Po chvíli pobytu v našom chotári sa však prebudíme s pocitom, že niečo s tým naším prístupom k svojmu okoliu, verejným priestranstvám, lúkam a lesom nie je v poriadku. Ako poľovníkov nás zaráža, čo dokáže človek pri devastácii prírody urobiť (alebo neurobiť).
Len s nostalgiou spomíname na nie tak dávne časy, keď sa v Šambronke preháňali pstruhy a lipne, v zátočinách kraľovali raky. Ako deti sme si mohli ľahnúť k potoku a osviežiť sa kvalitnou a chutnou vodou.
Natíska sa nám otázka, čo sme to za ľudia, keď dokážeme tak drasticky ničiť naše vlastné životné prostredia - dedičstvo našich otcov a dedov?
Preto tú pet-fľašu, plechovku, sáčok, sklenenú fľašu po ich použití nezahadzujme v lese, na poli alebo na verejnom priestranstve. Nebuďme pohodlní. Príroda chce od nás len veľmi málo.
História poľovníctva v regióne
Poľovníctvo organizované ako lovecké ochranné spolky so zameraním na ochranu ohrozených druhov zveri datujeme v našom regióne až po rozpade Rakúsko-Uhorska a po vzniku I. Československej republiky, v 30-tych rokoch minulého storočia.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Prístup k uplatňovaniu práva poľovníctva bol pre obyvateľov obce veľmi obmedzený, a to len pre niekoľkých veľkostatkárov prípadne funkcionárov obce. Zásadné zmeny v systéme poľovníctva a v jeho leso-ochranárskej funkcii nastali až po roku 1949.
Doménou nového prístupu bola filozofia chovu zveri so zameraním na ochranu ohrozených druhov a systematické zveľaďovanie revírov. Nezanedbateľným prínosom tohto obdobia bolo sprístupnenie výkonu práva poľovníctva pre širšie vrstvy záujemcov, avšak na báze zvýšeného dozoru a disciplíny v činnosti spolkov.
Revír vtedajšieho spolku tvorili konfiškované majetky grófky Oľgy Šalamon, lesné pozemky a pasienky spoločenstiev Urbariát a spol., Fabián a spol., Želiari-Hiščare, poľnohospodárske pozemky veľkostatku Hercz - Friedman a poľnohospodárske pozemky drobných vlastníkov.
V 60-tych rokoch po znárodnení boli ku plavnickému revíru pridelené pozemky v chotároch obcí Šambron, Hromoš, Kozelec a časti pozemkov obcí Nová Ľubovňa, Jakubany, Chmelnica a Plaveč.
Aktivity poľovníckeho združenia
Toto obdobie bolo charakteristické najmä zvýšením chovateľských a ochranárskych aktivít poľovníckych združení o činnosti, ako výsadba stromčekov, úprava lesných ciest a chodníkov, čistenie studničiek, výstavba zásobníkov krmiva, krmelcov, solísk, ďalších poľovníckych zariadení, ale aj príprava krmiva na zimné prikrmovanie a ďalšie práce na roľníckom družstve.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Rozsah brigádnickej činnosti bol taký zásadný, že poľovníkom prischol názov „ozbrojení brigádnici“. Dobré chovateľské pôsobenie malo za následok zvýšenie stavov úžitkovej zveri, v našich končinách netradičného, jeleňa karpatského, srnčej a diviačej zveri, ba častejšie sa tu objavoval rys ostrovid, vlk lesný ale aj medveď hnedý. Prehnaná chemizácia však spôsobila pokles stavov tradičného zajaca poľného.
Súčasnosť poľovníctva v Plavnici
Zásadná zmena v organizácii poľovníctva v obci nastala v roku 1994 po vzniku samostatného Poľovníckeho združenia Plavnica, ktorého revír pozostáva v podstate z katastra obce. Lov zveri prebieha podľa prísnych pravidiel schválených Lesným úradom v Kežmarku vo forme Plánu chovu a lovu na príslušný rok.
Ulovenej zveri sa vzdáva tradičná úcta a pieta a pre poľovníka je trofej ulovenej zveri klenotom a nezabudnuteľnou spomienkou na chvíle strávené v prírode.
Možno je to tak, ako rozpráva staré poľovnícke príslovie „Čas strávený na poľovačke (t.j.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
tags: #polovnicke #zdruzenie #plavnica