Poľovníctvo a rybárstvo sú dôležité súčasti kultúrneho dedičstva a ochrany životného prostredia na Slovensku. Tento článok sa zameriava na povinnosti majiteľov a užívateľov poľovných revírov a rybárskych revírov, ako aj na práva a povinnosti s tým spojené.
Základné ustanovenia v poľovníctve
Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve upravuje:
- podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov,
- uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov,
- poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu,
- ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže,
- vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie,
- organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory,
- podmienky na lov a zužitkovanie zveri,
- náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri,
- pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve,
- zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
Tento zákon sa nevzťahuje na tie jedince raticovej zveri, ktoré sú chované vo farmových chovoch a ktoré sú považované za hospodárske zvieratá.
Definície základných pojmov
Pre účely zákona o poľovníctve sa rozumie:
- Časom núdze: obdobie určené okresným úradom v sídle kraja.
- Chovateľským celkom: časť poľovnej oblasti alebo poľovnej lokality vytvorená jej rozdelením na menšie celky s poľovnými revírmi v pôsobnosti jedného okresného úradu.
- Chovom zveri: odborná starostlivosť o zver, ochrana zveri a odborný zásah do populácií jednotlivých druhov zveri na dosiahnutie jej optimálneho počtu, vekovej štruktúry, pomeru pohlavia, kvality trofejí a dobrého zdravotného stavu vo vzťahu k životnému prostrediu, v ktorom žije.
- Lovom zveri: získavanie zveri odstrelom, odchytom, poľovnými dravcami alebo pomocou fretky.
- Poľovníckym hospodárením: súbor činností vykonávaných užívateľom poľovného revíru v oblasti poľovníckeho plánovania, ochrany, chovu, starostlivosti o zver a jej životné prostredie a lovu zveri smerujúcich na zabezpečenie normovaných kmeňových stavov zveri v požadovanej kvalite a štruktúre populácií pri zachovaní ekologickej rovnováhy v prírode.
- Poľovníctvom: súhrn činností zameraných na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia.
- Poľovným revírom: poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná bažantnica.
- Právom a výkonom poľovníctva: súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty.
- Zverou: populácia voľne žijúcich druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 1.
Poľovný revír
Poľovný revír je základnou jednotkou, v ktorej sa vykonáva právo poľovníctva. Je to ucelený súbor poľovných pozemkov, ktoré spĺňajú životné potreby zveri.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Podmienky uznávania poľovného revíru
Pri uznávaní poľovného revíru okresný úrad prihliada na životné potreby zveri, aby mala:
- primerané zdroje prirodzenej potravy a vody,
- zaručené podmienky prirodzeného rozmnožovania a vývoja,
- vytvorené podmienky na prirodzený pohyb, úkryt a pokoj.
Hranice poľovného revíru musia byť zreteľné a musia sa kryť s prírodnými hranicami. Súčasťou revíru nesmú byť nebezpečné prekážky pre zver.
Uznávanie poľovného revíru
Žiadosť o uznanie poľovného revíru môže podať vlastník alebo vlastníci poľovného pozemku na príslušný okresný úrad. Na podanie návrhu na uznanie spoločného poľovného revíru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov počítaný podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaný.
Žiadosť musí obsahovať identifikačné údaje vlastníkov, doklad o vlastníctve, grafickú identifikáciu pozemkov a opis hraníc.
Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov
Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Zvernica
Samostatná zvernica je oplotený poľovný revír vhodný na intenzívny chov raticovej zveri. Okresný úrad uzná za samostatnú zvernicu súvislé poľovné pozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov vtedy, ak tieto dosahujú výmeru najmenej 50 ha poľovných pozemkov, z ktorých je najmenej 20 ha lesných pozemkov a tieto sú ohradené tak, že zver z nich nemôže voľne vybiehať ani do nich vbiehať.
Historický vývoj poľovníctva na Slovensku
Lov zveri je tak starý ako ľudstvo. Vplyvom rastúcej civilizácie ľudstva sa menil i pohľad na voľne žijúcu zver a jej lov. Ešte za čias Rímskeho impéria, Rímske právo pokladalo zver za „vec nikoho“( res nullius). Podľa tohto práva loviť zver mohol každý, avšak pri vstupe na cudzí pozemok potreboval súhlas majiteľa. Za vlády Karola Veľkého, si tento panovník privlastnil všetku zem, ktorá nemala vlastníkov, čím sa vytvorili veľké kráľovské revíri. Na týchto mohol loviť zver iba panovník a jeho družina. Za porušenie výsostného kráľovského práva boli prísne tresty.
Zákony a nariadenia Karola Veľkého a jeho nástupcov tzv. Charakter práva lovu, ako výlučne zemepánskej a šľachtickej výsady pretrval až do zrušenia poddanstva. Uhorský kráľ Karol VI. vydal v roku 1729 dekrét o poľovníctve v ktorom je už uvádzaný čas ochrany niektorých druhov zveri v čase rodenia mláďat a ich odchovu. Až podľa dekrétu Jozefa II. Až takmer po 50 rokoch predovšetkým na východe Slovenska začali sa prenajímatelia združovať do loveckých spolkov a spoločností. Prvý známy lovecký spolok sa založili karpatskí Nemci v roku 1833 mal názov Kesmarker Jagdverein, hoci úprava poľovného práva v bývalom Uhorsku, a teda aj na území Slovenska bola až za vlády Františka Jozefa I. Ten zákonným článkom XX/1883 o poľovníctve vytvoril legislatívnu úpravu práva poľovníctva aj na našom území. Pretrval napriek zmenám ktoré sa po rozpade Rakúsko- Uhorska a vzniku I. ČSR zostal na Slovensku v platnosti až do konca II. svetovej vojny a v niektorých zásadných častiach až do roku 1947.
Po vzniku ČSR boli v rámci tohto zákona vydané vykonávacie predpisy dňa 10. B. 1. 5. 1920 uverejnilo niekoľko poľovníkov z Bratislavy na základe iniciatívy generála zdravotníctva MUDr. Jána Červíčka výzvu v ktorej sa vyzdvihoval hospodársky význam poľovníctva na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi.
Rybárstvo
Zákon č. 139/2002 Z.z. o rybárstve upravuje podmienky ochrany, chovu a lovu rýb a ostatných vodných organizmov. Cieľom je zachovanie vodných ekosystémov a ochrana genofondu rýb.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Základné pojmy v rybárstve
- Rybárstvo: súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu genofondu rýb a optimálne využívanie produkcie ichtyofauny ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky.
- Ryby: všetky vodné stavovce dýchajúce žiabrami - kruhoústnice, drsnokožce, lúčoplutvovce, vodné mäkkýše, kôrovce a iné planktonické či bentické bezstavovce žijúce vo vodách.
- Rybársky revír: ministerstvom určená a hranicami vymedzená vodná plocha.
Rybárske revíry
Ministerstvo vytvára z vodných tokov, vodárenských nádrží a ostatných vodných plôch rybárske revíry, vedie ich evidenciu a určuje účel ich využitia. Vody sa členia na lososové a kaprové.
- Lososové vody: vody vhodné pre pstruha potočného, pstruha dúhového, sivoňa potočného, hlavátku podunajskú a lipeňa tymiánového.
- Kaprové vody: vody vhodné pre kapra sazana, kapra rybničného, šťuku severnú, zubáča veľkoústeho, sumca veľkého a úhora európskeho.
Výkon rybárskeho práva
Rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. Rybárske právo patrí štátu.
Práva a povinnosti vlastníkov a nájomcov pobrežných pozemkov a práva a povinnosti užívateľov
Užívateľ má právo vstupovať na pobrežné pozemky. Vlastník alebo nájomca pobrežného pozemku je povinný strpieť vstup na tieto pozemky v nevyhnutnej miere, okrem pozemkov, na ktoré je vstup zakázaný podľa osobitných predpisov.
Užívateľ je povinný označiť rybársky revír tabuľou. Pri jeho označovaní nesmie poškodzovať živé časti prírody a obmedzovať vlastníka, prípadne nájomcu pobrežného pozemku vo výkone vlastníckych práv k pobrežným pozemkom.
Hospodárenie v rybárskych revíroch
Užívateľ je povinný zarybňovať rybársky revír podľa zarybňovacieho plánu, ktorý schvaľuje ministerstvo. Zarybňovací plán rybárskeho revíru vypracúva užívateľ a predkladá ho na schválenie ministerstvu do 31. marca kalendárneho roka. Schválený zarybňovací plán je pre užívateľa záväzný a musí zaručovať ochranu pôvodného genofondu rýb.
Užívateľ je povinný viesť evidenciu, v ktorej sa uvádza druh, pôvod a množstvo rybej násady, počet vydaných povolení na rybolov, množstvo a druh ulovených rýb za kalendárny rok, prehľad o vykonávanom veterinárnom dohľade.
Chránená rybárska oblasť
V záujme ochrany genofondu rýb a skvalitňovania stavu pôvodných druhov rýb môže ministerstvo na základe výsledkov ichtyologického prieskumu, po prerokovaní s užívateľom vyhlásiť časti rybárskeho revíru, prípadne celý rybársky revír za chránenú rybársku oblasť.
Podmienky lovu rýb
Loviť a privlastňovať si ryby v rybárskych revíroch môžu len osoby, ktoré sú držiteľmi platného rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov. Rybársky lístok vydáva obec. Povolenie na rybolov vydáva užívateľ.
Povinnosti chovateľov psov
Pre chovateľov psov prináša Vyhláška MPRV SR č. 283/2020 množstvo noviniek, stanovuje rozsiahlejšie požiadavky na chovné zariadenia a upravuje priestorové požiadavky na chov psov.
CHOVATEĽ a DRŽITEĽ PSOV má podľa zákona o veterinárnej starostlivosti povinnosť na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu (RVPS) OHLÁSIŤ začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti (CHOV alebo DRŽBA spoločenských zvierat). Vykonať tak môže prostredníctvom tlačiva, ktoré je súčasťou vyhlášky.
CHOVATEĽ musí požiadať RVPS aj o REGISTRÁCIU CHOVNÉHO ZARIADENIA. CHOVATEĽ musí VIESŤ ZÁZNAMY o zvieratách a UCHOVÁVA ICH NAJMENEJ TRI ROKY. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých chovateľov, „okrem chovu alebo držby spoločenského zvieraťa na nekomerčný účel“.
Poľovnícke združenia
Poľovnícke združenie je základnou organizačnou jednotkou SPZ s právnou subjektivitou. Najvyšším orgánom PZ je členská schôdzka, ktorú zvoláva výbor PZ najmenej 2x ročne. Medzi členskými schôdzkami riadi činnosť PZ jeho výbor, zvolený členskou schôdzkou na 4 roky.
Právo poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri.
Poľovnícka stráž
Poľovnícka stráž plní osobitné úlohy na úseku ochrany zveri. Užívateľ poľovného revíru je ju povinný ustanoviť na každých 500 ha výmery poľovného revíru. Členom môže byť len ten, kto má platný poľovný lístok a zbrojný preukaz. Člen má zo zákona postavenie verejného činiteľa. Poslaním je zabezpečovať ochranu poľovníctva.
Štátna správa v poľovníctve
Obvodný úrad je prvostupňový orgán štátnej správy. Krajský úrad je druhostupňový orgán štátnej správy a rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiu prvostupňových orgánov štátnej správy. MP SR je ústredný orgán štátnej správy, ktorý vypracováva dlhodobé plány a koncepcie rozvoja poľovníctva a vydáva vykonávacie predpisy k zákonu o poľovníctve.
Zbrane a strelivo
Každý, kto vyváža, dováža alebo vykonáva prevoz zbrane kategórie A,B alebo C streliva do týchto zbraní cez štátnu hranicu SR, je túto skutočnosť povinný oznámiť útvaru policajného zboru, ktorý vykonáva hraničnú kontrolu na hraničnom priechode a colnému úradu na colnom priechode SR.
Škody spôsobené zverou
Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu, ktorá v poľovnom revíri vznikla výkonom práva poľovníctva na poľovných pozemkoch alebo na poľnohospodárskych plodinách, na viničoch a na lesných porastoch. Je tiež povinný uhradiť škodu, ktorú na nich spôsobila úžitková zver.
Povolenka na poľovačku
Povolenka na poľovačku je predpísané evidované tlačivo. Vydáva ju užívateľ poľovného revíru (oprávňuje poľovníka vstúpiť do tohto poľovného revíru so zbraňou určenou na výkon práva a poľovníctva). Musí v nej byť uvedený čas jej platnosti ako aj druhy zveri, jej pohlavie a vekové kategórie, ktorých lov sa povoľuje. Ulovenie zveri poľovník neodkladne zaznačí do povolenky.
Veterinárne predpisy
Každý kto vykonáva právo poľovníctva, je povinný dôsledne dodržiavať veterinárne predpisy. Ich dodržiavanie má význam nielen pre samotnú zver, ale aj pre poľovníkov a tých, ktorí budú konzumovať potravu z ulovenej zveri alebo prichádzať s jej produktmi do styku.
Uchovávanie zbraní a streliva
Držaním zbrane a streliva sa rozumie oprávnenie prepravovať a mať pri sebe zbraň a strelivo iba v objektoch alebo na miestach určených v zbrojnom preukaze alebo hromadnom zbrojnom preukaze.
Ochrana zveri pri kosbe
Užívatelia mechanizačných prostriedkov na kosbu krmovín sú povinný používať účinné plašidlá zveri na zabránenie škôd spôsobovaných na zveri v čase hniezdenia a kladenia mláďat pri kosbe krmovín. Užívatelia poľovných pozemkov sú povinný oznámiť to užívateľovi poľovného revíru aspoň 3dni pred začatím kosby.
tags: #polovnictvo #a #rybarstvo #majitel