Biatlon je jedným z najúspešnejších a najpopulárnejších zimných športov na Slovensku. Vďaka športovým úspechom Slovensko zarezonovalo v ušiach celého sveta.
Začiatky a vývoj biatlonu na Slovensku
Biatlon sa u nás rozvíjal od konca štyridsiatych rokov, hoci v kronikách a novinových výsledkoch ho ťažko nájdeme pod týmto názvom. V bývalom Československu sa skrýval za názvom Sokolovské preteky brannej zdatnosti a letný biatlon mal pomenovanie Dukelské preteky brannej zdatnosti. Po roku 1989 došlo k zrušeniu Zväzarmu, ktorého nástupníckou organizáciou sa stalo Združenie technických a športových činností SR. Jedným zo sedemnástich zakladajúcich členských zväzov tohto združenia sa stal Slovenský zväz biatlonu, ustanovený 16. júna 1990.
Prvé úspechy
Aj prvé úspechy slovenských biatlonistov sú staršieho dátumu. Na ZOH 1980 v americkom Lake Placid obsadil Peter Zelinka 6. miesto. Alena Fusková obsadila 4. miesto. Na tieto úspechy nadviazali „novodobé“ slovenské biatlonistky po vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Významné momenty a úspechy slovenského biatlonu
Zásluhou jediného olympijského bodu za 6.miesto Martiny Jašicovej - Schwarzbacherovej a 12. miestu Sone Mihokovej sa biatlon stal najúspešnejším slovenským športom na ZOH 1994 v nórskom Lillehamri. Túto svoju pozíciu potvrdil biatlon aj na ZOH 1998 v Nagane v Japonsku, kde 4. miesto obsadila Soňa Mihoková, 7. miesto Martina Schwarzbacherová a 9. miesto Anna Murínová. Tri Slovenky v prvej desiatke rýchlostných pretekov!
Štafeta po dramatickom boji obsadila 4. miesto. Na ZOH 2002 v Salt Lake City v USA sme na bodované miesta nedosiahli, ale umiestnenia Martiny Jašicovej ( 9.miesto vo vytrvalostných a 13. v rýchlostných pretekoch) a Sone Mihokovej (14. miesto vo vytrvalostných pretekoch) ako aj 5. miesto štafety žien patrili k pekným výsledkom.
Prečítajte si tiež: Biatlonová streľba
ZOH 2010 Vancouver
Pre slovenský biatlon boli doteraz najúspešnejšími ZOH 2010 v kanadskom Vancouveri. Anastasiya Kuzmina, ktorá reprezentovala Slovensko od decembra 2008, získala na ZOH 2010 zlatú olympijskú medailu v rýchlostných pretekoch a striebornú medailu v stíhacích pretekoch. Sadu olympijských medailí skompletizoval Pavol Hurajt ziskom bronzovej medaily v pretekoch s hromadným štartom.
Najúspešnejšia slovenská olympionička: Anastasia Kuzminová
Biatlonistka Anastasia Kuzminová má zo zimných olympijských hier na svojom konte tri zlaté a tri strieborné medaily. Pôvodne trénovala beh na lyžiach, no po niekoľkých neúspechoch sa rozhodla vyskúšať biatlon. Ako sa zdá, rozhodla sa správne. Profesionálnu biatlonovú kariéru začala vo svojich 15 rokoch. Ešte ako juniorská reprezentantka Ruska získala sedem medailových umiestnení. Slovensko reprezentuje od decembra 2008 a okrem toho, že je výbornou športovkyňou, je i matkou. Spolu s manželom a súčasne i trénerom Danielom Kuzminom vychovávajú dve deti. Aj ona je dôkazom toho, že profesionálny šport a kariéra sa dajú skĺbiť aj s materstvom.
Význam žien v slovenskom športe
Vybrať len päť žien, ktoré v slovenskom športe zanechali výraznú stopu, bolo nesmierne ťažké, pretože ich je oveľa viac. Sú to ženy športovkyne, ženy funkcionárky, ženy pedagogičky, ženy trénerky… Komisia Slovenského olympijského a športového výboru pre ženy a šport im každoročne vzdáva hold prostredníctvom Ceny Matyldy Pálfyovej, ktorá je určená výlučne ženám - za ich športové výsledky, aktivitu v športe a v olympijskom hnutí. Nezaostáva ani Medzinárodný olympijský výbor, ktorý taktiež oceňuje výnimočné ženy v športe a udeľuje im cenu IOC Women & Sport Awards.
Matylda Pálfyová - prvá Slovenka s olympijskou medailou
Prvenstvo medzi ženami, ktoré sa zapísali do dejín slovenského športu, patrí športovej gymnastke Matylde Pálfyovej (*1912 - †1944). Bola historicky prvá Slovenka, ktorej sa na hrudi vynímala olympijská medaila i titul majsterky sveta. Na OH 1936 prispela k zisku striebornej medaily družstva. Zaujímavosťou je, že družstvo Československa malo výkonnosť aj na víťazstvo, avšak jeho hlavnými súperkami boli domáce Nemky. Tie sa v napätej atmosfére hitlerovského Nemecka tešili výraznej podpore rozhodcov.
Netrvalo však dlho a už v roku 1938 sa v súťaži družstiev Matylda Pálfyová ako prvá Slovenka v histórii tešila z titulu majsterky sveta. S gymnastikou skončila v roku 1939 po vzniku I. Slovenskej republiky, pretože odmietla cvičiť v telovýchovnej organizácii Hlinkovej gardy. Jej život sa skončil tragicky a vo veľmi mladom veku. Ako 32-ročná spadla zo svojho koňa pri rekreačnom jazdení. Slovenský olympijský a športový výbor si jej pamiatku uctil tým, že od roku 2005 každoročne udeľuje Cenu Matyldy Pálfyovej, ktorá je určená výlučne ženám - za ich športové výsledky, aktivitu v športe a v olympijskom hnutí.
Prečítajte si tiež: Výber vzduchovky pre biatlon
Mária Zavarská - prvá športová redaktorka
V dnešnej dobe sú redaktorky v športovom spravodajstve samozrejmosťou, v minulosti bola žena na tejto pozícii skôr výnimkou. Za priekopníčku športového spravodajstva môžeme s hrdosťou považovať Máriu Zavarskú (*1935 - †1994). V našich končinách bola prvá žena, ktorá pôsobila ako rozhlasová športová redaktorka a reportérka. Počas svojej kariéry sa zúčastnila až piatich olympiád. Narodila sa v malej obci Trakovice v roku 1935 a po tom, ako prišla o obidvoch rodičov, vyrastala v sirotinci. O práci v rozhlase snívala odmalička, no dostať sa tam nebolo jednoduché. Viackrát ju odmietli, no nevzdala sa a napokon sa jeho súčasťou stala na celé desaťročia. Venovala sa i rozvoju slovenského športu - organizovala športové súťaže pre mládež a objavovala nové talenty.
Natália Hejková - najúspešnejšia trénerka slovenského basketbalu
Ženy, priekopníčky v slovenskom športe, nechýbajú ani na trénerskej pozícii. Jedna z nich je basketbalová trénerka Natália Hejková (*1954), ktorá je považovaná za najúspešnejšiu trénerku v histórii Slovenska. V európskom meradle sa zaradila medzi trénerské legendy a ako slovenská basketbalová Trénerka storočia sa pýši štyrmi víťazstvami svojich tímov v Európskej lige, ziskom 16 ligových titulov štyroch krajín i podielom na medailách z olympijských hier či majstrovstiev Európy.
Natália Hejková nechýbala ani pri rozkvete slovenského basketbalu. Ako asistentka trénera slovenského tímu sa podieľala na zisku striebornej medaily na ME 1997 v Budapešti. Bola tiež hlavnou trénerkou reprezentácie, s ktorou postúpila na OH 2000 v Sydney, avšak kvôli problémom s vtedajším vedením Slovenskej basketbalovej asociácie sa vedenia tímu vzdala. Bronzovú medailu na olympijských hrách 2008 v Pekingu a titul majsteriek Európy v roku 2007 získala s reprezentáciou Ruska ako asistentka trénera.
Mária Mračnová - významná funkcionárka olympijského hnutia
Ďalšia veľká osobnosť slovenského olympijského hnutia a žena, ktorá v slovenskom športe zanechala veľkú stopu je Mária Mračnová (*1946). V mladosti sa aktívne venovala atletike a patrí k našim najväčším osobnostiam v skoku do výšky. Na OH 1968 v Mexico City skončila šiesta a na ME 1969 získala bronz. Športovej kariéry sa nevzdala ani po narodení dieťaťa. Už ako matka sa zúčastnila OH 1976 v Montreale, kde v silnej konkurencii obsadila skvelé štvrté miesto.
Je autorkou siedmich československých rekordov v skoku do výšky, ten posledný mal hodnotu 192 centimetrov. Bola členkou výkonného výboru Československého olympijského výboru a stála pri zrode Olympijskej spoločnosti Slovenska, ktorá bola predchodkyňou SOV. Celý jej profesionálny život je úzko spätý s olympijským hnutím, je autorka niekoľkých publikácií, ako aj držiteľka viacerých významných ocenení a vyznamenaní.
Prečítajte si tiež: Parametre vzduchovky Biatlon
Biatlonový areál Osrblie
Špeciálne postavenie v slovenskom biatlone má biatlonový areál v Osrblí, ktorý sa stal začiatkom druhej polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia jedným z najlepších svojho druhu vo svete. Okrem domácich súťaží, bol v rokoch 1990 až 2006 pravidelne miestom konania vrcholných medzinárodných podujatí v biatlone, začínajúc Európskym pohárom v biatlone, cez Juniorské Majstrovstvá sveta v roku 1994, cez Svetové poháre po Majstrovstvá sveta v biatlone 1997 a Majstrovstvá sveta v letnom biatlone v roku 1998 a 2004.
Od roku 2007 je areál v Osrblí pravidelne dejiskom druhej najvyššej súťaže v rámci Medzinárodnej únie biatlonu - IBU pohára v biatlone a do leta 2012 sa tu konali aj IBU poháre v letnom biatlone a v rokoch 2010 a 2012 aj otvorené Majstrovstvá Európy v letnom biatlone. Areál funguje pod názvom Národné biatlonové centrum a zväz v ňom vytvára materiálno technické aj športové podmienky pre tréning v lete aj v zime.
Slovenský zväz biatlonu
Sídlom Slovenského zväzu biatlonu je od roku 1993 Banská Bystrica, ležiaca v strede Slovenska, ale aj v centre biatlonového diania. Zväz sídli v budove, ktorej je vlastníkom. Okrem kancelárií zväzu sú ostatné priestory prenajaté a zisk získaný z prenájmu je jedným z príjmov zväzu. Okrem toho, v rámci projektu podpory biatlonistov - vysokoškolákov, vytvoril zväz v budove ubytovanie pre študentov - členov Zväzového centra prípravy mládeže, resp.
Prehľad významných míľnikov v histórii biatlonu
- 1948: Založenie Union Internationale de Pentathlon Moderne (UIPM) - Medzinárodná Únia moderného päťboju
- 1953: Biatlon sa stáva športom pod záštitou UIPM
- 1954: Medzinárodný olympijský výbor (MOV) prijíma biatlon ako zimný olympijský šport
- 1958: Prvé Majstrovstvá sveta v biatlone, Saalfelden - Rakúsko (iba muži)
- 1960: Vytrvalostné preteky mužov na 20 km na zimných olympijských hrách (ZOH) v Squaw Valley v USA
- 1968: Štafetové preteky na ZOH v Grenoble (Francúzsko); do názvu UIPM bol doplnené B na UIPMB - Union Internationale de Pentathlon Moderne et Biathlon (Medzinárodná únia moderného päťboju a biatlonu)
- 1980: Rýchlostné preteky na ZOH Lake Placid (USA)
- 1984: Prvé Majstrovstvá sveta žien v biatlone - vytrvalostné, rýchlostné preteky a štafety v Chamonix (Francúzsko)
- 1992: Ženy sa zúčastňujú ZOH v Albertville (Francúzsko); rozhodnutie o odchode biatlonu z UIPMB
- 1993: Na mimoriadnom Kongrese UIPMB v Londýne (Veľká Británia) bola založená International Biathlon Union (IBU) - Medzinárodná únia biatlonu
- 1997: Stíhacie preteky boli zaradené do svetového pohára a Majstrovstiev sveta v Osrblí (Slovensko)
- 2002: Stíhacie preteky v programe ZOH v Salt Lake City (USA); preteky s hromadným štartom sú zaradené do programu ZOH Turín 2006
- 2006: Preteky s hromadným štartom sa uskutočnili na ZOH v Turíne (Taliansko)