Koncepcia rozvoja poľovníctva na Slovensku - národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri je jedna z nosných tém súčasnosti. Zabezpečuje ju MPRV SR v spolupráci so Slovenskou poľovníckou komorou a schvaľuje vláda.
Cieľom koncepcie je komplexne riešiť postavenie poľovníctva a zveri ako súčasti prírodných ekosystémov v rámci tvorby a ochrany životného prostredia, zabezpečiť trvalo udržateľné obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri, ochranu a zachovanie jej genofondu a zachovanie biodiverzity, v súlade so záujmami ochrany prírody, pri rešpektovaní potreby ochrany poľnohospodárskej a lesnej výroby pred škodami zverou.
Začiatkom deväťdesiatych rokov predstavovala výmera poľovnej plochy na Slovensku 4 422 674 hektárov a bola rozdelená na 1 310 poľových revírov. Priemerná výmera revíru predstavovala 3 300 hektárov. Od roku 1992 vydaním zákona č.403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd a zákona o poľovníctve došlo pri prakticky nezmenenej výmere poľovnej plochy k významným zmenám, najmä vo výmere a počte poľovných revírov. Takže v roku 1998 bolo na Slovensku 1 747 poľovných revírov, čo je nárast o 437 poľovných revírov. V súčasnosti výmera poľovných pozemkov na Slovensku tvorí spolu 4 427 344 hektárov. Z toho tvorí poľnohospodárska pôda 2 335 180 hektárov, lesné pozemky 1 973 516 hektárov, vodná plocha 53 121 hektárov, iné pozemky 65 527 hektárov. V rámci Slovenska je uznaných 1 877 poľovných revírov. Priemerná výmera poľovného revíru je 2358,73 hektára.
Znižovanie výmery poľovných revírov a umožnenie vzniku poľovných revírov s menšími výmerami malo negatívny vplyv na poľovnícke plánovanie a aj na samotnú realizáciu plánov. Ďalej nevhodné určenie hraníc poľovných revírov zapríčiňuje, že chov a lov zveri je plánovaný v jednom poľovnom revíri, avšak v čase lovu sa v ňom zver nevyskytuje a je koncentrovaná v susednom revíri, kde spôsobuje škody.
Negatívny vplyv znižovania výmery poľovných revírov malo eliminovať zavedenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia, avšak prax ukázala, že činnosť poradných zborov a chovateľských rád je často len formálna. Je potrebné ich fungovanie zlepšiť a zefektívniť.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Potrebné je zmeniť právnu úpravu týkajúcu sa zmien hraníc poľovných revírov a zadefinovať jednotlivé prípady a postupy. Je nevyhnutné riadne zadefinovať nepoľovné plochy, nakoľko súčasná definícia je nejednoznačná a umožňuje rôzny výklad a následnú aplikáciu, pokiaľ ide o záhrady, ovocinárske a lesné škôlky a vinice vo vzťahu k ich ohradeniu. Pretože v nich, keď nie sú oplotené sa zver vyskytuje, nachádza tu zdroj potravy a často potrebný úkryt, pričom spôsobuje značné škody.
Doteraz sú vážnym a nedoriešeným problémom škody spôsobené zverou. Tu je nevyhnutné predovšetkým uplatňovať princíp prevencie, to znamená zamerať sa na odstránenie príčin, mám na mysli vysokú početnosť raticovej zveri, stres, nesprávne prikrmovanie a podobne. Najdôležitejším opatrením je postupne upraviť kmeňový stav zveri tak, aby zodpovedal cieľovému stavu. A nejde tu len o druhové zloženie zveri a jej početnosť, ale aj o správnu sociálnu a vekovú štruktúru populácie. Potrebné je najmä zintenzívniť lov samíc a mláďat tak, aby sa vyrovnal pomer pohlaví a znížilo sa zmladenie populácií.
Mimoriadne dôležité v poľovníctve je jeho plánovanie. Nevyhnutné je zaviesť do praxe princípy veľkoplošného obhospodarovania zveri v požadovanom rozsahu a kvalite. Nestačí lov len správne naplánovať, ale ho aj dôsledne realizovať. Vhodné je zjednotiť dĺžku obdobia, na ktorú sa uzatvára zmluva o užívaní poľovného revíru na 15 rokov. Bez ohľadu na poľovnícku oblasť. Ďalšou právnou úpravou chceme zjednodušiť postup pri vydávaní mimoriadnych povolení lovu zveri. Upraviť a zjednotiť postup riešenia situácií pri výskyte chorej alebo poranenej zveri na nepoľovných plochách.
Uplatnením čisto ekonomických nástrojov sa najmä štátne poľovné revíry dostali do užívania subjektov, ktoré si to finančne mohli dovoliť. Často bez vzťahu k pozemkom alebo aj k regiónu. Tam, kde štát nemá rozhodujúcu väčšinu, vlastníci často uprednostnili dovtedajších užívateľov, „domácich“ poľovníkov aj za cenu nižšej finančnej náhrady za užívanie poľovného revíru.
Z pohľadu riadneho užívania poľovného revíru a plnenia povinností by teoreticky malo byť jedno, či revír užívajú domáci poľovníci alebo finančne lepšie situovaný subjekt so sídlom mimo daného regiónu, pretože zákonné povinnosti platia pre každého rovnako. Napriek tomu sa dá predpokladať, že ten, kto je zároveň aj vlastníkom pozemku a na danom území žije a má k nemu vzťah, lepšie a zodpovednejšie bude pristupovať k poľovníckemu plánovaniu a plneniu plánov lovu.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Niektorí záujemcovia majú snahu získavať do užívania viac revírov v rôznych regiónoch Slovenska. Neakceptujú vôľu a požiadavky minoritných vlastníkov pozemkov - poľovníkov.
Všeobecne sme v posledných rokoch svedkami trendu regulácií. Všetkého a všade. Iste, každá spoločnosť musí mať hranice, ktoré sú nastavené práve reštrikciou. Nedá sa spoliehať že ich ma každý prirodzene v sebe. Človek s kritickým myslením a skúsenosťami vie že svet nie je čiernobiely. I keď množstvu ľudí by to zrejme vyhovovalo, pretože by nemuseli používať rozum.
Posledné týždne máme na stole reálny návrh plošného zákazu streliva pre civilné použitie. Pre pochopenie vplyvu olova na človeka treba poznať mechanizmus pôsobenia. Olovo je toxický kov prirodzene sa vyskytujúci v zemskej kôre. Nemá žiadne rádioaktívne vlastnosti, naopak, vďaka svojej vysokej hustote sa používa na zatienenie jeho prenikania. K otrave olovom nemôže dôjsť iba tým, že sa nachádzate na jednom mieste s predmetom z olova. Okrem iného za to vďačí prirodzenej vlastnosti pasivácie. Pri kontakte s kyslíkom vytvára na povrchu tenkú oxidačnú vrstvu, ktorá následne zabraňuje jeho degradácii a uvoľňovaniu.
Strelivo používajú civilní strelci v zásade na dva účely. Na športovú a relaxačnú streľbu na miestach na to vyhradených - krytých a otvorených schválených strelniciach a pre výkon poľovníctva v poľovných revíroch.
Ohrozenie človeka olovom pri streľbe je primárne možné 3-mi spôsobmi:
- keď vás trafí niekoľko gramov jednorazovo, ale v tom prípade je otrava ten najmenší problém
- nadýchaním výparov olova (a iných ťažkých kovov), ktoré vznikajú počas výstrelu vysokou teplotou z horenia prachu pôsobiacich na strelu a
- dýchaním častíc olova, ktoré sú rozptýlené do vzduchu rozpadom strely na cieľovú plochu.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Pri posúdení rizika poškodenia zdravia olovom, najrizikovejšie vychádzajú kryté strelnice. Na Slovensku by sa dali na prstoch jednej ruky spočítať také, ktorých ventilácia dokáže vymeniť dostatočný objem vzduchu za čas v prípade, že tam strieľa viac strelcov naraz, prípadne z výkonnejších zbraní. Rôzne bývalé CO kryty, ktoré využívajú pôvodný systém ventilácie sú skutočne problematické. Pretože všetky ťažké kovy z povýstrelových splodín sa vám potom točia pod nosom a po pár minútach máte čierno v nose a sladkastú chuť v ústach.
Otvorené strelnice majú teda dve zásadné výhody. Čerstvý vzduch a hlinu/piesok ako dopadovú plochy. Strely zväčša končia v hline, kde sa po krátkom čase dôjde k pasivácii ich povrchu. Strelnice používané desiatky rokov nemajú žiadny problém s otravami olovom ani nevyzerajú ako mesačná krajina. Strely z napoleonských čias sú jasným dôkazom toho, že strela v pôde zostáva a olovo sa neuvoľňuje do ovzdušia ani pôdy v takej miere aby bolo nebezpečné. Mimochodom, olovo ako také je ideálne recyklovateľný materiál a hlinené valy sú ho plné.
Problematika použitia olovených striel v poľovníctve je rozpracovávaná širšie už dlhú dobu a jediné ako potenciálne problematické sa ukazuje použitie olova na vodných tokoch a mokradiach. Problém môže vzniknúť, ak je/zostane olovený predmet ponorený vo vode, resp. omývaný vodou. Nevytvorí sa dostatočná pasivačná vrstva a olovo sa uvoľňuje do vody. To bol prípad olovených vodovodných trubiek používaných v niektorých krajinách až do polovice 20. storočia. Je preto obava, že olovo zo streliva používaného na lov sa tak môže dostať do potravinového reťazca.
Otázka ale je, koľko brokov je potrebné dostať do vodného toku aby sa to prejavilo na flóre a faune. Nie je dohľadateľná relevantná štúdia či takéto množstvo olova v tomto skupenstve má vôbec nejaký vplyv, nakoľko všetky štúdie kontaminácie pôdy či vody nevedia oddeliť vplyv olova z lovu a toho ktoré tam padlo vo forme vzdušných emisií priemyslu. Všetky štúdie ktoré sa mi podarilo nájsť uvádzajú niečo v zmysle „mohlo by mať“ ale neuvádzajú žiadne konkrétne merania.
Znečistenie životného prostredia olovom je v zásade možné dvoma spôsobmi. Prvý a najzásadnejší je kontamináciaovzdušia - jeho rozptýlenie v forme aerosolu po technologickom odparení, resp. ako drobné čiastočky do ovzdušia a následný plošný spad na polia, lúky a lesy. Sekundárny spôsob znečistenia je ukladanie olova. V tekutom stave (súčasť zlúčenín) ako odpadu. Spôsobuje kontamináciu pôd a následne vôd. Toto riziko je veľmi vysoké predovšetkým vtedy ak sú zlúčeniny obsahujúce olovo ukladané vo forme kalov. Najmenšie riziko vzniká, aj je olovo ukladané priamo v tuhom skupenstve bez prístupu rozpúšťadiel, podobne ako je tomu pri jeho prirodzenom výskyte. Podobným „odpadom“ sú aj strely vo valoch na strelniciach
Podľa [2] strana 27 je podiel na tvorbe emisií Pb nasledujúci: 58% priemyselné procesy, 36% energetika, 2,3% domácnosti, 2,2% odpady, 1,7% doprava.
Podľa [2] strana 112: „Odpadové vody, ktoré produkujú elektrárne, majú predovšetkým charakter vôd z technologických a chladiacich procesov. Olovo zjavne dnes nie je problém, ktorý je potrebné akútne riešiť plošnými reštrikciami. Kontaminácia klesá, emisie zásadne poklesli, individuálne otravy sú výnimočné. Ako teda zvyšuje kontamináciu životného prostredia olovom civilná streľba? Emisie vynikajúce počas streľby sú absolútne zanedbateľné. Je to skutočne povestný pľuvanec do mora. Kontaminácia pôdy? Väčšina streľby je vykonávaná na strelniciach. To znamená že prevažná väčšina olova zo streľby sa nenachádza plošne rozptýlená v prostredí, ale na izolovanom mieste v skupenstve, ktoré nevdýchnete ani nevypijete.
To, či bude daná mokraď alebo lokalita kontaminovaná olovom nezáleží v SR od toho či je vedľa strelnica, alebo či tam chodia poľovníci strieľať kačky olovenými brokmi. Prísť s návrhom zákazu olova v civilnom strelive s odôvodnením ochrany zdravia občanov a planéty je presne taký istý nezmysel ako zakazovať legálne zbrane v boji s terorizmom. Olovo v civilnom strelive nie je zodpovedné za plošné znečisťovanie prostredia. Nespôsobuje ani individuálne otravy ľudí či zveri.
Podobne ako kolegovia z ostatných štátov EÚ aj my vstupujeme do jednaní s rôznymi orgánmi v SR, ktoré môžu a majú v tomto konať. Zisťujeme že nastal zvláštny stav. EÚ si vymyslí zákaz a občania majú zdôvodňovať prečo nie je dobrý. Fungovanie štátu by malo byť opačné. Ak chce zakazovať, mal veľmi dobre zdôvodniť či je to nutné.
Zníži bezpečnosť na strelniciach - zásadne. Viacej odrazov, viac zranení. Aj odrazená strela môže byť životu rovnako nebezpečná ako tá priamo vystrelená. Je to ako keby niekto plastové nárazníky na autách nahradil oceľovými. V záujme zníženia spotreby ropy chodci nech si trhnú nohou. Zvýši cenu streliva - tento šport bude opäť nedostupnejší. Tu ma napadá otázka, či budú chodiť naši brokári trénovať na majstrovstvá sveta mimo EÚ? Alebo biatlonisti s ich malorážkami? Lebo svetová konkurencia bude strieľať olovom ďalej.
Vplyv na ekológiu otázny - otázkou sú aj vplyvy kovov ktoré budú používané ako náhradné. Je naivné si myslieť že náhradné kovy podobných mechanických vlastností nebudú mať žiadny vplyv na životné prostredie. Meď je toxická pre bezstavovce, zinok je pre ryby toxickejší ako olovo. Inak viete aký odpadný prvok vzniká pri technológii výroby medi alebo ocele ako možných náhrad? Olovo. Takže sa kľudne môže stať, že zákaz olova môže mať paradoxne negatívny dopad na životné prostredie.
Zníženie životnosti a spoľahlivosti zbraní - nové strely budú mať nižšiu hmotnosť, čo spôsobí zmenu priebehu vnútornej balistiky aj v rozsahu tlakov. Rovnako sú tieto materiály tvrdšie, čiže bude nasledovať väčšie opotrebenie vývrtov. Niektoré typy zbraní ako napríklad predovky už budú vhodné iba na stenu. Tento zákaz by platil aj pre polície a mestské polície, dôsledky budú skutočne dalekosiahle.
Platnú právnu úpravu o poľovníctve tvorí zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákona č. 99/1993 Z. z. Súčasne platný zákon upravuje podmienky pre poľovníctvo ako osobitný druh činnosti človeka voči prírode a zveri v nej. Je zameraný na zachovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vrátane dohôd s Európskym spoločenstvom ako aj s právom Európskeho spoločenstva. Predložený návrh zákona z hľadiska systémovo právneho rešpektuje vzťah k Ústave SR, Občianskemu zákonníku i k zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).
Výkon práva poľovníctva si vyžaduje osobitný druh odbornej spôsobilosti javovo sa prejavujúci v tom, že ho môže vykonávať iba ten kto splní podmienky pre vydanie poľovného lístku a v konečnom dôsledku i pre vydanie zbrojného preukazu.
V navrhovanom prípade vytvorenia Slovenskej poľovníckej komory je táto možnosť ešte umocnená tým, že ide o inštitucionálne zakotvenie činnosti, ktorá má výrazný verejnoprávny a bezpečnostný rozmer, pretože až na výnimky sa vykonáva s použitím zbrane. Verejnoprávny rozmer tejto činnosti je ešte zvýraznený tým, že ide o činnosť, ktorá má alebo môže mať za následok zásah do prírodného prostredia ako národného bohatstva štátu. Tieto skutočnosti si vyžadujú, aby bola táto činnosť usmerňovaná a regulovaná nielen jednotnou legislatívou , jednotným výkonom štátnej správy ale aj jednotnou poľovníckou samosprávou, pretože iba táto bude disponovať dostatočným potenciálom pre zachovanie poľovníckej disciplíny u všetkých subjektov vykonávajúcich právo poľovníctva a to nielen sankčným systémom, ale aj takými prevenčnými opatreniami ako sú napr.
Predložený návrh tiež zohľadňuje skúsenosti z doterajšej aplikácie zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktoré sú okrem iného veľmi problematické aj z dôvodu, že tento zákon vo veľkej častí platí v znení v akom bol pôvodne prijatý v roku 1962 t.j. v dobe pred prijatím Občianskeho zákonníka a Správneho poriadku.
Návrh zákona znižuje administratívne zaťaženie štátnej správy poľovníctva, posilňuje jej dozornú funkciu a rozširuje pôsobnosť poľovníckej samosprávy podobne ako v niektorých okolitých štátoch EÚ. Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet tak ako je uvedené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov ani na zamestnanosť a bude mať pozitívny dopad na životné prostredie.
Poľnohospodárstvo rovnako ako ďalšie ľudské aktivity ovplyvňuje životné prostredie. Súčasne je však oveľa viac ako ostatné ľudské činnosti závislé od životného prostredia. Na jednej strane sa svojou hospodárskou činnosťou podieľa na znečisťovaní životného prostredia a na znižovaní jeho ekologickej stability. Na druhej strane však poľnohospodárstvo zohráva pozitívnu úlohu pri formovaní vidieckej krajiny (tzv. správcovstvom krajiny), jej rozmanitosti a druhovej pestrosti.
Poľnohospodárstvo prispelo a stále prispieva k strate biologickej biodiverzity. Je to všeobecná tendencia a ovplyvňuje všetky úrovne:
- V genetickom prostredí sa zaznamenala strata nie veľmi produktívnych domácich odrôd rastlín a plemien zvierat.
- Na úrovni druhov - vyhynutím rastlinných a živočíšnych druhov.
- Na úrovni ekosystémov, vplyvom človeka zanikajú extenzívne systémy, čo spôsobuje ďalšiu stratu biodiverzity.
Dôležitosť extenzívnych systémov (ktoré nie sú veľmi konkurencieschopné, a preto sa väčšinou od nich upúšťa) a horských oblastí a/alebo území s malou agrárnou kapacitou sa stáva predmetom štúdií vedcov, ktorí sa zaoberajú poľovnou zverou. Ich príklad môže ilustrovať výklad reťazového efektu, ku ktorému dochádza v skupine ekosystémov. Postupnou intenzifikáciou extenzívneho hospodárenia sa výrazne zasahuje do veľkého biologického bohatstva.
Rastliny a zvieratá využívajú výhody kontaktu medzi dvoma ekosystémami. Úzka styčná plocha okrajov dvoch ekosystémov sa označuje pojmom "ekotop". Konvenčné poľnohospodárstvo znížilo plochu ekotopov poľnohospodárskych oblastí prostredníctvom nasledovných aktivít:
- Homogenizáciou územia, pestovaním menšieho počtu druhov.
- Odstránením medzi priestorovej vegetácie medzi kultivovanými oblasťami a úbytkov prirodzenej vegetácie (remíziek).
Pozastavenie využívania hospodárskych zvierat v poľnohospodárstve spôsobuje aj poškodenie lesov dvomi extrémnymi prípadmi: v prvom prípade nevyužívaním hospodárskych zvierat, čo vyplývalo z rozhodnutia majiteľa z dôvodov nízkych výnosov, nedostatku vody pre hospodárske zvieratá a tiež náročného terénu.
Strata malých drevnatých porastov, živých plotov, výsadby topoľov v poľnohospodárskych oblastiach spôsobuje stratu hniezdišť, miest pre úkryt i zdroj potravy mnohých druhov zveri, cicavcov, plazov, obojživelníkov a hmyzu.
Avšak poľnohospodárske postupy konvenčného poľnohospodárstva nezodpovedajú dôležitosti a významu pôdy. Pôda je v mnohých regiónoch Európskej únie vystavená erózii. Pôdna erózia je charakteristická hlavne pre krajiny v okolí Stredozemného mora a silne svahovité oblasti. Tak isto dochádza i k strate ekosystémov, ktoré majú veľkú environmentálnu hodnotu a dokonca ešte stále pretrváva záujem spoločenstva o získanie pôdy pre účely poľnohospodárstva.
Úbytok biologickej rozmanitosti v poľnohospodárskej krajine na Slovensku najviac postihol oblasť nížin a pahorkatín, najmä v dôsledku intenzívneho využívania a obhospodarovania krajiny, rozorávania trávnych porastov, odvodňovania mokradí a degradácie stanovíšť. Väčšina pôvodných polo prírodných biotopov v tejto oblasti je takmer úplne zničená alebo silne pozmenená. Lepšie sú na tom horské a podhorské oblasti, kde sa zachovali viaceré hodnotné biotopy s vysokou diverzitou. Avšak i tu veľká časť území stráca vysokú prírodnú hodnotu v dôsledku nevhodného hospodárenia. V porovnaní s nížinami v horských oblastiach intenzívnejšie pôsobia procesy pustnutia a znižovania poľnohospodárskej pôdy.
Poľnohospodárskym využívaním je pôda vystavená fyzikálnej, chemickej, ale aj biologickej degradácii. Fyzikálna degradácia je spôsobená eróziou, vysušovaním, presycovaním vodou a utláčaním; chemická degradácia je spôsobená okysľovaním, salinizáciou a kontamináciou ťažkými kovmi a inými mikro-nečistotami; biologická degradácia nastáva mineralizáciou humusu a zmenami biodiverzity.
Existujú dva hlavné zdroje okyslenia pôdy: používanie priemyselných hnojív anorganického pôvodu (hlavne amoniak) a kyslé dažde. Náchylnosť pôdy na okyslenie vo veľkej miere závisí od dvoch faktorov : množstva kyslých substancií a minerálneho zloženia pôdy.
Salinizácia, t. j. zasoľovanie je koncentrácia solí určitých prvkov a minerálnych látok (soli draslíka, sodíka, magnézia, uhličitanov, síranov atď.) v povrchovej vrstve pôdy, ktorá spôsobuje najskôr zníženie produkcie a neskôr znemožnenie obrábania pôdy. Salinizácia zavlažovanej pôdy je vo svete závažným problémom.
Najbežnejšie kovy, ktoré sa v pôde vyskytujú sú Cu, Ni, Cd, Pb, As a môžu sa nachádzať: vo forme iónov, ako súčasť organických a anorganických zlúčenín, pripojené k ľahko premenným organickým látkam, ako súčasť iných zlúčenín.
tags: #polovnictvo #a #zivotne #prostredie