Poľovníctvo má na Slovensku dlhú a bohatú históriu, ktorá sa začala rozvíjať už v stredoveku. Významným míľnikom bol 18. december 1947, kedy Ústavodarne národné zhromaždenie Československa schválilo zákon o poľovníctve číslo 225/1947 Zb. Tento zákon zjednotil právo poľovníctva na území celej Československej republiky a umožnil výkon práva poľovníctva občanom so záujmom o prírodu, ochranu zveri a rozvoj poľovníctva.
Vydaním tohto zákona sa umožnil výkon práva poľovníctva občanom, ktorí mali záujem o prírodu, ochranu zveri a rozvoj poľovníctva. V tomto období sa začína poľovníctvo aj v obci Chotča. Medzi prvých poľovníkov patrili Ján Melník, Michal Baran a Štefan Gima st., ktorí sa poľovníctvu venovali až do svojej smrti. Zákon číslo 225/1947 Zb. výkon práva poľovníctva viazal ešte na vlastníctvo poľovných pozemkov a poľovníci vykonávali právo poľovníctva v katastri svojej obce.
Po roku 1948 začali vznikať v rámci jednotlivých okresov poľovnícke spoločnosti, ako súčasť Československého poľovníckeho zväzu. 1. marca 1962 bol schválený nový zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb., ktorý oddelil právo poľovníctva od vlastníctva poľovných pozemkov. Na základe tohto zákona v roku 1964 vzniklo v obci Chotča prvé poľovnícke združenie s názvom Buková hôrka s výmerou 2640 ha.
Časť poľovníkov bola z obce Chotča - Ján Melník, Michal Baran, Štefan Gima st., Ján Vorobeľ, časť z Oľšavky - Ján Čuma st. a zo Stropkova - Jozef Bedroň, Ladislav Tarbaj, Jozef Iľkiv, Karol Kobák a František Rusnák. Neskôr sa stali členmi Ján Mušinský, Štefan Gima ml. a Jozef Gostič. Predsedom poľovníckeho združenia bol Jozef Bedroň, poľovníckym hospodárom Ladislav Tarbaj a tajomníkom Ján Vorobeľ. Poľovnícke združenie Buková hôrka poľovnícku činnosť vykonávalo v katastri obce Chotča, Vyškovce, Vislava a Oľšavka.
Vznik a rozdelenie PZ Ščob Chotča
Koncom roka 1969 po určitých nezhodách, oddelením sa poľovníkov z Chotče a z Oľšavky vzniklo nové poľovnícke združenie pod názvom Ščob Chotča. Novovytvorený poľovný revír mal výmeru 3890 ha a zahŕňal poľovnícke pozemky obce Oľšavka, Gribov, Kožuchovce, Staškovce, Nižná Vladiča, Vyšná Vladiča, Suchá a časť obce Bukovce. Za predsedu poľovníckeho združenia bol zvolený Štefan Gima ml., za poľovníckeho hospodára Ján Vorobeľ a neskôr Ján Čuma ml. Hneď po vzniku poľovníckeho združenia sa jeho členmi stali Andrej Bujdoš, Ján Čuma ml. a Ján Kušnír. V roku 1978 sa členkou poľovníckeho združenia stala Alžbeta Gimová, ktorá bola v tom čase jedinou ženou v okrese vykonávajúcou právo poľovníctva. Postupne pribúdali ďalší poľovníci z Chotče, Staškoviec, Gribova, Kožuchoviec a Vislavy.
Prečítajte si tiež: Krásna Hôrka: História poľovníctva
V súvislosti so spoločenskými a politickými zmenami v roku 1989 vo vtedajšom Československu prešlo aj poľovníctvo určitými zmenami. Snaha poľovníkov bola, aby výkon práva poľovníctva mohli realizovať v katastri obce kde bývajú. Práve z tohto dôvodu došlo k rozdeleniu poľovníckeho združenia Ščob Chotča na dve poľovnícke združenia, Vysoká hora Chotča a Dolina Oľšavka.
Poľovný revír Vysoká hora
Poľovný revír Vysoká hora bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu vo Svidníku 17.11.1993. Ustanovujúca členská schôdza poľovníckeho združenia Vysoká hora Chotča sa konala vo februári 1994 v priestoroch kultúrno-správnej budovy obce Chotča, na ktorú boli pozvaní všetci poľovníci, ktorí bývali v obciach, ktorých poľovné pozemky tvorili poľovný revír. Rokovania sa zúčastnilo 40 poľovníkov, ktorí jednomyseľne podporili vznik poľovníckeho združenia Vysoká hora Chotča a všetci sa stali jeho členmi. Po schválení vzniku poľovníckeho združenia, členská schôdza zvolila výbor. Za predsedu bol zvolený RSDr. Štefan Gima, za poľovníckeho hospodára Jozef Onduško st. a ďalší členovia výboru - Andrej Bujdoš, Jozef Gima, Štefan Hudák st., Ján Otrošina ml. a Ján Sakara. Výbor bol členskou schôdzou jednomyseľne zvolený. Postupne sa menilo aj zloženie výboru poľovníckeho združenia.
Z výboru odišiel Jozef Onduško st. a rozhodnutím Obvodného lesného úradu Stropkov z 25.5.2005 sa poľovníckym hospodárom stal Milan Haňak st.. Jana Sakaru, ktorý vykonával funkciu finančného hospodára nahradil Alojz Chvastaš, namiesto Štefana Hudáka st. bol za tajomníka poľovníckeho združenia zvolený Ing. Róbert Babinský, z výboru ďalej odišli Ján Otrošina ml., Jozef Gima, Andrej Bujdoš a neskôr aj Alojz Chvastaš.
V súčasnom období výbor poľovníckeho združenia Vysoká hora Chotča pracuje v zložení: RSDr. Štefan Gima - predseda, Milan Haňak st. - poľovnícky hospodár, Ing. Poľovný revír Vysoká hora Chotča ma výmeru 2830 ha, z toho 1280 ha lesná plocha, 1233 ha poľnohospodárska pôda, 317 ha ostatné plochy a nachádza sa v poľovnej oblasti Nízke Beskydy, podoblasť Habura v geomorfologickom celku Ondavská vrchovina. Poľovný revír je zaradený do III. jeleň - 11 ks, z toho I. II. III. IV. srnec - 23 ks, z toho I. II. III.
Poľovnícke združenie Vysoká hora má v súčasností 35 členov. Každý člen má absolvované základné skúšky z poľovníctva, dvaja členovia - Ing. Róbert Babinský a Milan Haňak st. absolvovali vyššie odborné poľovnícke skúšky a dvaja - RSDr. Štefan Gima a Jozef Onduško st. skúšky poľovníckych hospodárov. Okrem týchto skúšok všetci poľovníci absolvovali skúšku odbornej spôsobilosti na držanie poľovníckej zbrane pre účely výkonu práva poľovníctva. Prvým členom, ktorý absolvoval skúšku z poľovníctva bol Štefan Gima st.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Aktivity a poslanie združenia
Okrem práce v poľovníckom združení sa niektorí členovia angažujú aj na úrovni okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu (OkO SPZ), Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ) a Slovenskej poľovníckej komory (SPK). RSDr. Štefan Gima od roku 1972 je členom predstavenstva OkO SPZ, kde vykonával funkciu podpredsedu a posledných 12 rokov funkciu predsedu OkO SPZ a Obvodnej poľovníckej komory (OPK). Do roku 1990 bol dve volebné obdobia (volebné obdobie je 5-ročné) členom Ústredného výboru SPZ, po roku 1990 dve volebné obdobia členom Rady SPZ, ktorej je členov aj v súčasnosti a jedno volebné obdobie členom Dozornej rady SPK. Milan Haňak st. je už druhé volebné obdobie členom Dozornej rady OPK, v súčasnom období je predseda Dozornej rady OkO SPZ a taktiež členom hodnotiteľskej komisie trofejí pri OkO SPZ. Ing. Róbert Babinský je dlhoročným členom hodnotiteľskej komisie trofejí pri OkO SPZ.
Za aktívnu prácu v poľovníckom združení, v okresnej organizácii SPZ, v SPZ a SPK mnohí členovia boli aj ocenení: RSDr. Štefan Gima - bronzová medaila, strieborná medaila, zlatá medaila, medaila sv. Huberta, medaila za vernosť a najvyššie poľovnícke vyznamenanie Zlatý kamzík; Milan Haňak st. - bronzová medaila, strieborná medaila; Andrej Bujdoš - bronzová medaila, strieborná medaila; Jozef Onduško st. - bronzová medaila, strieborná medaila; Ing. Róbert Babinský - bronzová medaila, strieborná medaila; Michal Modrák - bronzová medaila, strieborná medaila; Jozef Gima - bronzová medaila; Štefan Hudák st. - bronzová medaila; Štefan Hudák ml.
Hlavným poslaním činnosti poľovníckeho združenia je zachovanie, zveľaďovanie a ochrana zveri. Odbornými selektívnymi zásahmi je vykonávaná regulácia početnosti zveri a skvalitňovanie jej genofondu, čím napomáhame samoregulačnej schopnosti ekosystému prírody. Pozornosť venujeme aj zachovaniu tradícii, poľovníckej etiky a kultúrnych hodnôt poľovníctva ako súčasti kultúrneho dedičstva našich predkov.
Mimoriadnu pozornosť venujeme starostlivosti o zver, ktorú zabezpečujeme prostredníctvom kŕmnych zariadení, Pre jeleniu a srnčiu zver je vybudovaných 15 kŕmidiel na objemové krmivo, 15 kŕmidiel na jadrové krmivo a 41 solísk. Pre diviačiu zver 6 kŕmidiel a 6 krmovísk. Okrem toho máme na prikrmovanie 2 veľké kŕmne linky, 2 políčka a 49 posedov na pozorovanie a lov zveri, z toho 8 mobilných. Všetky poľovnícke zariadenia boli zhotovené brigádnicky, členmi poľovníckeho združenia. Na prikrmovanie zveri ročne je potrebné 14 310 kg objemového krmiva, 4764 kg jadrového krmiva a 180 kg soli.
Neoddeliteľnou súčasťou poľovníckej činnosti je kynologická a strelecká činnosť. Počet poľovne upotrebiteľných psov stanovuje Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, zohľadňujúc veľkosť poľovného revíru, zastúpenie jednotlivých druhov zveri a normované kmeňové stavy. Poľovnícke združenie má 9 upotrebiteľných psov a 3 ďalšie psy sa na skúšky pripravujú. V rámci streleckej činnosti sa poľovníci pravidelne zúčastňujú povinných kontrolných strelieb z brokovej a malokalibrovej zbrane. Poľovníci Ladislav Hamarčák, Imrich Hamarčák, Marek Mižov, Lukáš Slivka, Milan Haňak ml. sa zúčastňujú okresnej súťaže v streľbe na asfaltové terče a memoriálu Ing.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Poľovnícke združenie úzko spolupracuje s Obecným úradom v Chotči, Vislave a vo Vyškovciach. Spolu sa podieľame na organizovaní rôznych podujatí a akcií. Medzi najvýznamnejšie patria obecné plesy, slávnosti sv.
Pri plnení úloh, ktoré vyplývajú zo zákona o poľovníctve č. 247/2009 Z.z., stanov Slovenskej poľovníckej komory, stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, stanov poľovníckeho združenia a úloh ukladanými štátnymi orgánmi na úseku poľovníctva, nezabúdame ani na tých členov, ktorí už medzi nami nie sú. Každý rok začiatkom novembra pred prvou spoločnou poľovačkou si pri hrobe zosnulých poľovníkov uctíme ich pamiatku zapálením sviečky.
Medzi nami už nie sú: Michal Baran, Ján Melník, Štefan Gima st., Michal Bujdoš, Jaroslav Bujdoš, PhDr. Štefan Mičko, František Jobko, Ján Vorobeľ, Ján Otrošina ml., Ján Mušinský, Marek Onduško, Štefan Gojdič, Miroslav Otrošina, Ján Otrošina st.
V súčasnom období členmi poľovníckeho združenia Vysoká hora sú: MUDr. Ingrid Babinská, PhD., MPH; Ing. Róbert Babinský, Milan Beľak, Andrej Bujdoš, Jozef Gima, RSDr. Štefan Gima, Ing. Imrich Hamarčák, Ladislav Hamarčák, Kamil Haňak, Milan Haňak ml., Milan Haňak st., Jozef Hudák, Štefan Hudák ml., Štefan Hudák st., Marek Hurný, Alojz Chvastaš, Pavel Koropčák, Stanislav Madej, Marek Mižov, Michal Modrak, Pavol Mušinský, Branislav Onduško, MUDr. Jozef Onduško, Jozef Onduško, Dušan Otrošina, Erik Otrošina, Ján Otrošina, Juraj Otrošina, Ján Sakara, Milan Sekeľ, Jozef Slivka ml., Jozef Slivka st., Lukáš Slivka, Jozef Zeleňák, Ing.
Spracoval: Dr. Druhú augustovú nedeľu t. j. 9. Svätohubertovská svätá omša sa slávila v rímskokatolickom kostole Božského Srdca Ježišovho za účasti kňazov rímskokatolickej a greckokatolíckej cirkvi.
Poľovníctvo je fenomén pretrvávajúci tisícročia. Prešlo dlhým a zložitým vývojom. Poľovníctvo, tak ako aj všetko ostatné, sa neustále mení. Dôvodom sú nielen stále sa meniace poznatky výskumu a praxe, ale i neustále sa meniace prostredie, v ktorom zver žije. Bežný človek čoraz viac, občas i devastačne, zasahuje do prírody a jej ekosystémov, preto je nutné v poľovníctve svoju pozornosť obrátiť predovšetkým na ochranu a chov voľne žijúcej zveri spolu s ochranou prírody a životného prostredia. Veď príroda patrí človeku, ale nielen jemu.
tags: #polovnicke #zdruzenie #horka