Slovensko je krajinou geograficky a turisticky príťažlivou práve vďaka prírodnému bohatstvu - vysokým pohoriam a malebným dolinám. Príroda je to, čo nás obklopuje a čoho sme súčasťou. Jej krása vzbudzuje obdiv a pokoj, zároveň však aj rešpekt a úctu k dedičstvu, za ktoré sme zodpovední. Slovensko je krajina zelených lesov, mohutných vrchov a dolín atraktívnych pre letnú dovolenku. Nezabudnuteľný zážitok vám poskytnú nádherné vodopády, tiesňavy či jaskyne.
Geografické rozdelenie Slovenska
Pohoria Slovenska sa vyznačujú veľkými výškovými rozdielmi a jedinečnosťou reliéfu. Turisticky ľahšie dostupné pohoria lemujú okraje vyšších pohorí a zaberajú asi 45 % celého územia Slovenska. Sú to predovšetkým kotliny ako Hornonitrianska a Turčianska na západe, Juhoslovenská kotlina a Krupinská planina na strednom Slovensku alebo Ondavská vrchovina a Košická kotlina na východe. Nižšie pohoria sú porastené hlavne dubovo-hrabovým lesom s prímesou javora, lipy, buka a popretkávané náučnými chodníkmi. Veľmi pekným príkladom takéhoto typu pohoria sú Malé Karpaty na západe Slovenska alebo Cerová vrchovina pri Lučenci.
Stredné pohoria (800 - 1500 m n. m.) sú taktiež veľmi často navštevované turistické oblasti. Medzi pohoria siahajúce do výšky 1500 m.n.m. patrí napríklad Tríbeč, Vtáčnik, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Levočské vrchy, Slovenské rudohorie, Kremnické vrchy, Vihorlat, Biele Karpaty, Javorníky a iné. Poľana (1458 m n. m.) je najvyšším sopečným pohorím Slovenska. Na týchto pohoriach prevládajú najmä bukové lesy s prímesou jedle, vo vyšších polohách nájdeme v horách smrek. Práve pre stredné pohoria Slovenska je typický krasový reliéf s mozaikou jaskýň, vodopádov, priepastí, kaňonov či bystrinných potokov. Pohoriami bohatými na tieto vápencové útvary sú najmä Slovenský raj a Slovenský kras v Slovenskom rudohorí. Zaujímavý je však aj Harmanecký kras vo Veľkej Fatre v okolí Turčianskych Teplíc alebo Plavecký kras v Malých Karpatoch.
Najvyššie pohoria Slovenska, to sú predovšetkým strmé stráne, úzke doliny a skalnaté vrchy pohorí ako Malá Fatra, Veľká Fatra, Chočské vrchy, Vysoké Tatry, Nízke Tatry či Oravské Beskydy. Vysoké pohoria (nad 1500 m n. m.) sú pre rekreantov a športovcov výnimočné svojou prírodou a klímou a sú obzvlášť vďačným cieľom pre horskú turistiku, horolezectvo a lyžovanie. Najvyšším vrchom je Gerlachovský štít (2655 m n. m.) vo východnej časti Vysokých Tatier. Hlboké smrekové a borovicové lesy rastú v dolinách, do 2000 m n. m. sa vyskytuje kosodrevina, na chrbtoch, hrebeňoch a izolovaných vrcholoch hôr sa nachádzajú prevažne hole a vyššie už len skalnaté bralá.
Rastlinstvo Slovenska
Hoci je rastlinstvo Slovenska celkovo veľmi pozmenené ľudskými zásahmi, predsa je tu mnoho území s pomerne dobre zachovaným typickým rastlinstvom. Naša vegetácia je nesmierne pestrá. Až dve pätiny územia Slovenska tvoria lesy. Celé územie Slovenska patrí do oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. Vegetácia sa mení podľa podnebia i podľa akosti a vlhkosti pôdy: skladá sa z rôznych rastlinných spoločenstiev. S rastúcou nadmorskou výškou ubúda teplota, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy a skracuje sa vegetačné obdobie.
Prečítajte si tiež: Ako inštalovať búdky pre dravce?
Flóra Slovenska je bohatá na počet, ako aj na druhy rastlín, a to predovšetkým vďaka miernej klíme a pestrému geologickému podložiu. Zaraďuje sa do provincie listnatých a zmiešaných lesov a sú v nej zastúpené karpatské horské druhy, ale aj teplomilné rastliny, ktorým sa darí v nížinách na juhu. Slovensko je bohaté na lesy. Tie zaberajú približne 40 % územia a tvoria najcennejšie prírodné bohatstvo krajiny. Sú vyhľadávanými miestami na oddych, každoročne navštevované mnohými výletníkmi, turistami aj cykloturistami.
Výškové stupne rastlinstva
- Dubový stupeň (100 - 400 m n. m.): Rozkladá sa v nížinách, v nižších častiach pohorí a kotlín, tam kde je najteplejšie a najsuchšie.
- Bukový stupeň (550-1 100 m n. m.): Buk je náročnejší na vlhko a zrážky.
- Smrekový stupeň (1100 - 1550 m n. m.): Nasleduje nad bukovým až po hornú hranicu lesa, ktorá je u nás prevažne v nadmorskej výške 1 600 m. Vo svetlejších smrekových lesoch sú v podraste kríky čučoriedok a brusníc.
- Stupeň kosodreviny (1450 - 1900 m n. m.):
- Alpínske pásmo: V najvyšších polohách Tatier. Mráz a teda aj sneh sa tam vyskytujú aj v lete. Na humóznych, kyslých pôdach, najmä v žulovej oblasti, sú rozsiahle porasty s prevahou sitiny trojzárezovej a hôlničky dvojradovej.
Typy lesných spoločenstiev
- Dubiny: Na suchšej pôde.
- Dubovo-hrabové lesy: Prevládajú v pahorkatine medzi pásmom dubín a bučín. Nad hrabom, ktorý býva obyčajne veľmi silne zastúpený, rozprestierajú sa koruny dubov.
- Bučiny: Tvoria najväčšiu časť lesov Slovenska.
- Smrekové lesy: Tvoria najvyššie lesné pásmo.
- Lužné lesy: Sú vyvinuté pozdĺž riek a potokov. Ich ráz sa mení podľa nadmorskej výšky i podľa vlhkostných pomerov. V lužných lesoch sa uplatňujú z drevín rôzne vŕby, čremcha strapcovitá, krušina jelšová.
Flóra nížin a pohorí
Flóra nížin má rovnako ako flóra pohorí bohaté zastúpenie. Prevažnú časť kveteny tvoria dubovo-hrabové lesy. V hojnom počte sa vyskytuje dub, lipa malolistá, breza previsnutá, javor, orech kráľovský, hrab, jaseň, agát, lieska. Brehy riek lemujú lužné vŕbovo-jelšové lesy prevažne vo výške 250-300 m n. m. Krovité poschodie nížin je taktiež bohaté, vyskytuje sa tu najmä baza čierna, vtáčí zob, brečtan, hloh a iné. Bylinné druhy zastupuje napríklad žihľava dvojdomá alebo hluchavka. V nížinách vznikli zásahom človeka sady a záhrady, ktorých typickými predstaviteľmi sú ovocné stromy ako jabloň, hruška, slivka, čerešňa, višna, marhuľa, broskyňa, ríbezľa a iné, z kvetov prevažne ruže, narcisy, tulipány.
Na území Slovenska majú veľký význam lesy so zastúpením buka (Fagus silvatica). Buk aj v súčasnosti tvorí základ stability lesných ekosystémov a teda aj krajiny, je stále najviac zastúpenou drevinou v našich lesoch. Bukový les je typický pre vyššie polohy. Nad 1000 m n. m. nájdeme ihličnaté lesy. Z ihličnatých stromov je na Slovensku zastúpená jedľa biela, smrek obyčajný, smrekovec opadavý a rôzne druhy borovíc - borovica čierna, limba, obyčajná, kosodrevinová. Nad hranicou lesa sa vyskytuje už len kosodrevina. Kvetnaté bučiny na strmých skalných vápencových svahoch sú doplnené lipou, javorom horským a majú viacetážový porast krovitých drevín a bylín. Z rastlinstva sú rozšírené paprade, kamene v lesoch sa zelenajú machmi a lišajníkmi. Horské lesy sú cieľom mnohých hubárov. V Tatrách, Nízkych Tatrách, vo vrcholových častiach Veľkej a Malej Fatry sa nad pásmom kosodreviny nachádzajú lúky nazývané tiež hole.
Endemity a chránené rastliny
Územie Slovenska možno právom považovať za významnú križovatku rôznych zložiek flóry. Vďaka polohe v strede Európy a podmienkam prostredia, sa tu aj na relatívne malej rozlohe územia vyskytuje 40 endemických druhov, ktoré sú úplne alebo takmer úplne viazané na územie Slovenska. Medzi najznámejšie endemity patrí: cyklamen fatranský (Cyclamen fatrense), lykovec muránsky (Daphne arbuscula), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), poniklec prostredný (P. subslavica), lomikameň trváci (Saxifraga wahlenbergii), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica), peniažtek slovenský (Thlaspi jankae), horčičník Wahlenbergov.
Slovensko je taktiež bohaté na chránené a reliktné druhy flóry, čiže pozostatky z iných geohistorických období. Takýmto reliktom je napríklad hlaváčik jarný. K našim najznámejším chráneným rastlinám patria horec Clusiov, hlaváčik jarný, plesnivec alpínsky, astra alpínska. Na Slovensku sa tiež vyskytuje veľké množstvo liečivých rastlín. K nim zaraďujeme napr.
Prečítajte si tiež: Detailné informácie o VÚLaP
Lúky a pasienky
Lúky a pasienky sú nevyhnutnou súčasťou krajiny a na Slovensku vznikali predovšetkým po výrube lesných porastov či cieľavedomým kosením alebo spásaním. O kvalitný trávnatý porast prejavuje záujem stále viac poľnohospodárov a jedným z dôvodov je nielen väčšia dostupnosť a širšia ponuka trávnatých osív, ale aj zásadné výhody, ktoré udržiavanie trávnatých porastov so sebou prináša. Vďaka správne vykonanému výsevu a následnej starostlivosti sa z lúk či pasienkov stáva vynikajúci zdroj krmiva, pričom počítať môžete aj so zaujímavými úsporami. Skôr ako sa však rozhodnete pre založenie či zveľaďovanie trávnatých porastov, mali by ste si stanoviť reálne ciele a sledovať ich dosiahnutie. Trávnatý porast môžeme považovať za veľmi cenný a obnoviteľný prírodný zdroj, ktorý má nezanedbateľné ekologické funkcie. Nielenže chráni a obohacuje pôdu, ale dotvára prirodzené prostredie pre mnohé iné rastliny či živočíchy. Trávnaté porasty prinášajú výhody aj pre pôdu, pretože pomáhajú zabraňovať erózii, prispievajú k zvyšovaniu obsahu organickej hmoty a zlepšeniu pôdnej štruktúry.
Výber trávnatých osív a príprava pôdy
Ponuka trávnatých osív je v súčasnosti veľmi široká, zmesi je možné vyberať podľa účelu, k dispozícii sú rôzne lúčne či pastevné zmesi roztriedené podľa užívateľských rokov a ich prípadnej vhodnosti na silážovanie. Základom pre úspech s trávnatými porastami je predovšetkým dôkladné plánovanie. Ak polovicou úspechu pri zakladaní trávnych porastov je dôkladné plánovanie, tou druhou je bezpochyby vhodná príprava pôdy. Pri mnohých typoch trávy je veľmi dôležitá už jesenná orba, čo však neznamená, že by ste mali venovať menej pozornosti jarnej prípravy. Zvlášť si treba ustrážiť vlhkosť pôdy, ktorej povrch by mal byť zároveň dôkladne urovnaný, aby ste vytvorili optimálne podmienky na tvorbu osivového lôžka.
Lúky, pasienky a polia
Vzhľad trávnatých porastov určujú najmä byliny. Na lúkach a pasienkoch žijú rozličné rastliny a živočíchy. Závisia od množstva vody, zloženia pôdy a pod.
- LÚKY: Na lúkach s prevahou bylín žije veľa živočíchov, najmä hmyz a drobné stavovce. Suché lúky a kamenisté svahy prevažujú na miestach s nedostatkom vlahy. Vlhké lúky sa vyskytujú v údoliach riek s dostatkom vody. Kosené lúky sa raz alebo viac krát do roka kosia, čo podporuje rast rastlín. Z prvej kosby (seno), aj z druhej kosby (mládza) sa získava potrava pre hospodárske zvieratá.
- PASIENKY: Trávnaté porasty, ktoré spásajú hospodárske zvieratá, sú pasienky. Pri pasení sa majú pasienky striedať. Pasenie dobytka stále na jednom mieste ničí porasty postupným udupávaním a hromadením výkalov. Na pasienkoch žije veľa motýľov a malých cicavcov. Hmyz, semená tráv aj drobné cicavce sú potravou pre vtáky.
- POLIA: Polia, na ktorých sa pestujú hospodárske plodiny, sú vytvorené človekom. Pestujú sa na nich poľnohospodárske plodiny ako zdroj výživy pre človeka, krmivo pre hospodárske zvieratá, suroviny pre spracovateľský priemysel. Jeden druh pestovanej plodiny na poli tvorí monokultúru (napr. pšenica, kukurica, zemiaky.) Striedanie obilnín, trávnatých porastov a úhorov (neobrábaná pôda, na ktorej sa nič nepestuje) vytvára vhodné podmienky na rast rastlín.
Lúky, pasienky a polia veľmi poškodzuje vypaľovanie trávy. Je to rušivý zásah do vývinu všetkých organizmov. Osamelé stromy, stromoradia, medze (neobrábaná plocha medzi poľami) a riedke lesíky spevňujú pôdu, čím zabraňujú jej odnosu. Zadržiavajú vodu, zabraňujú odnášaniu pôdy, zachytávajú škodlivé látky z ovzdušia, pôsobia ako protihluková bariéra. Poskytujú úkryty hmyzu a drobným cicavcom, miesto na hniezdenie vtákov.
tags: #rastlinstvo #a #zivocisstvo #polí #lúk #a