Pamätným dňom si Slovenská republika (SR) v roku 2016 pripomenie 27. októbra tragické udalosti v Černovej z roku 1907. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Zákonom o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z 20. októbra 1993 a v znení neskorších predpisov rozhodli, že Deň černovskej tragédie bude pamätným dňom SR.
V Černovej, ktorá je v súčasnosti mestskou časťou Ružomberka, sa 27. októbra 1907 obyvatelia obce vzbúrili proti tomu, aby ich novopostavený kostol vysvätil iný kňaz ako Andrej Hlinka. Proti ich nesúhlasu sa úradmi nariadená vysviacka katolíckeho kostola skončila krviprelievaním, ktoré nastalo po tom, ako komando uhorských žandárov začalo do protestujúceho davu strieľať.
Kostol, o vysvätenie ktorého išlo, si obyvatelia Černovej postavili za pomoci peňažných zbierok. Na jeho vybudovanie prispel veľkou mierou z vlastných prostriedkov aj rímskokatolícky ružomberský kňaz, černovský rodák Andrej Hlinka (1864 - 1938). Základný kameň stavby posvätili 20. apríla 1906, na jeseň 1907 čakala na posviacku dokončená stavba.
Obyvatelia Černovej chceli, aby novopostavený kostol vysvätil práve Hlinka. Toho však v tom období spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie. Aj preto chceli černovskí veriaci s vysviackou počkať, kým sa situácia okolo Hlinku nevyrieši. Cirkevná vrchnosť však rozhodla, že kostol vysvätí dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907.
Dedinčania sa proti rozhodnutiu vzbúrili, pričom došlo ku konfliktu medzi nimi a žandármi. Streľba žandárov do protestujúceho davu si vyžiadala 15 obetí, 12 ľudí bolo ťažko zranených a desiatky utrpeli ľahšie zranenia.
Prečítajte si tiež: Úspechy Veroniky Vargovej v streľbe
Reakcie a dôsledky
Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí ako nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Björnstjerne Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson či ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj.
Černovský kostol napokon posvätil Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910. Obete černovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne, ktorý dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia tragických udalostí.
Slovenská pošta vydala 27. októbra 2007 pri príležitosti 100. Výročia černovskej tragédie známku zobrazujúcu portrét britského novinára Roberta Setona-Watsona a ružu, symbol mesta Ružomberok.
Predohra k tragédii
V apríli 1906 vtedy 41-ročný kňaz Andrej Hlinka v priebehu volieb do Uhorského snemu verejne upozorňoval na porušovanie práv národnostnej menšiny Slovákov. Hlinka bol názoru, že Párvy môže zasahovať do jeho vystupovania čoby kňaza, ale nie ako príslušníka slovenského národa. Andrejovi Hlinkovi pre nerešpektovanie biskupovej vôle odobrali farský úrad, a preto prípad predniesol priamo Svätej stolici, a teda pápežovi.
Z dôvodu zvyšujúcej popularity Hlinku sa cirkev spojila so svetskou mocou a 25. júna 1906 ho nechali zatknúť. V rámci svetského pojednávania bol obvinený za vedenie akéhosi spolku, ktorý mal terorizovať okolie výbušnými zbraňami. Obyvatelia sa snažili biskupa Párvyho presvedčiť, aby s vysvätením kostola počkali na Andreja Hlinku. Párvy ale ich vôľu ignoroval, a tak sa nakoniec rozhodlo, že vysviacka kostola prebehne 27. októbra 1907.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: história a počiatky
Priebeh tragédie
Počas plánovania nedeľnej vysviacky malo pred obcou protestovať niekoľko stoviek ľudí. Odhaduje sa, že ich bolo približne 300 až 400. Následne do dediny prišla skupina žandárov a koče s mužmi, medzi ktorými sedel aj farár Martin Pazúrik.
Jeden z dedinčanov chytil uzdu koňa a veliteľ žandárov ho udrel do tváre. Následne na nich začali dedinčania hádzať kamene. Napätie ešte viac stúplo a napokon veliteľ žandárov Ján Ladiczky, rodený Slovák, nariadil streľbu.
„Strašné na tom bolo, že nešlo o výstražné výstrely, ale ozbrojenci mierili priamo do hrudí obyvateľov. Strieľali hlava-nehlava, len tak do davu,“ opisuje Lauček, ktorý však udalosť odmieta interpretovať ako útok Maďarov na Slovákov.
Celkovo prišlo o život 15 ľudí, z toho jedna žena bola tehotná, takže celkový počet je 16 ľudí.
Andrej Hlinka a jeho reakcia
Hlinka sa o dianí v rodnej obci dozvedel na Morave, kde v tých dňoch absolvoval prednáškové turné. „Zdesený z toho, čo sa stalo, chcel okamžite cestovať domov, no priatelia mu to nedovolili.
Prečítajte si tiež: Recenzia FIFA 19
Keď po intervencii Svätej stolice došlo k zmiereniu medzi biskupom Párvym a Hlinkom, mohol černovský rodák v roku 1910 konečne posvätiť kostol, ktorý Černovčanom slúži dodnes.
Dopad udalosti
„O Slovákoch sa v tej dobe nič nevedelo. Až černovská masakra upozornila na národ, ktorému sa upierajú základné práva,“ poukazuje na zlomový charakter udalosti spisovateľ Lauček.
Tragédia v Černovej odhalila pravdu o propagovanej „príkladnej slobode v Uhorsku“ a upozornila vtedajšiu svetovú verejnosť na národnostný útlak v cisárskej ríši.
Poslanci Národnej rady SR pri príležitosti 100. výročia tragédie v Černovej schválili 26. októbra 2007 uznesenie, v ktorom odsúdili všetky formy násilia štátnej moci voči svojim občanom.
Pamiatky v Černovej pripomínajúce tragédiu
V mestskej časti Ružomberok - Černová sa nachádza súbor pamiatok, ktoré pripomínajú tragické udalosti, ktoré sa tu odohrali 27. októbra 1907. V tento deň bolo zastrelených 15 civilistov a mnoho ďalších obetí bolo ťažko zranených. Pri príležitosti stého výročia tragédie v Černovej boli 26. októbra 2007 odsúdené všetky formy násilia štátnej moci voči občanom. Černová sa zároveň stala mementom, ktoré bude navždy pripomínať hodnotu demokracie a princípy vzájomnej tolerancie, úcty a porozumenia medzi národmi.
- Pamätník Černovskej tragédie sa nachádza pri vstupe do Černovej, na dolnom konci ulice A. Hlinku.
- Pamätník obetí streľby sa nachádza na miestnom cintoríne vedľa kostola. Pamätník s menami obetí dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia masakry. Autorom národnej kultúrnej pamiatky boli Miroslav Motoška a Juraj Sládek. Pomník je 6,8 m vysoký a 14 metrov široký. Má tvar obráteného písmena T osadeného na nízkej kamennej mohyle a tvorí ho kríž, na ktorom je umiestnený reliéf Kristovej hlavy. Pod krížom sa nachádza vavrínový veniec.
- Kostol Panny Márie je novogotická stavba, ktorá vznikla z iniciatívy černovského rodáka Andreja Hlinku. Stavbu dokončili v roku 1907. Tento kostol sa nechtiac stal svedkom tragických udalostí. Pri pokuse o jeho posvätenie došlo k tejto tragickej udalosti. Černovský kostol vysvätil Andrej Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.