Lov zveri je tak starý ako ľudstvo. Vplyvom rastúcej civilizácie ľudstva sa menil i pohľad na voľne žijúcu zver a jej lov.
Ešte za čias Rímskeho impéria, Rímske právo pokladalo zver za „vec nikoho“( res nullius). Podľa tohto práva loviť zver mohol každý, avšak pri vstupe na cudzí pozemok potreboval súhlas majiteľa.
Za vlády Karola Veľkého, si tento panovník privlastnil všetku zem, ktorá nemala vlastníkov, čím sa vytvorili veľké kráľovské revíri. Na týchto mohol loviť zver iba panovník a jeho družina. Za porušenie výsostného kráľovského práva boli prísne tresty.
Zákony a nariadenia Karola Veľkého a jeho nástupcov tzv. Charakter práva lovu, ako výlučne zemepánskej a šľachtickej výsady pretrval až do zrušenia poddanstva.
Uhorský kráľ Karol VI. vydal v roku 1729 dekrét o poľovníctve v ktorom je už uvádzaný čas ochrany niektorých druhov zveri v čase rodenia mláďat a ich odchovu. Až podľa dekrétu Jozefa II.
Prečítajte si tiež: Žiadosti o výrub drevín - Javor Podolínec
Až takmer po 50 rokoch predovšetkým na východe Slovenska začali sa prenajímatelia združovať do loveckých spolkov a spoločností. Prvý známy lovecký spolok sa založili karpatskí Nemci v roku 1833 mal názov Kesmarker Jagdverein, hoci úprava poľovného práva v bývalom Uhorsku, a teda aj na území Slovenska bola až za vlády Františka Jozefa I.
Ten zákonným článkom XX/1883 o poľovníctve vytvoril legislatívnu úpravu práva poľovníctva aj na našom území. Pretrval napriek zmenám ktoré sa po rozpade Rakúsko- Uhorska a vzniku I. ČSR zostal na Slovensku v platnosti až do konca II. svetovej vojny a v niektorých zásadných častiach až do roku 1947.
Po vzniku ČSR boli v rámci tohto zákona vydané vykonávacie predpisy dňa 10.
1. 5. 1920 uverejnilo niekoľko poľovníkov z Bratislavy na základe iniciatívy generála zdravotníctva MUDr. Jána Červíčka výzvu v ktorej sa vyzdvihoval hospodársky význam poľovníctva na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi.
27. 8. 1920 Na základe uverejnenej výzvy sa zišlo v malej župnej sále v Bratislave 34 záujemcov.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
21. 10. 1920 sa konalo Ustanovujúceho valného zhromaždenia Loveckých ochranných spolkov na Slovensku. Zúčastnilo sa ho 43 registrovaných členov a 33 zakladajúcich členov.
Výbor spolku mal 24 členov a 12 náhradníkov a bol volený na 3 roky. Členovia výboru boli zvolení aklamáciou.
Činnosť LOS bola spočiatku sústredená iba v Bratislave, nakoľko ešte nemal žiadne pobočky. Napriek tomu získaval na Slovensku autoritu a to aj tým, že nariadením č. 1498/M adm,/V./ 1921 Ministerstvo vydalo nariadenie na obmedzenie vydávania zbrojných pasov na lovecké pušky.
Ďalším nariadením č. 1442/7 158/adm/V. /1922 Bol LOS ustanovený za odborného zástupcu v policajno - trestných veciach pytliactva.
LOS presadil aj hromadné poistenie svojich členov proti tzv.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
12. 8. 1923 Na podnet LOS vydal minister s plnou mocou pre správu Slovenska nariadenie č. 26.5. 1923
Tri roky po vzniku prvej poľovníckej organizácie na Slovensku vznikla v Čechách a na Morave Československá myslivecká jednota, ktorá sa vyhlásila za celoštátnu poľovnícku organizáciu. Jej cieľom bolo včleniť LOS do jednoty.
Na VZ bol väčšinou hlasov prítomných delegátov odhlasovalo vstup do Československej mysliveckej jednoty.
18. 6. 1924 tohto Valeného zhromaždenia sa jeho predseda generál MUDr. Ján Červíček nedožil. Zomrel vo veku nedožitých 60 rokov (1. 6. 1864 - 7. 4. 1924).
Dr. Otakar Jamnický bol ustanovený za úradujúceho predsedu.
29. 10. 1924 bolo zvolané mimoriadne VZ LOS na základe nespokojností miestnych skupín.
11. 5. 1925 Na VZ LOS bol za predsedu zvolený Dr. Pavol Fábry a za tajomníkov Ján Kocman a Dr.
Hlavným organizátorom poľovníckej výstavy v roku 1926 ktorú usporiadal LOS v Poprade bol redaktor Vidor Juráň.
23. 10. 1926 sa Dr. Pavol Fábry vzdal funkcie predsedu LOS. Úradujúcim predsedom sa stal Július Melcsiczký.
Nariadením č. 42 630/adm./V./26 v záujme ochrany dropa veľkého zákaz odstrelu tohto vzácneho vtáka na Žitnom ostrove na 5 rokov do 31.
1. 1927 sa konalo mimoriadne VZ LOS v Bratislave.
Na riadnom zasadnutí VZ LOS v Trenčíne bol za podpredsedu zvolený spisovateľ Jozef Gregor Tajovský.
marec 1927 začal vychádzať spolkový časopis Lovec-Vadász.
15. 4. 1928 Na VZ LOS bol za úradujúceho predsedu zvolený Dr. Jozef Baár a za tajomníka Teodor Varga.
VZ schválilo doterajší postup spolku a rozhodlo o jeho vystúpení z členstva v ČSMJ. Do Brna vyslal LOS troch svojich funkcionárov Dr. Jozefa Baára, Františka Vodičku a Cypriána Čecha do Brna.
22. - 26. 11. 1928 sa konal medzinárodný poľovnícky kongres v Nových Zámkoch za účasti zástupcov z Československa, Francúzka, Poľska a Rumunska kde vznikla myšlienka založenia C. I.
26. 5. 1929 VZ LOS zvolilo za predsedu Dr.
18. 11. 1929 Vzťahy medzi LOS a ČSMJ vyriešila až dohoda uzatvorená v Brne.
13. 1. 1930 sa stal Dr. Ján Moural úradujúcim predsedom LOS. Napriek dohode začala ČSMJ na Slovensku vytvárať Zemský odbor ČSMJ a miestne skupiny.
Za predsedu tohto odboru pre Slovensko zvolili Dr. Jána Mourala a za tajomníka Jána Kocmana, ktorý bol v tom čase tajomníkom Loveckého a kynologického spolku v Bratislave.
11. 5. 1930 bol na VZ LOS Dr.
6. - 9. 11. 1930 za účasti 48 delegátov z 22 štátov založená v Paríži Medzinárodná rada pre poľovníctvo (Conseil Internationál de la Chasse). Prvým prezidentom CIC sa stal Maxim Ducrocq a tajomníkom gróf d´ Adix.
12. 4. 1931 sa konalo v Bratislave VZ LOS.
31. 12. 1931 do tohto dňa platil zákaz odstrelu dropa veľkého. Ten bol nariadením č. 124622-14/1933 predĺžený do 31.12 1935.
10. 1932 Z iniciatívy LOS a niektorých ochrancov poľovnej zveri krajinský prezident v Bratislave vydal Vyhlášku č. 457 o celoročnej ochrane medveďa.
Taktiež bola stanovená celoročná ochrana norka európskeho, svišťa vrchovského a čiastočná ochrana , kuny lesnej a skalnej a vydry riečnej od 1. 3. do 31.
18.10. 1932 vznikla Myslivecká komora Československej republiky, zaoberajúca sa vrcholnými otázkami poľovníctva v ČSR. Združovala ČSMJ a nemecký Vebanddeutscher Jäger St.
9. 4. 1933 sa v Bratislave konalo VZ LOS.
6. 5. 1934 sa uskutočnilo manifestačné zhromaždenie. Jeho výsledkom bolo vydanie osobitného zákona č. 57/1936 Sb. Z. a n. o potlačovaní pytliactva.
25. 11. 1934 sa uskutočnilo Mimoriadne VZ LOS v Žiline za účasti zástupcov ČSMJ. Delegáti sa dohodli na zjednotení oboch poľovníckych organizácií od 1. 1. 1935.
- Lovecký ochranný spolok LOS pre Slovensko sa zmení na Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku. V tomto roku vyšla monografia Naše poľovníctvo. Jej autormi boli Cyprián Čech, František Vodička a Dr.
- Zemský zväz LOS pre Slovensko bude viesť vlastnú administratívu a riešiť agendu spojenú s poistením členov.
22. 6. 1935 sa konalo prvé zasadnutie Zemského zväzu loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku v Bratislave.
2. 4. 1935 sa konalo ustanovujúce VZ Cudzineckého loveckého klubu . Činnosť tohto klubu bola pomerne rozsiahla a svojím významom presahovala hranice Slovenska.
Dňa 29. 11. V roku 1936 sa v rámci Jarnej hospodárskej výstavy v Prahe uskutočnila Celoštátna výstava loveckých trofejí ulovených za rok 1935.
11. 4. 1937 Na zasadaní Zz LOS pre Slovensko v Bratislave sa stal tajomníkom Dr.
V novembri 1937 sa v Berlíne konala Medzinárodná poľovnícka výstava.
1. 4. 1938 mal Zz LOS pre Slovensko už 7 155 členov a 84 spolkov. Politické udalosti a štátoprávne zmeny mali dopad aj na poľovníctvo.
tags: #polovnicke #zdruzenie #javor