Meno Hubert je jedným z tých mien, ktoré v sebe nesú hlboké historické korene, významovú hĺbku a kultúrne dedičstvo. Pôvodne germánske meno má svoj význam v mnohých európskych kultúrach, a dokonca nachádza pevné miesto aj v slovenskom kultúrnom kontexte.
Hubert pochádza z germánskych slov „hug“ (duch, myseľ) a „beraht“ (jasný, slávny). V preklade teda meno znamená „jasná myseľ“ alebo „slávny duch".
Svätý Hubert: Patrón Poľovníkov
Meno sa rozšírilo do celej Európy predovšetkým vďaka kresťanskej tradícii. Veľký podiel na tom má svätý Hubert, patrón lovcov a ochranca prírody, ktorý žil v 7. storočí. Svätý Hubert z Liège, známy aj ako „Apoštol Arden“, bol biskupom v Maastrichte a neskôr v Liège.
Historické pramene uvádzajú, že sv. Hubert sa narodil v roku 670 nášho letopočtu ako syn akvitánskeho vojvodu Bertranda. Už v mladom veku si vášnivo obľúbil lov, ktorý sa mu neskoršie stal náruživou zábavou. Popri love sa oddával aj márnotratným radovánkam a viedol dosť roztopašný život.
Jeho príbeh sa spája s obrátením na kresťanstvo po mystickej vízii jeleňa s krížom medzi parohami. Starobylá legenda rozpráva: Mladý bohatý Hubert si užíval život plnými dúškami. Umožňovalo mu to jeho postavenie. Rád sa zúčastňoval každej hostiny a nechcel chýbať na žiadnej poľovačke.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Raz cez vianočnú noc štval na rýchlom koni jeleňa stále hlbšie do zasneženého lesa. Jeleň zostal stáť pri skalnej stene a obrátil sa k nemu. Hubert zbadal medzi parožím svietiť kríž a vášnivý poľovník počul hlas: "Hubert, prečo sa naháňaš celý čas za hriechom a zábavou a premárniš cenný čas svojho života neužitočne a bezbožne?"
Hubert pdol na zem a pred očami sa mu premietol celý jeho nie veľmi príkladný život. Túto udalosť si vyložil ako Božie upozornenie. Slová zasiahli jeho srdce. Čoskoro jeho žena pri pôrode zomrela. Hubert odovzdal dieťa bratovej rodine, majetok rozdal chudobným a sám sa odobral k biskupovi Lambertovi. Modlil sa a robil pokánie za svoj predchádzajúci život a usiloval sa, aby sa z neho stal iný človek. Keď biskup zomrel, zvolili Huberta za biskupa v Luttichu, keďže videli jeho pozitívnu zmenu.
Čoskoro sa opäť vrátil do hôr, nie ako poľovník, ale ako misionár. Išiel do odľahlých osád, navštevoval roľníkov a uhliarov, ľudí, ktorí žili hlboko v lese a ohlasoval im evanjelium. Mnohých priviedol k viere. Vyčerpaný a chorý z putovania cez vlhké lesy 30. mája 724 zomrel v Turvuerene.
Na jednej poľovačke na Veľký piatok uháňal za jeleňom, ktorý sa mu však stratil z dohľadu. Pri stopovaní mu jeleň náhle vybehol z húštiny a medzi parohami mal zlatý kríž, ktorý tak žiaril, že zatienil aj slnko. Hubert s úžasom klesol na kolená. Z kríža k nemu prehovoril Ukrižovaný a vyčítal mu jeho hriešny život a potom sa jeleň stratil v húštine. Hubert sa cestou domov pod dojmom zážitku odobral k biskupovi Lambrechtovi, dal sa na pokánie a po smrti manželky vstúpil do rehole. Neskoršie sa stal biskupom v Lutychu(Belgicko). Zomrel v roku 728 a je pochovaný v Arsine. Pre svoj zbožný život ho v 8. storočí vyhlásili za svätého a od roku 1 170 je patrónom poľovníkov. Jeho pamiatku si kresťanský svet pripomína 3. novembra.
Význam Mena Hubert na Slovensku
Na Slovensku sa meno Hubert tradovalo najmä v šľachtických rodinách, kde malo symbolizovať silu a duchovnú múdrosť. Na Slovensku sa meno Hubert spája s oslavami spojenými s lovom, prírodou a kultúrou.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Meno Hubert dnes na Slovensku stále nesie svoj význam. Jeho nositelia si môžu čerpať inšpiráciu z bohatej histórie, pričom zároveň ukazujú, ako moderný človek môže byť spätý s tradíciami.
Medzinárodná oslava mena: V niektorých krajinách sa 3. novembra oslavuje sviatok svätého Huberta.
Poľovnícke Združenie Hubert Ladomerská Vieska
Vážení priatelia prírody, ktorí máte radi zátišie lesa a spoločne s nami poľovníkmi stále čítate nové a zaujímavé kapitoly z knihy prírody. Poľovnícke združenie Hubert Ladomerská Vieska, ktoré svoju činnosť vykonáva v katastroch Ladomer, Vieska a Horné Opatovce vzniklo v roku 2006 a veríme, že občania nás už poznajú z akcií či už z dní obce, stretnutie Viesok a hlavne z dobrého guľášu. Možno si myslíte, že našou snahou je iba to mäso na ten guláš, ale zďaleka to nie je tak.
Dva krát sme už usporiadavali celoštátne súťaže psíkov „ Putovný pohár prezidenta klubu Tatranských duričov“, kde z celého Slovenska poľovníci ukazovali zohratosť, spoluprácu a priateľstvo človeka a psa. Tiež sme sa zapájali ako pozorovatelia do výskumu ohrozených živočíchov, kde naši členovia strávili mnoho hodím pozorovaním ich výskytu, správania a návykov a to nielen monitorovaných druhov. Teší nás, že druhová rozmanitosť v poľovnom revíri rastie, zaznamenali sme výskyt veľkých šeliem, medveďa hnedého, vlka dravého, tiež šakala zlatého, bobra vodného, vydru riečnu, daniela škvrnitého, ale aj lastovičku skalnú či dažďovníka skalného, ktoré sú typické pre južné oblasti Európy.
Musíme ale konštatovať aj úbytok nášho pôvodného vtáctva nielen spevavcov, ale aj väčších vtákov jarabíc, bažantov a jariabkov, ktorých už nepočuť pri prechádzkach prírodou. Vplyv na to má rozmnoženie všežravých vtákov, najmä krkavcovitých, ktoré ničia znášky vajec v hniezdiskách a profitujú aj z ľudskej ľahostajnosti a celoročne sa vykrmujú z odpadkov čím ich početnosť výrazne rastie.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Týmto chceme apelovať na občanov, aby odpad dávali tam kde patrí. Aj keď je to biologiký materiál, ovocie, zelenina nesypali ho voľne hlavne k potoku v intraviláne obe, alebo na kraj intravilánu, pretože nám strašne sťažujete plnenie veterinárnych opatrení na zabránenie šírenia nákazy Afrického moru ošípaných a diviačiu zver priam lákajú, aby tento mor rozniesla aj do domáceho chovu a nevraviac o škodách, ktoré tieto diviaky spravia záhradkárom. My sa potom darmo snažíme robiť odlákavacie prikrmovanie, keď sa už naučili chodiť do obce na čerstvo prestretý plný stôl ľahko-dostupného jedla.
Pravidelne predkladáme vzorky na Štátny veterinárny ústav vo Zvolene a zatiaľ sa Africký mor u nás nepotvrdil, ale výskyty sú v Banskej Belej, v Sklených Tepliciach, v Hliníku nad Hronom, na Repišti, v Bzenici, v Starej Kremničke a v Lutile. Aj keď poctivo dodržiavame nariadené veterinárne nariadenia predpokladáme, že migráciou diviačej zveri táto nákaza postihne aj náš revír. Prosíme občanov, ktorí chovajú ošípané, aby dodržovali zásady vydané veterinármi a minimalizovali možný prenos moru.
Tak ako sme už spomenuli medveď už je stálicou v našich lesoch. Nejedná sa iba o jeden výskyt jedného medveďa - pozorovaných bolo niekoľko jedincov počas posledných troch rokov. Pozitívum je to, že zatiaľ sme nenašli brloh v našom revíri aj keď kolegovia v susedstve ho už zaznamenali, čím sa potvrdzuje, že medveď už bude súčasťou okolitých lesov a preto je potrebné aj tak sa správať - aby o vás vedel skôr, ako vy o ňom. Ako píšu ochranári zo Štátnej ochrany prírody nemáte ho provokovať a dráždiť. Aj keď naši členovia sa neboja chodiť do lesa stretnutia s medveďom stále vykresľujú ako stresujúce s pocitom bezmocnosti.
Vývoj Poľovníctva
Poľovníctvo, ktoré sa postupne vyvíjalo z lovu zveri, ktorým si praveký lovci zabezpečovali prežitie, prechádzalo a aj v dnešnej dobe stále prechádza výraznými zmenami podmienenými prírodno-ekologickými a sociálno-ekonomickými podmienkami v krajine a ľudskej spoločnosti.
Význam poľovníctva sa v priebehu histórie viackrát zmenil. Pri kolíske poľovníctva v praveku hralo najvýznamnejšiu úlohu zaobstaranie obživy pre rodinné alebo kmeňové spoločenstvá pravekých lovcov. V tomto období sa rodí aj význam trofeje, ako pamiatky na lov alebo nezvratného dôkazu že jej vlastník premohol nebezpečnú divú zver.
Prvá písomná zmienka o práve na poľovanie pochádza z roku 1075. Je to donačná listina opátstvu vo Svätom Beňadiku, ktorou sa mu okrem úžitkov z pôdy dáva aj právo na poľovanie a lov rýb. Najstaršiu stopu po pokuse o akúsi centrálnu úpravu lovu na našom území nachádzame v listine uhorského kráľa Gejzu II. - Magnusa z roku 1157. V nej spomína dekrét kráľa Ladislava I. z roku 1095, ktorým sa zakazujú poľovačky v nedeľu a cez sviatky.
Patrónom poľovníkov je Svätý Hubert (biskup, zomrel r. 727), ktorý bol pôvodne náruživým poľovníkom. Všetko sa zmenilo práve na Veľký piatok, keď podľa legendy uzrel veľkého jeleňa, ktorý mal medzi parohmi kríž. Zároveň ho nadprirodzeným hlas vyzýval, aby sa zriekol svojich svetských záľub. O dva roky po tejto udalosti ovdovel. Utiahol sa do lesa, kde predtým videl jeleňa s krížom. Na tomto mieste vykonával pokánie.
Táto legenda spôsobila, že poľovníci si zvolili svätého Huberta za svojho patróna a v niektorých krajoch západnej Európy usporadujú na jeho sviatok slávnostnú poľovačku na jelene (vtedy je obdobie jelenej ruje) s veľkolepým ceremoniálom. Na počesť tohto patróna sa v obci Sv. Antona každoročne konajú celoslovenské poľovnícke slávnosti - Dni sv. Huberta.
Hierarchia Slovenských Poľovníckych Ocenení
Hierarchia slovenských poľovníckych ocenení je presne špecifikovaná a pomerne prísna. Najnižšia je bronzová medaila, ktorú možno získať za 10-ročnú aktívnu činnosť v organizovanom klube či združení na Slovensku. Nasleduje zlatá, ďalej ocenenie Zlatý kamzík a potom najvyššia pre aktívnych poľovníkov - medaila sv. Huberta.
Medailu sv. Huberta môžu udeliť len jednému poľovníkovi ročne. Schváliť ho musí Slovenský poľovnícky zväz.
Súčasnosť a Budúcnosť Poľovníctva
V súčasnosti Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zohráva kľúčovú úlohu v riadení a usmerňovaní poľovníctva. Ministerstvo, ako ústredný orgán štátnej správy poľovníctva, vydáva usmernenia a mimoriadne povolenia na lov zveri, čím zabezpečuje udržateľné hospodárenie s poľovnou zverou.
Okrem toho, na počesť nestorov slovenskej kynológie, ako je Koloman Slimák, sa organizujú rôzne podujatia, ako napríklad Memoriál Josefa Kadleca, ktorý v roku 2021 oslávil svoje jubilejné ročníky. Tieto podujatia slúžia na prehlbovanie vedomostí a zručností v oblasti poľovníctva a kynológie.
tags: #polovnicke #zdruzenie #hubert