Kronikárka Ľudmila Zálesňáková, rod. Struhárová, narodená 1. marca 1935 v Zohore, sa pokúsila získať čo najviac poznatkov a údajov o významných udalostiach, ktoré sa odohrali v obci Zohor v rokoch 1973-1986. Podklady jej poskytli pracovníci Miestneho národného výboru, kroniky jednotlivých spoločenských organizácií v obci, ako aj niektorí občania, ktorí pracovali, prípadne ešte pracujú vo funkcii predsedov, či členov výborov spoločenských organizácií v Zohore.
Politický a verejný život
Politický a verejný život v obci je riadený Miestnym národným výborom, ktorý tesne spolupracuje so Základnou organizáciou Komunistickej strany Slovenska, ktorej predsedom je František Kocian, riaditeľ ZŠ a miestnym výborom Národného frontu, ktorého predsedom je Emil Urbanič, zástupca riaditeľa ZŠ.
Vo voľbách r. 1976 bolo v obci zvolených 35 poslancov Miestneho národného výboru. Z nich bolo 11 členov zvolených do Rady MNV. Ustanovené boli aj komisie pri MNV - celkom 8 a to:
- Komisia finančná
- Komisia plánovacia a výstavby
- Komisia miestneho priemyslu
- Komisia obchodu
- Komisia sociálno-zdravotná
- Komisia pre školstvo a kultúru
- Komisia ochrany verejného poriadku
- Komisia poľnohospodárskeho, lesného a vodného hospodárstva.
Poslancom ONV bol zvolený František Valovič a Mária Gerthoferová. Poslancom Slovenskej národnej rady Viktor Antal.
Dňa 1. októbra 1977 prichádza k zmene vo funkcii predsedu MNV. Viktor Antal prechádza do funkcie krajského tajomníka Strany slovenskej obrody. Na miesto predsedu MNV nastupuje podpredseda MNV Vladimír Sloboda.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Nasledujúce voľby do zastupiteľských orgánov boli v r. 1981. Priniesli tieto výsledky: Zvolených bolo 35 poslancov. Ing. K ôsmym komisiám z minulého volebného obdobia pribudla deviata - komisia poľnohospodárskeho, lesného a vodného hospodárstva.
Roku 1982 stáva sa Zohor strediskovou obcou s väčšou právomocou. Zväčšuje sa počet zamestnancov MNV. Pracuje tu predseda MNV Vladimír Sloboda, tajomník Marek Šimek, matrikárka Nela Slobodová, ktorá na toto miesto nastúpila po smrti dlhoročnej matrikárky Anny Habalčíkovej. Anna Habalčíková, rod. Ščasná, zomrela ako 50-ročná v r. 1979. Ďalšími pracovníkmi sú Peter Štefanovič, Anton Plunár, Gabriela Kafková, Žofia Bertovičová, Elena Valovičová.
Rok 1986 niesol označenie "Rok mieru". Bol však aj rokom 17. zjazdu KSČ a zároveň 23.-24. mája sa konali voľby do zastupiteľských orgánov.
Pred voľbami prebehli dve predvolebné zhromaždenia v kultúrnom dome. Na prvom zhromaždení sa občania oboznámili s volebným programom Národného frontu. Na druhom sa konalo fyzické predstavovanie kandidátov NF. Predstavili sa 37-mi kandidáti na poslancov MNV, ďalej Viktor Antal ako kandidát za poslanca SNR, Dana Šírová ako kandidátka za poslankyňu KNV, Vladimír Sloboda a František Valovič ako kandidáti za poslancov ONV.
Ďalší kandidáti za poslancov do vyšších zastupiteľských orgánov sa na predstavovaní osobne nezúčastnili. Obe zhromaždenia spestril kultúrny program, ktorý predviedli žiaci Základnej školy a Spevácky zbor SZŽ.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Dňa 23.-24. mája sa konali voľby. Volilo sa vo dvoch volebných miestnostiach - jedna na MNV a druhá v kultúrnom dome. Do zoznamu voličov bolo zapísaných 2.190 občanov. Volieb sa zúčastnilo 2.178 voličov, čo je 99,4%. Zvolení boli všetci kandidáti.
Na ustanovujúcom plenárnom zasadaní dňa 25. Zriadený bol výbor ľudovej kontroly. Za predsedu bol zvolený Marián Kubala, za podpredsedu Ján Polgár.
Volebný program NF bol veľmi obsiahly. V zozname stavieb pre 8. päťročnicu je stavba kúpaliska v hodnote diela 4.800 tis. Kčs a budovanie I. etapy plynofikácie obce v dĺžke 2.650 m v hodnote diela do 2 mil. Kčs.
Medzi ďalšie akcie patrilo:
- úprava a dotvorenie celého areálu cintorína vrátane zriadenia urnového hája
- čistička odpadových vôd vrátane odkanalizovania časti obce
- viacúčelová budova v areáli štadióna TJ pre oddiel hádzanej, nové sociálne zariadenie pre celý areál a výcvikové stredisko brancov
- oprava a znovuzriadenie miestnych komunikácií a zhotovenie chodníkov na uliciach už s položeným rozvodom plynu.
V asanačnom centre obce, ktoré ešte nie je celé majetkovo-právne usporiadané, majú byť vybudované objekty pre spoločenskú potrebu a to: kino, knižnica s nákladom 3.500 tis. Kčs a Dom s opatrovateľskou službou s nákladom do 5 mil. Kčs.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Pre individuálnu výstavbu je to získanie ďalších stavebných parcel v lokalitách Lábska cesta, Záhumnie III., Stupavská ulica, ulica Nad potokom a časť Kováčskej.
Družba Modřice - Zohor
Vo verejnom živote obci si zasluhuje veľkú pozornosť družba Zohor - Modřice. Modřice sú dedina ležiaca v tesnej blízkosti Brna, takže takmer vytvára jeho predmestie. Patrí však do okresu Brno-venkov.
Roku 1958 nadviazali družbu školy ZDŠ Zohor a ZDŠ Modřice. Najprv to bolo vzájomné dopisovanie medzi žiakmi, návštevy spojené so športovými súťažami, nacvičeným divadlom a podobne. Družba sa sľubne vyvíjala. Z priateľstva detí sa vyvinula družba medzi zväzákmi, neskôr aj medzi ďalšími organizáciami a podnikmi ako Agrochemický podnik, Materská škola a nakoniec prešla aj medzi národné výbory.
Roku 1978 bolo 20. výročie družby škôl. Pri tejto príležitosti bolo stretnutie, ktoré zorganizovala ZDŠ Modřice na zámočku v Kupařoviciach. Na toto jubilejné stretnutie okrem pedagogických pracovníkov boli pozvaní aj zástupcovia MNV, JRD, ZRPŠ a ONV - odboru školstva.
25. výročie sa oslávilo 28. októbra 1983 v kultúrnom dome v Zohore. Hostia z Modříc prišli vo dvoch skupinách. Prvá skupina prišla v dopoludňajších hodinách. Tvorili ju členovia Rady MNV, predsedovia komisií pléna MNV, zástupcovia spoločenských organizácií, ZRPŠ a vedenie školy. Stretli sa na spoločnom zasadnutí MNV v kultúrnom dome, slávnostnom obede po ktorom pokračovala prehliadka obce.
Druhú časť sme privítali v popoludňajších hodinách a tvorili ju učitelia ZŠ, MŠ, zástupcovia ONV a odboru školstva a hostia z patronátnych závodov.
O 17,00 hod. konala sa slávnostná schôdza, ktorú viedol riaditeľ školy František Kocian. O spolunažívaní Čechov a Slovákov v spoločnej republike a význame družby Zohor - Modřice prehovoril predseda MNV v Zohore Vladimír Sloboda.
Po odznetí pozdravných príhovoroch, okresný školský inšpektor ONV Bratislava-vidiek Milan Minarovič odovzdal obom školám k 25. výročiu diplomy odboru školstva ONV a medaile J. A. Komenského. Po krátkom kultúrnom programe nasledovalo spoločné posedenie pri hudbe.
Pozornosť si zaslúži aj stretnutie r. 1986 v Modřiciach. Okrem pedagogických pracovníkov ZŠ stretnutia sa zúčastnili zástupcovia MNV, učiteľky materskej školy, zástupcovia ZRPŠ a okresný školský inšpektor M. Minarovič. Po privítaní rozišli sme sa podľa pracovísk. Navštívili sme zámok v Židlochoviciach, ktorý slúži čsl. vláde a popredným činiteľom na reprezentačné účely. Stretnutie pokračovalo na chate v Blučine pri spoločnej družnej zábave.
Základná organizácia československého červeného kríža
Červený kríž - ako zvykneme skrátene nazývať túto organizáciu, upútava pozornosť už dávno, hlavne pre jej humánne poslanie. Dôkazom toho je aj veľký počet členov, ktorých táto organizácia v obci má. Koncom roku 1986 ich bolo okolo 350.
Popri bežnej kultúrnej a záujmovej činnosti - ako bolo organizovanie rôznych zájazdov, návštev divadiel, zábav a spoločenských večierkov, činnosť tejto organizácie bola zameraná sociálnym smerom. Bola to pozornosť venovaná našim starším spoluobčanom. Každoročná spolupráca s komisiou sociálno-zdravotnou a so ZO SZŽ pri organizovaní jesenného stretnutia starodôchodcov v kultúrnom dome.
Najväčšiu pozornosť si zasluhuje organizovanie bezplatného darcovstva krvi. Každoročne sa konajú tri odbery, ktorých sa zúčastní priemerne 90 občanov.
Za niekoľkonásobné bezplatné darcovstvo sa udeľujú plakety MUDr. V roku 1986 bola udelená strieborná plaketa Jozefovi Gerthoferovi, Kvetná 35. Bronzové plakety získali: Jozef Sláma, Ján Polgár, Anton Ďurica, Pavol Kafka, Dušan Križan, Ján Mízner, Teofil Kovár, Štefan Hrica, Daniel Šteffek, Jozef Pavlík, Ján Sabol. V tomto roku bolo 61 darcov.
Klub dôchodcov
Nakoľko v našej obci žije veľa starších spoluobčanov - dôchodcov, žiadalo sa vytvoriť pre nich prostredie, kde by sa mohli stretávať a spoločne stráviť chvíle zaslúženého oddychu.
Tak 6. januára 1974 bol slávnostne odovzdaný do užívania Klub dôchodcov. Na otvorení sa zúčastnil predseda MNV Viktor Antal, tajomník Marek Šimek, predseda ZO KSS František Kocian a zástupkyňa ONV s. Potůčková. Kultúrny program pripravili deti z MŠ, pionieri a zväzáci.
Klub umiestnili v hale kultúrneho domu, vybavený novým nábytkom, pohodlnými kreslami, gramorádiom, spoločenskými hrami, neskôr televízorom. V priľahlej miestnosti bol zriadený kuchynský kútik.
Prvou vedúcou bola ustanovená p. Hermína Kimličková, ktorá túto funkciu vykonávala až do r. 1985. Sama si zapisovala činnosť klubu ako "Pamäti klubu dôchodcov", z ktorých som čerpala pri tomto zápise do kroniky. Od r. 1986 vedúcu klubu vykonáva Terézia Šipošová.
Počet členov bol pohyblivý. Pohyboval sa okolo počtu 100.
Záujmová činnosť sa zo začiatku zamerala na ručné práce, z ktorých boli niekoľkokrát usporiadané výstavky. Veľmi peknou kolektívnou prácou je obraz Zohora, ručne viazaný z chemlonu a umiestnený na stene klubu.
Bohatá bola činnosť prednášková - či už z oblasti zdravotnej, politickej alebo kultúrnej.
Obľúbené sa stali zájazdy. V máji 1974 to bol zájazd na hrad Devín, bratislavský Slavín a letisko. Najmä návšteva letiska všetkých zaujala. Veď pristávanie lietadla IL-18 videla väčšina prvý raz v živote. Ďalšie zájazdy boli napr. do Gottwaldova, Luhačovíc, Ledníc, Piešťan, Bojníc, Nitry, Maďarska a inde.
Pozoruhodná bola spolupráca s inými klubmi dôchodcov a to z Lamača, Šenkvíc a Plaveckého Štvrtka. Potvrdili to ich vzájomné návštevy a spoločné posedenia.
V r. 1975 sa na krátku dobu počas svojej návštevy vlasti stala členkou klubu rodáčka Katarína Švajdlenková z Argentíny, ktorá prišla do Československa s ďalšími krajanmi pri príležitosti spartakiády a do klubu ju priviedla jej sestra Františka Spustová.
Keďže dôchodcovia dostali v sále kultúrneho domu k dispozícii 30 voľných miest, radi sa zúčastňovali na rôznych kultúrnych podujatiach. Prednosť dávali dychovým súborom ako Moravanka, Malokarpatská kapela, Záhoranka. Páčili sa im aj vystúpenia Sľuku, Lúčnice, Poddukelského ukrajinského súboru a ďalších.
Dedinská organizácia slovenského zväzu mládeže
Nakoľko táto organizácia má od r. 1970 dobre vedenú kroniku, poznatky o jej činnosti som čerpala z nej. V r. 1971 mala 80 členov. V r. 1973 sa ich počet zvýšil na 104. Predsedom bol vtedy Štefan Kolenič a podpredsedom Ladislav Fóra.
V tomto období sa veľmi zaktivizovala činnosť mládeže. Vytvoril sa dobrý kolektív mladých ľudí, ktorí si dobre rozumeli, mali rovnaké záujmy a vedeli si zorganizovať svoju činnosť. Bola mnohostranná. Nielenže poriadali zábavy, čajové večierky, ale zamerali sa aj na šport a turistiku. Odrazilo sa to v niekoľkých ročníkoch turistických pochodov nazvaných "Za krásami Slovenska", účasť na brannošportových hrách "O pohár predsedu MNV", zapojili sa do nácviku spartakiádnej skladby pre mužov v r. 1975 a 12 cvičencov vystúpilo aj na Celoštátnej spartakiáde v Prahe.
Keď v r. 1972 dostali v kultúrnom dome v suteréne miestnosť pre Klub mládeže usporiadali niekoľko prednášok spojených s besedami s rôznou tématikou. Nezabúdali ani na brigádnickú činnosť a odpracovali množstvo hodín či už pri budovaní obce alebo na JRD.
Osobitnú pozornosť venovali kultúre. V r. 1972 vznikol kultúrny krúžok, ktorý svoju činnosť zameral dvoma smermi. Bolo to ochotnícke divadlo a folklór.
Pod vedením Ľudovíta Kimličku v r. 1973 nacvičili a 28. januára zahrali divadelnú hru Štefana Konyu "Svadobný závoj". 7. apríla 1974 nasleduje ďalšia divadelná hra v réžii Ľ. Kimličku - Ján Kedro "Kuchárky z Ovseného". 10. mája 1975 sa mladí ochotníci znova predstavili hrou Ivana Bukovčana "Luigiho srdce".
Z folklórneho krúžku vznikol folklórny súbor "Zóhran", ktorý sa rozhodol udržiavať ľudovú tradíciu v obci. Jeho činnosť je veľmi bohatá a pod vedením Ľudovíta a Milana Kimličku udržiava svoju činnosť už pätnásty rok. Tak nám obnovili staré zvyky pri svadbe, na fašiangy, pri priadkach, dožinkách aj pri muzike. Z truhlíc po starých i prastarých rodičoch vytiahli a oprášili staré kroje, konopné gate, rubáše, kacabajky a jubky, aby nám pri slávnostných príležitostiach pripomínali oblečenie našich predkov.
Zúčastnili sa niekoľkokrát vystúpení a súťaží folklórnych skupín na Mierových slávnostiach na Kamennom mlyne. 11.-13. júna 1976 boli účastníkmi Krajskej súťaže folklórnych skupín MYJAVA 76. Obsadili 4. miesto s pásmom "Fašiangy". Za vzornú reprezentáciu nášho ľudového umenia na celokrajskej prehliadke na Myjave dostal MNV od Krajského osvetového strediska ďakovný list.
6. júna sa 30 členov folklórneho súboru zúčastnilo celoslovenskej prehliadky folklórnych súborov vo Východnej.
Činnosť súboru bola bohatá. Nechýbali na kultúrnych podujatiach v obci. Vystúpeniami obohatili programy akadémií, ktoré boli pri oslavách rôznych výročí.
Viackrát o činnosti mládeže písali aj noviny. Tak 8. apríla 1975 v novinách "Smena" bol článok "Tradícia nezomiera v Zohore".
16. apríla 1977 konala sa v zohorskom kultúrnom dome Okresná konferencia SZM okresu Bratislava-vidiek. Konferencie sa zúčastnilo 305 delegátov z celého okresu. O tejto udalosti boli správy v novinách "Hlas ľudu".
V ďalších rokoch činnosť DO SZM poklesla. Avšak naďalej pracoval Klub mládeže a v činnosti pokračoval aj folklórny súbor.
tags: #polovnictvo #vysocansky #obuv