Nie je známe, kedy si človek ochočil psa k lovu zveri. Vývoj vzťahu človeka ku psovi prebiehal zložito, ale kontinuálne. Na rôznych miestach Zeme Človek vyžadoval od psa iný spôsob spolupráce a tak sa kryštalizovali plemená psov so špeciálnym zameraním.
V Európe vynikali v tomto smere Angličania, ktorí vyselektovali veľa plemien psov. V Čase nedokonalých strelných zbraní bol pes neodmysliteľnou súčasťou lovca. Poľovné právo, ktoré patrilo privilegovanej bohatej vrstve predurčovalo aj chovy psov so špecializovaným povolaním psiarov, ktorí mali za úlohu iba pripravovať psov na poľovačky.
S vývojom strelných a zdokonalením palných zbraní sa vývoj poľovníckeho psiarstva preorientoval na inú prácu. Niektoré plemená určené k parforznému spôsobu poľovania strácali význam a do popredia sa dostali plemená, ktoré dokázali zver vystaviť, zadržať a vyhnať na blízku vzdialenosť pred človekom, ako i plemená, ktoré dokázali spoľahlivo dohľadávať poranenú zver. Takéto plemená sa vyšľachtili najmä v Anglicku, ale aj v Nemecku a inde.
Rozdelenie poľovných psov
Poľovné psy predstavujú skupinu plemien, ktoré sa využívajú, ako už ich označenie naznačuje, prevažne k lovu. Ich spoločným znakom je výborne vyvinutý lovecký pud, ktorý človek usmerňuje výcvikom pre svoje účely. Poľovný pes hrá pri love veľa úloh, ktoré predtým získal počas výcviku. Poľovný pes môže účinne podporovať lovca počas lovu.
Vzhľadom na predispozíciu k práci to môže byť:
Prečítajte si tiež: Pôvod Slovenského Kopova
- všestranný (lov vo vode, na poli, v lese),
- viacstranný (lov v dvoch z troch spomenutých prostredí),
- jednostranný (lov v jednom z vyššie spomenutých prostredí).
Poľovný pes je štvornožec patriaci do rôznych plemien, ktorý po vycvičení pôsobí ako pomocník pri love.
Medzinárodná kynologická federácia (FCI) je Medzinárodná kynologická federácia so sídlom v Belgicku, ktorá zastrešuje národné kynologické organizácie takmer v celej Európe, v Číne, v Indii a takmer v celej Južnej a Strednej Amerike. Na Slovensku je strešná kynologická organizácia Slovenská kynologická jednota (SKJ) so sídlom v Bratislave.
V rámci medzinárodne uznávanej kategorizácie psov sa jednotlivé plemená - rasy delia podľa pôvodu a účelu ich využitia. Celkovo ide o desať oficiálnych skupín. Samotné poľovnícke plemená nemajú samostatnú kategóriu, ktorá by ich združovala dohromady.
Poľovnícke psy, resp. Pre prehľad je však dobré vedieť, že poľovnícke psy možno hľadať naprieč rôznymi kategóriami plemien psov, ktoré sa líšia veľkosťou, srsťou i pôvodom. Ide o jasný dôkaz, že psie plemená boli šľachtené pre poľovnícke účely v rôznych regiónoch sveta. Z týchto skupín sa poľovné plemená nachádzajú v skupinách III.-VIII.:
- teriéry
- jazvečíky
- špice a pôvodné plemená
- duriče a príbuzné plemená
- vyžly
- retrívri, sliediče a vodné psy
- chrty
Plemená poľovných psov
Teriéry
Skupina teriérov predstavuje väčšinou malé pracovné psy, ktoré sa vyšľachtili na vyháňanie líšok a jazvecov z nôr na dostrel poľovníkovi, prípadne na ich zadrhnutie. Podľa FCI nomenklatúry sa rozdeľujú na veľké a stredné teriéry, malé teriéry, teriéry typu bulteriér a toy teriéry. Toy teriéry sú pôvodom malé psy, ktoré sa kedysi používali ako tzv. Teriéry typu bull ako anglický stafordšírsky teriér, stafordšírsky bulteriér a bulteriér, vzišli zo psov, ktoré sa kedysi používali na boje s inými zvieratami alebo medzi sebou.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce vek psa
Z pohľadu poľovníctva sú zaujímavé veľké, stredné a malé teriéry. Väčšinou majú hrubú drsnú srsť, ktorá sa trimuje. Telom sú kompaktné, s kratšími nohami, ktoré ich predurčuje na prácu pod zemou. Používajú sa ako brloháre, ale sú úspešne používané aj ako duriče pri diviačej zveri.
Jazvečíky
Jazvečíky sú kontinentálnou obdobou teriérov. Zo spoločného predka sa adaptovali na európske pomery a získali si obľubu v našich končinách nielen ako brloháre, ale aj ako duriče a farbiare. Štandard rozoznáva tri veľkostné rázy (štandardný, trpasličí a králičí) a tri druhy srsti (hladkosrstý, dlhosrstý a hrubosrstý). Veľkostný variant jazvečíka sa určuje na základe obvodu hrudníka.
Špice a pôvodné plemená
Skupina piata je najrôznorodejšia skupina plemien v nomenklatúre FCI. Nachádzajú sa tu typické nemecké špice, severské saňové psy, severské strážne a ovčiarske psy, ázijské špice a primitívne plemená. Zvlášť sekciu tvoria severské poľovné psy využívané hlavne na lov losov a medveďov v severných oblastiach Európy a Ázie. Okrem nich sa v skupine nachádzajú aj nórske a švédske losie psy, fínsky špic, norbottenský špic, a karelský medvedí pes.
Zaujímavým plemenom v tejto skupine je nórsky lundehund, ktorý sa dodnes používa na lov aliek (severské vtáky) a vyznačuje sa niekoľkými odlišnosťami v anatómii oproti ostatným plemenám psov.
Medzi primitívnymi plemenami nájdeme niekoľko plemien, ktoré sa používali na lov králikov a zajacov v teplých južných oblastiach.
Prečítajte si tiež: Všetko o Francúzskom Bielom a Oranžovom Duričovi
Duriče a príbuzné plemená
Najpôvodnejšia a najpočetnejšie zastúpená skupina poľovných psov. Duriče sa rozdeľujú na veľké, stredné a malé duriče, v ktorých tvoria zvlášť podskupinu francúzske duriče. Medzi francúzskymi veľkými duričmi nájdeme rôzne farebné rázy francúzskych, anglo-francúzskych duričov, gaskonského duriča, poitevina, billyho a veľkého vendéenskeho hrubosrstého duriča. Tieto psy boli obľúbené vo Francúzsku pri parforzných lovoch.
Sekcia stredných duričov sa vyznačuje rovnorodosťou vďaka rovnakým alebo podobným predkom, aj napriek tomu, že je skupina početne zastúpená. Takmer každá európska krajina má svojho vlastného duriča, často v hladkosrstej aj hrubosrstej variete. U nás sú najznámejšie slovenský kopov, švajčiarske duriče, sedmohradský durič a poľský durič, vo veľkom zastúpení sú menej známe duriče ako istrijské duriče, srbské duriče, rakúsky hladkosrstý durič, španielsky sabueso, čiernohorský planinský durič, hariér alebo hamiltonov durič.
Malé duriče vznikli kedysi pre prostý ľud, ktorý si nemohol dovoliť držať veľké duriče.
Skupina farbiarov je málopočetná, je zastúpená len troma plemenami - bavorský farbiar, hannoverský farbiar a alpský jazvečíkovitý durič. Tieto psy sú typické pri práci svojou rozvahou a pomalším tempom.
Okrem typických duričov a farbiarov sa v tejto skupine nachádzajú ešte dve plemená, ktoré na prvý pohľad nebudia dojem duriča - rhodézsky ridgeback a dalmatínsky pes. Rhodézsky ridgeback bol určený na lov levov a inej zveri v teplej Afrike. Dalmatínsky pes bol pôvodne vyšľachtený z dávnych duričov, dlho bol potom už len ako sprievodca kočov bohatých pánov. Ani jedno z týchto plemien sa už dnes na lov nepoužíva, resp.
Stavače
Jedna z najmladších skupín poľovných psov sa teší stále väčšej obľube nielen medzi poľovníkmi. Pôvod všetkých stavačov treba hľadať na britských ostrovoch, kde sa na vystavovanie pernatej zveri dlho používal pointer.
Práca ostrovných a kontinentálnych stavačov sa líši. Kým ostrovné pointre si udržujú špecifikáciu svojej práce vo vyhľadávaní a vystavovaní zveri, kontinentálne stavače sa vyznačujú všestrannosťou. Španiele sú prechodným typom psov medzi stavačmi a sliedičmi. Zvládajú ako prácu stavačov, tak sliedičov. Stavače typu grifón sú hrubosrsté stavače pôvodne vyšľachtené na prácu vo vode a v drsných podmienkach.
Anglické setre (anglický seter, gordonov seter, írsky seter a írsky červeno-biely seter) sa oproti pointrovi vyznačujú všestrannosťou a jemnejšou povahou. Najtypickejšie stavače u nás sú všestranné stavače kontinentálneho typu.
Elegantné suché telo a nie raz zaujímavé sfarbenia z nich, bohužiaľ, spravili v poslednej dobre módne plemená. Medzi poľovníkmi si dlhodobo udržiavajú obľubu plemená nemecký krátkosrstý a drôtosrstý stavač, maďarská vyžla, weimarský stavač a pudelpointer.
Sliediče
Pomerne mladú skupinu poľovných psov tvoria psy, ktoré sa používajú vo veľkej väčšine na lov drobnej zveri. Sliediče sú malé až stredne veľké psy, bohato osrstené, s typickou povahou hľadania v revíri. Najznámejšie sú kokeršpaniele, špringeršpaniele, nemecký prepeličiar, clumber španiel a kooikerhondje.
Retrívri a vodné psy
Retrievery sú zvláštnou skupinou psov, ktorú vyšľachtili na britských ostrovoch ako špecialistov na prinášanie zveri. Vyznačujú sa mohutnejšou stavbou tela, vytrvalosťou, veľkou chuťou k prinášaniu, obzvlášť z vody. V našich končinách sú retrievery nedocenené, nahrádzajú ich všestranné stavače.
Vodné psy boli kedysi známe ako pomocníci rybárov pri vyťahovaní sietí z morí.
Chrty
Pôvodom sú chrty najstaršou skupinou poľovných psov. Už v starovekom Egypte ich používali na lov zajacov. Mali za úlohu zver uštvať a zadusiť.
Do tejto skupiny patria chrty dlhosrsté (afgánsky chrt, barzoj, saluki), hrubosrsté (írsky vlkodav a škótsky jelení pes) a hladkosrsté (napr. anglický chrt, maďarský chrt, vipet, taliansky chrtík).
Výnimku tvoria írsky vlkodav, ktorého robustné telo a veľká výška predurčili na lov vlkov na írskom ostrove a taliansky chrtík, ktorý je vzhľadom na veľmi jemnú stavbu tela rozšírený len ako spoločenský pes.
Slovenský kopov
V poľovníctve sa používajú pri spoločných poľovačkách na diviačiu zver z dôvodu vytrvalosti, ostrosti, hlasitosti a výbornej orientácie. Slovenský kopov má nižšie nohy, je Čiernej farby, na hlave, končatinách a krku má hnedé znaky. Štajerský durič má silnejšiu kostru ako slovenský kopov. Baset pochádza z Francúzska. Je nízkonohý s nápadne dlhými ušnicami a vrásčitou kožou na hlave. Lajky sú na vyšších nohách sivohnedého zafarbenia. Ušnice nosia vzpriamené. Chvost majú zatočený dohora.
Slovenský kopov má čiernu srsť a hnedé trieslové odznaky na nohách, chvoste a hlave. Výška psa je 450-500 mm. Chvost je stredne dlhý, pes ho môže nosiť nanajvýš vodorovne. Vyznačuje sa rýchlosťou a vytrvalosťou. Je hlasitý, má neobyčajnú orientačnú schopnosť. Slovenský kopov je ostrý a v sledovaní stopy vytrvalý. Jeho význam je predovšetkým kultúrny, pretože toto plemeno psa vzniklo v našich slovenských podmienkach, ktorým je najlepšie prispôsobené. Pri správnom vedení je to ovládateľné plemeno.
Anglické stavače
Medzi plemená anglických stavačov patrí pointer (hladkosrstý stavač), anglický seter, írsky seter a škótsky (Gordonov) seter. Setre sú dlhosrsté stavače. Je to najstaršia skupina stavačov. Použili sa pri šľachtení kontinentálnych stavačov. Vynikajú jemným čuchom, sú rýchle a majú pevné vystavovanie. Sú špecialistami na hľadanie. Nerady zver prinášajú, preto musia byt k prinášaniu dôraznejšie vedené. Sú použiteľné pri individuálnych aj kolektívnych poľovačkách na malú zver.
Anglické stavače môžu absolvovať skúšky: skúšky vlôh, jesenné skúšky, lesné skúšky, všestranné skúšky, špeciálne skúšky riadnej práce a skúšky vlôh, jesenné skúšky.
Kontinentálne stavače
Kontinentálne stavače rozoznávame krátkosrsté, hrubosrsté a dlhosrsté. Krátkosrsté stavače sú: nemecký krátkosrstý stavač, weimarský stavač, maďarský krátkosrstý stavač. Medzi hrubosrsté stavače patria: český fúzač, nemecký drôtosrstý stavač, grifón, pudel pointer, maďarský drôtosrstý stavač a slovenský hrubosrstý stavač. Medzi dlhosrsté kontinentálne stavače patria: nemecký dlhosrstý stavač, veľký múnsterlandský stavač, malý múnsterlandský stavač a weimarský dlhosrstý stavač.
Použitie je veľmi široké. Kontinentálne stavače sa vyznačujú tým, že sú pomalšie, ako stavače anglické, vynikajú spoľahlivosťou v dohľadávke, prinášaní a práci na stope. Používajú sa pri individuálnych i kolektívnych poľovačkách na malú zver. Možno ich používať aj na dohľadávku poranenej raticovej zveri. Absolvujú tieto skúšky: jarné skúšky vlôh, jesenné skúšky, farbiarske skúšky, lesné skúšky a všestranné skúšky.
Brloháre
Brloháre delíme na jazvečíky a teriéry. Medzi jazvečíky patrí jazvečík hladkosrstý, jazvečík hrubosrstý a jazvečík dlhosrstý. Jazvečíky sa chovajú vo veľkosti štandardnej, trpasličej a králičej. Medzi teriéry patria: hladkosrstý foxteriér, hrubosrstý foxteriér, nemecký poľovný teriér, waleský teriér, írsky teriér, buldogovitý teriér a český teriér.
Brloháre sú v poľovníctve všestrannej použiteľné. Šľachtené boli na prácu v brlohu na lov líšok, alebo jazvecov. Pracujú dobre aj na povrchu. Dajú sa vycvičiť ako duriče, alebo sliediče, majú výborný čuch, možno ich s úspechom používať na dohľadávku zveri. Výborne pracujú na pofarbenej stope.
Sliediče
Medzi sliediče patria kokeršpaniel, špringeršpaniel waleský špringeršpaniel a nemecký prepeličiar. Poľovné sliediče sa používajú pri individuálnej, alebo spoločnej poľovačke na malú zver. Najplatnejšie sú v hustých zárastoch, trstí, nízkych kríkov a podobne, ktoré sú pre vysokonohé psy nepriechodné. Sú hlasité, výborne stopujú zver, dajú sa ľahko vycvičiť na prinášanie zveri i na vodnú prácu. Dajú sa použiť aj pri poľovačke na diviačiu zver.
Sliediče musia absolvovať jesenné skúšky, farbiarsku skúšku, alebo lesnú skúšku, aby získal i poľovnú upotrebiteľnosť. Môže absolvovať aj farbiarsku skúšku duriča a skúšky duriča. Pri absolvovaní farbiarskej skúšky získa upotrebiteľnosť na dohľadávku raticovej zveri.
Farbiare
Farbiare sú psy Špeciálne cvičené a vedené na dohľadávanie jelenej, danielej, muflónej a diviačej zveri. Výcvik farbiara trvá dlhšie, ako výcvik iných plemien psov. Dospieva o niečo neskôr. Nemal by sa používať na durenie zveri. Od farbiara sa vyžaduje dokonalé chodenie na remeni.
Plemená poľovných farbiarov absolvujú predbežné skúšky farbiarov, individuálne skúšky farbiarov a rôzne súťaže. K poľovnej upotrebiteľnosti musí farbiar úspešne absolvovať predbežné skúšky farbiarov.
Skúšky vlôh
Skúšky vlôh sú skúšky na ktorých pes preukazuje uvedené vlastnosti. Skúšky vlôh sa usporadúvajú pre stavače na zistenie vrodených vlôh psa a predpoklady pre získanie upotrebiteľnosti. Skúšajú sa disciplíny, ako na jesenných skúškach stavačov, ako hľadanie vystavovanie, postupovanie, vrodená chuť do práce, hodnotí sa čuch, záujem o stopu, poslušnosť, ovládateľnosť, pokoj pred zverou, pokoj po výstrele, vodenie na remeni.
Skúšky vlôh sa poriadajú v období, keď sú poľné kultúry natoľko vyrastené, aby bol predpoklad regulárnosti skúšok. Skúšky vlôh sa poriadajú aj pre všetky plemená malých psov - jazvečíky, teriéry, sliediče.
Podmienky zaradenia psa do chovu
Na zaradenie psa i suky do chovu treba splniť podmienky, z ktorých niektoré bývajú pre psa a suku odlišné. Pes i suka musia mať preukaz o pôvode psa (rodokmeň) opatrený všetkými náležitosťami. Ďalšou podmienkou je, aby malí úspešne absolvovanú výstavu psov. Pes i suka musia absolvovať s úspešným výsledkom skúšky výkonu, alebo skúšky vlôh, ktoré sú predpísané pre jednotlivé plemená psov a o ktorých rozhoduje príslušný klub chovateľov psov.
Párenie psov
Pariť možno iba psov a suky, ktoré získali chovnosť. Chovnosť sa priznáva po absolvovaní predpísaných výstav a predpísaných skúšok poľovných psov klasifikovaných príslušnými známkami. Majiteľ suky požiada poradcu chovu príslušného chovateľského klubu o doporučenie psa k páreniu. Po obdržaní doporučenia sa skontaktuje s majiteľom doporučeného psa.
Majiteľ suky dostane odporúčanie na párenie 2x. Jedno potvrdenie odošle do kancelárie poľovníckeho zväzu, jedno poradcovi chovu, majiteľ chovného psa ústrižok potvrdenia o párení dá majiteľovi suky. Honcovanie suky sa dostaví po dosiahnutí pohlavnej zrelosti vo veku 6-10 mesiacov. Prejavuje sa krvácaním, ktoré trvá 14 až 21 dní u mladých súk je Intenzívnejšie, ako u starých. Najvhodnejšia doba na párenie je medzi 10 a 14 dňom honcovania / 12 ty týždeň /.
Chovateľ a držiteľ psa
Chovateľ je človek, ktorý odchováva štence Chovateľ chovnej suky má priznaný chránený názov chovnej stanice. Chovateľom aj majiteľom môže byt aj organizácia. Držiteľ psa je osoba, ktorá ma psa v dočasnom opatrovaní.
Starostlivosť o šteňatá
Suke sa po 63 dňoch gravidity rodia mláďatá. Štence sa rodia v rôznom počte. Podľa Chovateľského a zápisného poriadku SPZ o počte ponechaných šteniec rozhoduje príslušný chovateľský klub. Z vrhu sa vyraďujú najmä štence znetvorené, atypické a také, u ktorých je predpoklad, že v staršom veku nebudú zodpovedať príslušnému štandardu. Chvosty skracujeme tým plemenám, u ktorých to predpisuje štandard na tretí až piaty deň po narodení. Na druhý až tretí deň tiež odstraňujeme vlčie pazúry. Šteňatá od 3 týždňov prikrmujeme.
Chov psov
Chov jednotlivých plemien psov riadia chovateľské kluby, napríklad: Klub chovateľov slovenského hrubosrstého stavača, alebo Klub chovateľov jazvečíkov a podobne. Kluby sú na Slovensku zastrešené jednou organizáciou a to je Slovenská kynologická jednota, ktorá je začlenená do Slovenského poľovníckeho zväzu. Je to z toho dôvodu, že medzinárodná kynologická únia FCI akceptuje z každého štátu iba jedného zástupcu vnútroštátnych kynologických organizácií.
Umiestnenie a výživa poľovného psa
Poľovný pes by mal byt držaný po celý rok vonku. K tomu účelu sa zhotoví búda zodpovedajúca veľkosti psa. Steny búdy sa zatepľujú. V pôdoryse je búda z dvoch častí na zamedzenie prievanu. Búda má vždy drevenú podlahu izolovanú od zeme. Pre chovné suky sa stavajú búdy väčších rozmerov. Búda musí mať odnímateľnú strechu za účelom prístupu do koterca pri kontrole psa, šteniec, dezinfekcii a podobne. Búda sa umiestňuje vo voliére, alebo v ohrade.
tags: #polovny #pes #privolavac