Územie okresu Rimavská Sobota má bohatú históriu, kde poľovníctvo a chov zveri zohrávali významnú úlohu. Historicko-geologická situácia umožňuje predpokladať, že praveké osídlenie tohto územia priamo súviselo s osídľovacím procesom v strednom Novohrade a dolnom Gemeri.
Jeden z významných činiteľov ovplyvňujúcich historický vývoj bolo vlastníctvo pozemkov. V 13. storočí bolo dnešné územie rozdelené na dva veľké majetkové diely. Jedna časť patrila rodu Hont-Poznanovcov, druhá Kaločskému arcibiskupovi. Vplyvom postupného rozpadu pôvodných veľkomajetkov bola postupne väčšina majetkov sústredená v rodoch Kovérovcov, Jakófiovcov, Bakošovcov, Kačičovcov či Sečéniovcov.
Územie sa nachádza v juhovýchodnej časti Banskobystrického kraja a prakticky kopíruje hranicu okresu Rimavská Sobota. Na východ susedí s OZ Revúca, na severe s OZ Čierny Balog, západ ohraničuje OZ Kriváň a južnú hranicu tvorí Maďarská republika. Severná časť územia je tvorená pohorím Slovenské Rudohorie s najvyššími vrchmi Klenovský Vepor (1338 m) a Tŕstie (1121 m). Do južnej časti zasahuje juhoslovenská kotlina s riekami Rimava, Slaná, Turiec, Blh a Gortva. Táto, prevažne rovinatá časť okresu, si dodnes zachovala poľnohospodársky charakter.
Na území sa nachádza množstvo chránených území. Z veľkoplošných chránených území zo severnej časti zasahuje NP Muránska planina, z južnej je to zase CHKO Cerová vrchovina. Tiež sa tu nachádza množstvo gotických stavieb, z ktorých si pozornosť zaslúžia najmä kostoly v Kraskove, Hajnáčke, Malých Teriakovciach, Hrachove či v Ratkovej.
Veľkú tradíciu na území závodu má tiež poľovníctvo a chov zveri.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, ako užívateľ poľovných revírov na Slovensku, poľovnícky obhospodaruje zverené poľovné revíry. Ide najmä o zachovanie druhovej pestrosti fauny a flóry Slovenska, udržanie početnosti zveri na úrovni normovaných stavov, predchádzaniu škôd spôsobovaných zverou, predchádzaniu vzniku chorôb a pod. V rámci poľovných revírov, ktorých je štátny podnik užívateľom obhospodaruje napr. horské lúky, na ktorých pripravuje pre zver kvalitné lúčne seno, senáže a tým prispieva k udržaniu lúčnych ekosystémov.
Buduje pre zver poľovnícke zariadenia, ako sú napr. senníky, soľníky a iné poľovnícke zariadenia, ktoré slúžia pre uskladnenie a predkladanie kvalitných krmív pre poľovnú zver. Rovnako v poľovných revíroch buduje poľovnícke zariadenia - posedy, ktoré slúžia na pozorovanie, ale i lov zveri. Súčasťou infraštruktúry poľovného revíru je budovanie i poľovníckych chodníkov, ale i kalužísk, napájadiel pre zver, ktoré s obľubou navštevuje nielen poľovná zver, ale i vtáctvo, včely a ostatný hmyz. Budovanie kalužísk, napájadiel prispieva k udržiavaniu vody v prírodnom prostredí.
Štátny podnik obhospodaruje a užíva poľovné revíry, ktoré má v užívaní prostredníctvom organizačných zložiek. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik ponúka v poľovných revíroch, kde je užívateľom poplatkové poľovačky pre držiteľov poľovných lístkov a zbrojných preukazov, či už zo Slovenska, ale i zo zahraničia. To, že poľovnícki hostia sa s obľubou vracajú prežiť tie nezabudnuteľné chvíle, prežité pri poľovačke práve do poľovných revírov v užívaní LESOV Slovenskej republiky, štátny podnik nám dáva najavo, že o zverené poľovné revíry sa zamestnanci starajú zodpovedne, s prihliadaním na potreby prírody, ako celku - jedného ekosystému!
Na druhej strane treba povedať, že zver o ktorú sa staráme dosahuje parametre trofejí, ktoré i vo Svete majú uznanie a rešpekt! Čo nás môže tešiť, štátny podnik LESY Slovenskej republiky sa môže chváliť mnohými významnými poľovníckymi trofejami.
NÁRODNÝ REKORD - JELEŇ LESNÝ - 253,28 b.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Chov zveri vo zverniciach
Chov zveri vo zverniciach nemá na Slovensku takú bohatú tradíciu ako napr. v susednej Českej republike, kde je v súčasnosti takmer 200 zverníc a viaceré z nich vznikli už okolo roku 1400. Zo zverníc, ktoré v súčasnosti obhospodarujú LESY SR majú najbohatšiu históriu Topoľčianky, ale aj Teplý vrch a Betliar. Práve v okolí Teplého vrchu a hradu Blh boli podľa historických záznamov už v r. 1790 zriadené dve zvernice s chovom jelenej a diviačej zveri. Danielia zver bola do tejto lokality dovezená v r. 1870.
Dobré podmienky a tradíciu v chove danielej zveri má aj zvernica „Teplý vrch“, OZ Rimavská Sobota, keď najsilnejšia trofej daniela z r. 1997 dosiahla 202,1 b. CIC.
Ostatné zvernice LESOV SR vznikali po roku 1960. Zvernice LESOV SR boli v minulosti zamerané najviac na chov danielej a muflonej zveri, čo vyplynulo z atraktivity tejto zveri v 60. až 80. rokoch 20. storočia, kedy sa daniel a muflón - ako nové druhy zveri rozširovali do viacerých oblastí Slovenska. Zameranie našich zverníc na chov danielej a muflonej zveri sa pritom zachovalo až doteraz.
Po danielej zveri je muflonia zver druhým najpočetnejším druhom vo zverniciach a jej NKS sú stanovené vo všetkých zverniciach LESOV SR s výnimkou zvernice „Trnavy“ v CHPO Poľana.
V súčasnosti najkvalitnejší chov muflonej zveri je v obvode OZ Palárikovo, kde sa každoročne lovia zlaté muflóny a najsilnejšia trofej z r. 2002 s bodovou hodnotou 239,65 b. CIC bola národným rekordom SR. V poradí druhý najkvalitnejší chov muflonej zveri je vo zvernici „Teplý vrch“, OZ Rimavská Sobota, kde v r. 1994 bol ulovený muflón s hodnotou 237,0 b. CIC, čo v tom čase znamenalo najsilnejšiu trofej na Slovensku. Aj v súčasnosti sa v tejto zvernici lovia kvalitné muflóny, keďže najsilnejšia trofej z r. 2005 má hodnotu 209,1 b. CIC.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Chov diviačej zveri vo zverniciach predstavuje v súčasnosti veľmi zaujímavú a perspektívne sa rozvíjajúcu oblasť intenzívnych chovov Lesov SR. O lov diviačej zveri vo zverniciach pri dosahovaní početných výradov ale aj trofejovej kvality, je predovšetkým zo zahraničia veľmi slušný a narastajúci záujem. Nezanedbateľný je aj finančný efekt chovu a lovu diviačej zveri vo zverniciach.
Z uvedeného dôvodu LESY SR pristúpili od roku 2005 k realizácii „diviačieho programu“, cieľom ktorého je rozšírenie počtu diviačích zverníc a zvýšenie kapacít poplatkového lovu diviačej zveri. V rámci uvedeného programu sa v súčasnosti dokončuje diviačia zvernica „Karná“ (366 ha) OZ Sobrance, ktorá okrem poplatkových poľovačiek bude mať veľký význam v podchytení kvalitného genofondu diviačej zveri na východnom Slovensku a následnej produkcii chovného materiálu pre ďalšie diviačie zvernice LESOV SR na strednom a západnom Slovensku.
Rozbieha sa prevádzka dvoch menších diviačích zverníc „Potôčky“ (114 ha), OZ Topoľčianky a „Peséta“ (160 ha) OZ Rimavská Sobota.
Vývoj poľovníctva
Lov zveri je tak starý ako ľudstvo. Vplyvom rastúcej civilizácie ľudstva sa menil i pohľad na voľne žijúcu zver a jej lov. Ešte za čias Rímskeho impéria, Rímske právo pokladalo zver za „vec nikoho“( res nullius). Podľa tohto práva loviť zver mohol každý, avšak pri vstupe na cudzí pozemok potreboval súhlas majiteľa.
Za vlády Karola Veľkého, si tento panovník privlastnil všetku zem, ktorá nemala vlastníkov, čím sa vytvorili veľké kráľovské revíri. Na týchto mohol loviť zver iba panovník a jeho družina. Za porušenie výsostného kráľovského práva boli prísne tresty.
Charakter práva lovu, ako výlučne zemepánskej a šľachtickej výsady pretrval až do zrušenia poddanstva. Uhorský kráľ Karol VI. vydal v roku 1729 dekrét o poľovníctve v ktorom je už uvádzaný čas ochrany niektorých druhov zveri v čase rodenia mláďat a ich odchovu.
Až takmer po 50 rokoch predovšetkým na východe Slovenska začali sa prenajímatelia združovať do loveckých spolkov a spoločností. Prvý známy lovecký spolok sa založili karpatskí Nemci v roku 1833 mal názov Kesmarker Jagdverein, hoci úprava poľovného práva v bývalom Uhorsku, a teda aj na území Slovenska bola až za vlády Františka Jozefa I. Ten zákonným článkom XX/1883 o poľovníctve vytvoril legislatívnu úpravu práva poľovníctva aj na našom území.
Po vzniku ČSR boli v rámci tohto zákona vydané vykonávacie predpisy dňa 10. B. 1. 5. 1920 uverejnilo niekoľko poľovníkov z Bratislavy na základe iniciatívy generála zdravotníctva MUDr. Jána Červíčka výzvu v ktorej sa vyzdvihoval hospodársky význam poľovníctva na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi.
V roku 1946 bol vyhláškou č. 760/1946 povolený odstrel slúk, hlucháňov, tetrovov, divých kačíc a divých husí.
tags: #polovnictvo #rimavska #sobota