V USA je téma vlastníctva zbraní dlhodobo predmetom vášnivých diskusií. Právo ľudu držať a nosiť zbrane je zakotvené v Druhom dodatku americkej ústavy. Občania majú byť akousi protiváhou federálnej vládnej moci a armády, aby boli poistkou pred prípadným totalitným smerovaním ich krajiny.
Podobne ako vo Švajčiarsku, slušný politik sa svojich občanov báť nemusí. Na rozdiel od európskych krajín, kde sa právo vlastniť zbraň stále obmedzovalo, a skôr sa čaká čo zákonodarci vymyslia, Američania sú zvyknutý bojovať za svoje práva. Američania si svoju slobodu a práva, ktoré im iný uberali , vybojovali so zbraňou v ruke. Pochopiteľne ináč by ich stihol osud ďalšej britskej kolónie.
Ústavné právo na držanie zbraní
Právo na vlastníctvo a nosenie zbrane je zakotvené v druhom dodatku americkej ústavy z roku 1791, ktorý znie: „Dobre organizovaná domobrana je nevyhnutná v záujme bezpečnosti slobodného štátu; právo ľudu držať a nosiť zbrane nesmie byť preto obmedzované.“ Pre nasledujúce generácie sa dodatok stal kontroverzným ustanovením, ktoré podľa jeho zástancov neodmysliteľne chráni základné slobody občanov USA a stalo sa americkou tradíciou.
Podmienky licencie na získanie zbrane a možnosti použitia zbrane sa líšia štát od štátu, najbežnejšou podmienkou je dosiahnutie 21 rokov a absolvovanie formálneho školenia. Pravidlá pre nosenie zbraní si určujú jednotlivé americké štáty samy. Bez povolenia je to od minulého roka nanovo možné v Iowe, Tennessee, Montane, Wyomingu a Utahu. A to aj napriek dlhodobej snahe o reguláciu zbraní, ktorú presadzuje prezident Biden.
Národná asociácia vlastníkov zbraní (NRA)
Významným hráčom v tejto diskusii je NRA (National Rifle Association), najväčšie združenie vlastníkov palných zbraní v USA, ktoré má cez 4 milióny členov. NRA, založená v roku 1871, sa spočiatku venovala predovšetkým streleckému výcviku milícií a Newyorskej národnej gardy. Popri vojenskom výcviku založili tradíciu nadregionálnych streleckých pretekov , ktoré spopularizovali športovú streľbu. Najväčším impulzom však bol rok 1903, keď kongres na popud NRA rozhodol o podpore športovej streľby formou lacných nákupov streliva a zbraní zo štátnych arzenálov.
Prečítajte si tiež: Krok za krokom: Registrácia PZ
Hneď od počiatku sa NRA tvrdo stavala proti pokusom o reštrikcie nadobúdania zbraní. Od 70.rokov sa začala prioritne venovať politike a zákonodarstvu, na miestnej, štátnej aj federálnej úrovni. Od tejto doby sformovala známe politické tézy o nezmyselnosti sprísňovania vlastníctva zbraní , ktoré zákon dodržiavajúcemu občanovi zamedzujú brániť sa a paradoxne kriminálnikom sa získanie zbrane nie lenže nesťaží, ale naopak uľahčí sa im život, lebo menej ich obetí bude ozbrojených.
Rôznorodosť štátov a výkladu práva v nich v USA prinútila NRA založiť aj dôležitú „strážnu“ organizáciu - Institute for legislative actions ILA, ktorá má za úlohu byť v strehu a včas odhaľovať všetky pokusy o sprísnenie zbraňovej legislatívy, sledovať dianie na politickej scéne a nálady zákonodarcov. Vďaka desiatkam lobistov v zákonodarných zboroch, ILA efektívne umožňuje volebnú podporu silnej organizácie v najbližších voľbách pre zákonodarcov s priaznivým názorom.
NRA sa pýši viacerými vysokopostavenými a známymi členmi, vrátane niekdajšej kandidátky na viceprezidentku Sarah Palin, herca Toma Sellecka, herečky Whoopi Goldberg a do roku 1995 i bývalého prezidenta Georgea H. W. Busha.
Financovanie a aktivity NRA
Rozpočet NRA je tvorený predovšetkým príspevkami inzerentov v ich periodikách a prostriedkami spriaznených nadácií a fondov. Pre členov pripravuje zľavové programy na nákup tovarov a služieb a preventívne zdravotné programy. Ročne na svoje aktivity vynaloží zhruba 250 miliónov dolárov, čo je viac ako všetky organizácie podporujúce kontrolu zbraní v krajine dohromady.
Súčasné výzvy a kontroverzie
V posledných rokoch čelila NRA prísnej kontrole za jej hospodárenie i kritike zo strany obrancov kontroly zbraní po početných streľbách v školách. V auguste generálna prokurátorka štátu New York podala žalobu s cieľom rozpustiť americkú Národnú asociáciu vlastníkov zbraní (NRA) za údajné zlé hospodárenie s financiami. Podľa Letitie James organizácia odviedla milióny dolárov jej lídrom, vrátane výkonného riaditeľa Waynea LaPierra, pre ich osobné použitie. Podľa žaloby newyorskej generálnej prokuratúry len za tri roky prišla organizácia následkom konania obvinených o viac ako 64 miliónov dolárov.
Prečítajte si tiež: Význam kalibrov zbraní
NRA oznámila, že reštrukturalizuje asociáciu ako texaskú neziskovú organizáciu, aby vystúpila z korupčného politického a regulačného prostredia New Yorku. Cieľom plánu reštrukturalizácie je zefektívniť náklady a výdavky, pokračovať v prebiehajúcich súdnych sporoch koordinovaným a štruktúrovaným spôsobom a realizovať mnoho finančných a strategických výhod.
Snahy o reguláciu predaja zbraní
Snahy o reguláciu predaja zbraní, ktoré sa vždy ozývajú hlavne po rôznych hromadných vraždách, narážajú najmä na vplyvnú Národnú asociáciu držiteľov strelných zbraní (NRA). Asociácia, ktorú založili v roku 1871, je považovaná za jednu z najvplyvnejších aj najkritizovanejších lobistických organizácií v USA.
Zatiaľ posledný zákon obmedzujúci predaj zbraní schválil Kongres za demokratického prezidenta Billa Clintona v roku 1994 po sérii krvavých incidentov na verejnosti. Zákaz sa vzťahoval na zhruba dvadsiatku poloautomatických útočných zbraní a zakazoval tiež zásobníky, ktoré pojmú viac než desať nábojov.
Platnosť zákona ale vypršala v roku 2004 a za administratívy republikánskeho prezidenta Georgea Busha ju nepredĺžili, čo zákon umožňoval. Bushov nástupca Barack Obama už počas prvej volebnej kampane v roku 2008 za to na Busha tvrdo útočil. Po Obamovom nástupe do úradu sa to ale nepodarilo ani jemu. Prezident svoj neúspech zdôvodnil argumentom, že presadiť takýto zákon je príliš ťažké.
Ďalší pokus o reguláciu predaja zbraní Kongres schválil v roku 2007. Zákonodarcovia tak reagovali na krviprelievanie na Virginskom polytechnickom inštitúte, kde prišlo o život 33 ľudí vrátane šialeného strelca.
Prečítajte si tiež: Strelivo na Slovensku
Nový zákon rozšíril kontrolu záujemcov o kúpu strelných zbraní a jedným z jeho hlavných cieľov bolo prinútiť jednotlivé štáty rozšíriť previerky vlastníkov zbraní a poskytnúť ďalšie údaje o ich zdravotnom stave a výpisy z trestných registrov pre databázu záujemcov o kúpu zbraní (NICS) amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI). Jednotlivé štáty sa totiž dovtedy s ohľadom na ochranu osobných údajov a pre rozpočtové obmedzenia sa doteraz zdráhali poskytovať tieto informácie.
Reakciou na ďalšie krviprelievanie vo floridskom Parklande so 17 obeťami vo februári 2018 bol zákon, ktorý schválili na Floride na jar 2019. Ten umožňuje učiteľom nosiť do tried a učební zbrane, aby mohli zakročiť v prípade hromadnej streľby. Spojené štáty potom zaplavila vlna masových protestov, pri ktorých väčšinou mladí ľudia požadovali obmedzenie či úplný zákaz predaja útočných zbraní. Vtedajší prezident Donald Trump spolu s NRA namiesto toho prišli s návrhom, aby sa učitelia vyzbrojili.
Bidenova administratíva a regulácia zbraní
Biden už dlhšie kritizuje výrobcov strelných zbraní, ktorých označuje za nepriateľov snáh Demokratickej strany o zavedenie prísnejších pravidiel pre predaj zbraní verejnosti. Sľúbil napríklad, že sa bude snažiť presadiť zákaz výroby útočných pušiek typu AR-15.
Vlani v júni Biden oznámil niekoľko exekutívnych príkazov a odporúčaní pre štátne a miestne úrady, ktorými chce jeho administratíva bojovať proti nárastu násilných zločinov. Zameriava sa na predajcov zbraní, ktorí porušujú federálne zákony, ktorým vyhlásil politiku „nulovej tolerancie“. Za jediné pochybenie tak úrady obchodom ihneď odoberú licenciu. Vo viacerých mestách tiež ustanovil špeciálne tímy, ktoré majú za cieľ potlačiť nelegálne obchodovanie so zbraňami. Vyčlenil tiež väčšie financie pre federálny Úrad pre alkohol, tabak, zbrane a výbušniny (ATF), ktorý monitoruje zbrane v USA.
Štatistiky a fakty o násilnej kriminalite v USA
Z vyvolanej diskusie vyvstáva hrozivý obraz USA, kde sa na dennom poriadku vraždí, pretože sú legálne strelné zbrane a ich penetrácia do obyvateľstva je najvyššia na svete. K takémuto obrazu je výhodné si vybrať nejaký štatistický údaj, napríklad, že v USA je až 6x vyšší počet vrážd ako v Nemecku. USA sa nachádzajú niekde v strede tabuľky na 108. mieste v susedstve štátov Nigéria a Lotyšsko. Skuťočne neviem, či sú v Nigérii legálne povolené strelné zbrane, ale v Lotyšsku je legislatívou oveľa obmedzenejšie ako v USA. A čo napríklad také Rusko s dvojnásobným ratingom IH ako má USA?
So 121 strelnými zbraňami na 100 obyvateľov sú Američania najozbrojenejším národom sveta. Obyvateľstvo USA tvorí 4,4 percenta svetovej populácie, ale vlastní 42 percent všetkých zbraní. Svoju úlohu zohráva tiež čierny trh, ktorý zásobuje zločincov, ktorí si zbraň nemôžu kúpiť legálne. Počet vrážd na obyvateľa je v USA jedným z najvyšších. V roku 2020 došlo v USA podľa neziskovej organizácie Gun Violence Archive k 600 prípadom streľby, ktoré si vyžiadali jedného a viac zranených alebo obetí. Na následky poranení spôsobených strelnou zbraňou v USA ročne zomrie okolo 30 000 ľudí.
Porovnanie miery úmyselných zabití (Intentional Homicide - IH) v rôznych krajinách (počet na 100 000 obyvateľov)
| Krajina | Počet IH na 100 000 obyvateľov |
|---|---|
| Rusko | Dvojnásobný rating IH ako USA |
| USA | Stred tabuľky (108. miesto) |
| Nigéria | V susedstve s USA v tabuľke |
| Lotyšsko | V susedstve s USA v tabuľke |
Poznámka: Tabuľka je ilustračná a obsahuje len vybrané krajiny spomenuté v texte.
V porovnaní s USA , v Európe boj so zbraňovou legislatívou sťažuje dlhšia národná a kultúrna kontinuita existencie jednotlivých európskych národov a štátov, ktorá rozriedila spoločenskú potrebu vlastníctva zbraní pre vlastné prežitie. Historická absencia úspešnej kontinentálnej občianskej vojny za vlastnú slobodu, ktorá by v spoločnosti pestovala tradíciu boja jednotlivca za svoje práva so zbraňou v ruke, spôsobuje nezáujem a nepochopenie verejnosti o dôležitosti vlastníctva zbraní a brannej prípravy verejnosti pre prípad vojenského ohrozenia štátu.
tags: #registracia #zbrani #v #pensylvanii