Implementácia medzinárodného práva do vnútroštátneho domáceho právneho systému je klasickým a často diskutovaným problémom medzinárodného práva, ktorý sa spája s teóriami monizmu a dualizmu.
Dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Európsky dohovor“) je nespochybniteľne multilaterálnou medzinárodnou zmluvou vytvorenou medzinárodnou organizáciou a ratifikovanou členskými štátmi tejto medzinárodnej organizácie.
Z toho vyplýva, že minimálne na medzinárodnej úrovni má Európsky dohovor prednosť pred domácim právom. Žiaden štát sa nemôže vyhnúť záväzkom, ktoré preň vyplývajú z Európskeho dohovoru s poukazom na vnútroštátnu právnu prekážku.
Pozri článok 27 Viedenského dohovoru o práve medzinárodných zmlúv z roku 1969, rovnako ako aj mnohé rozsudky Stáleho medzinárodného súdneho dvora a Medzinárodného súdneho dvora, napr. prípad Wimbledon (1923), P.C.I.J. Series A No. 1, 19, alebo prípad Nottebohm, I.C.J.
V štátoch s monistickou tradíciou práva a slobody zaručené medzinárodnou zmluvou môžu byť domácimi súdmi aplikované priamo hneď po jej ratifikácii, zatiaľ čo v štátoch uprednostňujúcich dualistický systém normy medzinárodnej zmluvy, aby boli aplikovateľné vo vnútroštátnom práve, musia byť do neho „transformované“.
Prečítajte si tiež: Údržba trávnika vo Wimbledone
Prípad SS Wimbledon
The German authorities, on March 21st, 1921, were wrong in refusing free access to the Kiel Canal to the steamship “Wimbledon”. The case of the SS Wimbledon, Britain et al. v. Germany (1923) PCIJ Series A01, is a judgment of the Permanent Court of International Justice.
The “Wimbledon” case was placed on the list for the third (ordinary) Session of the Court, which opened on June 15th and terminated on September 15th, 1923 .... The SS 'Wimbledon' Case was the first contentious case decided by the PCIJ and marks the first exercise of the Court's compulsory jurisdiction conferred by .... The Permanent Court of International Justice has to decide whether the German authorities were within their rights in refusing to the SS “Wimbledon” on March ...Read more.
FIFA a Medzinárodné Právo: Prípad Diarra
Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) pripustila diskusie o niektorých súčastiach prestupových pravidiel. Reagovala tak na verdikt Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) po žalobe bývalého francúzskeho reprezentanta Lassanu Diarru, podľa ktorého sú časti pravidiel v rozpore s právom EÚ.
SDEÚ sa vo svojom rozhodnutí odvolal na zásadu voľného pohybu v rámci únie. Normy strešnej organizácie svetového futbalu podľa neho bránia voľnému pohybu hráčov a spravodlivej súťaži medzi klubmi, čo je v rozpore aj s pravidlami hospodárskej súťaže v EÚ.
Súčasné predpisy FIFA o štatúte a prestupoch hráčov stanovujú, že hráč, ktorý ukončí zmluvu pred jej uplynutím "bez oprávneného dôvodu", je povinný zaplatiť klubu kompenzáciu. Ak prestúpi do iného klubu, sú za náhradu kompenzácie zodpovední spoločne hráč i klub.
Prečítajte si tiež: História a obchod Wimbledonu
Práve tento článok má byť predmetom diskusií. "FIFA sa teší na ďalší rozvoj svojej regulačnej štruktúry. Samozrejme, berúc do úvahy názory všetkých relevantných strán, ktorých sa to týka. Rozsudok v Diarrovom prípade vnímame ako príležitosť pokračovať v modernizácii pravidiel, čo bolo aj jedným z deklarovaných cieľov prezidenta FIFA Gianniho Infantina v roku 2016," uviedol predstaviteľ federácie z oblasti práva Emilio Garcia Silvero.
Diarra podpísal v roku 2013 kontrakt s Lokomotivom Moskva, no o rok neskôr z neho odišiel, pretože mu ruský klub údajne chcel bezdôvodne znížiť plat. Lokomotiv sa po rozviazaní zmluvy obrátil na komoru FIFA pre riešenie sporov so žiadosťou o náhradu škody a federácia hráčovi nariadila zaplatiť moskovskému klubu 10 miliónov eur.
Diarra však podal protižalobu, v ktorej žiadal náhradu za nevyplatenú mzdu. Hráč sa sťažoval, že si po odchode z Ruska nemohol nájsť nový klub, pretože podľa predpisov FIFA by bol aj jeho nový zamestnávateľ spoločne zodpovedný za vyplatenie odškodnenia pre Lokomotiv. Podľa verdiktu SDEÚ môže FIFA svojimi pravidlami obmedziť voľnú súťaž iba vtedy, ak je to nevyhnutné pre ochranu trhu, čo nebol Diarrov prípad.
FIFA už skôr vyjadrila spokojnosť s tým, že zákonnosť kľúčových princípov prestupového systému bola potvrdená. "Nikto, ani klub, ani hráč, nemôže jednoducho odkráčať od platného kontraktu. Verdikt o Diarrovi sa zaoberá niektorými dôležitými otázkami týkajúcich sa dôsledkov porušenia zmluvy a regulačných mechanizmov, ktoré možno použiť na znegovanie porušenia zmluvy. Takéto regulačné mechanizmy však môžu byť uplatňované najmä na ochranu predpisov a integrity športových súťaží.
Prečítajte si tiež: Trendy vo Wimbledone
tags: #pripad #wimbledon #medzinarodne #pravo