Poľovníctvo, ktoré sa postupne vyvíjalo z lovu zveri, ktorým si pravekí lovci zabezpečovali prežitie, prechádzalo a aj v dnešnej dobe stále prechádza výraznými zmenami podmienenými prírodno-ekologickými a sociálno-ekonomickými podmienkami v krajine a ľudskej spoločnosti.
Najstaršie zmienky a zákonné úpravy
Prvé písomné zmienky o opatreniach zameraných na ochranu lesov a zveri siahajú do obdobia vlády kráľa Ladislava I., ktorý v roku 1092 zakázal loviť zver v dňoch pracovného pokoja.
Dovtedy na našom území mohol loviť zver každý. Zver sa spočiatku lovila pre vlastnú potrebu, ale neskôr kvôli daniam.
V listine uhorského kráľa Gejzu z roku 1157 sa uvádza potreba osobitnej starostlivosti o kráľovskú zver a zákazu lovu v nedeľu a počas sviatkov.
Zakladajú sa rôzne osady, ktoré sa špecializujú napríklad na chov sokolov a psov.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
V 13. storočí vedie poľovnícka cesta pozdĺž Hrona do Liptova.
V roku 1265 a 1270 zakazuje panovník poddanému ľudu loviť jelene, diviaky a veľkú zver.
Piatym dekrétom kráľa Ladislava II. Jagellovského z roku 1504 o poľovníctve sa zakázalo poddaným loviť jeleniu, srnčiu a diviačiu zver, zajace, bažanty, jariabkov a chytanie vtákov.
Začiatkom 18. stor. verejne poľujú mešťania a aj cudzinci, čo sa však nepáči feudálom.
Šľachta si v r. 1729 vynucuje dekrét u panovníka o poľovníctve a vtáčnictve.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Uvedený dekrét z roku 1504 o hájení zveri teda doplnil v roku 1729 dekrét Karola III. Habsburského. Dekrét Karola III. nariaďoval prvý krát ochranu zveri. ( napr. ochrana bažanta , zákaz požívania plemena dogy na poľovanie , zákaz loviť zver v čase gravidity .)
Naň nadviazal v roku 1786 poľovnícky poriadok Jozefa II. Habsburského a v roku 1802 dekrét Františka I. Habsburského , za ktorým už nasledoval uhorský zákonný článok XX/1883 o poľovníctve, ktorý platil na Slovensku až do roku 1947.
Mária Terézia a Jozef II. v roku 1786 berú pod prísnu ochranu právo poľovníctva. Pytliactvo sa považovalo za krádež.
František I. sprísňuje tento zákon v roku 1802 kde určuje čas ochrany pre niektoré druhy zveri a lov samičej zveri zakázal v čase párenia a odchovu mláďat.
Definitívna úprava poľovníctva v Uhorsku sa vykonala za vlády Františka Jozefa I.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Od roku 1883 poľovnícke privilégiá veľkostatkárov prestávajú platiť a právo poľovníctva je viazané na vlastníctvo pôdy alebo prenájom.
V zmysle zákonného článku XX z roku 1883 patril výkon poľovného práva neodlučne k vlastníctvu pozemkov. Majiteľ pozemku alebo ten, ktorému on výkon poľovného práva postúpil, mohol poľovať, keď výmera jeho pozemkov v celistvosti dosahovala 200 k. j. (115 ha).
V ostatných prípadoch vlastníci pozemkov boli povinní spolu s obcou výkon poľovného práva prenajať. Ak obecný chotár svojou výmerou presahoval 2000 k. j., mohol sa rozdeliť na poľovné revíry, každý najmenej o výmere 2000 k. j. (1150 ha ).
V roku 1962 bol daný do účinnosti nový zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb., ktorý celkom oddelil právo poľovníctva od vlastníctva pozemkov a prisúdil ho socialistickým organizáciám ako užívateľom poľovných pozemkov, tvoriacich poľovné revíry.
Vzniká Československý poľovnícky zväz ako dobrovoľná spoločenská organizácia združujúca všetkých československých občanov vykonávajúcich právo poľovníctva, pričom držitelia platných poľovných lístkov môžu vytvárať Poľovnícke združenia.
Účinnosťou tohto zákona ( t. j. 1.marec 1962) zanikajú doterajšie poľovnícke spoločenstvá a tie, ktoré zodpovedajú zásadám nového zákona o poľovníctve a prevzali stanovy vydané MPLVH SR premenia sa na poľovnícke združenia.
V roku 2009 sa zavádza nový Zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z. , ako aj vykonávacia vyhláška k tomuto zákonu č. 344/2009 Z.z.
Od 15. apríla 2012 nadobudla účinnosť vyhláška MPRV SR č. 125/2012 Z.z. , ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MP SR č. 344/2009 Z.z. , ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení vyhlášky MP SR č.
Od 1. apríla 2012 nadobudol účinnosť zákon č. 72/2012 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Od 1. júla 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 115/2013 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z.z. a o doplnení zákona číslo 326/2005 Z.z. o lesoch, v znení neskorších predpisov.
Od 1. januára 2014 nadobudla účinnosť vyhláška MPRV SR č. 489/2013 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MP SR č. 344/2009 Z.z. , ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov.
Vývoj organizovaného poľovníctva
Obdobie organizovaného poľovníctva sa začalo na území Slovenska až po roku 1860. Pravda, ešte nebolo centrálne riadené, ale predsa sa už budovalo na základe modernejších poznatkov a skúseností.
Význam mali najmä vzájomné dohody niektorých majiteľov susediacich poľovných revírov o spôsobe chovu a plánu odstrelu.
Veľa sa však improvizovalo. Často sa postupovalo individuálne, a preto sa niektoré nové druhy zveri introdukovali i tam, kde neboli najvhodnejšie ekologické a klimatické podmienky.
Už v druhej polovici 19. storočia bolo dosť poznatkov o cieľavedomom chove zveri, väčšinou sa v praxi uplatňovali a majitelia revírov ich rešpektovali.
História organizovaného poľovníctva na území Slovenska siaha ešte do čias Rakúsko - Uhorska. Po prvej svetovej vojne sa väčšina spolkov rozpadá a začalo sa veľmi rozmáhať pytliactvo.
Dňa 10.decembra 1920 bol založený v Bratislave lovecký ochranný spolok. Do tohto obdobia sa datujú začiatky vydávania prvého poľovníckeho časopisu Nimrod a taktiež bola zorganizovaná prvá poľovnícka výstava v Poprade.
V ďalšom období najmä vplyvom II. Následne, v roku 1947 vzniká na Turej Lúke Poľovný ochranný spolok a jeho zakladajúcimi členmi boli : Haberfeld Elemír, Holič Ján, Kolárik Štefan, Pakan Vladimír, Škarítka Ján, Škarítka Pavol, Liška Ignác, a pp Dudák, Chorvát, Fúsek , Omasta.
Neskôr pribudli ďalší členovia Majtán Juraj, Fiegel Michal, Alina Ján, Pánik Štefan, Navrátil Stanislav a p. Olešovský.
V roku 1996 vzhľadom na to, že sa v poľovnom revíri vo väčších počtoch začala vyskytovať danielia zver členovia PZ Turá Lúka sa rozhodli vybudovať aklimatizačnú zvernicu o výmere cca 19 ha za účelom postupného občerstvenia a skvalitňovania genofondu tejto veľmi zaujímavej poľovnej zveri.
Po vybudovaní oplotenia a kŕmnych zariadení bolo do zvernice vypustených 6 ks danielej zveri zakúpenej zo združených finančných prostriedkov.
Rok 1997 sa niesol v znamení osláv 50 výročia založenia organizovaného poľovníctva v Turej Lúke.
V rokoch 2008 - 2013 PZ Turá Lúka vytvorilo vybudovaním Kynologického areálu Padelky (dve umelé nory a jedna zvernica - diviačí oplôtok) veľmi dobré podmienky na výcvik a skúšky poľovnej upotrebiteľnosti poľovníckych psov, ktorí sú neodmysliteľnou a nevyhnutnou súčasťou vykonávania výkonu práva poľovníctva.
Za týmto účelom PZ vybudovalo sklad krmiva, ktorý slúži na uskladnenie krmiva, rôznych zariadení na obrábanie políčok a udržiavanie Areálu Padelky, ako i zariadení na prevádzkovanie strelníc.
Význam poľovníctva sa preto v priebehu jeho histórie viackrát zmenil. Pri kolíske poľovníctva v praveku hralo najvýznamnejšiu úlohu zaobstaranie obživy pre rodinné alebo kmeňové spoločenstvá pravekých lovcov.
V tomto období sa rodí aj význam trofeje, ako pamiatky na lov alebo nezvratného dôkazu že jej vlastník premohol nebezpečnú divú zver.
S rozrastajúcou sa ľudskou spoločnosťou, vytváraním sociálnych vrstiev a ubúdaním stavov zveri, začína byť právo loviť zver vyhradzované len pre najmajetnejšie rody. V tomto období naberá poľovníctvo najmä význam vzrušujúcej zábavy pre najvyššie vrstvy.
Pre zintenzívnenie výsledku pri organizovaní poľovačiek sa začínajú objavovať prvé zvernice, ktoré zaručovali istejší výsledok ako poľovanie vo voľných revíroch.
V polovici 20. storočia (zákon o poľovníctve č. 225/1947) sa poľovníctvo sprístupnilo širokým vrstvám ľudí. Došlo k tzv. zľudoveniu poľovníctva.
Jeho funkcia naberá hospodársky význam a poľovníctvo je ponímané ako odvetvie poľnohospodárskej a lesnej výroby.
V šesťdesiatych rokoch 19. storočia vznikli prvé záujmové poľovnícke spolky, resp. už dlhodobo predtým existujúce meštianske strelecké spolky sa postupne pretvárali na spolky poľovnícke.
Prvou celoštátnou organizáciou bol Uhorský krajinský poľovnícky spolok, založený v roku 1881.
Po vzniku ČSR začal pôsobiť ako hlavná poľovnícka organizácia Československý myslivecký a kynologický řišský svaz, ktorý sa v roku 1923 pretvoril na Československú mysliveckú jednotu (ČSMJ). Táto v sebe sústredila všetky poľovnícke spolky v ČSR.
Na Slovensku vznikla prvá poľovnícka organizácia pod názvom Lovecký ochranný spolok (LOS) v roku 1920.
Napriek viacerým snahám o zlúčenie ČSMJ a LOS sa tak stalo až v roku 1934, keď sa v rámci ČSMJ, ako celoštátnej poľovníckej organizácie, vytvoril Zemský sväz LOS na Slovensku.
Po zániku ČSR sa obidve organizácie znovu rozdelili. Až v roku 1961 sa na mimoriadnom zjazde ČSMJ ustanovila jednotná poľovnícka organizácia Československý poľovnícky zväz.
tags: #polovnictvo #na #slovensku #historia