Poľovníctvo má v ľudskej spoločnosti výsadné postavenie už od pradávna. Na rozhraní 12. a 13. storočia si právo na poľovačky osoboval výhradne kráľ. Už vtedy sa musel adept poľovníctva podrobiť skúške, ktorá mala slávnostný, ba priam okázalý charakter.
Kandidát sa na skúšky pripravoval tri roky u majstra - poľovníka. Po úspešnej skúške bol pasovaný za poľovníka, získal písomné oprávnenie na výkon poľovníckeho práva a smel nosiť odznak, tesák a lesnicu. Novšie obdobie sa datuje od roku 1946, odkedy absolventi poľovníckych skúšok boli prijímaní za "členov poľovníckeho cechu."
Poľovnícke zvyky, tradície a obyčaje upevňujú priateľstvo kolektívu a bezpečnosť pri love. Dodržiavaním poľovníckych zvykov prejavujeme úctu, lásku k zveri a k prírode, čím navonok prejavujeme svoju duševnú, citovú a hlavne stavovskú vyspelosť. Medzi poľovnícke zvyky patrí: osobnosť poľovníka, poľovnícka morálka, etika a disciplína, poľovnícky odev, poľovnícka reč a názvoslovie, poľovnícke signály a zálomky, poľovnícke zvyky a tradície pri spoločných poľovačkách na diviačiu zver a malú zver, pasovanie za poľovníka, pasovanie za lovca...
Legislatíva a Poľovníctvo
Pre poľovníctvo je veľmi dôležitý zákon č. 543/2004 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Ďalším dôležitým zákonom je zákon o poľovníctve č. 225/ 47 Zb.
Novela zákona umožňuje za určitých podmienok loviť na spoločných poľovačkách aj netrofejovú raticovú zver. Niekto za tým vidí lobizmus panských nevystrieľaných poľovníkov, ktorí chcú na spoločných poľovačkách loviť všetko živé, čo pobeží okolo nich.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Legislatívcov skôr motivovala potreba riešiť problém premnoženej raticovej zveri. Štatistiky odstrelu totiž poukazujú nielen na enormný nárast populácie diviačej zveri, ale aj jelenej, danielej a muflonej. Priamoúmerne tomu sa zvyšujú škody, ktoré zver spôsobuje na poliach a v lesoch. Pomôcť má redukovanie netrofejovej zveri aj počas spoločných poľovačiek.
V žiadnom prípade by však poľovníci nemali na spoločných poľovačkách prednostne loviť túto zver. Bolo by to neetické. Napokon, posúdiť nutnosť lovu inej ako diviačej či malej zveri na konkrétnych spoločných poľovačkách je na užívateľovi revíru. Ten má prostredníctvom vedúceho poľovačky inštruovať strelcov.
Povinnosti navyše
Ak vedúci poľovačky podľa požiadaviek užívateľa revíru zoberie na seba zodpovednosť a povolí lov konkrétnej netrofejovej raticovej zveri, ako to umožňuje zákon, musí ešte vyriešiť niekoľko problémov. Napríklad zabezpečiť dostatočný počet a druhy poľovne upotrebiteľných psov.
V prípade, že sa bude loviť aj jelenia zver, treba mať v zálohe psíka s príslušnými skúškami na dohľadanie tejto zveri. Naopak, v revíroch s malou zverou, kde používame pri poľovačkách prevažne stavače, treba pri povolení lovu aj diviačej zveri zabezpečiť psa, ktorý má poľovnú upotrebiteľnosť na dohľadanie tejto zveri, sliediča, jazvečíka a podobne.
V každom prípade odporúčame pozorne si preštudovať prílohu č. 35 vykonávacej vyhlášky o poľovníctve č. 344/2009.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Čas Lovu Zveri
Pre jednotlivé druhy zveri je čas lovu presne stanovený, aby sa zabezpečila ochrana a udržateľnosť populácií. Nižšie je uvedený prehľad časov lovu podľa Vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva z 1. marca 1962:
| Druh Zveri | Čas Lovu |
|---|---|
| Jeleň, jelenica a jelienča | 1. september - 31. december |
| Jeleň sika, jelenica a jelienča jeleňa siku | 1. október - 15. december |
| Daniel škvrnitý, danielka a danielča | 1. október - 31. december |
| Muflón, muflónica a muflónča | 1. október - 31. december |
| Srnec | 16. máj - 31. august (na Slovensku od 1. júna) |
| Srna a srnča | 1. september - 31. december (na Slovensku do 30. novembra) |
| Diviačica | 1. augusta do 31. decembra |
| Prasce diviaka | 1. augusta do 15. februára |
| Zajac poľný | 1. novembra do 31. decembra |
| Jazvec obyčajný | 1. augusta do 30. novembra |
| Kuna (hôrna a skalná) | 15. decembra do konca februára |
| Mačka divá na Slovensku | 1. októbra do konca februára |
| Moriak divoký | 16. marca do 15. mája |
| Hlucháň obyčajný - kohút a tetrov obyčajný - kohút | 16. marca do 15. mája |
| Jarabica poľná | 16. augusta do 30. septembra |
| Kačica hrdzohlavá, chrapačka menšia, chrapačka väčšia a chochlačka sivá | 16. augusta do 30. novembra |
| Husi | 1. októbra do 31. decembra |
| Lyska čierna | 1. augusta do 30. novembra |
| Sluka hôrna | 16. marca do 31. marca a od 1. septembra do 30. novembra |
| Močiarnica mekotavá | 1. augusta do 30. novembra |
Poľovnícke tradície
Zaužíval sa tiež zvyk pasovať poľovníka na lovca jeleňov, srncov, diviakov, hlucháňov a pod. Tento akt sa konal vtedy, keď poľovník po prvýkrát zastrelil spomenutú zver.
Pasovanie sa koná väčšinou tak, že si úspešný poľovník ľahne na ulovenú zver a vedúci poľovačky, prípadne najstarší poľovník ho švihá po zadnej časti tela so slovami: "Pasujem Ťa na lovca jeleňov (podobne aj na inú zver) s tým, že musíš zver najprv chovať, chrániť pred nepriateľmi a len potom sa jej aj poľovníckym spôsobom zmocňovať."
Pasovanie sa môže vykonať aj tak, že poľovník sa postaví pred zver a pasujúci sa ho dotkne tesákom o rameno pričom hovorí podobné slová ako pri predchádzajúcom spôsobe pasovania.
Ďalším zaužívaným zvykom, hoci sa už dnes veľmi neudržiava, je voľba kráľa poľovačky. Poľovný hospodár vhodným odznakom a zelenou stužkou dekoruje strelca, ktorý cez deň na poľovačke ulovil najviac jedincov zveri a vyhlasuje ho za kráľa poľovačky.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Poľovnícka Reč a Signály
Pri spoločných nástupoch na poľovačkách a pri rôznych slávnostných príležitostiach poľovníci oddávna používajú zaužívané a osvedčené zvukové povely, signály alebo slávnostné fanfáry. Poľovačky s nástupmi a trúbením signálov a povelov majú sviatočnejší ráz, citlivejšie pôsobia na povahu poľovníkov, vzbudzujú v nich ostražitosť a väčší pocit zodpovednosti.
Povely a signály zvyčajne vydáva vedúci poľovačky poľovníckou signálkou alebo trubač lesnicou, ktorá by na veľkých poľovačkách nemala chýbať. Všetky poľovnícke trúbky, rohy, lesnice a krídlovky sa nosia prevesené cez hlavu na ľavom pleci tak, že sa opierajú po strane o pravý bok poľovníka, nátrubkom obráteným dopredu k zemi a rozšíreným koncom trúbky obráteným dohora.
Keď je trubačov viac, stoja v rade vedľa seba v pozore. Keď trúbi len jeden trubač, stojí mierne rozkročený, ľavou rukou drží hlaveň pušky nad pútkom, pravou rukou drží lesnicu a trúbi tak, že "korpus" je obrátený trošku vpravo hore.
Poľovnícky zálomok
Zálomky sa zhotovujú z vetvičiek ihličnatých a listnatých drevín. Slúžia v revíri na dorozumievanie sa alebo ako symbol poľovníckych úspechov a úcty k poľovnej zveri. Takýmto zálomkom dekorujeme úspešného strelca.
Zálomok sa nemá odrezať ale odlomiť. Zálomok, ktorý sa otrie o farbu v mieste zásahu, sa odovzdáva strelcovi na hornej časti klobúka, poľovníckeho noža alebo tesáka tak, aby jeho odlomená časť smerovala k strelcovi.
Odovzdávajúci drží klobúk v ľavej ruke, stojí v pozore a želá strelcovi Lovu zdar ! Poľovník odpovie- Zdar ! a podá odovzdávajúcemu ruku. Zálomok sa nosí na ľavej strane klobúka do západu slnka, resp.
- SMÚTOČNÝ ZÁLOMOK- je ihličnatá vetvička, ktorá môže byť previazaná jemnou čiernou stuhou alebo flórom.
- VÝSTRAŽNÝ ZÁLOMOK- je dlhší odlomený konárik, na hrubšom konci asi do 3/4 olúpaný z kôry. Môže byť rovný alebo stočený do tvaru písmena O. Rovný zálomok kladieme zvyčajne na očistenú zem a ohnutý zavesíme koncami nadol, na strom blízko miesta, na ktoré chceme upozorniť.
- ČAKACÍ ZÁLOMOK- používame vtedy, keď musíme náhle opustiť miesto dohodnutého stretnutia a chceme dať spoločníkovi vedieť, aby nás na mieste, ktoré sme na chvíľu opustili, čakal. Zálomok tvoria dva, krížom preložené konáriky.
- STANOVIŠTNÝ ZÁLOMOK- je na spodnom konci okliesnený, neodkôrnený a ukončený viacerými vetvičkami. Zálomkom sa označuje miesto - stanovište, kde strelec pri výstrele stál.
- NÁSTRELOVÝ ZÁLOMOK- je približne rovnaký ako stanovištný, ale neokliesnený.
- SMEROVÝ ZÁLOMOK- je podobný nástrelovému. Odlišuje sa len tým, že je na hrubšom konci zahrotený na väčšej dľžke. Zálomok kladieme voľne na zem, s hrotom obráteným v smere odskočenia zveri.
Osobnosť poľovníka
Pretože poľovníctvo je záľuba, ktorá umožňuje poľovníkovi nielen poznanie a pozorovanie prírody, ale pôsobí na jeho city, rozum a srdce. Stručne povedané, poľovník by mal byť poctivý, čestný, slušný, nezištný a ochotný pomôcť. Pri love dodržiavať zásady chovu, ochrany a lovu zveri. Dodržiavať zásady bezpečného zaobchádzania so zbraňou, zachovávať poľovnícke zvyky a tradície, zvyšovať svoje odborné vedomosti. Nepoužívať v nadmernom množstve alkoholické nápoje. Poľovnícka morálka je súhrn zásad, upravujúcich jednak vzťahy medzi poľovníkmi navzájom a jednak vzťahy poľovníka k nepoľovníckej spoločnosti.
Poľovnícka etika
Poľovnícka etika je vzťah poľovníka k poľovníctvu ako takému, vzťah k zveri, prírode, poľovným psom a ku kolegom poľovníkom. Poľovnícka disciplína je uvedomelé a dobrovoľné dodržiavanie písaných aj nepísaných pravidiel, zvykov, tradícií a obyčají.
Základnou vlastnosťou ozajstného poľovníka je jeho láska a úcta k prírode, úcta k zveri, neustále zdokonaľovanie si svojich vedomostí o živote zveri, skromnosť a dobrovoľná disciplína týkajúca sa jeho poľovníckeho života. Ozajstného poľovníka nerobí zelené oblečenie a puška cez plece.
Pravidlá, ktoré má dodržiavať, patrí strieľať na zver len ak ju bezpečne rozoznal, nestrieľať na bažanty, ktoré hradujú alebo sa pohybujú po zemi. Nestrieľa sa na kačice a husi sediace na vode, zajaca na ležovisku. Neloví matku mláďati. Neloví tam, kde zver počas núdze prikrmuje. Pri postrelení zveri vynaloží maximálne úsilie na jej včasné dohľadanie. Po ulovení dodržuje poľovnícke zvyky a tradície. Pri účasti na spoločnej poľovačke sa bez výhrad riadi pokynmi vedúceho poľovačky. Dodržiava bezpečnosť pri manipulácii so strelnou zbraňou.
Poľovnícky Odev
Oblečenie poľovníka by malo spĺňať kritérium účelnosti a kritérium estetického vzhľadu. Na spoločenskú príležitosť sa nosia poľovnícke obleky - rovnošaty. Nemala by chýbať biela košeľa, zelená kravata, prípadne poľovnícka kravata. Poľovnícke obleky sú v odtieňoch zelenej, hnedej, sivej a ich kombinácie. Doplnkom by mal byť poľovnícky klobúk. Účelnosť tkvie predovšetkým v tom, že oblečenie by malo byť z pevných materiálov, kvalitne ušité a malo by vydržať pobyt a činnosť v ťažkých podmienkach a pôsobenie poveternostných vplyvov. Obuv by mala umožňovať tichú a pohodlnú chôdzu. Mala by ochrániť pred zimou a vlhkom. Na spoločných poľovačkách v pohone sa má nosiť voľná oranžová vesta.
Poľovnícke Vyznamenania
Je veľa poľovníkov, ktorí za prácu v prospech rozvoja slovenského poľovníctva boli vyznamenaní vyznamenaniami Slovenského poľovníckeho zväzu. Poľovnícke vyznamenania nosíme na ľavej strane saka poľovníckej uniformy. Vždy nosíme najvyššie vyznamenanie, ktoré nám bolo udelené. Napr. sme držiteľmi striebornej a bronzovej medaily, tak nosíme striebornú. Striebornej a zlatej medaily, nosíme zlatú. Ak nám boli udelené vyznamenania zlatá medaila, zlatý kamzík a medaila svätého Huberta, tak nosíme vedľa seba zlatý kamzík, medaila svätého Huberta.
tags: #polovnictvo #zakony #pre #honcov