Tour de France sa od roku 1903 jazdí každoročne, výnimkou boli iba roky počas trvania prvej a druhej svetovej vojny. Preteky patria k najočakávanejším a najsledovanejším športovým podujatiam roka. Pritom vznikli pomerne kuriózne - v roku 1903 boli pôvodne iba propagačnými pretekmi novín L’Auto, ktoré vďaka nim chceli zvýšiť svoj predaj.
Najväčším vtedajším konkurentom denníka L’Auto boli noviny Le Vélo, ktoré organizovali preteky Paríž - Brest - Paríž. Úspech Tour bol ale omnoho väčší. Zatiaľ čo L’Auto sa v 50. rokoch 20. storočia premenovalo na L’Équipe, ktoré v súčasnosti patrí k najprestížnejším športovým novinám sveta, Le Vélo stratilo na úkor svojho konkurenta čitateľov a už v roku 1904 zaniklo.
Aj farba dresu, ktorý si od roku 1919 oblieka vedúci pretekár a ktorý je symbolom Tour de France a jednou z najvýznamnejších športových trofejí, bola odvodená od periodika L'Auto. Jeho titulná strana totiž vychádzala v žltej farbe.
Začiatky Tour de France
Hoci v súčasnosti sa môžu cyklisti vďaka špičkovým podmienkam či veľkému počtu ľudí v tímoch sústrediť iba na svoj výkon, v počiatkoch museli byť aj zdatnými mechanikmi. Pravidlá prvého ročníka boli prísne a prísť do cieľa sa rovnalo hrdinstvu. Najdlhšia etapa merala až 471 kilometrov, pretekári počas nej strávili na bicykli zhruba osemnásť hodín.
Veľká časť etáp sa uskutočňovala v nočných hodinách. Jazdci vyrazili na trať popoludní, najrýchlejší z nich sa v cieli objavovali až ráno. Po čase im však zakázali súťažiť v noci. Dôvod bol prostý - mnohí z nich podvádzali a rozhodcovia ich pre tmu nemohli odhaliť.
Prečítajte si tiež: Výsledky biatlonu
Pretekári museli mať znalosti, ako si opraviť bicykel. Organizátori totiž stanovili, že každý z nich musel absolvovať Tour de France iba na jednom bicykli, pričom nemohol prijať žiadnu cudziu pomoc. Každé poškodenie si tak bol nútený opraviť sám.
Historicky prvým víťazom Tour de France sa stal domáci Maurice Garin. Celkovo 2428 kilometrov rozdelených do šiestich etáp absolvoval priemernou rýchlosťou 25,68 km/h a dodnes drží rekord, ktorý už zrejme nikto neprekoná - pred druhým Lucienom Pothierom mal v celkovej klasifikácii takmer trojhodinový náskok (2:59:21 h).
Pre doplnenie, do cieľa prišlo zo šesťdesiatich cyklistov iba dvadsaťjeden. Posledný z nich, Arséne Millocheau, stratil na víťaza takmer 65 hodín.
Vývoj a Zaujímavosti
Tour de France mala byť odjakživa previerkou ľudských síl a vôle. „Ideálna Tour by mala byť taká, počas ktorej by prišiel do cieľa iba jeden pretekár,“ vyhlásil Henri Desgrange, editor L’Auto a prvý organizátor slávnych pretekov.
Od roku 1910 sa preto začalo pretekať v extrémnych nadmorských výškach. Na sťažnosti pretekárov, ktorí označovali etapy za neúnosne náročné, reagovali organizátori svojsky - profil etáp nespravili jednoduchším, ale na trať vyslali vozidlo, ktoré malo voziť cyklistov, ktorí sa vzdali.
Prečítajte si tiež: Hromadný štart v biatlone a jeho pravidlá
Neraz sa stávalo, že pretekári pri náročných stúpaniach zosadli z bicykla a tlačili ho až na vrchol. V súčasnosti sú kopcovité etapy neodmysliteľnou súčasťou Tour. Spolu s individuálnymi časovkami zvyknú rozhodovať o celkovom víťazovi.
Dôležitú úlohu zvyknú pri cyklistických pretekoch zohrávať aj fanúšikovia. V mnohých prípadoch ale negatívnu. Počas prvých ročníkov pomáhali svojim favoritom tým, že škodili súperom - sypali im na cestu ostré predmety, schválne sa im postavili do cesty, niektorých dokonca fyzicky napadli.
Nátlak na cyklistov však vedeli vyvinúť aj politici. Celosvetový význam Tour potvrdzuje príbeh z roku 1948. Taliansky cyklista Gino Bartali, víťaz Tour de France 1938, po dvanástej etape strácal na lídra viac ako 21 minút a uvažoval nad odstúpením.
Bartalimu mal ale zavolať taliansky premiér Alcide De Gasperi a požiadať ho, aby naďalej bojoval. V Taliansku totiž v tom čase zastrelili vodcu komunistickej strany Palmira Togliattiho a krajine hrozila občianska vojna. De Gasperi sa domnieval, že úspech Bartaliho by mohol ľud upokojiť.
Bartali ho počúvol, rozhodol sa pokračovať a napokon Tour vyhral. Nadšenie Talianov bolo také veľké, že sa politické spory zmiernili. „Povedať, že občiansku vojnu vyvrátilo víťazstvo na Tour de France, je neprimerané. Je však nepopierateľné, Bartali zmiernil napätie,“ priznal bývalý premiér krajiny Giulio Andreotti.
Prečítajte si tiež: Biatlon ženy: priebežné poradie
Dopingové Prípady
S Tour de France sú tiež odjakživa späté dopingové prípady. Tie sú súčasťou Tour prakticky už od prvého ročníka v roku 1903. Dôvodom však nebolo zlepšenie výkonu. Jazdci užívali alkohol a éter, aby utlmili veľkú bolesť.
Suverénne najznámejším dopingovým hriešnikom je Američan Lance Armstrong. Jeho príbeh bol pritom spočiatku fascinujúci. V roku 1996 mu diagnostikovali rakovinu semenníkov posledného stupňa, ktorá sa rozširovala do brucha, pľúc a mozgu. Lekári mu dávali iba 40-percentnú šancu na prežitie.
Armstrong sa však vyliečil a v rokoch 1999 až 2005 sa stal sedemkrát za sebou víťazom celkovej klasifikácie Tour. Bol hrdinom, vzorom, inšpiráciou. Založil aj vlastnú nadáciu na výskum proti rakovine. Jeho víťazstvá však boli dlhé roky spochybňované.
V roku 2012 mu UCI pre porušenie antidopingových pravidiel odňala všetky tituly z Tour a o pár mesiacov neskôr sa v televíznej šou Oprah Winfreyovej priznal k užívaniu dopingu. „Nikdy som sa necítil byť vinný - strašidelné. Nikdy som sa kvôli tomu necítil zle - strašidelnejšie. Nemal som pocit, že som podvádzal - najstrašidelnejšie,“ priznal.
Medzi najznámejších dopingových hriešnikov patria aj Alberto Contador či Floyd Landis.
Slovenskí fanúšikovia si však zrejme spomínajú aj na meno Stefana Schumachera. Počas kráľovskej sedemnástej etapy v roku 2008 bol spoločne v úniku s Petrom Velitsom. Slovák sa ho pri stúpaní na Col de la Croix de Fer dokázal zbaviť napriek tomu, že nemecký cyklista počas Tour dopoval.
Peter Sagan a Tour de France
Peter Sagan priniesol na Tour de France a všeobecne do cyklistiky nielen svoj talent, ale aj svoju osobnosť, ktorá bude v budúcnosti určite chýbať v profesionálnom pelotóne. Na Tour Sagan vo svojej ére jednoducho ukázal, že v bodovacej súťaži naňho jednoducho nemal nikto.
Peter Sagan vyhral na Tour 12 etáp, 22-krát skončil druhý a 10-krát tretí, takže dohromady má 44 pódiových umiestnení z Tour de France. Peter Sagan však nepriniesol na Tour de France, a vlastne všeobecne do profesionálnej cyklistiky, iba svoj talent, ale aj svoju osobnosť. Jednoducho bol a vždy bude pre fanúšikov jediný Peter Sagan.
Nie je žiadnym prekvapením, že Peter Sagan už v súčasnosti nedosahuje podobné výsledky ako na vrchole kariéry. Na Tour 2023 sa mu podarilo umiestniť v najlepšej desiatke len raz, keď skončil ôsmy v 11.
Sagan priznal, že nie vždy ho to na Tour bavilo: „Budúci rok mi to určite nebude chýbať. Keď to zažijete častejšie, uvedomíte si, že to vlastne spôsobuje len stres. Najlepšou spomienkou je moja prvá Tour, prvé víťazstvo, prvý zelený dres.“
„Samozrejme, že som Tour vďačný, zmenilo mi to život. Víťazstvá v etapách a zisk siedmich zelených dresov mi zmenili život. Každý jazdec sníva o jazde na Tour de France a o víťazstve v etape, ale myslím si, že každý jazdec má k Tour vzťah lásky a nenávisti. „Chcem zo seba vydať to najlepšie, čo najlepšie viem. Dúfam, že vyhrám etapu a budem v centre pretekov.
Legendy Tour de France
Legendy Tour de France predstavujú najznámejších a najvýznamnejších cyklistov v histórii najslávnejších etapových pretekov sveta, ktorí svojimi výkonmi, rekordmi a osobitými príbehmi formovali túto legendárnu udalosť.
Medzi tieto legendy patria jazdci ako Peter Sagan, ktorý sa zapísal do histórie siedmimi zelenými dresmi pre najlepšieho šprintéra a mnohými etapovými úspechmi, ako aj Eddy Merckx, prezývaný „Kanibal“, ktorý dominoval v 60. a 70. rokoch s päťnásobným triumfom v celkovom poradí.
Miguel Indurain bol ďalšou ikonou, ktorá vyhrala Tour päťkrát po sebe, a hoci Lance Armstrong pri obrovských úspechoch prišiel o svoje výsledky pre dopingové obvinenia, jeho príbeh zostáva súčasťou diskusie o vrcholoch a pádoch v cyklistike.
Tieto príbehy a ďalšie legendárne výkony vytvárajú bohatú mozaiku osobností, ktoré robia z Tour de France nielen športovú súťaž, ale aj kultúrnu udalosť s globálnym významom.
Rodák zo Žiliny sa preslávil ako sedemnásobný víťaz zeleného dresu pre najlepšieho cyklistu v rámci bodovacej súťaže. Sagan, ktorý vyhral etapy na každom z podujatí Grand Tour - Tour de France (12x), Vuelta a Espaňa (4x) a Giro d Italia (2x), sa zapísal do histórie cyklistiky ako prvý jazdec, ktorý uspel na Tour v boji o zelený dres pri prvých piatich účastiach na pretekoch.
Celkovo ich získal 7, pričom mohol mať ešte o jednu viac. V roku 2017 ho z pretekov diskvalifikovali po kontroverznom rozhodnutí a „kontakte“ s Marcom Cavendishom. Na prvý pohľad sa zdalo, že Slovák zablokoval britského cyklistiku, ktorý sa následne nepríjemne zranil.
Jeden z najlepších belgických športovcov všetkých čias. Čerstvý 80-siatnik, ktorého prijal počas oslavy veľkého jubilea aj kráľ Filip. „Som hrdý na to, že toľko ľudí chce osláviť moje narodeniny a to takmer 50 rokov po mojich posledných pretekoch,“ povedal Merckx.
Merckx, prezývaný aj „Kanibal“, vyhral vo svojej kariére v rokoch 1965 až 1977 ohromujúcich 525 pretekov, vrátane piatich titulov z Tour de France a Giro d’Italia, troch titulov majstra sveta a množstva prvenstiev v klasických jednodňových pretekov.
Začiatok 90. rokov minulého storočia patril cyklistickej ikone s menom Miguel Indurain. Patrí medzi štvoricu cyklistov, ktorá vyhrala Tour de France päťkrát (ostatní traja Jacques Anquetil, Eddy Merckx, Bernard Hinault).
Rodák z Texasu „vyhral“ Tour de France sedemkrát za sebou, čo bol doslova nadľudský výkon. Prvý triumf dosiahol v roku 1999, svoju poslednú Tour vyhral v roku 2005. Lance dlhé roky akúkoľvek formu dopingu odmietal. Všetkých sedem víťazstiev, ktoré dosiahol na Tour de France, mu odobrali. „Bol som iba súčasťou systému. Som len človek. Môj trest je tisíckrát väčší ako zločin, ktorý som spáchal.
V rozpätí rokov 2012 - 2018 mala Tour de France šesťkrát víťaza z Veľkej Británie. Sprvoti bol nešikovný. Nevedel si niekedy zvoliť vhodný prevod, nebol silný a pôsobil skôr komicky. Lenže bol vytrvalý. V roku 2019 chcel Froome útočiť na piate víťazstvo na Tour, aby sa vyrovnal najväčším osobnostiam cyklistiky. Na Critérium du Dauphiné však pri tréningu na trati časovky spadol a narazil do betónového múru. Zlomil si stehennú kosť, viacero rebier, pravý lakeť, panvu a mal mnoho rán na tele. Mal rozsiahle krvácanie. Tento moment bol začiatkom konca jeho kariéry.
Výsledky 7. Etapy Tour de France 2025
| Meno | Tím | Čas |
|---|---|---|
| 1. Tadej Pogačar | UAE Team Emirates - XRG | 4:05:39 |
| 2. Jonas Vingegaard | Team Visma | Lease a Bike | +0:00 |
| 3. Oscar Onley | Team Picnic PostNL | +0:02 |
| 4. Felix Gall | Decathlon AG2R La Mondiale Team | +0:02 |
| 5. Matteo Jorgenson | Team Visma | Lease a Bike | +0:02 |
| 6. Remco Evenepoel | Soudal Quick-Step | +0:02 |
| 7. Kévin Vauquelin | Arkéa - B&B Hotels | +0:02 |
| 8. Jhonatan Narváez | UAE Team Emirates - XRG | +0:07 |
| 9. Axel Laurance | INEOS Grenadiers | +0:15 |
| 10. Tobias Halland Johannessen | Uno-X Mobility | +0:21 |
Výsledky 16. Etapy Tour de France 2025
| Meno | Tím | Čas |
|---|---|---|
| 1. Valentin Paret-Peintre | Soudal Quick-Step | 4:03:19 |
| 2. Ben Healy | EF Education - EasyPost | +0:00 |
| 3. Santiago Buitrago | Bahrain - Victorious | +0:04 |
| 4. Ilan Van Wilder | Soudal Quick-Step | +0:14 |
| 5. Tadej Pogačar | UAE Team Emirates - XRG | +0:43 |
| 6. Jonas Vingegaard | Team Visma | Lease a Bike | +0:45 |
| 7. Enric Mas | Movistar Team | +0:53 |
| 8. Julian Alaphilippe | Tudor Pro Cycling Team | +1:17 |
| 9. Primož Roglič | Red Bull - BORA - hansgrohe | +1:51 |
| 10. Florian Lipowitz | Red Bull - BORA - hansgrohe | +1:53 |