Symbolom prvej svetovej vojny sa najmä stala zákopová (pozičná) vojna na západnom fronte. Jatky na bojiskách Veľkej vojny umožnili nové zbrane, ktoré vznikli vďaka technologickému pokroku počas priemyselnej revolúcie. Prvá svetová vojna. Aká zbraň sa vám vybaví pri týchto slovách? U mnohých to zrejme bude puška s bajonetom. Na začiatku vojny skutočne mohla byť jej symbolom.
Vývoj zbraní však počas štyroch rokov vojny napredoval desivým tempom a v roku 1918 by už symboly bojov boli zrejme iné. Medzičasom totiž do bojov zasiahli prvé tanky, plameňomety, vo veľkom sa využíval nevyspytateľný jedovatý plyn, na oblohe si svoju nesmrteľnosť vydobyli prvé letecké esá. Na konci Veľkej vojny by ju už zrejme lepšie reprezentovali ľahké automatické zbrane. Tie mali v prvej svetovej vojne väčšiu váhu ako tanky či lietadlá.
Tanky
Zákopy, do ktorých sa hneď na začiatku vojny zakopali vojaci na oboch stranách bojiska, priamo podmienili vznik nového bojového stroja - tanku. Akýkoľvek výpad cez územie nikoho, pokryté a podkopané mínami, znamenal veľké straty. Námorná veľmoc Británia sa preto inšpirovala bojovými loďami. Prečo nevytvoriť obrnenú loď pre súš?
Briti tank Mark I prvýkrát využili v bitke pri Somme, išlo však skôr o experiment, nestal sa rozhodujúcou zbraňou bitky. Ako prvý sa do bojov dostal typ Mark I. v septembri 1916 počas bojov na rieke Somma. Jeho parametre boli : hmotnosť 28, 5 tony, osádka 8 mužov, maximálna rýchlosť 6, 5 km/h, maximálna hrúbka panciera 12 mm, vyzbrojený bol buď dvomi 57 mm delami a štyrmi guľometmi (verzia „samec“) alebo šiestimi guľometmi (verzia „samica“). V roku 1917 už mali vlastný tank aj Francúzi. Renault FT17 bol výnimočný tým, že ako prvý mal delo umiestnené v otočnej veži navrchu, teda koncept, ktorý využívajú tanky dodnes.
Tanky Mark i Renault boli v boji prvýkrát naozaj masovo použité v bitke pri Cambrai na prelome novembra a decembra 1917. Dohoda v boji využila takmer 400 tankov, z nich však Nemci asi 180 zničili.
Prečítajte si tiež: Rekonštrukcia SNG s ohľadom na bezpečnosť
Chemické zbrane
Aj ďalšiu charakteristickú zbraň využívanú počas prvej svetovej vojny, jedovaté plyny, začali bojujúce strany uplatňovať pre patovú situáciu, vyplývajúcu zo zákopovej vojny. Nemci chceli použiť jedovatý plyn už koncom januára 1915 na východnom fronte proti Rusom, no mrazivé počasie tento pokus zmarilo. A tak sa neslávnym pionierom v tejto oblasti stalo mesto Ypres, kde Nemci 22. apríla nasadili proti Francúzom chlór.
Podobne ako pri tankoch ani bojové plyny nespôsobili nepriateľovi rozhodujúce rany. Nové chemické zbrane najskôr vyvolali absolútny šok. Približne z 15-tisíc vojakov zasiahnutých v prvej vlne asi tretina zomrela. V tom čase nebola vo výbave jednotiek žiadna účinná ochrana. Práve na základe použitia bojových plynov prudko napredoval aj vývoj plynovej masky. Po prvých britských pokusoch, ktoré pôsobili ako maska včelára, vznikla v roku 1916 moderne vyzerajúca plynová maska.
Letecké boje
Film Báječní muži na lietajúcich strojoch, v ktorom majú piloti pionieri čo robiť, aby udržali svoj stroj vo vzduchu, sa odohrával v roku 1910. Už o rok neskôr, vo vojne Talianov s Turkami, sa nad územím Líbye odohral prvý letecký útok. Postaral sa oň Talian Giulio Gavotti. Ani v prvej svetovej vojne na seba letecký útok nedal dlho čakať. Odohral sa už začiatkom septembra 1914 v bitke pri Čching-tao, kde Japonci útočili na Nemcami ovládaný prístav v dnešnej Číne.
V októbri 1914 prebehol prvý letecký súboj, v ktorom jedno lietadlo (francúzske) zostrelilo vo vzdušnom súboji iné (nemecké). Bol to tiež práve francúzsky pilot Adolphe Pégoud, ktorý sa stal historicky prvým leteckým esom. Najznámejším letcom prvej svetovej vojny však bol rozhodne Nemec Manfred von Richthofen, známy ako Červený barón. Kým ho v roku 1918 zostrelili, stihol vyhrať 80 vzdušných súbojov.
Počas vojny sa začalo využívať letectvo okrem pozorovacích účelov aj na bombardovanie tovární, ciest a iných civilných cieľov. Do väčších rozmerov sa však nerozvinulo, pretože lietadlá neboli dostatočne technicky vyspelé. Všetky veľké mocnosti sa však zaoberali aspoň vývojom vhodných prototypov lietadiel. Napríklad Rusko vyvinulo prvý letu schopný viacmotorový bombardér Iľja Muromec, ktorého konštruktérom bol Igor Sikorskij. Bol skonštruovaný ešte pred 1. svetovou vojnou ako luxusné dopravné lietadlo a počas vojny modifikovaný na bombardér a zaradený do ruskej Cárskej vojenskej vzdušnej flotily.
Prečítajte si tiež: Aktuálny stav Cyklotrasy Horná Nitra
Oveľa efektívnejšie boli na bombardovanie nemecké vzducholode Zeppelin (v roku 1917 ich nahradili lietadlá typu Gotha), ktoré v roku 1915 podnikali nočné nálety na britské mestá. Najväčší nemecký nálet na Anglicko sa uskutočnil v noci 2. septembra 1916 a zúčastnilo sa na ňom jedenásť námorných a tri armádne vzducholode. Na východoanglickom pobreží zhodili 261 výbušných a 202 zápalných bômb. Zranili dvanásť a zabili štyroch civilistov. Ako odvetu preto Veľká Británia bombardovala Sársko.
Väčšina štátov mala vo svojej výzbroji aj hydroplány. Ich hlavnou úlohou bol prieskum a občas sa zapájali aj do bojov. Väčšina z nich operovala z leteckých základní na pobreží. Predovšetkým vo Veľkej Británii sa však uskutočnilo množstvo experimentov s loďami, ktoré slúžili na nesenie a vyťahovanie hydroplánov a na ktorých by mohli štartovať a pristávať aj lietadlá s kolesovým podvozkom. Prvý nálet britských hydroplánov z lode sa uskutočnil už 25. decembra 1914, keď sedem strojov zaútočilo na hangáre vzducholodí pri Cuxhavene.
Vlastnú námornú leteckú službu malo aj Nemecko. Nemecké hydroplány vyrábala továreň Friedrichshafen - napríklad prieskumný hydroplán F.33e. Na mori sa robili experimenty s lietadlovými loďami. Niektoré lode boli prispôsobené len na prepravu hydroplánov a lietadiel (napr. bývalý osobný parník HMS Campania mohol prepraviť 10 hydroplánov, ale na bezpečný vzlet lietadiel bola jeho paluba prikrátka), z iných mohli lietadlá iba štartovať - ako z bývalého anglického ľahkého bitevného krížnika HMS Furious. Ten bol až v roku 1918 prestavaný a vybavený hangármi a dvoma letovými palubami, pristávanie na ňom však bolo veľmi nebezpečné.
Z neho sa 18. júla 1918 uskutočnil jediný útok lietadiel štartujúcich z lietadlovej lode. Sedem strojov Sopwith Camel s bombami vzlietlo za úsvitu z jeho paluby. Šesť z nich sa dostalo až nad základňu vzducholodí na nemecko-holandskej hranici a zničili dve vzducholode L.54 a L. 60.
Plameňomety
Koncept plameňometu siaha až do čias Byzantskej ríše a v modernej podobe jestvoval už pred rokom 1914. V prvej svetovej vojne však preň našli praktické využitie. Áno, opäť to súviselo so zákopovou vojnou. Keď sa pechote konečne podarilo preniknúť až k zákopom nepriateľa, zväčša nasledovalo „čistenie“. Vyhľadávanie a zabíjanie ukrytých vojakov. Ak sa pri tom používali granáty, poškodilo to zákop, a to bola škoda, keďže sa v budúcnosti mohol útočníkom hodiť.
Prečítajte si tiež: Detská atletika na Slovensku
Nemci mali vlastnú jednotku „plameňometčíkov“ už od roku 1911, no v bojoch prvej svetovej túto zbraň prvýkrát využili až v júli 1915. Hoci spôsobovala viac hrôzu ako reálne škody nepriateľovi (bola ťažká, mala krátky dostrel pod 10 metrov, rovnako i krátku výdrž pod dve minúty), Nemci ju vo vojne využili minimálne pri tristo príležitostiach. S plameňometmi experimentovali aj vojaci Dohody.
Ľahké automatické zbrane
Keď mal autor knihy o zbraniach v prvej svetovej vojne - kurátor Paul Cornish z Imperial War Museum v Londýne - určiť, ktorá nová zbraň najviac ovplyvnila boje vo Veľkej vojne, vybral si ľahké automatické zbrane z druhej polovice konfliktu. „V roku 1914 sa vojak útočiaci na zákop nepriateľa mohol spoliehať ešte len na svoju pušku s bajonetom. Táto zmena spôsobila, že zo zákopovej sa stala opäť dynamická vojna a urýchlila víťazstvo na strane Dohody. „Ale bolo to rovnako vykúpené obrovskou cenou na ľudských životoch.