Desaťbojár Roman Šebrle, prvý atlét sveta, ktorý prekonal v desaťboji hranicu deväťtisíc bodov, sa minulý týždeň v Ostrave definitívne rozlúčil s veľkým športom.
Roman Šebrle a deväťtisíc bodov
Po prvom veľkom úspechu - striebre na olympiáde v Sydney v roku 2000 a zlate z halových majstrovstiev sveta v sedemboji sa Šebrle dostal medzi tých favoritov, ktorých sa už novinári pýtali, či si trúfajú na deväťtisícovú hranicu.
Pred mítingom v rakúskom Götzise v máji 2001 mal osobný rekord 8757 bodov, ale na otázky, či padne okrúhly rekord, odpovedal skromne, že stačí aj 8500.
Neskôr sa priznal, že takticky klamal.
„Myslel som na deväťtisíc, a ako veľmi,“ spomínal.
Prečítajte si tiež: Aktivity pre žiakov v atletike
Pred poslednou disciplínou sa už magická hranica nového rekordu triasla, ale Šebrlemu zostávalo ešte odbehnúť tisícpäťstovku.
A to rýchlosťou, akú nikdy predtým nedosiahol.
K zapísaniu deväťtisíc bodov potreboval zlepšiť svoj rekord 4:28,90 o takmer tri a pol sekundy.
„Tisícpäťstovku som ešte nikdy nebežal na doraz.
Na dráhe som bol ochotný trebárs umrieť, méta bola veľmi na dosah.
Prečítajte si tiež: Úspechy slovenskej atletiky
Stodvadsať metrov pred cieľom som zavrel oči a otvoril ich dvadsať metrov pred ním.
Vedel som, že to dokážem,“ opísal neskôr Šebrle svoj historický úspech.
Výsledný čas 4:21,85 bol od jeho osobného maxima lepší takmer o sedem sekúnd a hlavne - konečne znamenal prvý zápis s deviatkou na začiatku: 9026 bodov.
Dnes už Šebrle nie je svetovým rekordérom, vlani ho o 13 bodov prekonal Američan Ashton Eaton.
Najúspešnejším viacbojárom histórie však Čech z Lanškrouna iste zostáva.
Prečítajte si tiež: Atletický klub Žiar nad Hronom
Šebrle vs. Dvořák
Desaťbojársky život je náročný, súťaženie obzvlášť.
Dva dni ste na štadióne približne od ôsmej rána do jedenástej večer.
Na ploche, v šatni, ba i na toalete vás pozorujú.
Šebrleho na MS 2005 v Helsinkách obvinili Fíni, že niečo zobral priamo na štadióne.
Bola to pravda, išlo však o zdravie.
Lekár mu aplikoval v šatni v ťažkých podmienkach zimy a dažďa injekčne glukózu pred poslednou disciplínou, čo videl jeden z domácich pretekárov.
Hovorilo sa o dopovaní, test však mal negatívny.
Medzinárodná atletická federácia sa prípadom prestala zaoberať.
Napriek tejto skúsenosti sú desaťbojári medzi sebou kamaráti.
Po skončení svojej disciplíny zvyknú všetci spolu obiehať čestné kolo.
„Aj by som privítal, keby niekto z nás bol arogantný pankhart, aby som si povedal: tak, chlapče, teba musím nabiť.
Ale my sa kamarátime, bavíme sa spolu.
Po pretekoch spoločne oslavujeme víťaza,“ hovoril pre SME.
Neplatí to celkom o vzťahu medzi Šebrlem a jeho českým súperom Tomášom Dvořákom.
Ich konflikty bývali príležitosťou pre bulvár.
„S Dvořákom sme sa od istej chvíle skutočne neznášali.
Podrobnosti rozoberať je zbytočné, veľa sa o tom písalo.“
„Dnes sú naše vzťahy korektné.
Rivalita mi v konečnom dôsledku pomohla.
Chcel som byť stoj čo stoj prvý na svete, ktorý dosiahne deväťtisícovú hranicu.
Podarilo sa mi to."
Boj krát desať
Fajnšmekri považujú za atletických kráľov práve desaťbojárov, no pre masu divákov sú kráľmi stovkári.
Šebrlemu to neprekáža.
„Čím viac Boltov.
Možno sa budú na mítingoch predháňať Bolt, Bolt a Bolt.
Ale nech, zvezú sa pri tom aj ostatní," povedal v rozhovore pre SME v roku 2009.
Desaťbojársky tréning je veda, pretože nie všetky disciplíny sa dajú trénovať naplno.
Šebrleho veľkosť bola práve v tom, že rozdiel medzi jeho osobnými rekordmi v jednotlivých disciplínach a na súťaži nebol až taký veľký.
„Prvá fáza tréningu je o behaní na dlhé trate a drine v posilňovni.
V druhej etape sú to už kratšie behy po štvorstovku a aj technické disciplíny.
V záverečnej fáze veľa šprintov a potom techniky," vysvetľoval jeden z najlepších atlétov histórie.
„Začíname o deviatej.
Do jednej väčšinou behám a skáčem.
Len výnimočne to preruším niektorou z technických disciplín, guľou, diskom, oštepom, žrďou, výškou.
Prekážky a diaľku vnímam ako súčasť ,bežeckého' predpoludnia.
Poobede si idem na dve hodiny pospať.