Stanovenie kvóty a podmienky lovu vlka je na Slovensku aktuálnou témou.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský stojí za rozhodnutím o určení kvóty lovu vlka na 50 jedincov. „Verejnosť musí poznať fakty. Na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) sme sa nerozhodli na základe spoločenskej objednávky, ani na základe získania politických bodov, ale hlavnú rolu hrali fakty a potreby krajiny,“ vyjadril sa minister Mičovský.
MPRV SR nespochybňuje úlohu vlka dravého v prírode a krajine. „Avšak je potrebné nájsť správnu mieru a nastaviť náležitý manažment v programe starostlivosti o vlka tak, aby sme zabezpečili stabilnú populáciu vlka, ale zároveň neohrozili vôľu podnikať v sektore, akým je chov oviec a kôz. Musíme myslieť na ľudí žijúcich na vidieku a v regióne,“ povedal Ján Mičovský.
Podľa Jána Budaja vlk pomáha v boji proti africkému moru ošípaných (AMO). Pravdou však je, že vlk v roku 2019 ulovil 1830 kusov raticovej zveri, z toho 135 diviakov. Poľovníci odstrelili v minulej sezóne 168 000 raticovej zveri, z toho až 75 000 diviakov. V porovnaní s poľovníkmi je úloha vlka zanedbateľná. Diviaky sú rozšírené hlavne na maďarsko-slovenskej hranici, v ktorej je zakázané loviť vlka už niekoľko rokov. Vlka tiež nemožno loviť v národných parkoch, ani v chránených územiach. Tento rok sa táto oblasť nelovu rozšíri o ďalších 19 okresov.
Kvóta lovu vlka sa určuje na základe Programu starostlivosti o vlka dravého, ktorý vypracovala Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR (MŽP SR), Univerzitou veterinárneho lekárstva v Košiciach, Technickou univerzitou vo Zvolene, Národným lesníckym centrom (NLC), Lesoochranárskym zoskupením VLK, Združením miest a obcí, Slovenskou poľovníckou komorou, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, Slovak Wildlife Society a MPRV SR. V tomto programe sa píše: „Výška lovu nesmie prekročiť ročný prírastok populácie, znížený o predpokladané prirodzené straty (tzv. čistý ročný prírastok). Ročný čistý prírastok bude stanovený pomocou matematicko-štatistických modelov, ktoré budú využívať vstupné údaje z monitoringu.“ NLC postupovalo v súlade s Programom starostlivosti o vlka a zmapovalo jeho populáciu na území Slovenska. Zistilo, že jarný prírastok bol 212 mláďat.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
ŠOP SR platí zo štátnych peňazí zoológov, ktorých úlohou je aj monitorovať stav zvierat. NLC žiadalo ŠOP SR 28. septembra 2020 o podklady k monitoringu vlka na Slovensku. ŠOP SR do dnešného dňa tají počty vlka. Do roku 2015 táto štátna organizácia preinvestovala na problematiku veľkých šeliem 1, 709 mil. EUR. Problémy s vlkom a medveďom však neutíchajú.
V dnešnej situácii nie je dôvod riešiť problém lovu vlka na úrovni Európskej komisie, pretože postupujeme v súlade s Programom starostlivosti o vlka akceptovaným na úrovni EÚ.
Pomôcť vyriešiť túto situáciu môže aj odstránenie byrokracie pri nahlasovaní škôd spôsobených vlkom. Zďaleka nie sú uhrádzané všetky škody. Tie sú podľa Zväzu chovateľov oviec a kôz na úrovni 500.000 EUR. Chovatelia oviec potrebujú financie, ktoré by im pomohli pri ochrane svojich stád. Tie však v Programe rozvoja vidieka v dostatočnej miere ťažko nájdu.
Prioritou dobrého poľovníka by mala byť vysoká erudovanosť nielen pri love zveri, ale tiež v oblasti znalosti prírody, života zveri, životného prostredia a v ochrane i cieľavedomej regulácii života v prírode. Prioritou dobrého ochranára musí byť spoznanie zákonitosti prírody a života v nej, aby dobre zvládal svoje úlohy. Okrem toho by mal byť morálny profil obidvoch nespochybniteľný.
Zásady morálky v poľovníctve boli v minulosti príjimané čoraz viac, následkom čoho verejnosť s uznaním prijala poľovníctvo ako odbornú činnosť, ktorá je zameraná na starostlivosť o zver. Organizácia poľovníctva, pravidlá hospodárenia so zverou i otázky ochrany a starostlivosti o zver - to všetko dosiahlo vrchol v 20. storočí. Dôkazom toho je aj stála druhová pestrosť a bohatosť fauny na Slovensku. Z toho jasne vyplýva že poľovníctvo je naše kultúrne dedičstvo a preto je potrebné k nemu pristupovať zodpovedne, s úctou a odbornosťou. Je veľký predpoklad, ak poľovníctvo ostane v správnych rukách, že v podobnom pozitívnom trende sa bude pokračovať aj v 21. storočí.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
V západnej Európe silnejú tlaky mimovládnych ochranárskych organizácii na celkový zákaz lovu. Čoskoro sa však ukázalo, že vylúčenie poľovníctva z prírody nie je také bezproblémové ako si predstavujú mimovládne ochranárske organizácie. Niektoré druhy zveri sa premnožujú a spôsobujú vysoké škody. Niektorí ľudia sa tak vzdialili od prírody, že v zákaze poľovníctva vidia krok k lepšiemu svetu.
Snahy o obmedzenie poľovníctva a zákaz poľovania sa zväčša uplatňujú metódou postupných krokov. Patrí k nim napríklad vyhlasovanie nových a nových chránených krajinných oblastí a chránených vtáčích území. Patria k nim aj zákazy niektorých spôsobov lovu a skracovanie zoznamu živočíšnych druhov, ktoré podliehajú poľovníckemu právu.
Niektorí politici či celebrity vytĺkajú politický i spoločenský kapitál z problému zatiaľ zákonného odstrelu túlavých a pytliačiacich psov i mačiek v našich revíroch. A psychóza ktorú vyvolávajú populistickými táraninami niektoré masmédia, má črty honby na čarodejnice, pretože realita je častokrát úplne iná. Pohľad na strhnutú dohryzenú gravidnú srnu, ktorej z vytrhnutých vnútorností trčia ratičky nového, ale už pretrhnutého života isto nie je pre nikoho príjemný.
Poľovníctvo je pre mnohých pseudoochranárov neakceptovateľné, navyše sa tu masovo šíri ekologický ultrazelený extrémizmus a idea pseudohumanity. Upadajú vplyvy a názory mysliacich autorít, ktoré sa vedecky a dlhodobo zaoberajú ochranou prírody. Samozvaní "ekológovia" bez akýchkoľvek hlbších znalostí a zodpovednosti za čokoľvek kritizujú postoje a názory špecializovaných odborníkov na pestovanie lesa, chov zveri a rýb i expertov v iných oblastiach.
Poľovníci a skutoční ochrancovia prírody urobili za posledné polstoročie veľa v prospech prírody, nevyhli sa však chybám a občas ani vzájomným konfliktom. Obidve skupiny stavajú na rovnakom základe, na ekológii. V poslednom čase sme svedkami nekompetentných názorov, vyjadrení a aktivít ochranárskych amatérov ktorí vystupujú neraz dosť jednostranne. Mám tiež zmiešané pocity z toho, keď viacerí z nich považujú poľovníctvo za nejaký prežitok z temného stredoveku.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Ekológovia už pred desaťročiami prišli na to, že autoregulačné mechanizmy fungujú bez ľudských zásahov len v prirodzených alebo relatívne nenarušených ekosystémoch. A tie u nás prakticky až na pár malých výnimiek nemáme. Preto treba brať poľovníkov a poľovníctvo ako normálnu súčasť spoločnosti. To že sa medzi nimi nájdu čierne ovce, ako v každej inej skupine ľudí, nesúvisí s podstatou a významom poľovníctva.
Poľovníctvo predstavuje ľudskú aktivitu bez ktorej by sa nám len ťažko darilo udržiavať vývoj populácií viacerých druhov živočíchov v ekologicky a hospodársky prijateľných medziach. Poľovníctvo to sú aj desiatky až stovky streleckých a kynologických podujatí, chovateľských prehliadok trofejí, odborných seminárov, poľovníckych slávností, akcií pre deti a mládež, ale napríklad aj celoslovenská výstava s medzinárodnou účasťou Poľovníctvo a príroda.
Väčšina poľovníkov považuje svoj koníček za poslanie a nie príležitosť ako sa dostať k zabíjaniu zvierat. Ochranári a poľovníci majú mnohé ciele spoločné a preto by mali vedno intenzívnejšie hľadať riešenia proti rozdrobovaniu našej krajiny a pokračujúcej devastácii prírody.
Nie je správne poľovníctvo regulovať iba na strieľanie a zabíjanie, poľovníctvo je predovšetkým cieľavedomá činnosť zameraná na zachovanie, zveľaďovanie a ochranu genofondu poľovnej zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej Republiky.
Na 50. ročníku výstavy Agrokomplex poľovníci predstavili svoje aktivity, ktorým sa aktuálne venujú v prírode. Dôležitou informáciou bolo priblíženie spolupráce s viacerými organizáciami. Jednou z tém bola problematika lovu kormorána veľkého, o ktorého lov SPK požiadala MŽP SR za účelom zníženia škôd na našej ichtyofaune. Druhým dôležitým aspektom bola tlačová konferencia k predstaveniu spoločného projektu LIFE Ochrana populácii vtákov v chránených vtáčích územiach prostredníctvom kontroly a eradikácie inváznych druhov živočíchov na Slovensku, do ktorého je SPK zapojená spolu so SOS Birdlife Slovensko a Hlavným mestom SR Bratislava.
Treba objektívne priznať, že mnohé veci vyžadujú zmenu. Vrátane lesného hospodárstva, ktorého súčasťou je aj poľovníctvo. Zmysel má poľovníctvo len vtedy, ak bude vykonávané ku prospechu zdravého lesa, ktorého plody a úžitky bude racionálne využívať človek - v prípade súkromného vlastníctva primárne jeho vlastník resp.
Priatelia, nesystémovým - buldozérovým prístupom, kedy sa účelovo obmedzujú činnosti v lesoch vraj vo verejnom záujme ochrany životného prostredia, bez zváženia tým vyvolaných dopadov, dochádza okrem environmentálnych škôd aj k významným ekonomickým škodám vlastníkov, resp. A toto sa týka aj výkonu práva poľovníctva - poľovníckeho hospodárenia, ktoré je ohrozené cielenou deštrukciou, kde nie odborník, ale VLK bude regulovať početnosť voľne žijúcej zveri.
V legislatívnom procese je návrh zonácie národných parkov Slovenský kras. Poloniny a Veľká Fatra, kde sa bude obmedzovať a zakazovať aj výkon práva poľovníctva. Preto považujeme za farizejstvo prístup časti súčasných mocných, najmä tých podporujúcich „reformu národných parkov“, ktorí tvrdia, že v zákone o poľovníctve sú vraj vlastníci najdôležitejší a ukazujú, však chceme zákon, na základe ktorého bude môcť poľovať na vlastnom. No na druhej nám zakazujú brať akékoľvek úžitky lesa - a dokonca aj turisti budú mať väčšie slovo pri rozhodovaní o tom, kadiaľ povedie turistická trasa po súkromnom pozemku! Choďte to povedať do Polonín, do Veľkej Fatry. že bude schválený zákon o poľovníctve, ktorý umožní vlastníkovi výkon práva poľovníctva. Pre mantru bezzásahu na troch štvrtinách územia zakazuje akýkoľvek úžitok. a bude ho brať aj súčasným užívateľom, vrátane poľovníkov, na čoraz väčšom území, lebo bezzásahové zonácie sa mohutne pripravujú aj v ďalších chránených územiach, lebo pozor - po zonácii národných parkov sa už pripravuje zonácia chránených krajinných oblastí - Horná Orava, Strážovské vrchy...
Ukončím svoj príhovor citáciou z návrhu novely zákona o ochrane prírody, ktorú pripravuje včera vymenovaná štátna tajomníčka ministerstva životného prostredia a ktorou sa citujem „umožní, aby hospodárenie v lesných biotopoch bolo vykonávané výlučne takým spôsobom, ktorý pomôže zachovať a podporovať ich prirodzené ekologické funkcie, a nedochádzalo vo vlastnom území národných parkov k devastačným zásahom a procesom.“ A nastoľujem nástojčivú otázku aj pre vás, či sa pod umožňovaním výlučného spôsobu hospodárenia skutočne pomôžu zachovať a podporovať prirodzené ekologické funkcie lesných biotopov, alebo sa uvedeným postupom iba prestane prihliadať na záujmy vlastníkov a obhospodarovateľov lesa na ochrane ich majetku a prírodného dedičstva a právo na ochranu prírody sa zverí „výlučne“ záujmom organizácií ochrany prírody, spočívajúcom v podporovaní napr. mäkkých foriem turizmu, vrátane eutanázovania zvierat pod dohľadom ozbrojených zložiek rangerov, podriadených ekoministrovi. V prípade, že nedôjde k náprave, môže byť celá záležitosť predložená Súdnemu dvoru EÚ so sídlom v Luxemburgu, ktorý by mohol udeliť pokutu.
Ministerstvo životného prostredia SR chce nesúlad právnych predpisov o poľovníctve s európskou smernicou o vtáctve, pre ktorý Slovensku hrozí súd, vyriešiť čo najskôr. Na zosúladenie predpisov vyzvala Slovensko tento týždeň Európska komisia, ktorá zaslala odôvodnené stanovisko. V prípade, že nedôjde k náprave, môže byť celá záležitosť predložená Súdnemu dvoru EÚ so sídlom v Luxemburgu, ktorý by mohol udeliť pokutu. V probléme ide o zavedenie nepoľovných zón v chránených územiach Dunajské Luhy a Záhorské Pomoravie a populáciu husi divej, husi slatinnej a chochlačky.
Ochranárske organizácie WWF Slovensko, My sme les a Aevis odsudzujú rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva, ktoré na najbližšiu poľovnícku sezónu povolilo odstrel 74 vlkov. Ide podľa nich o zlyhanie, pretože kvóta nemá žiadne vedecké opodstatnenie, neprináša farmárom riešenia a priamo ohrozuje populáciu vlka. Vyzývajú poľovníkov a poľovnícke združenia, aby sa k lovu vlkov nepridali.
Lov vlka sa podľa environmentalistov prezentuje ako riešenie škôd na hospodárskych zvieratách, no tento predpoklad nebol vedecky potvrdený. Apelujú preto na štát, aby namiesto lovu podporil farmárov systémovými opatreniami. „Skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že ani masívne odstrely nepriniesli farmárom žiadnu úľavu - škody zostali na rovnakej úrovni, v niektorých regiónoch dokonca rástli. Ak má vláda naozaj záujem pomôcť farmárom, musí im dať stabilnú podporu, nie ustupovať poľovníckym tlakom,“ podotkol Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.
Organizácie pripomínajú slová ministerstva, že lov nebude povolený v oblastiach s piatym stupňom ochrany, v územiach európskeho významu ani v prihraničných regiónoch. Podľa nich však neberie ohľad na to, že vlk nepozná hranice chránených území a migruje. „Už januárový odstrel prebiehal v tesnej blízkosti týchto lokalít a podobný prístup nie je vylúčený ani teraz, keďže nebola určená ochranná ‚nárazníková‘ zóna okolo území, ktoré boli z lovu vylúčené,“ uviedlo environmentalisti. Tento prístup môže ohroziť populáciu vlka v chránených územiach, ako aj v susedných krajinách. Takýto krok Slovenska bol v minulosti dôvodom na začatie konania zo strany Európskej komisie, doplnili.
Ochranári kritizujú envirorezort a Štátnu ochranu prírody SR, ktoré sa opäť nepostavili na stranu vlka. Jeho lov považujú za zlé, neodborné a politicky motivované rozhodnutie. „Ide o presadzovanie poľovníckych záujmov na úkor ochrany prírody a zneužívanie moci. Strieľanie problém nevyrieši, naopak, ho zhorší,“ skonštatoval Rastislav Mičaník z Nadácie Aevis.
Ministerstvo pôdohospodárstva povolilo v poľovníckej sezóne 2025/2026 odlov 74 jedincov vlka dravého. Kvótu na lov určilo minulý týždeň s tým, že ju prerozdelilo medzi kraje.
Vysoké Tatry. Ak poľovník neloví v skupine, ale sám, nič mu nebráni v tom, aby poľoval aj v národných parkoch. Poľovníci tvrdia, že tým robia pre spoločnosť službu, pretože regulujú premnožené druhy zvierat.
Riaditeľ kancelárie Slovenskej poľovníckej komory Imrich Šuba potvrdzuje, že obdobie jesene a koniec roka je hlavným obdobím poľovníckej sezóny. „Spoločné poľovačky sú okrem lovu aj príležitosťou na dodržiavanie poľovníckych tradícií a poskytujú priestor na spoločenské vyžitie. Na spoločnej poľovačke možno loviť malú zver, teda zajace a bažanty, a diviaky. Atraktívny je lov najmä na diviačiu zver, ktorá je momentálne v našich revíroch premnožená. Tým, ktorí by chceli loviť mimo skupiny v národných parkov, to zákon povoľuje. Podľa poľovníkov na tom nie je nič zlé. Pri love podľa Šubu dbajú na ochranu prírody a nenarušujú charakter národného parku.
To, že poľovníci lovia vo veľkej miere v národných parkoch, potvrdzuje riaditeľ správy TANAP-u Pavol Majko. Dodáva, že lov zveri v rozumnej miere nemusí mať negatívny dosah na ochranu prírody. V jednom z poľských národných parkov, kde je poľovníctvo prísne zakázané, sa podľa neho pred časom premnožila jelenia zver tak, že na ňu museli poľovať zamestnanci parku.
Ochranár a riaditeľ Inštitútu ochrany prírody Banská Bystrica Marián Jasík pripúšťa, že v prípade premnoženej zveri je potrebná jej rozumná regulácia, no zákaz poľovať by vo väčšine častí národných parkov mal platiť. „Medzinárodné štandardy hovoria, že minimálne 50 percent plochy národných parkov by malo byť bez zásahu, teda aj bez lovu zveri. Tam, kde sú prísne chránené územia, by sa lov nemal vykonávať a v tých menej prísnych môže byť len v rozumnej miere,“ vysvetľuje.
Ministerstvo životného prostredia schválilo minulý týždeň novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá má riešiť aj prehodnocovanie chránených území.
Prehľad chránených území národnej sústavy
Stav k 31. 12. 2021:
| Kategória | Počet | Výmera chráneného územia (ha) | Výmera vyhláseného ochranného pásma (ha) | % z rozlohy SR (aj s OP) |
|---|---|---|---|---|
| Chránené krajinné oblasti | 14 | 522 582 | - | 10,66 |
| Národné parky | 9 | 317 541 | 262 591 | 11,83 |
| Spolu VCHÚ | 23 | 840 122 | 262 591 | 22,49 |
Maloplošné chránené územia a ich ochranné pásma (MCHÚ):
| Kategória | Počet | Výmera chráneného územia (ha) | Výmera vyhláseného OP (+ výmera OP zo zákona) (ha) | % z rozlohy SR (aj s OP) |
|---|---|---|---|---|
| Chránené krajinné prvky | 1 | 3 | - | 0,00 |
| Chránené areály (vrátane 1 súkromného) | 193 | 14 923 | 2 425 | 0,35 |
| Prírodné rezervácie (vrátane 3 súkromných) | 448 | 23 487 | 5 518 (+ 9 496 OP zo zákona) | 0,34 |
| Národné prírodné rezervácie | 200 | 80 124 | 2 215 (+ 7 138 OP zo zákona) | 1,82 |
| Prírodné pamiatky (bez jaskýň a vodopádov „zo zákona“) | 270 | 1 522 | 465 (+ 3 421 OP zo zákona) | 0,11 |
| Národné prírodné pamiatky | 60 | 59 | 3 407 (+ 100 OP zo zákona) | 0,07 |
| Obecné chránené územia | 11 | 584 | - | 0,01 |
| Spolu MCHÚ | 1 183 | 120 702 | 14 028 (+ 20 155 OP zo zákona) | 2,42 |
Rozloženie MCHÚ v Slovenskej republike:
| Typ územia | Počet MCHÚ | Výmera MCHÚ (vrátane ich vyhlásených OP a OP „zo zákona“) | % z výmery územia |
|---|---|---|---|
| na území CHKO | 264 | 23 718 | 4,54 |
| na území NP | 225 | 78 970 | 24,87 |
| na území OP NP | 73 | 4 701 | 1,79 |
| na ostatnom území SR mimo VCHÚ |
Stupeň ochrany:
| Stupeň ochrany* | Kategória | Výmera (ha) | % z územia SR |
|---|---|---|---|
| 1. stupeň | „voľná krajina“ (mimo území národnej sústavy CHÚ) | 3 754 541,9673 | 76,57 |
| 2. stupeň | CHKO**, OP NP**, prírodný park, CHA, CHKP, zóny D | 740 555,4751 | 15,10 |
| 3. stupeň | NP**, prírodný park, CHA, CHKP, vyhlásené OP MCHÚ, OP MCHÚ zo zákona, zóny C | 286 134,3139 | 5,84 |
| 4. stupeň | NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP, vyhlásené OP MCHÚ, zóny B | 27 942,3392 | 0,57 |
| 5. stupeň | NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP, zóny AA | 94 325,9045 | 1,92 |
| 2. - 5. stupeň | Chránené územia národnej sústavy klasifikované stupňami ochrany | 1 148 958,0327 | 23,43 |
Celková výmera národnej sústavy chránených území v Slovenskej republike, klasifikovaných stupňami ochrany (2. až 5. stupeň ochrany, teda veľkoplošné chránené územia a maloplošné chránené územia, ich ochranné pásma vyhlásené alebo stanovené zo zákona; bez ochranných pásiem jaskýň a bez obecných chránených území) je 1 148 958 ha, čo predstavuje 23,43 % z územia Slovenska.
Prírodné procesy v národných parkoch
Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), je cieľom národných parkov ochrana prírodných procesov najmenej na troch štvrtinách územia (ustanovenie § 19). Ten istý zákon uvádza, že záujem ochrany prírody je v národných parkoch nadradený iným činnostiam. Rozsiahle jadrové zóny a ochrana prírodných procesov vyplývajú priamo zo zákona.
Prírodné procesy samozrejme existujú na rôznych priestorových a časových škálach. Niektoré, ako napríklad rozklad odumretého stromu, zabezpečia ochranu časti biologickej rozmanitosti aj na malej ploche, napríklad v prírodnej rezervácii. Iné, ako je ťah vtákov naprieč kontinentami, či migrácia rýb z morí do horných úsekov riek, neochránia žiadne jednotlivé chránené územia, potrebujeme na to medzinárodné zmluvy. Národné parky sú dosť veľké na to, aby ochránili niektoré prírodné procesy prebiehajúce na väčších plochách, ktoré neochránia menšie, či menej prísne chránené územia. A práve ich ochrana je hlavným poslaním národných parkov. V tomto príspevku sa pokúsim uviesť niekoľko príkladov prírodných procesov, ktorých ochranu by sme mali brať do úvahy pri tvorbe zonácií národných parkov.
Ochrana povodia
Ekosystémy vodných tokov ovplyvňuje všetko, čo sa v ich povodí deje, pretože voda sa do tokov dostáva z celého povodia. Ťažba dreva a cestná sieť napríklad spôsobujú zvýšený odtok vody, eróziu pôdy a vyplavovanie živín. Výsledkom je zmenený vodný režim (väčšie povodne, častejšie sucho), aj chemické vlastnosti vody (viac živín, ílové sedimenty usmrcujúce ikry rýb a podobne). Ak chceme v národnom parku chrániť prirodzené biocenózy vodných tokov, alebo sledovať prirodzený hydrologický režim, musíme chrániť celé povodia, resp. dolinové celky.
Top down regulácia
Vzťah medzi vegetáciou, bylinožravcami a mäsožravcami patrí k základným procesom regulujúcim lesný ekosystém. Vplyv bylinožravcov na vegetáciu (jej štruktúru a druhové zloženie) môže byť rovnako zásadný, ako vplyv klímy, pôdy a geologického podložia. Bylinožravce tiež tvoria potravu pre chránené mäsožravce a zdochlinožravce, vrátane medveďov, vlkov, orlov skalných, zdochlinožravých chrobákov a podobne. Veľké živočíchy predstavujú kľúčové druhy, podobne ako bobor alebo podkôrny hmyz.
tags: #polovnictvo #v #chranenych #uzemiach