Začiatky Tour de France
Tour de France sa od roku 1903 jazdí každoročne, výnimkou boli iba roky počas trvania prvej a druhej svetovej vojny.
Pravidlá prvého ročníka boli prísne a prísť do cieľa sa rovnalo hrdinstvu. Najdlhšia etapa merala až 471 kilometrov, pretekári počas nej strávili na bicykli zhruba osemnásť hodín. Veľká časť etáp sa uskutočňovala v nočných hodinách. Jazdci vyrazili na trať popoludní, najrýchlejší z nich sa v cieli objavovali až ráno.
Po čase im však zakázali súťažiť v noci. Dôvod bol prostý - mnohí z nich podvádzali a rozhodcovia ich pre tmu nemohli odhaliť. Pretekári museli mať znalosti, ako si opraviť bicykel. Organizátori totiž stanovili, že každý z nich musel absolvovať Tour de France iba na jednom bicykli, pričom nemohol prijať žiadnu cudziu pomoc. Každé poškodenie si tak bol nútený opraviť sám.
Historicky prvým víťazom Tour de France sa stal domáci Maurice Garin. Celkovo 2428 kilometrov rozdelených do šiestich etáp absolvoval priemernou rýchlosťou 25,68 km/h a dodnes drží rekord, ktorý už zrejme nikto neprekoná - pred druhým Lucienom Pothierom mal v celkovej klasifikácii takmer trojhodinový náskok (2:59:21 h). Pre doplnenie, do cieľa prišlo zo šesťdesiatich cyklistov iba dvadsaťjeden. Posledný z nich, Arséne Millocheau, stratil na víťaza takmer 65 hodín.
Tour de France mala byť odjakživa previerkou ľudských síl a vôle. „Ideálna Tour by mala byť taká, počas ktorej by prišiel do cieľa iba jeden pretekár,“ vyhlásil Henri Desgrange, editor L’Auto a prvý organizátor slávnych pretekov.
Prečítajte si tiež: Všetko o nábojoch Flobert
Extrémne výšky a svojské riešenia
Od roku 1910 sa preto začalo pretekať v extrémnych nadmorských výškach. Na sťažnosti pretekárov, ktorí označovali etapy za neúnosne náročné, reagovali organizátori svojsky - profil etáp nespravili jednoduchším, ale na trať vyslali vozidlo, ktoré malo voziť cyklistov, ktorí sa vzdali. Neraz sa stávalo, že pretekári pri náročných stúpaniach zosadli z bicykla a tlačili ho až na vrchol.
V súčasnosti sú kopcovité etapy neodmysliteľnou súčasťou Tour. Spolu s individuálnymi časovkami zvyknú rozhodovať o celkovom víťazovi. Dôležitú úlohu zvyknú pri cyklistických pretekoch zohrávať aj fanúšikovia. V mnohých prípadoch ale negatívnu. Počas prvých ročníkov pomáhali svojim favoritom tým, že škodili súperom - sypali im na cestu ostré predmety, schválne sa im postavili do cesty, niektorých dokonca fyzicky napadli.
Politický vplyv a doping
Nátlak na cyklistov však vedeli vyvinúť aj politici. Celosvetový význam Tour potvrdzuje príbeh z roku 1948. Taliansky cyklista Gino Bartali, víťaz Tour de France 1938, po dvanástej etape strácal na lídra viac ako 21 minút a uvažoval nad odstúpením.
Bartalimu mal ale zavolať taliansky premiér Alcide De Gasperi a požiadať ho, aby naďalej bojoval. V Taliansku totiž v tom čase zastrelili vodcu komunistickej strany Palmira Togliattiho a krajine hrozila občianska vojna.
De Gasperi sa domnieval, že úspech Bartaliho by mohol ľud upokojiť. Bartali ho počúvol, rozhodol sa pokračovať a napokon Tour vyhral. Nadšenie Talianov bolo také veľké, že sa politické spory zmiernili. „Povedať, že občiansku vojnu vyvrátilo víťazstvo na Tour de France, je neprimerané. Je však nepopierateľné, Bartali zmiernil napätie,“ priznal bývalý premiér krajiny Giulio Andreotti.
Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o kalibroch zbraní
S Tour de France sú tiež odjakživa späté dopingové prípady. Tie sú súčasťou Tour prakticky už od prvého ročníka v roku 1903. Dôvodom však nebolo zlepšenie výkonu. Jazdci užívali alkohol a éter, aby utlmili veľkú bolesť.
Suverénne najznámejším dopingovým hriešnikom je Američan Lance Armstrong. Jeho príbeh bol pritom spočiatku fascinujúci. V roku 1996 mu diagnostikovali rakovinu semenníkov posledného stupňa, ktorá sa rozširovala do brucha, pľúc a mozgu. Lekári mu dávali iba 40-percentnú šancu na prežitie.
Armstrong sa však vyliečil a v rokoch 1999 až 2005 sa stal sedemkrát za sebou víťazom celkovej klasifikácie Tour. Bol hrdinom, vzorom, inšpiráciou. Založil aj vlastnú nadáciu na výskum proti rakovine. Jeho víťazstvá však boli dlhé roky spochybňované.
V roku 2012 mu UCI pre porušenie antidopingových pravidiel odňala všetky tituly z Tour a o pár mesiacov neskôr sa v televíznej šou Oprah Winfreyovej priznal k užívaniu dopingu. „Nikdy som sa necítil byť vinný - strašidelné. Nikdy som sa kvôli tomu necítil zle - strašidelnejšie. Nemal som pocit, že som podvádzal - najstrašidelnejšie,“ priznal. Medzi najznámejších dopingových hriešnikov patria aj Alberto Contador či Floyd Landis.
Slovenskí fanúšikovia si však zrejme spomínajú aj na meno Stefana Schumachera. Počas kráľovskej sedemnástej etapy v roku 2008 bol spoločne v úniku s Petrom Velitsom. Slovák sa ho pri stúpaní na Col de la Croix de Fer dokázal zbaviť napriek tomu, že nemecký cyklista počas Tour dopoval.
Prečítajte si tiež: Úspechy tenistu Roka
Legendy Tour de France
Najslávnejšie cyklistické preteky na svete Tour de France stvorili počas svojej bohatej a dlhej histórie viaceré legendy. So siedmimi zelenými dresmi sa medzi ne môže zaradiť aj Peter Sagan, ale tie najzvučnejšie mená si odnášali žlté dresy pre celkových víťazov.
Eddy Merckx
Dnes 80-ročný Eddy Merckx kraľoval na Tour de France od roku 1969 do 1972 a piaty titul pridal v roku 1974. Päťkrát vyhral aj Giro d'Italia, raz Vueltu, sedemkrát Miláno - San Remo, trikrát dláždený monument Paríž - Roubaix či trikrát bol majstrom sveta. Celkovo má na konte neuveriteľných 525 víťazstiev a aj preto ho francúzsky magazín Vélo nazval "najlepším cyklistom všetkých čias".
Jeho niekdajší belgický kolega Christian Raymond žartovne podotkol: "Ja s Eddym Merckxom sme vyhrali všetko. Ja Paríž - Tours a on všetko ostatné." Práve Raymondova dcéra bola autorkou Merckxovej prezývky.
Keď Merckx stál na štartovej čiare po boku Raymonda, ten sa pozrel na svoju dcéru a povedal: "Tento chlapík nás nenechá nič vyhrať, všetko chce pre seba." Dcéra sa pozrela na Merckxa a potom na otca. "Takže je kanibal," skonštatovala sebavedomo. Odvtedy je kanibal synonymom pre meno tejto legendy.
Svoju prvú Tour de France vyhral Merckx vo veľkom štýle. V roku 1969 mal pred druhým Raymondom Pingeonom náskok ôsmich minút. Po príchode do cieľa poslednej etapy francúzsky komentátor kričal: "Bravo, Bravo, Bravo, Merckx, Merckx." Okamžite ho obkolesili priatelia aj novinári, jedného vyčerpaný Merckx takmer zrazil na zem.
Získal žltý dres za víťazstvo v celkovej klasifikácii, zelený za bodovaciu súťaž aj bodkovaný, keďže bol najlepším v horách. Ako 24-ročný by vyhral aj biely dres pre najlepšieho jazdca do 25 rokov, vtedy sa však ešte neudeľoval.
Merckx bol hviezdou. Čierne vlasy a zjav ako Elvis Presley priťahovali pozornosť. Ešte viac však jeho úspechy a rekordy, ktoré sú mnohé neprekonateľné. "Nemám rád, keď niekto povie, že som najlepší v histórii. Nie som. Som len najlepším cyklistom svojej generácie. Nejazdil som pre slávu, miloval som cyklistiku a vyhrávanie," povedal Merckx pre Guardian.
Miguel Indurain
Bradley Wiggins ho nazval svojím idolom a hrdinom. Chválil ho aj legendárny Merckx. Španiel Miguel Indurain je ďalším zo štvorčlenného zoznamu cyklistov, ktorí vyhrali Tour de France päťkrát. Indurain však predsa len vyčnieva zo zoznamu. Najvýznamnejšie cyklistické preteky dokázal vyhrať päťkrát v sérii.
Lepším z tohto pohľadu bol iba Lance Armstrong, ktorý triumfoval sedemkrát po sebe, jemu však žlté dresy pre doping odobrali. Indurain dokázal dvakrát v kariére vyhrať v jednom roku dve prestížne Grand Tours - Tour de France aj Giro d’Italia (1992, 1993).
Niektorí hovoria, že je najlepším španielskym športovcom všetkých čias. A keby nebolo Merckxa, možno by mu prischol aj honor najlepšieho cyklistu v histórii.
Bol skvelým časovkárom aj vrchárom, nejazdil však dobre klasiky. No jeho rekord na Tour de France vo víťazstvách v jednom slede dlho nikto neprekoná. Chris Sidwells v knihe o histórii Tour de France s názvom Preteky pre bláznov píše: "Indurain jazdil ako španielska galeóna. Bol Bugatti Veyron cyklistiky. Jeho motor bol taký silný, že by nepotreboval ani aerodynamické telo."
"Je to jednoduché. Mal som ambície a sny, takže som neprestával na sebe pracovať každý jeden rok," povedal Indurain pre portál cyclist.co.uk.
Jacques Anquetil a Raymond Poulidor
Veľkými písmenami sú v histórii Tour de France zapísané aj príbehy domácich cyklistov. Obzvlášť, keď boli rivalmi, ktorí medzi sebou súperili o žltý dres. Z dvojice Jacques Anquetil a Raymond Poulidor bol úspešnejší prvý menovaný. Najskôr vyhral v roku 1957 a následne štyrikrát po sebe 1961 - 1964. Nebol však typom pretekára, ktorý si získal srdcia fanúšikov. Ani tých francúzskych. Niekedy na neho pískali, aj keď ako prvý päťkrát vyhral Tour.
Bol chladný, ale precízny. Azda nikdy nešliapol do pedálov viac, ako bolo potrebné. Ak by si mal vybrať či vyhrá preteky o sekundu alebo hodinu, dozaista by si vybral prvú možnosť, lebo mu to stačilo. Tvrdil, že cyklistika je ako šach a tiež bol priekopníkom v práci s tréningovými dátami, čo bolo v 50. a 60. rokoch zriedkavé. V jeho ére nebolo lepšieho časovkára, za čo si vyslúžil prezývku "Monsieur Chrono".
Naopak, Poulidor, starý otec Mathieu van der Poela, bol miláčikom ľudu. Mal však smolu. Osemkrát bol na Tour de France na pódiu, ale ani raz nevyhral. Jeho pamätný súboj s Anquetilom z roku 1964 vošiel do histórie aj ako súboj dvoch spoločenských vrstiev. Aristokrata proti mužovi z ľudu. V 20. etape sa v stúpaní Puy de Dôme dotýkali lakťami. Bol to súboj, ktorý mnohí označujú za cyklistickú klasiku. S napätím ho sledovala celá krajina a tiež sa stal námetom knihy s názvom Súboj na sopke.
Poulidor sa dokázal zbaviť Anquetila, hoci ako sám priznal, nepočítal kilometre, ale metre, ktoré zostávali do cieľa. Anquetil bol zdolaný v etape, ale z jeho náskoku zostalo 14 sekúnd a v časovke do Paríža ho ešte zvýšil. Bol dokonalý víťaz, ale nedokonalý hrdina. Aj na pódiu sa viac usmieval Poulidor. Keď mohol Anquetil o rok neskôr vyhrať šiestykrát, odmietol účasť. "Ak vyhrám, moje zmluvné poplatky sa nezvýšia, ale ak prehrám s Poulidorom, tak sa znížia," uviedol muž, ktorý tiež raz vyhral Vueltu a dvakrát Giro.
Anquetil vo svojej kariére takisto otvorene hovoril o dopingu. Slávny je jeho citát: "Iba blázon by si myslel, že sa dá jazdiť len na vode."
Bernard Hinault
Posledným cyklistom, ktorý dokázal Tour vyhrať päťkrát je Bernard Hinault. Dodnes je tiež posledným Francúzom, ktorý doviezol do Paríža žltý dres. Prezývali ho jazvec, pre jeho agresívny štýl, no i šéf, keďže mal v pelotóne najväčšiu autoritu.
Trikrát vyhral Giro, dvakrát Vueltu, a tak ho právom možno zaradiť do debát o tom, kto je najlepší cyklista histórie. "Jeho kariéra mala všetky ingrediencie potrebné na to, aby sa jeho argumentácia za najlepšieho jazdca všetkých čias stala silnou. Bol tvorcom histórie. Jeho výrazná osobnosť a drsná charizma dominovali tomuto športu takmer desaťročie," napísal novinár Mark Robinson.
Športový riaditeľ Cyrille Guimard ho označil za najtalentovanejšiu cyklistu, ktorý síce nevyhral všetko ako Merckx, ale vyhral všetko, čo chcel. Úžasná je najmä jeho bilancia na Grand Tours. Pri 13 účastiach zakaždým vyhral aspoň jednu etapu a až na rok 1980, keď odstúpil z Tour pre zranenie kolena, vždy skončil na stupňoch víťazov (10x prvý a 2x druhý).
Vodcovskou osobnosťou pelotónu bol už počas svojej prvej Tour v roku 1978, keď bol na čele protestu pretekárov, ktorým sa nepáčili rozdelené etapy v jednom dni. V 12. etape zosadli z bicyklov a kráčali do cieľa.
Hinault sa do histórie cyklistiky zapísal aj kontroverziou počas svojej poslednej Tour. V roku 1986 prisľúbil pomoc svojmu tímovému kolegovi Gregovi LeMondovi, po tom, čo mu pomohol k víťazstvu o rok skôr. Svoj sľub však úplne nedodržal a niekoľkokrát zaútočil. Situácia bola natoľko vyhrotená, že zasiahnuť musel majiteľ tímu La Vie Claire Bernard Tapie.
Napokon LeMond dosiahol prvé z troch triumfov na Tour, no jeho súboj s Hinaultom vošiel do dejín, podobne ako ten s Laurentom Fignonom v roku 1990. Hinault po pamätnej Tour ešte vyhral preteky Coors Classic, absolvoval svetový šampionát a následne vo veku 32 ukončil kariéru. Spolu s amatérskymi pretekmi dosiahol dokopy vyše dvesto víťazstiev.
Lance Armstrong
Niekedy sa nad jazdcami na Tour de France zastavuje rozum. Hory, stovky kilometrov, desiatky etáp. Cyklisti idú za hranice svojich možností. Keď niekto vyhrá raz, je hviezdou, keď päťkrát, je absolútnou legendou. Ale keď niekto vyhrá sedemkrát po sebe najslávnejšie preteky, je to ako z iného sveta.
Lance Armstrong to "dokázal". Triumfovať začal v roku 1999, svoju poslednú Tour vyhral v roku 2005. Následne sa však ocitol v špirále dopingových obvinení.
Na základe výpovedí jeho kolegov a ľudí, ktorí pracovali v tíme US Postal v minulosti Americká antidopingová agentúra (USADA) obvinila Armstronga z dopingu a obchodovania s drogami. Lance dlhé roky akúkoľvek formu dopingu odmietal. Nakoniec sa v januári 2013 v talk šou slávnej Oprah Winfreyovej priznal k užívaniu nepovolených látok (testosterón, EPO, rastový hormón, kortizón…).
Bol idolom športovcov po celom svete, cyklistická legenda, ktorú v upútavke na dokumentárny film nazvali Ježišom cyklistiky. Jeho "áno" na otázku Winfreyovej, či užíval doping, znelo mrazivo.
Všetkých sedem víťazstiev, ktoré dosiahol na Tour de France, mu odobrali. Dostal taktiež zákaz súťažiť a pôsobiť v akomkoľvek športe, ktorý spadá pod Svetovú antidopingovú agentúru. Zo slávneho Armstronga, legendy športu, sa stal zahanbený, predčasne zostarnutý štyridsiatnik.
"Bol som iba súčasťou systému. Som len človek. Môj trest je tisíckrát väčší ako zločin, ktorý som spáchal. Vybrali ma ako symbol tých rokov," vyhlásil.
Prehľad víťazov Tour de France
Nasleduje prehľad víťazov Tour de France podľa rokov:
| Rok | Víťaz | Krajina | Tím/sponzor |
|---|---|---|---|
| 1903 | Maurice Garin | Francúzsko | Le Francaise |
| 1904 | Henri Cornet (pôvodne Maurice Garin) | Francúzsko | Conte |
| 1905 | Louis Trousselier | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1906 | René Pottier | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1907 | Lucien Petit-Breton | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1908 | Lucien Petit-Breton | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1909 | Francois Faber | Luxembursko | Alcyon-Dunlop |
| 1910 | Octave Lapize | Francúzsko | Alcyon-Dunlop |
| 1911 | Gustave Garrigou | Francúzsko | Alcyon-Dunlop |
| 1912 | Odile Defraye | Belgicko | Alcyon-Dunlop |
| 1913 | Philippe Thys | Belgicko | Peugeot-Wolber |
| 1914 | Philippe Thys | Belgicko | Peugeot-Wolber |
| 1915-1918 | Preteky sa nekonali | ||
| 1919 | Firmin Lambot | Belgicko | La Sportive |
| 1920 | Philippe Thys | Belgicko | La Sportive |
| 1921 | Léon Scieur | Belgicko | La Sportive |
| 1922 | Firmin Lambot | Belgicko | Peugeot-Wolber |
| 1923 | Henri Pélissier | Francúzsko | Automoto-Hutchinson |
| 1924 | Ottavio Bottecchia | Taliansko | Automoto-Hutchinson |
| 1925 | Ottavio Bottecchia | Taliansko | Automoto-Hutchinson |
| 1926 | Lucien Buysse | Belgicko | Automoto-Hutchinson |
| 1927 | Nicolas Frantz | Luxembursko | Alcyon-Dunlop |
| 1928 | Nicolas Frantz | Luxembursko | Alcyon-Dunlop |
| 1929 | Maurice De Waele | Belgicko | Alcyon-Dunlop |
| 1930 | André Leducq | Francúzsko | Alcyon-Dunlop |
| 1931 | Antonin Magne | Francúzsko | Francúzsko |
| 1932 | André Leducq | Francúzsko | Francúzsko |
| 1933 | Georges Speicher | Francúzsko | Francúzsko |
| 1934 | Antonin Magne | Francúzsko | Francúzsko |
| 1935 | Romain Maes | Belgicko | Belgicko |
| 1936 | Sylvère Maes | Belgicko | Belgicko |
| 1937 | Roger Lapébie | Francúzsko | Francúzsko |
| 1938 | Gino Bartali | Taliansko | Taliansko |
| 1939 | Sylvére Maes | Belgicko | Belgicko |
| 1940-1946 | Preteky sa nekonali | ||
| 1947 | Jean Robic | Francúzsko | Francúzsko |
| 1948 | Gino Bartali | Taliansko | Taliansko |
| 1949 | Fausto Coppi | Taliansko | Taliansko |
| 1950 | Ferdinand Kübler | Švajčiarsko | Švajčiarsko |
| 1951 | Hugo Koblet | Švajčiarsko | Švajčiarsko |
| 1952 | Fausto Coppi | Taliansko | Taliansko |
| 1953 | Louison Bobet | Francúzsko | Francúzsko |
| 1954 | Louison Bobet | Francúzsko | Francúzsko |
| 1955 | Louison Bobet | Francúzsko | Francúzsko |
| 1956 | Roger Walkowiak | Francúzsko | Francúzsko |
| 1957 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Francúzsko |
| 1958 | Charly Gaul | Luxembursko | Luxembursko |
| 1959 | Federico Bahamontes | Španielsko | Španielsko |
| 1960 | Gastone Nencini | Taliansko | Taliansko |
| 1961 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Francúzsko |
| 1962 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Saint-Raphaël-Helyett-Hutchinson |
| 1963 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Saint-Raphaël-Helyett-Hutchinson |
| 1964 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Saint-Raphaël-Helyett-Hutchinson |
| 1965 | Felice Gimondi | Taliansko | Salvarani |
| 1966 | Lucien Aimar | Francúzsko | Ford France-Hutchinson |
| 1967 | Roger Pingeon | Francúzsko | Peugeot-BP-Michelin |
| 1968 | Jan Janssen | Holandsko | Pelforth-Sauvage-Lejeune |
| 1969 | Eddy Merckx | Belgicko | Faema |
| 1970 | Eddy Merckx | Belgicko | Faemino-Faema |
| 1971 | Eddy Merckx | Belgicko | Molteni |
| 1972 | Eddy Merckx | Belgicko | Molteni |
| 1973 | Luis Ocaňa | Španielsko | Bic |
| 1974 | Eddy Merckx | Belgicko | Molteni |
| 1975 | Bernard Thévenet | Francúzsko | Peugeot-BP-Michelin |
| 1976 | Lucien Van Impe | Belgicko | Gitane-Campagnolo |
| 1977 | Bernard Thévenet | Francúzsko | Peugeot-Esso-Michelin |
| 1978 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Gitane-Campagnolo |
| 1979 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Gitane-Campagnolo |
| 1980 | Joop Zoetemelk | Holandsko | TI-Raleigh-Creda |
| 1981 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1982 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1983 | Laurent Fignon | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1984 | Laurent Fignon | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1985 | Bernard Hinault | Francúzsko | La Vie Claire |
| 1986 | Greg LeMond | USA | La Vie Claire |
| 1987 | Stephen Roche | Írsko | Carrera Jeans-Vagabond |
| 1988 | Pedro Delgado | Španielsko | Reynolds |
| 1989 | Greg LeMond | USA | AD Renting-W-Cup-Bottecchia |
| 1990 | Greg LeMond | USA | Z-Tomasso |
| 1991 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1992 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1993 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1994 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1995 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1996 | Bjarne Riis | Dánsko | Team Telekom |
| 1997 | Jan Ullrich | Nemecko | Team Telekom |
| 1998 | Marco Pantani | Taliansko | Mercatone Uno-Bianchi |
| 1999-2005 | Nikto (pôvodne Lance Armstrong) |