Poľovný pes je neoceniteľným pomocníkom pri love, zohráva množstvo úloh, ktoré nadobudol počas náročného výcviku. Účinne podporuje lovca pri rôznych činnostiach. Vzhľadom na svoje predispozície a výcvik, môže byť:
- Všestranný: schopný lovu vo vode, na poli aj v lese.
- Viacstranný: zameraný na lov v dvoch z troch spomenutých prostrediach.
- Jednostranný: špecializovaný na lov v jednom konkrétnom prostredí.
Poľovný pes - definícia a rozdelenie
Poľovný pes je štvornohý živočích, ktorý patrí do rôznych plemien a po vycvičení pôsobí ako neoceniteľný pomocník pri love.
Medzinárodná kynologická federácia (FCI) rozdeľuje plemená psov do niekoľkých skupín, z ktorých mnohé zahŕňajú plemená s poľovnými inštinktmi:
- Teriéry: Pôvodne chované na vyhubenie hlodavcov a stráženie hospodárskych dvorov. Vyznačujú sa vysokou inteligenciou, zodpovednosťou, dobrým zdravím a silným temperamentom.
- Jazvečíky: S najväčšou pravdepodobnosťou pochádzali z nemeckého krátkonohého chrta Dachsbracke. Sú veľmi odvážne, ostražité, obdarené skvelým čuchom a pevne spojené s majiteľom.
- Špice a pôvodné plemená: Väčšina z nich má európske a škandinávske korene, zvyčajne majú jemnú povahu, je dosť ťažké ich vycvičiť kvôli neochote spolupracovať.
- Duriče a príbuzné plemená: Pochádzajúce od bloodhounda - legendárny pes sv. Huberta. Sú obdarení dokonalým čuchom a majú sklony k úteku a túlaniu.
- Vyžly: Všestranne talentovaní lovci, obdarení veľmi milou povahou, jemnosťou, živým temperamentom, priateľským prístupom k ľuďom. Vyžla je jediný poľovný pes, ktorý vystavuje zverinu.
- Retrívri, sliediče a vodné psy: Majú veľmi zložitú povahu - sú jemné, pokojné a temperamentné, energické a dajú sa úspešne trénovať.
- Chrty: Pravdepodobne najstarší poľovnícky pes. Používajú sa na chytanie a prenasledovanie zveri na otvorenom priestranstve. Sú veľmi urputní, odhodlaní a láskaví. V súčasnosti je v Poľsku potrebné mať povolenie na vlastnenie chrta.
Lovecký pes - miesto pobytu ako dôležitý selekčný faktor
Výber loveckého psa by sa mal veľmi dobre zvážiť. Dôležitú úlohu zohrávajú podmienky v dome - bytové požiadavky psa a vzdialenosť od loveckej oblasti. Veľký alebo malý poľovnícky pes, ktorý zostane dlho v meste, riskuje stratu niektorých svojich inštinktov. Následne nebude schopný správne vykonávať úlohy, ktoré sa od neho očakávajú.
Bulteriér a jeho využitie v poľovníctve
O povahe bulteriéra boli už napísané celé legendy, najmä o jeho odvahe a bojovnosti. Napriek tomu patrí medzi jeho najvýznamnejšie charakterové črty veselá povaha, oddanosť svojmu vodcovi, nebojácnosť a chladnokrvnosť. Všetky tieto vlastnosti, ktoré u neho tak obdivujeme, nevznikli však náhodou, ale cielavedomou plemenitbou už v minulom storočí. Väčšina loveckých psov používaných na čiernu zver, ku ktorým patria aj ostatné teriéry, pracujú ako duriče.
Rozdiely v práci bulteriéra a duriča
Hlavná odlišnosť práce bulteriéra spočíva v tom, že pes sa snaží diviaka predovšetkým uchopiť a strhnúť, alebo držať na mieste, čo však nie je pravidlo, závisí to od povahy psa a spôsobu samotného výcviku. Sú jedince, ktoré sa priamemu kontaktu so zverou vyhýbajú. Pes nemá sklon k dlhotrvajúcemu prenasledovaniu zvery na dlhé vzdialenosti a po kratšom durení (cca do 100-200m) sa čoskoro vracia k svojmu vodcovi aby následne od neho začal nové sliedenie. Na stope je tichý, v niektorých prípadoch hlási odbiehajúcu zver po vizuálnom kontakte tzv.
Prečítajte si tiež: Pôvod Slovenského Kopova
Keď pes narazí na zver, svojim razantným útokom vždy tlupu rozrazí. Pričom jednotlivé kusy utekajú všetkými smermi, takže príde k rane viac strelcov, ako keď tlupa odbieha pohromade, ako tomu pravidelne býva na spoločných poľovačkách, keď tlupu zodvihnú zdialky hlásiace psy na stope.
Výcvik bulteriéra pre lov čiernej zveri
Jedným z dôležitých predpokladov úspechu pri love s bulteriérom je ich príprava, ku ktorej treba pristupovať s veľkou zodpovednosťou, pretože hlavne na nej závisí bezpečnosť psa a niekedy aj vodcu. Mladí a neskúsení psy sa často snažia uchopiť zver zozadu za behy. Hlavným cieľom výcviku je teda okrem určitého minima poslušnosti a závislosti na vodcovi upevniť u psa návyk útočiť zospodu na hlavové partie diviaka. Zadržanie prasiatok a bachýň až do hmotnosti 80 kg neznamená pre psa prakticky žiadne nebezpečenstvo, ale silnejší kanec môže psa aj vážne zraniť, ak nie je chmat správny.
Väčšina psov útočí úplne spontánne, bez toho aby boli cvičené, spravidla na hlavu prasaťa, pretože pri vzniku plemena bola táto vlastnosť geneticky presadzovaná. Napriek tomu záleží do istej miery na výcviku a množstva príležitostí, ktoré pes má, aby získal potrebné skúsenosti a prax. Rovnako však záleží na tom, ako reaguje diviak na prítomnosť psa alebo jeho vodcu. Je známe, že pred menšími plemenami psov čierna zver neuteká, iba pomaly odbieha, prípadne sa im postaví, a to väčšinou v prípade, že nezistí prítomnosť človeka.
Spôsob zadržania zveri bulteriérom
Najčastejšie uchopí pes diviaka za rypák ktorý je ako známe u čiernej zveri veľmi chúlostivý, alebo za spodnú čeľusť, ktorú nezriedka silou stisku zlomí. Chvaty za prednú časť hlavy vedú tiež väčšinou k okamžitému znehybneniu kusu, ktorý sa vo všetkých prípadoch hlasno ozýva.
Pes, ktorý sa snaží diviaka udržať a strhnúť k zemi, sa dostáva aj do opačného smeru, ako je držaný kus zveri a úplne mimo jeho telo, takže tým umožňuje jednoduché a bezpečné dostrelenie bez ohrozenia psa.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce vek psa
Praktický výcvik a skúsenosti
Je preto potrebné využiť každú príležitosť, aby mladý pes prišiel do styku s čiernou zverou, či už cez plot rôznych cvičných obor, alebo aspoň s ulovenými kusmi. Pre výcvik a povzbudenie mladého psa má najväčší význam, ak si môže "podržať" ťažko postrelený slabší kus čiernej zveri. Ak chceme pracovať s dvoma alebo viacerými psami, je dobré vykonávať výcvik so všetkými naraz, aby si zvykli spolupracovať. Jedným z predpokladov úspechu je tiché pohybovanie sa psa v pohone, aby zver prekvapil, ešte zaľahnutú, alebo vo chvíli, keď sa dvíha. Pri zadržaní sa spravidla ozýva čierna (kvičí)okrem toho je počuť hluk zápasu a niekedy vrčanie psa.
Bulteriér ako dohľadávací pes
Najväčšou prednosťou bulteriéra sú dohladávky. Čierna zver, ktorá je ako známe na ranu značne tvrdá, odchádza aj po ťažkom poranení veľmi ďaleko. Bulteriér cez svoj vzhľad pomalého a nie príliš obratného psa dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť ,dostihne i ľahko zranený kus a zadrží ho.
Pri dohľadaní postreleného kusa čiernej s bulterierom postupujeme podobne ako pri práci s farbiarom alebo iným psom, cvičenými pre prácu na farbe. Farbiarsky remeň však upravíme tak, aby bolo možné psa čo najrýchlejšie uvoľniť.
Starostlivosť o poľovného psa
Pri love je puto medzi poľovníkom a jeho psom veľmi dôležité. Psy sú skvelými spoločníkmi, na ktorých sa poľovník spolieha pre ich pozoruhodné schopnosti, vernosť a neochvejnú oddanosť. Poďme sa pozrieť na tipy, ktoré pomôžu podporiť zdravie poľovného psa, jeho výkon a regeneráciu.
Správna výživa a hydratácia
Vyvážená strava má zásadný význam pre zabezpečenie potrebných živín, ktoré podporujú fyzickú vytrvalosť, rozvoj svalov a duševnú čulosť vášho poľovného psa. Dbajte na to, aby ich strava obsahovala správnu rovnováhu bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov a minerálov. Odporúča sa vysokokvalitné krmivo špeciálne vyvinuté pre aktívne psy.
Prečítajte si tiež: Všetko o Francúzskom Bielom a Oranžovom Duričovi
Pri výbere krmiva pre psov hľadajte renomované značky, ktoré používajú vysokokvalitné zložky a spĺňajú nutričné požiadavky loveckých psov. Prečítajte si zoznam zložiek a uistite sa, že skutočné zdroje mäsa, ako je kuracie alebo hovädzie mäso, sú uvedené na prvom mieste. Určite sa vyhnite krmivám, ktoré obsahujú nadmerné množstvo plnidiel, vedľajších produktov alebo umelých prísad.
Taktiež sa uistite, že váš pes má vždy pravidelný prístup k čistej, čerstvej vode. Počas poľovačiek noste so sebou prenosnú misku na vodu a dostatočnú zásobu vody, aby ste zabránili dehydratácii. Povzbudzujte svojho psa, aby pravidelne pil, a robte prestávky, aby sa mohol rehydratovať.
Pravidelné cvičenie
Pravidelné cvičenie je pre poľovnícke psy veľmi dôležité, pretože im pomáha budovať vytrvalosť, silu a obratnosť. Cvičenie nielen zlepšuje ich fyzickú kondíciu, ale prispieva aj k ich duševnej pohode. Taktiež zabezpečuje, že váš poľovný pes je pripravený na náročné činnosti, s ktorými sa stretáva v teréne.
Je dôležité vytvoriť cvičebný režim, ktorý je prispôsobený konkrétnym potrebám, veku, plemenu a celkovému zdravotnému stavu vášho poľovného psa. Začnite zľahka a postupne zvyšujte intenzitu a trvanie cvičenia. Tiež je vhodné zvážiť konzultáciu s profesionálnym trénerom psov alebo veterinárnym lekárom.
Napríklad plávanie je vynikajúce cvičenie s nízkou záťažou, ktoré precvičuje rôzne svalové skupiny a poskytuje poľovným psom skvelý kardiovaskulárny tréning. Pomáha budovať vytrvalosť, zlepšuje pružnosť kĺbov a počas horúceho počasia ich ochladzuje.
Okrem fyzického cvičenia je pre vášho poľovného psa veľmi dôležité poskytnúť mu aj mentálnu stimuláciu. Zapojte ho do aktivít, ako je pachová práca, výcvik poslušnosti alebo interaktívne hry. Mentálna stimulácia je výzvou pre ich schopnosti riešiť problémy, zvyšuje ich sústredenosť a pomáha predchádzať nude.
Rozpoznanie zranenia
Lovecké psy môžu byť počas práce v teréne náchylné na rôzne zranenia. Medzi bežné zranenia patria rezné a tržné rany od ostrých predmetov alebo krovín, vyvrtnutia alebo natiahnutia pri náhlych pohyboch alebo pádoch, prehriatie alebo vyčerpanie teplom, bodné rany pri stretnutí so zverou a poranenia labiek.
Je veľmi dôležité poznať príznaky a symptómy, ktoré naznačujú, že váš poľovný pes môže byť zranený. Môžu zahŕňať uprednostňovanie určitej nohy, opuch, viditeľné rany alebo krvácanie, krívanie, nadmerné dýchanie alebo slinenie, neochotu pohybovať sa, príznaky bolesti alebo strachu a zmeny správania alebo temperamentu. Dôkladné pozorovanie psa počas práce v teréne a po nej vám pomôže odhaliť akékoľvek príznaky zranenia.
Odpočinok a regenerácia
Poskytnutie dostatočného času na odpočinok a regeneráciu medzi jednotlivými poľovačkami má zásadný význam pre ich fyzický a duševný oddych. Rovnako ako ľudia, aj psy potrebujú čas na zotavenie a načerpanie nových síl po intenzívnej činnosti. Správny čas na odpočinok pomáha predchádzať únave, znižuje riziko zranení a zabezpečuje, aby váš pes mohol počas budúcich poľovačiek podávať čo najlepšie výkony.
Počas fázy odpočinku a regenerácie je nevyhnutné riadiť fyzickú aktivitu vášho poľovného psa. Obmedzte intenzívne cvičenie a namáhavé činnosti, ktoré môžu namáhať ich svaly alebo kĺby. Umožnite svojmu psovi odpočívať a venovať sa aktivitám s nízkou záťažou, ako sú ľahké prechádzky alebo nenáročné hry. Sledujte úroveň jeho energie a podľa toho upravte intenzitu a trvanie cvičenia.
Keď si váš poľovnícky pes dostatočne oddýchne a zotaví sa, je dôležité, aby ste ho postupne vrátili späť do tréningových alebo poľovníckych aktivít. Začnite s kratšími tréningami a nižšou intenzitou a postupne ju zvyšujte.