významný porast perutníka močiarneho (Hottonia palustris), lekna bieleho (Nymphaea alba), leknice žltej (Nuphar lutea), okrasy okolíkatej (Butomus umbellatus).
Z hľadiska zoologického má územie nesmierny význam z dôvodu výskytu chráneného, kriticky ohrozeného druhu ichtyofauny blatniaka tmavého (Umbra krameri), ktorý je endemitom podunajskej oblasti a z cicavcov hraboša severského (Microtus oeconomus). Cenný je tu výskyt obojživelníkov a plazov napr. hrabavky škvrnitej (Pelobates fuscus) a užovky stromovej (Elaphe longissima).
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Hamské tŕste je aj ornitologicky významá lokalita, vzhľadom na výskyt viac ako 80 druhov vtákov z toho 51 druhov chránených - napr. Hamské tŕstie je v súčasnosti relatívne najstarším biotopom močiarnych porastov v Číčovskej oblasti, ktorý je výsledkom postupného zazemňovania pôvodného dunajského ramena.
Hodnota územia spočíva v zachovaní vzácnej močiarnej biocenózy, najstaršej v celej sérii postupne zazemňovaných dunajských ramien v Číčovskej oblasti.
História a hydrologické podmienky
Číčovské mŕtve rameno predstavovalo v minulosti meander Dunaja, ktorý bol zavádzaním paroplavby okolo roku 1830-1840 odstavený priepichom. Do ramena ústil lemovala rameno z východu, severu a zo západu a v niektorých úsekoch sa k nemu Čiližský potok a po roku 1896 aj vybudovaný kanál Báč. Ochranná protipovodňová hrádza približovala na vzdialenosť 10-20 m. vody a zabraňovať prenikaniu vôd Dunaja na Žitný ostrov.
Do roku 1899 sa nachádzala celá dnešná plocha rezervácie v ľavostrannom území Dunaja a volala sa Rákvár (po doslovnom preklade hrad rakov). Dňa 20.9.1899 počas povodne došlo k pretrhnutiu ochrannej protipovodňovej hrádze a zaplaveniu časti Žitného ostrova.
Výmoľovou činnosťou a činnosťou výverov bola hrádza podomletá a následne došlo k jej zrúteniu. V tomto období vznikol východný výbežok" ramena. V rokoch 1900-1903 bola ochranná protipovodňová hrádza Dunaja rekonštruovaná.
Hrádza vedená okolo ramena bola vyrovnaná a skrátená o 3,5 km tak ako ju poznáme dnes. Týmto zásahom došlo k úplnému odstaveniu ramena od hlavného toku, t.j. ďalej nedochádzalo k priamemu kontaktu povrchových vôd Číčovského mŕtveho ramena s vodami Dunaja, ani počas vyšších vodných stavov na Dunaji (okrem povodne v roku 1965).
V roku 1960 boli vykonané rekonštrukčné práce na hrádzach a odvodňovacích zariadeniach. V roku 1965 došlo k povodni, ktorá sa vyznačovala i značnou dĺžkou trvania.
Podľa manipulačného poriadku čerpacej stanice Kľúčovec bola stanovená hladina v Číčovskom mŕtvom ramene maximálne na výšku 109,50 m.n.m. Pri vyšších stavoch v ČMR bolo možné hladinu znížiť vypustením cez stavidlo č.5 k čerpacej stanici Kľúčovec, resp. vypustením cez stavidlo č.1 smerom k Dunaju, pokiaľ to rozdiel hladín dovolil.
Manipulačný poriadok pre čerpaciu stanicu Kľúčovec bol aktualizovaný v roku 2000, oproti predchádzajúcemu obdobiu došlo k zmene výšky hladiny na 109.90 m.n.m.
Územie dnešnej NPR Číčovské mŕtve rameno sa spomína v stredoveku v darovacej listine kráľa Bélu IV. z roku 1268 ako „aqua ad viliam Cychow" (Číčovská voda). V tomto období dochádza aj k prvému trvalému osídleniu tohto územia.
Medzi prvých obyvateľov pravdepodobne patrili hlavne lovci zveri a rýb. Prvá písomná správa o obci pochádza z roku 1172, keď jeden z jeho svetských majiteľov, Konrád, podriadený kráľa Gejzu II., venoval svoje tunajšie majetky panonhalmskému opátstvu. V tomto období sa názov obce často menil.
Začiatkom 14.storočia sa v oblasti veľmi rozmohlo klčovanie lesov a obrábanie lúk. Z polovice 19.storočia treba spomenúť poslednú mapu, znázorňujúcu okolie Číčova ešte pred melioračnými protipovodňovými úpravami chotárnu mapu Číčova z roku 1853 (M 1:7292 Jozef Szalacsy merník).
Už za Rakúsko-Uhorska bol Dunaj rozdelený na určité úseky. Pri rieke boli postavené obytné domy pre štátnych zamestnancov, ktorí mali jednotlivé úseky Dunaja na starosti. Ich úlohou bolo organizovať a zabezpečovať protipovodňovú ochranu. Posledným takýmto strážcom za prvej republiky bol občan talianskeho pôvodu menom Lion, ktorý sa do Číčova priženil.
Mal postavený dom za hrádzou blízko miesta jej pretrhnutia. Tento bývalý strážny objekt sa zachoval dodnes.
Z klimatického hľadiska ide o územie s teplou, suchou nížinnou klímou s miernou zimou, s dlhším slnečným svitom. Číčovské mŕtve rameno patrí do teplej nížinnej klimatickej oblasti.
Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje v rozmedzí 550 600 mm, z toho na vegetačné obdobie pripadá cca 300 350 mm zrážok a na zimné obdobie cca 200-260 mm. Najviac zrážok spadne v júni a v júli, druhá polovica leta má sklon k suchu, keď prevláda výpar nad zrážkami.
Ročný priemer teplôt je 9 až 10,5°C a v júli okolo 19,5 až 20,5 °C, priemerná januárová teplota je 1 až -4 C. Najteplejšími mesiacmi bývajú júl a august, niekedy jún. Najchladnejším mesiacom okrem januára býva február.
Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 30-35 dní. Územie patrí do povodia Dunaja. Z hľadiska hydrologického je ovplyvňované najmä tokom Dunaja, z ktorého je mŕtve rameno napájané podpovrchovým priesakom. V závislosti od výšky hladiny vody v ramene je následne okolité územie podmáčané, pri vysokých stavoch zaplavované.
Od polovice leta podzemná voda klesá, nakoľko prevláda výpar nad zrážkami. Dunaj má v úseku Podunajskej nížiny charakter nížinnej rieky s veľmi miernym spádom. V Slovenskom úseku na 172 km prekonáva výškový rozdiel len 35 m. Neďaleko mŕtveho ramena Dunaj dosahuje nadmorskú výšku cca 104,65 m.n.m a spád cca 0,22%.
Zmena pozdĺžneho spádu rieky vytvára podmienky na intenzívne ukladanie splavenín (agradáciu). Do konca 12.storočia dochádzalo k intenzívnemu ukladaniu štrku a piesku v Podunajskej nížine. Rieka dnes tečie na povrchu týchto náplavov, ktoré sú extrémne priepustné.
Typickou vlastnosťou tohto obrovského ekosystému bola dynamika. Dochádzalo k erózii, odnosu veľkého množstva materiálu, ktorý následne poklesom rýchlosti prúdenia sedimentoval. Dochádzalo k vytváraniu celej siete ramien v rôznom štádiu zazemňovania.
Z geomorfologického hľadiska je územie súčasťou provincie Západopanónska panva, subprovincie Malá dunajská kotlina, oblasti Podunajská nížina a celku Podunajská rovina. Predstavuje ho mladá fluviálna rovina, vytvorená riečnymi akumuláciami rieky Dunaj. Číčovské mŕtve rameno je mŕtve rameno typu paleopotamál.
Nadmorská výška sa pohybuje od cca 103,5 m.n.m v najhlbších miestach NPR až po 115,0 m.n.m, ktoré dosahuje koruna protipovodňovej hrádze. Rovinný reliéf širšieho územia (110,0- 112,0 m.n.m) je členený nepravidelnou sústavou prirodzených depresií (zvyškov rôzne hlbokých mŕtvych ramien rieky Dunaj v rôznom vývojovom štádiu, od ojedinelých aktívnych ramien cez zarastajúce a zazemňujúce sa zvyšky vo voľnej krajine až po úplne zazemnené depresie, zamokrené len sezónne), sústavou depresií vytvorených človekom a sústavou odvodňovacích kanálov a umelých vodných plôch ako sú napr. Číčovské rybníky.
Geologicky patrí územie do panónskej panvy, ktorá je vyplnená nánosmi panónskeho jazera (prevažne neogénne íly). Z geologického hľadiska vznikla podunajská panva počas terciéru (panón) a jej formovanie pokračuje do kvartéru.
Stavba je zlomovo-priehybová, pričom zlomová tektonika sa uplatnila najmä v počiatočnom štádiu vývoja depresie. Neogénne formácie sú reprezentované sedimentmi miocénu (eger-panón) a pliocénu (pont-ruman). Spodné stupne sú tvorené striedaním vrstiev vápnitých a piesčitých ílov, s pieskami az pieskovcami a štrkmi. Vo vrchnej vrstve prechádzajú do štrkovej formácie rumanu.
Bez výraznej stratigrafickej hranice prechádza uvedená sedimentácia do kvartéru, ktorý je zastúpený prevažne Štrkopiesčitými náplavami Dunaja. juhozápadnej časti Podunajskej roviny. Komplex sa vyznačuje vysokým zvodnením a vysokou priepustnosťou sedimentov. dažďovo-snehovým typom odtoku.
Pre túto oblasť je charakteristická akumulácia vôd v Z hľadiska režimu odtoku patrí predmetné územie do oblasti vrchovinno-nížinnej, s decembri až januári, vysoká vodnosť vo februári až apríli; najvyššie Qmxje v marci, najnižšie Qmax v septembri; výrazné podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy.
Prevažujúcim pôdnym typom v záujmovom území sú čiernice typické karbonátové, sprievodné čiernice glejové, lokálne organozeme na karbonátových nivných sedimentoch. Holocénne karbonátové aluviálne sedimenty tvoria substrát pre pôdny kryt, ktorý je tvorený hlbokými bezskeletnatými pôdami.
Zrnitosť, vodný a soľný režim pôd sú závislé na ovplyvňovaní pôdneho profilu podzemnou i povrchovou vodou, ako aj na vlastnostiach geologického substrátu. Podstatnú časť územia tvoria fluvizeme typické karbonátové rôznej zrnitosti, od ľahkých piesčitých pôd na fluviálnych pieskoch po ťažké ílovito hlinité až ílovité pôdy na ílovitých sedimentoch.
Sprievodné sú fluvizeme glejové karbonátové až fluvizeme arenické karbonátové. Na miestach s vyššou úrovňou hladiny podzemných vôd, kde je pôdny profil dlhšie obdobie v dosahu podzemnej vody, sú sprievodné čiernice glejové karbonátové a čiernice černozemné na karbonátových aluviálnych sedimentoch.
Vodný režim územia možno vzhľadom na existenciu a prevádzku rôznych hydrotechnických diel klasifikovať ako značne komplikovaný. Rozsiahla kanálová sieť spolu s čerpacími stanicami a stavidlami plní protipovodňovú funkciu, t.j. zabezpečuje odvádzanie vnútorných vôd do recipientu a zároveň zabezpečuje privádzanie vôd do oblasti Žitného ostrova za účelom zabezpečenia závlah.
Pôsobí tak v území ako umelý stabilizačný prvok, ktorý udržiava hladinu vody v kanálovej sústave na požadovanej úrovni v zmysle manipulačných poriadkov. V súčasnosti Kľúčovský kanál je tým kanálom, ktorým je cez stavidlo napúšťaná voda do Číčovského mŕtveho ramena.
Celý systém regulovania vôd v kanálovej sústave je upravený manipulačným poriadkom, ktorý bol špeciálne upravený pre napúšťanie vôd do mŕtveho ramena v roku 1993. Z doterajších pozorovaní vyplýva, že priebeh hladín v kanáli a mŕtvom ramene je identický. Pri výskyte rozdielov je obvykle nižšia hladina v Číčovskom mŕtvom ramene ako v kanáli, a to max.
Technické okrajové podmienky hydrologického režimu Číčovského mŕtveho ramena v súčasnosti predstavujú stavidlá na vpusti Kľúčovského kanála a parametre stavidla pri čerpacej stanici pri dunajskej hrádzi /vedľa objektov SVP/. Ide o ručne ovládané stavidlo tvorené oceľovými rúrami, kóta prahu je 108,25 m.n.m. na vnútornej strane a 107,78 m.n.m. z vonkajšej strany.
Prirodzeným limitom odvádzania vôd z Číčovského mŕtveho ramena je vodný stav v Dunaji. Podľa dostupných údajov minimálna hladina Dunaja pri vyústení odtoku z mŕtveho ramena dosahuje 107,62 m.n.m. /údaj SVP/. Údaje o stave hladín v mŕtvom ramene sú zaznamenané denne už takmer 100 rokov s výnimkou období vojen.
Na ochranu územia pred pretrhnutím hrádze bola na päte návodnej strany hrádze v rokoch 1996-1997 vybudovaná podzemná tesniaca stena do hĺbky 20m, na spodnú úroveň 94,0 m.n.m. /údaj Vodohospodárskej výstavby š.p. Bratislava/. Táto podzemná tesniaca stena je konštruovaná ako neúplná" stena, t.j. nie je zaviazaná do nepriepustného podložia.
tags: #polovnicke #zdruzenie #cicov