Poľovnícke združenia zohrávajú kľúčovú úlohu v ochrane prírody a starostlivosti o zver. Ich činnosť je rôznorodá a zahŕňa nielen lov, ale aj aktívnu ochranu a zveľaďovanie životného prostredia. V tomto článku sa pozrieme na niektoré príklady činnosti poľovníckych združení na Slovensku, ich poslanie a aktivity, so zameraním na Poľovné združenie Vlčkovce-Opoj.
História Poľovníckeho Združenia Vlčkovce
Poľovnícke združenie vzniklo pred rokom 1919, kedy vznikla vo Vlčkovciach Poľovnícka spoločnosť, kde vlastnil po mnoho rokov poľovné právo v tomto revíri veľkostatkár Jozef Slezák. Získal ho kúpou vo verejnej dražbe, ktorá sa pravidelne konala každých 6 rokov.
Poľovný revír pôvodne netvoril súvislú plochu, ale bol panskými roľami rozdelený na dolný a horný chotár. Horný chotár mal rozlohu približne 335 katastrálnych honov, plocha dolného chotára, ku ktorému prináležal i háj, mala okolo 1227 katastrálnych honov.
3. júna 1949 dala obec poľovné právo do prenájmu novovzniknutej Poľovníckej spoločnosti za ročné nájomné 12 tisíc korún, v roku 1951 obec znížila nájom na polovicu pôvodnej sumy. Medzi zakladajúcich členov Poľovníckej spoločnosti patrili: Kamil Magula, Jozef Chynoranský, Fraňo Štefunko, Felix Bárta. Spoločnosť sa o krátky čas premenovala na Poľovnícke združenie. Obecným hájnikom v tomto období bol Michal Kabát.
Začiatkom päťdesiatych rokov si vytvorili poľovníci z Vlčkoviec a zo susednej obce Opoj spoločné Poľovnícke združenie, ktoré malo 12 - 14 členov a plocha revíru činila 1500 ha. V rokoch 1973 - 1985 v dôsledku zásahu okresných orgánov vzniklo veľké Poľovnícke združenie Drop Majcichov, ktoré zlučovalo poľovníkov z obcí Vlčkovce, Opoj, Križovany a Majcichov. Toto združenie malo 61 členov a jeho poľovný revír sa rozkladal na ploche 4.097 ha.
Prečítajte si tiež: Pôvod Slovenského Kopova
Po viacerých snahách sa so súhlasom okresných úradov dňa 31. decembra 1986 od Majcichova odčlenili poľovníci z Vlčkoviec, Opoja a Križovian a založili si Poľovnícke združenie Hradište. Združenie malo 41 členov a výmeru revíru 2.057 ha. 31. decembra 1991 sa odčlenili poľovníci z Križovian, čím vzniklo po mnohých rokoch opäť samostatné Poľovnícke združenie Vlčkovce-Opoj, ktorého predsedom bol Ing. Ľubomír Doležaj a poľovným hospodárom bol Tibor Kajdači.
Súčasnosť a Činnosť Združenia
V súčasnosti má Poľovnícke združenie Vlčkovce-Opoj 22 členov; predsedom je Marek Lisický a poľovným hospodárom Radovan Kašša. Rozloha revíru je 1.587ha.
Hlavnou činnosťou združenia je starostlivosť o zver a životné prostredie, čo sa darí realizovať v rámci viacerých brigádnických hodín, kedy sa hlavná činnosť sústredí na výsadbu stromov a krovín, čistenie revíru od odpadkov a v neposlednom rade prikrmovanie zveri v nepriaznivom období, zabezpečujú starostlivosť a ochranu územie Vlčkovského hája.
Poľovnícke združenie myslí aj na ľudí z obcí Vlčkovce a Opoj, pre ktorých organizuje pravidelne rôzne kultúrne a spoločenské podujatia spojené s poľovníckou osvetou.
Vlčkovský háj je od roku 1994 vyhlásený za chránený prírodný výtvor s výskytom ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Z dôvodu výskytu a zachovania niektorých druhov vtákov, ktoré pravidelne hniezdia v našom revíri je časť územia vyhasená za Chránené vtáčie územie „Úľanská mokraď“ , ktoré sčasti zasahuje aj do chotára našej obce. Toto územie je jedným z troch najvýznamnejších na Slovensku pre hniezdenie takých druhov vtákov, ako sú: káňa močiarna a popolavá, pipíška chochlatá, prepelica poľná, sokol červenonohý, sokol rároh a haja tmavá.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce vek psa
Príklad PZ Vlčkovce-Opoj
Revír združenia Vlčkovce-Opoj spája dvojicu obcí medzi Trnavou a Sereďou v úrodnej Podunajskej nížine. Má približne 1 550 hektárov. Veľmi teplú a suchú klímu kompenzuje dostatok podzemnej vody. Okrem toho chotárom preteká potok Trnávka, rieka Dudváh a križujú ho odvodňovacie kanály. Boli vybudované na ochranu pred záplavami ešte v minulom storočí, no stále sú funkčné. Dnes sa tu darí najmä zajacom, bažantom a srnčej zveri.
Poľovnícke združenie Vlčkovce-Opoj prešlo zložitým vývojom, dnes pripisuje najväčší význam ekologizácii životného prostredia. A lovia tu malú zver!
Keď tunajší poľovníci pred desiatimi rokmi zaznamenali rapídny úbytok zajacov, rozhodli sa vytvoriť im vhodné podmienky. „V Podunajskej nížine došlo v minulosti k intenzívnej likvidácii biotopov. Na tisíckach hektárov sa pestovali monokultúry, pribúdali cesty, no žiadna zeleň. Aj stredom nášho revíru vedie rýchlostná komunikácia R1,“ načína tému Ing. Miroslav Sedlák, člen PZ Vlčkovce-Opoj.
„Keďže sa nachádzame v industrializovanej krajine s intenzívnym poľnohospodárstvom a s malým podielom krajinných prvkov, ako sú remízky, medze, vetrolamy či lúky, obrovské parcely sme rozdelili prvkami ekologickej stability. Tomu však predchádzala zložitá procedúra,“ hovorí M. Sedlák, ktorý vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, fakultu záhradníctva a krajinného inžinierstva.
Poľovníci síce pravidelne vysievali políčka pre malú zver a nahrádzali výpadky drevín, no jej stavy naďalej klesali. Prvotným impulzom k efektívnemu riešeniu situácie sa stali pozemkové úpravy, ktoré boli ukončené v roku 2009 vo Vlčkovciach. V blízkosti Vlčkoviec a Opoja pôsobí až šesť poľnohospodárskych subjektov, čo prispieva k pestrosti kultúrnych porastov. Ale nekonečné lány monokultúr s rozlohou aj tristo hektárov ani tu neboli výnimkou.
Prečítajte si tiež: Všetko o Francúzskom Bielom a Oranžovom Duričovi
„Pri pozemkových úpravách sa totiž vyčlenia tri percentá na budovanie ciest a takzvaných prvkov ekologickej stability. Na Slovensku je však bežné, že sa navrhne projekt, ktorý zaplatí štát, ale ten sa už nezrealizuje,“ pripomína.
Poľovnícke združenie preto požiadalo obec Vlčkovce o prenájom voľných pozemkov za jedno euro na desať rokov. Poľovníci sa zároveň zaviazali, že zverenú pôdu budú starostlivo obhospodarovať. A výsledok? Za necelé desaťročie vysadili 10 hektárov zelených plôch, z toho 8 hektárov v katastri Vlčkoviec a 2 hektáre v rámci Opoja.
Ocenenia Poľovníckeho Združenia Vlčkovce-Opoj
- V roku 2010 p. Vlastimil Polakovič získal najväčšie ocenenie v rámci poľovníctva, kedy vyhral najvyššiu kynologickú súťaž na Slovensku „ Memoriál Kolomana Slimáka“ , kde sa umiestnil na prvom mieste.
- V roku 2011 sa p. Vlastimil Polakovič umiestnil ako prvý na kynologickej súťaži v Českej republike, „ Memoriál Karla Podhájskeho “.
- 25. júna 2016 obec Vlčkovce pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky udelila „ĎAKOVNÝ LIST“ za spoluprácu medzi obcou Vlčkovce a Poľovníckym združením Vlčkovce - Opoj.
- 1. októbra 2016 obec Opoj pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky udelila „CENU STAROSTU OBCE“ Poľovníckemu združeniu Vlčkovce-Opoj.
- 7. júna 2022 udelil Trnavský Samosprávny Kraj ( TTSK ) „DIPLOM za inšpiratívnu činnosť v životnom prostredí“.
Príklady činnosti poľovníckych združení
Poľovnícke združenia na Slovensku sa venujú rôznym činnostiam, ktoré smerujú k ochrane a zveľaďovaniu prírody. Medzi najčastejšie aktivity patria:
- Starostlivosť o zver: Prikrmovanie v zimných mesiacoch, budovanie kŕmelcov a zásypov, podávanie soli do kŕmelcov.
- Ochrana životného prostredia: Čistenie studničiek, úprava lesných chodníkov, pomoc pri prerezávkach lesa a vyčistení lesa, odstraňovanie odpadkov.
- Spolupráca s obcami a poľnohospodárskymi podnikmi: Pomoc pri poľnohospodárskych prácach, účasť na kultúrnych akciách v obci.
- Vzdelávanie verejnosti: Prezentácia poľovníctva a jeho ochranárskeho poslania, informovanie o potrebe ochrany zveri a prírody.
Povinnosti členov poľovníckych združení
Členovia poľovníckych združení majú množstvo povinností, ktoré sú zamerané na ochranu a zveľaďovanie zveri a prírody. Medzi základné povinnosti patria:
- Zabezpečiť účinnú ochranu všetkých druhov zveri.
- Starať sa o vybudované zásypy a soliská, dopĺňať krmivo a soľ.
- Zúčastňovať sa na budovaní poľovníckych zariadení, výsadbe a príprave políčok pre zver.
- Zúčastňovať sa kontrolných strelieb organizovaných poľovníckou komorou.
- Strieľať a ničiť škodnú zver.
- Hlásenie odstrel zveri poľovníckemu hospodárovi a zapísať úlovok do povolenky a EKN.
- Pri chybnom zásahu, poranení zveri, zaistiť nástrel, zorganizovať dohľadávku a prípad ihneď nahlásiť poľovnému hospodárovi a vedúci pracovnej skupiny.
- Dodržiavať zákaz požívania alkoholických nápojov a iných psychotropných látok pred a počas poľovačiek.
- Dbať na ochranu zariadení združenia, zanechať po sebe poriadok, zveľaďovať ich a prispievať k ich celkovému dobrému stavu.
- Hlásenie pohybu cudzích ozbrojených osôb v revíri poľovníckej stráži, najdostupnejšiemu členovi výboru alebo vedúcemu pracovnej skupiny, aby sa zamedzilo pytliactvu a nahlásiť takéto konanie okamžite na Políciu.
Jún - Mesiac poľovníctva a ochrany prírody
Jún je tradične mesiacom, v ktorom máme najviac priestoru a času na prezentáciu poľovníctva, ale najmä jeho ochranárskeho poslania pred nepoľovníckou verejnosťou. Mesiace máj a jún sú pre prírodu zrodom nového života či už zvierat, živočíchov, ale aj rastlín a porastov. Preto je mesiac jún zasvätený poľovníctvu a ochrane prírody.
Zver v tomto jarnom období kladie mláďatá a preto potrebuje náležitú ochranu, ktorú jej v potrebnom rozsahu môžu poskytnúť len poľovníci. Činnosť poľovníkov musí smerovať najmä k laickej verejnosti, aby obmedzila výlety a pobyty v prírode, aby obmedzila zber lesných plodov, aby boli ľudia v prírode disciplinovaní a nerušili zbytočne zver, aby nájdenú zver nebrali do rúk, prípadne domov.
Prírodu však treba chrániť nielen určité obdobie v roku, mesiac či týždeň, ale je to každodenná nutnosť každého člena spoločnosti a zvlášť nás poľovníkov. Našu činnosť sledujú nielen odborné kruhy pôsobiace v našej spoločnosti, ale možno ešte viac nepoľovníci, ktorí chodia do prírody a vidia ako vyzerá naša starostlivosť o zver, ako vyzerajú naše poľovnícke zariadenia a aká zver a koľko zveri sa v našom revíri pohybuje. Podľa toho si vytvárajú obraz o našej činnosti, starostlivosti, zveľaďovaní a ochrane zveri.
A práve v Júni - v mesiaci poľovníctva a ochrany prírody môžeme v plnom rozsahu predstaviť širokej verejnosti svoju poľovnícko-ochranársku činnosť a pomôcť jej utvoriť si o nej reálny obraz. Na tomto poli musíme svoju činnosť rozvíjať v dvoch rovinách a to smerom dovnútra našich radov a smerom k laickej verejnosti.
Spolupráca s verejnosťou a samosprávou
Poľovnícke združenia často spolupracujú s verejnosťou a samosprávou na rôznych projektoch a aktivitách. Príkladom takejto spolupráce je brigáda, ktorú organizovali členovia Poľovnej spoločnosti Skalica Raková pod záštitou Slovenskej poľovníckej komory.
Projekt „čistý revír - čistá príroda“ prepojil poľovnú i nepoľovnú verejnosť a spoločnými silami sa v Skalických horách podarilo 25 účastníkom vyzbierať 15 vriec rôzneho odpadu. Pozornosť bola zameraná najmä na vodné toky, pramene, napájadlá, okolia chát a rôzne zariadenia.