História Poľovného Združenia Mladoňov a Obce Lúky

Slovo na úvod. Toto je prepis Kroniky obce Lúky tak, ako ju napísali jednotliví kronikári v rôznych časových a teda aj politických a spoločenských obdobiach. Každý z nich bol ovplyvnený dobou a vývinom v spoločnosti v ktorej žil. Pre zachovanie autentickosti textu som nerobil žiadne zásahy do štylistiky a pravopisu a len nepatrné do úpravy (farebné zvýraznenie, odseky a pod). Ježovica Valér prepisovateľ kroniky.

Pamätná kniha obce Lúky

Uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 20. marca 1933 bol som ja, Rudolf Jaroušek, správca školy rímsko katolíckej ľudovej na Lúkach, ustanovený prvým kronikárom tunajšej obce. Tejto funkcie som sa ujal. Nie som tunajším rodákom. Bývam tu len 4 roky. Narodil som sa 31. januára 1904 a po absolvovaní učiteľského ústavu v Lučenci, bolo to moje tretie miesto, keď som sa 31. januára 1931 stal správcom učiteľom tunajšej rímsko katolíckej ľudovej školy.

Opis obce

Poloha: Obec Lúky, ktorá má meno podľa polohy kraja (od lúk), rozprestiera sa po obidvoch stranách krajinskej cesty (hradskej) vedúcej z Púchova cez Lýsky priesmyk na Moravu. Od Púchova i od Moravy je vzdialená na 12-12 km, takže leží uprostred Púchovskej doliny. Je dlhá 2 km. Na hornom konci, pri moste, odbočuje viciniálna cesta na Lazy pod Makytou, vzdialené 4 km.

Dolina na Lúkach je najužšia. Po stranách hradskej stoja zväčša drevené domce, často bez komínov, takže dym vychádza povalom. Len kostoly (rímsko katolícky a židovský), fara, školy (rímsko katolícka a ev.a.v.), notársky úrad, poštový a telegrafný úrad, četnícka stanica a niektoré židovské domy sú murované. Za domami sú menšie, väčšie záhradky a polia. Na nížine dosť úrodné, na stráňach neraz kamenisté a preto menejcenné. Ulica je úzka, miestami len pár metrov, čo je na tak frekventovanú hradskú zaiste primálo.

Píla

Na hornom konci dediny, za mostom je schreibrovská parná píla. Pred rokami zamestnávala až dvadsať robotníkov, dnes sotva 6-7. Má svojho strojníka a spravuje ju lesný správca z Lysej pod Makytou. Po prevrate menila viac ráz svojich majiteľov. Stavebné drevo (hrady, dosky, laty) predáva sa aj do cudzích štátov, najmä do Nemecka.

Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach

Katolícky kostol

Stojí na dolnom konci, pri vstupe do dediny. Je najstarší kostol doliny a okolia vôbec. Podľa ľudovej povesti počali ho stavať medzi Lúkami a Lysou, tam, kde stoja teraz staré lipy a kríž, ale práca sa nedarila. Čo cez deň vystavali, v noci im to vždy ktosi zrúcal. Márne strážili robotníci v noci. Keď prišlo 12 hodín, pospali a ráno zas bolo všetko rozváľané. Boli bezradní. Až tu raz akýsi neznámy človek im poradil: „Zapriahnite čierne voly do voza a nechajte voľne ísť. Kde zastanú tam vystavte kostol“. Stalo sa. Voly zastali na mieste dnešného kostola. Lúčania s čerstvou chuťou dali sa do stavby a kostol bol čoskoro hotový.

O kostole zo spisku zostaveného na pamäť 700 ročného jubilea chrámu (1228-1928) uvádzam toto: „Lúcky chrám je najstarší na okolí a jeden z najstarších v Trenčianskej a v biskupstve nitrianskom, ba na Slovensku vôbec“. Podľa kanonickej vizitácie vykonanej na Lúkach 25. augusta 1829 so všetkou pravdepodobnosťou tvrdiť, že bol postavený r.1228. Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke, nachádzajúcej sa v štíte veže a niet nijakých príčin, aby tento rok značil iné ako rok postavenia. Tým viacej, lebo štruktúra, štýl a spôsob stavby nepochybne nasvedčujú, že chrám bol postavený v 13. storočí za panovania Arpádovcov, keď sa stavali kostoly aj inde. V kameni hlavnej brány je síce vyrytý rok 1612, ale v tomto roku bol už kostol len opravovaný, prípadne prestavaný. Druhý raz bol kostol opravovaný r. 1817.

Cintorín

Cintorín bol na Lúkach pôvodne len okolo kostola, len koncom 18.storočia založili terajší cintorín. Pod kostolom je krypta, prístupná len z kostola. V tej pochovávali patrónov a farárov, ale nie všetkých.

Fara

Do r. 1823 bola fara drevená. V tomto roku postavili faru z kameňa. R. 1882 bola fara prestavená, takže bola zrušená brána vedúca cez stred farskej budovy a dve krajné čiastky farskej budovy boli spojené novovystavanou izbou tak, ako dnes.

Počet veriacich

Počet veriacich v r. 1829 a v r.1928: Počet veriacich podľa kanonickej vizitácie z r.1829 bol tento: Lúky 620, Dolná Dubková 11, Vydrná 21, Mestečko 8, Záriečie 21, Zbora 7, spolu 688. V r.1928 je takýto stav: Lúky 490, Dolná Dubková 76, Vydrná 18, Záriečie 22, spolu 606.

Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní

Mená farárov sú podľa záznamov na fare známe od r.1671. Spomedzi nich evanjelici farára Jána Hudka (Hudek) vyhnali, zaujali faru a kostol. Tento stav trval však len rok, lebo katolíci sa kostola zmocnili a vrátil sa i farár Ján Hudek. Od tých čias je stále katolícky. Treba poznamenať, že lúcky kostol a faru mali v moci evanjelici v 16. a 17 .storočí za dlhší čas, ako o tom bude reč nižšie. Odvtedy dodnes sa tu vystriedalo 17 farárov a administrátorov. Z nich Peter Valter vynikal ako povestný záhradník. Terajším farárom od r.1917 je Anton Kompánek. Dokedy Lazy pod Makytou a Lysá pod Makytou patrili na Lúky, boli tu stále aj kapláni. Kostol a fara zažili pohnuté časy najmä od Turkov v 16. a 17. storočí. O nich sa obšírnejšie zmienim v kapitole Zo starých dejín Lúk.

Škola

Podľa kanonickej vizitácie z r.1829 na Lúkach jestvuje katolícka škola od r.1826. Postavili ju na terajšom mieste. V roku kanonickej vizitácie (1829) organistom bol František Kresánek, rodák z Považskej Bystrice a bol súčasne učiteľom, notárom a zvonárom. Mená ďaľších učiteľov sú neznáme. Vie sa, že počet dietok nebýval veľký, lebo do školy chodil, kto chcel. Školský rok trval len cez zimné mesiace. Z učiteľov posledných desaťročí uvádzame Pavla Ihriského (starý otec akademického sochára Vojtecha Ihriského), V.Šimka, Štefana Igaza, Antona Kumeryho a Jána Záhorského. Mimo uvedených po prevrate sa tu vystriedalo niekoľko výpomocných učiteliek. Terajšími učiteľmi sú Rudolf Jaroušek, správca školy a Elena Jaroušková rod. Valachová, tr.učiteľka.

Do r.1929 škola bola jednotriedkou, hoci už niekoľko rokov počet žiakov prevyšoval hodne číslo 100. V tomto roku (1929) cirkevníci s veľkými obetami a pomocou subvencií Krajinského úradu v Bratislave, vystavili krásnu, modernú dvojtriedku so správcovským bytom v cene cca Kč 220.000. Odvtedy vyučujú dvaja učitelia. V ostatných 3 rokoch žiakov je vyše 150, mala by sa zriadiť i tretia trieda, čo v dnešných ťažkých pomeroch ale nijako nemožno.

Počet žiakov v šk.r.1930/31-1937/38:

Školu navštevujú okrem detí lúckych, žiaci katolíckeho vyznania z Dolnej Dubkovej a zo Záriečia.

Školský rokI. triedaII. triedaIII. trieda
1930/3173 žiakov55 žiakov
1931/3276 žiakov72 žiakov
1932/3388 žiakov73 žiakov
1933/3474 žiakov71 žiakov
1934/3581 žiakov74 žiakov
1935/3675 žiakov86 žiakov
1936/3745 žiakov50 žiakov53 žiakov
1937/3852 žiakov51 žiakov38 žiakov

Podľa udania správkyne školy p. Oľgy Švehlovej miestna ev.a.v. škola vznikla r.1913. Od začiatku učí na nej ona. Má žiakov 64, z nich polovica dochádza z Dolnej Dubkovej. Budova je z r.1913. V rokoch poprevratových menovaná správkyňa vyvinula čulú kultúrnu činnosť.

Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby

Židia

V obci okrem katolíckeho kostola je aj veľký kostol židovský. Stojí od r.1872. Predtým na jeho mieste stál kostol menší, drevený. Sem patrili a patria židovskí veriaci z obcí Lúky, Dolná Dubková, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Záriečie, Mestečko, Vydrná, Zbora a Dohňany. Voľakedy bolo to asi 90 rodín, dnes asi 42. Mávali 2 kantorov a 1 pomocníka. Teraz len jedného kantora.

Židia na Lúkach mali aj svoju školu, založenú asi v r.1872. Trojtriednu s piatimi ročníkmi. Napred sa vyučovalo len hebrejsky, neskoršie v nižších triedach nemecky a vo vyšších maďarsky. Všetkých žiakov bývalo asi 135. Školu navštevovali i katolíci a evanjelici. Postupom času škola upadala, stala sa dvojtriednou a napokon jednotriednou. Cez prevrat zanikla pre nedostatok žiactva. Židovské deti z Lúk chodia teraz do miestnej rímsko katolíckej školy. Židovská škola bola umiestnená v dome, v ktorom je ubytovaný ich kantor. Zo starej židovskej školy si katolíci kúpili tabule pre svoju školu. Lúky majú tri cintoríny: rímsko katolícky (najstarší) na úpätí Kňažej, evanjelický a židovský.

Vodstvo

Na juhovýchodnej strane obce tečie potok Biela voda, prameniaci na Čertove. Bielou vodou ho prví začali nazývať Maríkovčania, ktorí chodievali na Lúky pracovať. Potok nie je hlboký. V lete najväčšia hĺbka 0,5m, takže ho veľmi snadno možno prebrodiť. Počas dažďov a za odmäku vzrastie na dravú rieku, hlbokú 1,5 m. Jej šírka sa pohybuje medzi 3-8 m. Spodok je piesočnatý a kamenistý. Žijú v nej raci, z rýb: mrenice, jalce, slíže, a.i. Rýb v potoku je málo. Smerom na Lysú pod Makytou je cez Bielu vodu postavený drevený most, obnovený r.1936. Pri potoku stojí jeden valcový mlyn - blízko Osmeku. Pri ňom je aj píla, kde si dávajú rezať kmene na dosky z okolitých obcí. Patrí p. Pečeňovi. Donedávna stál tu aj druhý mlyn, neďaleko parnej píly. Bol však zrušený pri stavbe železnice Púchov-Horní Lideč v r.1935.

Pôda

Pôda nášho chotára pozostáva z piesku, hlinačky, slienu a štrku. Na rovine je dosť úrodná. Menej na stráňach kde je hodne štrku. Všetka zem u nás je nános. Miestami, zvlášť na rovine, je veľmi blízko pod povrchom voda, čo veľmi škodilo plodinám. Preto v r.1931 boli najvlhšie pozemky odvodnené.

V r. 1882 mali Lúky ornej pôdy 607 kat. jutár 972 kvadrátnych siah, záhrad 6 k.j. 673 kv.s., Lúk 41 k.j. 263 kv.s., pasienkov421 k.j. 700 kv.s., hôr 166k.j. 110kv.s. a neplodnej zeme 81 k.j. 1065 kv.s. Spolu 1327 k.j. 1580 kv.s. V r. 1930 podľa štátneho štatistického výkazu ornej pôdy 5849 kat.jutár, lúk 459 kat. jutár, záhrad 87 kat.jutár, pasienkov 4043 kat.jutár, hôr 2431 kat.jutár, vodnej plochy 02 kat.jutár, zastavanej plochy 172 kat.jutár, neplodnej pôdy 84 kat. jutár. Pozemková daň činila ...

Miestne názvy

Čiastky nášho chotára sú Kňažia - Hajnušov, Dolný lán, Nadhumnie a Diel, Nad Dankov, Dankov, Dielnice a Horekončie, Vlčie jamy, Strážna - Trnkov, Niva, Potok, Hladovec, Brehy, Uhlíkovec, Zábreh, Na puste, Nadlučie, Zákružie, Zaosičie, Krivá, Nagobec, Nová stávka, Kurejovec, Sekerčina, Pastierovec, Uľahlice, Cukraj, Zamedničie, Láz - Holkovec, Zalučie, Srazy, Stávky, Medník.

Obyvateľstvo

R.1913 mali Lúky 168 domov, 718 duší. Podľa sčítania z r.1919 bol tento stav 139 domov, 555 obyvateľov (229 mužských a 326 ženských). Náboženské rozvrstvenie: r.katolíkov 584, ev.a.v. 103, ev.ref. 1, židov 82. Podľa sčítania ľudu z r.1930 bolo na Lúkach 198 domov, 783 obyvateľov. Z nich čslov. Národnosti 752, ruskej 4, nemeckej 16, židovskej 8, cudzincov 3. Katolíkov 584, ev.a.v. 133, židov 63, iných 3.

Obyvatelia sú skoro všetci robotníci, roľníkov je málo. I tí zväčša sú utisnutí na zárobok, lebo oráčiny je málo a nie najlepšej akosti. Robotníci chodievali na sezónne roboty na majere (do repy) na nížinu, potom do blízkych Lednických Rovní, Dubnice a.i.. Po prevrate mnoho ich chodí do Čiech. Niektorí sa vysťahovali do SAU i do Kanady. V posledných časoch zarábali si živobytie pri hydrocentrále na Váhu pri Ladcoch, neskoršie hlavne pri stavbe dráhy Púchov - Horní Lideč. Teraz pri stavbe železnice Harmanec - Diviaky, vo Vsetíne, Trenčíne. Niektorí chodia denne do zbrojovky v Považskej Bystrici.

Dobrý úžitok dáva obyvateľstvu hovädzí dobytok, ktorého tu chovajú hodne. Väčšina mlieka sa spracuje v družstevnej mliekárni, založenej v rokoch poprevratových. Zo živnostníkov sú tu 1 kováč, 1 pekár, 6 obchodníkov s miešaným tovarom, 4 mäsiari, 2 priekupci, 2 hostince, 1 krajčír, 3 obuvníci (robí však len 1), 1 holič, 2 stolári (pracujú málo), 1 strojný zámočník.

Úrady

Od r.1937 je železničná stanica v mieste. Predtým sa chodilo do Púchova nad Váhom (13 km). Pred vojnou pešo, alebo vozom, ktorým sa vozila pošta. Tak aj v prvých rokoch povojnových. Potom od r.19.. zaviedli autobusovú dopravu jedným a neskoršie dvoma (jeden z Lazov pod Makytou, druhý z Lysej pod Makytou). Autobusová doprava zanikla započatím železničnej premávky na Štefánikovej dráhe 2.5.1937.

Obec Lúky patrí do púchovského okresu, kde je okresný úrad, berný úrad, okresný súd, dôchodková kontrola, okresný lekár, zverolekár. V obci je trojtriedna rím.katol. a jednotriedna ev.a.v. škola. Do nich chodia aj žiaci z Dolnej Dubkovej. Do meštianskej školy chodia žiaci do Púchova. Železničná stanica má prednostu (p.Vida), výpravčíka, traťmajstra a 5 výhybkárov. Farský kostol pre občanov katolíckeho vyznania je v obci i s farou. Fara nateraz nie je obsadená. Administruje ju správca dohňanskej fary dp. Rudolf Minarovský. Občania ev.a.v. vyznania sú prifarení do Záriečia (p. Samuel Peressényi). Obyvatelia židovskí majú svojho kantora na Lúkach. Predsedom židovskej náboženskej obce je miestny lekár. Poštový úrad je v mieste a listonoš nosieval dvakrát týždenne poštu do Vydrnej. Od r. 1937 sú dvaja listári. Jeden roznáša v obci, druhý vo Vydrnej denne.

Kroje

Občania nosievali pestré kroje. Ženy nosia ešte doteraz zubáče, riasnaté punčochy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a v zime kožuchy. Chlapi tmavé súkenné nohavice, kapce (papuče), vyšívané vesty s gombíkmi a široké klobúky. Ale kroj pomaly zanechávali. Už pred vojnou bolo toto badateľné. Po prevrate chlapi takmer úplne sa vzdali kroja. Širokého klobúka už na hlave Lúčana dávnejšie nevidieť. Ženy sú konzervatívnejšie. Ale aj u nich je to neraz oblek len sviatočný.

Hory

Hôr u nás nie je veľa, ale viac ako pred 50 rokmi. Tak v r.1882 ich bolo 166 kat. jutár, r.1930 už 2431 kat.jutár. Lesov pribudlo na úkor pasienkov. Najviac hôr je v čiastkach Nová stávka a Stávky. V horách rastú stromy listnaté (buky, duby, hraby, brezy, kleny), ihličnaté (smreky, borovice, jedle, červený smrek, borovičky). Sem tam sa nájdu osiky, agáty, lipy. Hory patria miestnemu urbáru a jednotlivcom. Obec nemá lesov. Cudzích drevín tu niet.

Hlavným produktom lesov je drevo, pochádzajúce z hlavnej ťažby, medziťažby, čiže paberkov v mladších porastoch. V lesoch sa rúbe ročite raz (v zime). Rúbaniská sú znovu vysádzané hlavne ihličnatými priesadami. Drevo sa spracuje na siahovicu, alebo rovné kmene sa na pílach režú na laty a dosky. Drevo sa z hôr dopravuje domov na vozoch, saniach, ťahaných koňmi a kravami. Chudobní si drevo ťahajú a vozia sami.

Mnoho škodí našim lesom zhrabávanie a odnášaníe lístia v jeseni, ktoré sa používa na podstielanie hovädziemu dobytku. Na jar zasa oblamujú sa stromy a zeleným lístím kŕmia kozy (letnina). Vedľajšiu ťažbu lesa poskytujú huby, jahody, maliny a iné lesné plodiny, ktoré sú predmetom zbierania okolného obyvateľstva. Malín, jahôd, húb je v našich horách dosť, menej je čučoriedok. Z húb sa u nás nachádzajú bukové, sivé, dubové, osikové, brezové, lieskové, zachojáky, kuričky, paprstky, mlieče, kozáky, smrekové a.i. Ani na kvetiny nie je kraj chudobný. Z liečivých rastlín sú ...

Poľovnícke združenie Mladoňov Lazy pod Makytou - Dlhy a pohľadávky · Ukážka exportu sledovaných firiem s informáciami o dlhoch · História zápisov IČ DPH v .... V obci pôsobí dobrovoľný hasičský zbor, Poľovnícke združenie Mladoňov, TJ Jednota Lazy pod Makytou - futbalisti a folklórny súbor Lazovienka.

IČO: 35662620 ; Obchodné meno: Poľovnícke združenie Mladoňov ; Dátum vzniku: 01.01.1995 ; Dátum zániku: ; Adresa sídla: Lazy pod Makytou, Lazy pod Makytou, 02055..

Poľovnícke združenie usporiadalo v mesiaci júni, ktorý je mesiacom ochrany prírody, vo výklade obchodného domu výstavku poľovníckych trofejí. Zbor pre občianske .... DFS už 20 rokov vystupuje s ľudovými tancami, propaguje ľudové zvyky a tradície. ... Súbor sa zameriava na výskum, spracovávanie a interpretáciu tancov, piesní a ...Read more.

Na základe nariadenia Predsedníctva Slovenskej Národnej rady č. 26/1945 Zb. nariadení sa ustanovil pre každú obec na základe volieb národný výbor a pre ...Read more282 pages. Vydavateľ publikácie: Obec Rudinská 125, IČO: 00314277. Motív obálky (kaplnka Nepoškvrnenej Panny Márie) namaľoval: Stanislav Luhový.

Zaradenie poľovného revíru vytvoreného na poľovných pozemkoch, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskych pozemkov a ktoré sa nachádzajú v poľovnej oblasti pre malú ...Read more.

In: Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 4, s. 96 - 111. 2. Pokiaľ ide o partizánov, malé pohorie Považský Inovec, ktorého súčasťou bola aj Cimenná, bolo v .... Poľovnícke združenie Mladoňov Lazy pod Makytou.

tags: #polovnicke #zdruzenie #mladonov