Poľovníctvo organizované ako lovecké ochranné spolky so zameraním na ochranu ohrozených druhov zveri datujeme v našom regióne až po rozpade Rakúsko-Uhorska a po vzniku I. Československej republiky, v 30-tych rokoch minulého storočia. Zásadné zmeny v systéme poľovníctva a v jeho leso-ochranárskej funkcii nastali až po roku 1949. Doménou nového prístupu bola filozofia chovu zveri so zameraním na ochranu ohrozených druhov a systematické zveľaďovanie revírov.
Nezanedbateľným prínosom tohto obdobia bolo sprístupnenie výkonu práva poľovníctva pre širšie vrstvy záujemcov, avšak na báze zvýšeného dozoru a disciplíny v činnosti spolkov.
HLOŽEC
Prvá zmienka o poľovníctve sa datuje do medzivojnového obdobia. V tom čase bola založená spoločnosť poľovníctva Jánom Novomestským, Jurajom Vašíčkom a policajtom Hejnelom. Po II. svetovej vojne sa spolok rozšíril o ďalších členov, boli nimi Štefan Čapák, Gustáv Birás, p. Čechovský, Štefan Búda, Michal Mikušinec, Štefan Ondračka, Jozef Klinko, Viktor Novomestský.
V 50. rokoch bolo založené a zaregistrované Poľovnícke združenie Horná Súča, rozšírilo sa o ďalších členov. Novými poľovníkmi sa stali Štefan Bizoň, František Bizoň, Viktor Kako, Martin Ševčík, Julián Ondračka, Pavol Mikušinec. Táto skupina poľovníkov sa začala venovať chovu a ochrane zveri, budovaniu poľovníckych zariadení - kŕmidiel, posedov.
Keďže sa museli aj niekde stretávať, bolo treba na tieto účely vybudovať poľovnícky zrub - chatu. Dodnes slúži nielen pre poľovníkov, ale aj pre občanov. Na jej výstavbe sa podieľali i terajší členovia PZ Horná Súča. Členovia združenia sa začali zúčastňovať na činnosti obce a spolupracovať s MNV a so štátnym majetkom, s poľnohospodárskym podnikom.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Príchodom ďalších členov do združenia vznikla iniciatíva na výstavbu hospodárskej budovy, ktorá slúži na uskladnenie krmiva a spracovanie ulovenej zveri. Po zmene režimu výbor poľovného združenia (PZ) pracoval na zaregistrovaní PZ Hložec Horná Súča. Trvalo to takmer desať rokov. V tomto čase bolo treba podložiť listy vlastníkov a poľovnícke združenie založiť a zaregistrovať so súhlasom vlastníkov.
Na základe podpísania zmlúv s vlastníkmi sa podarilo rozšíriť hranicu poľovníckeho združenia o lokality Chabovú, Trnové, Krásny Dub. Ďalšie časti, ktoré vlastníci podpísali na právo poľovníctva PZ Hložec Horná Súča, nevydal Krajský lesný úrad Trenčín.
V poslednom období sa členská základňa rozšírila o ďalších členov. Ich snahou je naďalej zlepšovať starostlivosť o zver a kŕmne zariadenia (vybudované nové kŕmne linky v oblastiach Hložec, Slatina, Chabová, Trnovský potok), v ktorých je v čase núdze zver prikrmovaná.
Členská základňa spolupracuje s obecným úradom a s a. s. Agrosúča Horná Súča, čím sa snaží udržať a zlepšovať podmienky pre poľnú zver. Každoročne sa usporadúva poľovnícka zábava a členovia združenia sa zúčastňujú rôznych kultúrnych akcií v obci.
Poľovnícke združenie má 33 členov a poľuje na rozlohe 2722 ha. Členmi združenia sú Stano Bariš, Juraj Birás, Henrich Birás, Štefan Bizoň, Karol Breznický, Viliam Cverenkár, František Čapák, Peter Čechovský, Miroslav Dohnan, Jozef Gago, Dušan Gračka, Ján Gračka, Tibor Gračka, Stanislav Habánik, Milan Hegeduš, Ján Hilčík, Miloš Hulín, Jozef Jurica, Michal Jurica, Jozef Klinko, Pavol Krovina, Viktor Krovina, Ladislav Machara, Jozef Mikušinec, Oto Páleš, Ferdinand Palušný, Igor Palušný, Jozef Repa, Tibor Rybárik, Pavol Seriš, Pavol Seriš ml., Ondrej Stašák, Jozef Tatík.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Poľovnícke Spoločenstvá na Slovensku
Poľovnícke združenie bolo v našej obci založené v roku 1948, keď po prijatí zákona o poľovníctve 1.1.1948 bol schválený inštitút „Poľovných spoločenstiev“. Pri jeho založení stála skupina občanov Ján Piatnica, Ján Mních, Juraj Lúčanský, Matej Rybár, Karol Tureček. Predseda poľovníckeho združenia Juraj Pačan
Poľovníctvo na Slovinkách „žilo“však aj pred vojnou. Svoje spoločenstvá mali Nižné aj Vyšné Slovinky. Za celé toto obdobie prechádzalo organizované poľovníctvo vývojom s rôznymi zmenami v členskej základni, ale vždy s cieľom prirodzeného pekného vzťahu k prírode a k zveri. V súčasnosti má poľovnícke združenie 26 členov.
Revír vtedajšieho spolku tvorili konfiškované majetky grófky Oľgy Šalamon, lesné pozemky a pasienky spoločenstiev Urbariát a spol., Fabián a spol., Želiari-Hiščare, poľnohospodárske pozemky veľkostatku Hercz - Friedman a poľnohospodárske pozemky drobných vlastníkov.
V 60-tych rokoch po znárodnení boli ku plavnickému revíru pridelené pozemky v chotároch obcí Šambron, Hromoš, Kozelec a časti pozemkov obcí Nová Ľubovňa, Jakubany, Chmelnica a Plaveč.
Toto obdobie bolo charakteristické najmä zvýšením chovateľských a ochranárskych aktivít poľovníckych združení o činnosti, ako výsadba stromčekov, úprava lesných ciest a chodníkov, čistenie studničiek, výstavba zásobníkov krmiva, krmelcov, solísk, ďalších poľovníckych zariadení, ale aj príprava krmiva na zimné prikrmovanie a ďalšie práce na roľníckom družstve.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Rozsah brigádnickej činnosti bol taký zásadný, že poľovníkom prischol názov „ozbrojení brigádnici“. Dobré chovateľské pôsobenie malo za následok zvýšenie stavov úžitkovej zveri, v našich končinách netradičného, jeleňa karpatského, srnčej a diviačej zveri, ba častejšie sa tu objavoval rys ostrovid, vlk lesný ale aj medveď hnedý. Prehnaná chemizácia však spôsobila pokles stavov tradičného zajaca poľného.
Zásadná zmena v organizácii poľovníctva v obci nastala v roku 1994 po vzniku samostatného Poľovníckeho združenia Plavnica, ktorého revír pozostáva v podstate z katastra obce. Lov zveri prebieha podľa prísnych pravidiel schválených Lesným úradom v Kežmarku vo forme Plánu chovu a lovu na príslušný rok. Ulovenej zveri sa vzdáva tradičná úcta a pieta a pre poľovníka je trofej ulovenej zveri klenotom a nezabudnuteľnou spomienkou na chvíle strávené v prírode.
Pozemkové Spoločenstvá a Poľovníctvo
Pozemkové spoločenstvo môže byť oprávnené zastupovať práva a oprávnené záujmy ako vlastník poľovných pozemkov v rozsahu a postupmi ustanovenými zákonom len ak je to schválené a zapísané v zmluve o pozemkovom spoločenstve. Pri zhromaždení vlastníkov to bolo akceptované a štatutár, či výbor zastupovali všetkých vlastníkov spoločenstva na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Ak môže vlastník poveriť splnomocnením jednotlivca, môže aj spoločenstvo. Ale musí to byť písomne vyjadrená vôľa vlastníka.
Napriek uvedenému stanovisku US SR, som osobne i profesne presvedčený, že pozemkové spoločenstvo je JEDNOZNAČNE oprávnené zastupovať práva a oprávnené záujmy ako vlastník poľovných pozemkov v rozsahu a postupmi stanovenými zákonom. Pozemkové spoločenstvo nie je vlastník !!! Týmto nezákonným postupom im stačí na získanie PR 26% hlasov .
Autor si zrejme myslí, že poľovníctvo je súčasťou hospodárenia v spoločnej nehnuteľnosti. Tu je zrejme pes zakopaný. V tomto ho uisťujem, že v zmysle zákona 97 možno hospodáriť len s pozemkami a s tým, čo je s nimi pevne spojené - tráva, stromy... a nie s tým, čo sa po pozemku voľne pohybuje.
Macol, čo sa historicky zmení na právach vlastníka? Na základe akého právneho argumentu možno zbaviť práv vlastníka - člena spoločenstva? Vieš ako končí uplatňovanie odkazu 6)? Že predseda urbáru predal parcely členov bez ich súhlasu... to je reálny výstup odkazu 6). A poškodení musia k súdu! Ísť k súdu kvôli právnemu aktu, ktorý je zo zákona neplatný!
Na margo právnych argumentov poviem len toľko uvidíme ako sa k tomu postavia sudcovia. Buď poprú legálnu históriu právneho inštitútu " spoločná nehnuteľnosť " alebo postavia právo spoluvlastníka nad všetko. Takýto krok však podľa môjho určite skromného názoru bude viesť k tomu, že nebude fyzicky možné spraviť právne perfektné hlasovanie na zhromaždení a tým sa znefunkční systém.
Jeden z dôvodov, prečo je obsahom z. 97/2013 z.z. osobitná definícia spoločnej nehnuteľnosti je ten, že spoločnú nehnuteľnosť nemožno deliť, to zn., že je to jedna nehnuteľná vec, ktorú nemožno rozdeliť na viac nehnuteľných vecí, aj keď pozostáva z viacerých pozemkov. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti a tým i spoločenstvo ako celok je nedeliteľné, spoluvlastnícke podiely sú k sebe trvalo viazané. Je preto nemysliteľné, aby na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov vystupoval len jeden spoluvlastník, resp. jeden spoluvlastník popri spoločnom zástupcovi, takýto postup by bol jednak rozporný so zmyslom chápania spoločnej nehnuteľnosti a jednak by to bolo technicky nevykonateľné.
Zmyslom pozemkového spoločenstva je rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou a jej užívaní spoločnej veci, vlastníci môžu spoločnú vec prenajať (§ 9 ods. 13 cit. zákona) prenajať..a ani netuším, ako inak by to asi mali spraviť, než tak, že práve predseda PS + člen výboru v zmysle uznesenia z VZ a postupom vopred schváleným v stanovách PS takúto zmluvu podpíšu.
Výkon práva poľovníctva považujem za majetkové právo, ktoré však vyžaduje osobitný druh odbornej spôsobilosti (môže ho vykonávať iba ten kto zložil skúšku z poľovníctva, spĺňa podmienky pre vydanie poľovného lístka, i pre vydanie zbrojného preukazu a spravidla je (môže byť) členom poľovníckej or...
Zoznam Urbárskych Spoločností
- Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
- Urbárska lesná spoločnosť Pezinok-Cajla, pozem.
- Pozemkové spoločenstvo lesa sv. Martina v Senci
- Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici
- Urbárska spoločnosť "pozem.
- Pasienkové spoločenstvo Ivanka pri Dunaji, k.ú. Farná, pozem.
Ďalšie Urbariáty a Spoločenstvá
- Urbár Kopernica-Kunešov, p.s.
- Dolné Hámre, pozem. spol.
- Lesná a pasienková spoločnosť pozem. spol.
- Sitnianska urbárska a želiarska spoločnosť, pozem. spol.
- Spoločenstvo vlastníkov lesa Malá Lehota p.s.
- URBÁR ANTOL, pozem. spol.
- Urbárska a pasienková spoločnosť pozem. spol.
- Urbárska a pasienková spoločnosť - p.s.
- Urbárske a pasienkové pozemkové spoločenstvo Žiar nad Hronom, p.s.
- Urbárske a pasienkové spoločenstvo Ilija, pozem. spol.
- Urbárske a pasienkové spoločenstvo - pozem.
- ŽELIAR ANTOL pozem. spol.
- Želiarska a pasienková spoločnosť v Iliji, pozem. spol.
- KOMP-URB-PAS pozem. spol.
- Spoločenstvo urbáru, pozem. spol.
tags: #polovnicke #zdruzenie #urbariat