V cyklistickom tíme Bora-Hansgrohe je na tohtoročnej Tour de France okrem Petra Sagana (29) aj ďalšia trojica Slovákov. Športovým riaditeľom je Ján Valach (45), masérom Maroš Hlad (41) a pojazdnú kuchyňu má na starosti Milan Sihelský (40). Ak nepočítame Petra Sagana, tak légia Slovákov v nemeckej Bore je na tohtoročnej Tour de France trojčlenná.
Slováci v tíme Bora-Hansgrohe
Cesta každého z nich do nemeckej stajne bola rozdielna, no jedno mali spoločné. Ani jeden z nich do Bory nemusel posielať životopis. Každá z pozícií, ktorú naši rodáci zastávajú, je dôležitá, no azda najviac zodpovednosti leží od roku 2016 na ramenách športového riaditeľa Jána Valacha.
„S Petrom spolupracujem už dlhší čas. Chceli sme byť úspešní na majstrovstvách sveta, a tak vznikla aj myšlienka, aby som s ním bol počas celého roka priamo v dianí. Najprv som bol v Tinkoffe a teraz v Bora-Hansgrohe. Celý príchod išiel cez Petrovho manažéra Giovanni Lombardiho. On to celé dotiahol do konca,“ povedal o svojej ceste k Saganovi bývalý cyklista.
Podobne v roku 2016 prišiel do Bory aj Saganov dvorný masér Maroš Hlad, ktorý nechýba ani na tohtoročnej Tour de France. „Pôsobil som pri reprezentačnom tíme cyklistov a odtiaľ sa poznám so Saganovcami. Potom si ma Peter raz zavolal k sebe domov do Žiliny pred jeho prvou Vueltou, aby som mu urobil masáž. Krátko nato sa mi ozval, či by som nerobil preňho a pre jeho vtedajší tím Liquigas,“ hovorí Hlad o svojich začiatkoch so Saganom, ktorý sa o Tourminátora stará od roku 2011.
Štvrtým a zároveň posledným do partie Slovákov na Tour de France je šofér „pojazdnej kuchyne“ Milan Sihelský. Ten je členom tímu od minulého roka. „Pôsobil som ako mechanik bicyklov v tímoch v Anglicku. Minulý rok ma zopárkrát zavolali vypomôcť na pretekoch nemeckej Bore. Potom ma oslovili, no s tým, že by som bol šofér ich „Kitchen trucku“. Ak sa chce mechanik presadiť, musí mať aj vodičák na nákladné autá. Ja som ho mal a ponuku som prijal,“ opísal svoj príchod do tímu bývalý cyklista a dvojnásobný juniorský majster Slovenska.
Prečítajte si tiež: PCP Prešov a jeho riaditeľ
Aj samotný Peter Sagan vníma pozitívne fakt, že má v tíme okolo seba ďalších Slovákov. „V prvom rade sme v Bore super tím všetci dohromady. To, že je tu Jano Valach alebo Maroš Hlad, je super. Sú to ľudia mne najbližší. Milan prišiel tento rok. Ak sa na Tour de France hoci koho opýtate, kto je to Peter Sagan, každý vám takmer vysype jeho životopis.
Christian Prudhomme a Tour de France
Riaditeľ pretekov Tour de France Christian Prudhomme povedal francúzskym médiám, že nehodlá šéfovať najprestížnejšiemu cyklistickému podniku v UCI kalendári bez divákov. Spolu s organizátormi z ASO tvrdo pracujú, aby sa v lete uskutočnila „Stará dáma“ i napriek kríze, ktorá zužuje svet.
Christian Prudhomme pre Sports-Auvergne.fr povedal:„V slovách Tour de France je dôležité slovo France. Zdravie národa je dôležitejšie ako preteky. Je iba jedna vec, ktorú chcem a to Tour de France v lete. Zrušenie Tour by znamenalo, že krajina je v katastrofálnej situácii a to dúfam nie je pravdou.
Christian Prudhomme (narozen 11. listopadu 1960 v Saint-Omer) je francouzský novinář a od roku 2007 ředitel závodu Tour de France.
História Tour de France
Pred začiatkom 100. ročníka Tour de France vám redakcia prináša niektoré zaujímavé príbehy z histórie najpopulárnejších cyklistických pretekov na svete. Víťazstvá i prehry, pády a intrigy, doping, či smrť.
Prečítajte si tiež: Rozhovor so Šimonom Šickom
V roku 1956 však Francúzi onemeli. Rogera Walkowiaka nikto nepoznal. Tour totiž vyhral neznámy outsider, ktorého francúzska spoločnosť nikdy neprijala ako veľkého šampióna.
Walkowiak položil základy doposiaľ najšokujúcejšieho víťazstva v siedmej, 244 kilometrov dlhej, rovinatej etape z Lorientu do Angers. Pelotón sa rozdelil na dve časti, neskorší víťaz prišiel do cieľa v skupine 31 pretekárov s náskokom 18 minút pred pelotónom.
Jeho šéf Sauveur Ducazeaux po etape Walkowiakovi poradil, že bude mimoriadne ťažké si žltý dres udržať až do Paríža a preto mu odporučil, aby sa ho “zubami-nechtami“ nedržal.
V nasledujúcich štyroch etapách si už Walkoviak postrážil viac ako minútový náskok pred Bauvinom a mohol sa tak tešiť na vrelé prijatie parížskeho publika. To však nikdy neprišlo a vtedajší riaditeľ Tour de France správanie divákov pre L'Équipe opísal takto: “Ten aplauz znel ako lamentovanie“.
Walkowiak nikdy nezabudol Francúzom, ako prijali jeho veľké víťazstvo. Roky rokúce odmietol o ňom s kýmkoľvek hovoriť. Keď sa Walkowiaka v roku 2012 pýtali na dôvod, prečo ho fanúšikovia neobdivovali, jednoducho odpovedal: „To naozaj netuším.
Prečítajte si tiež: Dostupnosť AK 47 World Tour trička
“Sú ľudia, ktorí dodnes tvrdia, že Walkowiak nikdy nemal vyhrať Tour. Ale mohli sa na tých pretekoch pokojne zúčastniť. Získal žltý dres, stratil ho, aby ho mohol dobyť opäť.
Maurice Garin: Prvý víťaz Tour de France
Vtedajšie preteky boli často bizarné a víťazstvá opradené legendami. Našu pozornosť si vyslúžil Francúz Maurice Garin.
Maurice Garin sa narodil 3. marca 1871 v dedinke Arvier, ktorá sa nachádza vo frankofónnej časti severozápadného Talianska. Bol najstarším z piatich synov Maurica-Clémenta a Marie Teresy. Neskôr sa rodina presťahovala do Francúzska, kde najstarší syn pracoval ako kominár.
V roku 1895 si s bratmi Francoisom a Césarom otvoril malý cyklistický obchodík v Roubaix. V roku 1893 sa tešil na Namur - Dinant - Givet v Belgicku i z premiérového víťazstva. Bol to jeden z impulzov začať sa venovať bicyklovaniu vážnejšie. Maurice si kúpil nový, ľahší bicykel a postupne sa zúčastňoval na ďalších a ďalších pretekoch.
V rovnakom roku (1893) sa Garinovi nečakane otvorila cesta medzi profesionálov. Na prekvapenie všetkých sa postupne predral až na čelo! V cieli boli diváci nadšení, mali svojho hrdinu, ale organizátori, držiac sa pravidiel, mu odmietli vyplatiť 150 frankov pre víťaza. Tí sa totiž poskladali na odmenu a odovzdali mu dvojnásobnú sumu! Tesne po tomto bizarnom úspechu sa stal profesionálnym cyklistom.
Prvým profesionálnym víťazstvom bolo v roku 1893 to na 24-hodinovke v Paríži. Mnohých ďalších „skolila“ nadmerná konzumácia červeného vína. Alkohol počas pretekov bol vtedy úplne bežnou vecou. Z pohľadu modernej cyklistiky je určite najzaujímavejšie to na Paríž - Roubaix 1897, keďže táto klasika je dodnes jednou z kráľovských v kalendári.
Podľa dobových prameňov zvíťazil Maurice Garin na velodróme v Roubaix o dva metre pred Holanďanom Mathieuom Cordangom. O rok neskôr vtedy elitný cyklista prvenstvo obhájil a uspel aj v martýriu, ktorým boli preteky Paríž - Brest - Paríž. Na cyklistov totiž čakalo 1208 km! Ako sa v roku 2004 zistilo, pri všetkých týchto víťazstvách mal Garin ešte taliansku štátnu príslušnosť a francúzskym občanom sa stal až v decembri 1901.
Devätnásteho januára 1903 oznámil denník L’Auto usporiadanie premiérového ročníka Tour de France! Neskôr došlo k redukcii na 19 dní, keďže záujem cyklistov bol nízky. Napokon sa podarilo odštartovať 1. júla. Na dobrodružstvo s názvom Tour de France sa vydalo 60 odvážlivcov - profesionálov i amatérov. Čakalo na nich šesť etáp a celková dĺžka 2428 kilometrov!
Druhého v poradí Luciena Pothiera zdolal o takmer tri hodiny. Maurice Garin nevyrazil na trať ako hlavný favorit. Ja som však na trase trpel. Bol som hladný, smädný, ospalý. Medzi Lyonom a Marseille som plakal,“ opisoval vtedy svoje muky historicky prvý víťaz dnes najslávnejších pretekov sveta.
Obavy z neúspechu pretekov sa ukázali ako neopodstatnené. Na novučičkom velodróme v parížskom Parku princov, kde sa jazdili symbolické okruhu a prebiehalo slávnostné ukončenie, tiesnilo sa 20-tisíc platiacich divákov.
O 12 mesiacov neskôr sa cyklisti zišli na štarte opäť a trať kopírovala úspešný prvý ročník. Boli to však úplne iné preteky, plné nenávisti a násilností. Do cieľa napokon dorazil víťaz spred roka opäť na prvom mieste a opäť pred Pothierom. Neskôr však boli obaja diskvalifikovaní, rovnako ako tretí v poradí César Garin a Hippolyte Aucouturier. Víťazstvo bolo prisúdené Henrimu Cornetovi, no presné dôvody nie sú dodnes známe. Záznamy sa počas druhej svetovej vojny stratili, a ide tak skôr o tradované legendy. Hovorí sa o nedovolenej konzumácii jedla či dokonca Garinových presunoch vlakom!
V decembri 1904 mu bol titul odňatý a dostal aj dvojročný zákaz činnosti. Hoci to znie neuveriteľne, bola to jediná diskvalifikácia až do roku 1999, keď na trati dominoval Američan Lance Armstrong.
V čase víťazstva na TdF 1904 mal Maurice Garin 34 rokov a po dvojročnom dištanci sa už k profesionálnej cyklistike nevrátil. Až po druhej svetovej vojne o ňom začalo byť opäť počuť. Zomrel 19. februára 1957 vo veku úctyhodných 85 rokov.